Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/73/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudcom Mgr. Petrom Lengyelom, v trestnej veci obžalovaného A. B., vedenej pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní 20.6.2024 takto

rozhodol:

A. B. C. D. E. , nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom G. XXX, t. č. v ÚVVaÚVTOS Košice,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 02.03.2024 v čase o 14:53 hod. aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. , právoplatným dňa 02.03.2023, mu bol uložený zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na 7 rokov, viedol osobné motorové vozidlo zn. Mazda H. čiernej farby po štátnej ceste III/3659 v smere od obce Kuzmice na obec Čeľovce, ktorému hliadka OO PZ Michaľany v zložení ppráp. A. I. J., K. XXX XXX a práp. L. J. K. XXX XXX, obaja služobne zaradení na OO PZ Michaľany na SCV zn. VW Golf EČV: F. XXXXX počas jazdy dávala pokyn na zastavenie vozidla, a to červeným svetelným nápisom „Stop“, ktorý obžalovaný nerešpektoval, zvýšil rýchlosť jazdy a snažil sa SCV uniknúť, kde následne potom ako sa SCV dostalo na úroveň OMV zn. Mazda, ppráp. A. I. J. dával obvinenému pokyn na zastavenie vozidla kývaním ruky, ktorý taktiež neuposlúchol a s vozidlom zn. Mazda obiehal SCV sprava, pričom sa dostal do odvodňovacieho kanála nachádzajúceho sa pri cestnej komunikácii a s vozidlom pokračoval v jazde ďalej a to takým spôsobom, že svojou ľavou prednou časťou opakovane narážal do pravej strany služobného cestného vozidla, využijúc moment, keď sa SCV vyhýbalo doposiaľ nestotožnenému cyklistovi, predbehol SCV a unikal, až sa svojim vozidlom dostal na poľnú cestu vedúcu k obci Nižný Žipov, kde po prejdení 2000 m vozidlo odstavil v poli, čím takto svojim konaním na SCV spôsobil škodu vo výške 2 760,- Eur,

t e d a

- použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, skutok spáchal závažnejším spôsobom konania, so zbraňou a spôsobil ním väčšiu škodu, a

- maril výkon rozhodnutia súdu, a to tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l

zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zákona v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 323 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona (§ 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona) ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona (§ 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona) ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov vo výmere 8 (osem) rokov.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal 3.6.2024 Okresnému súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) na obžalovaného A. B. obžalobu pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, na skutkovom základe uvedenom v skutkovej časti výroku tohto rozsudku.

Podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zákona kto použije násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 323 ods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zákona odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 b) a spôsobí ním väčšiu škodu c) závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. a) Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.

Podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, so súhlasom strán vykonanom bezprostredne po právoplatnom rozhodnutí o väzbe obžalovaného postupom podľa , po osobitnom poučení podľa o tom, že môže urobiť niektoré z vyhlásení, ktoré sú uvedené v , , , urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd po vyhlásení obžalovaného postupoval primerane podľa , , , , , keď otázkami overoval u obžalovaného, či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku kladenému mu za vinu, či ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mal možnosť sa radiť so svojim obhajcom, či rozumie právnej kvalifikácii skutku, či bol oboznámený s trestnými sadzbami ustanovenými zákonom za trestné činy kladené mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Obžalovaný odpovedal na všetky položené otázky slovom „áno“. Prokurátor zastupujúci obžalobu na hlavnom pojednávaní navrhol vyhlásenie obžalovaného o vine prijať, obhajca voči vyhláseniu obžalovaného nemal žiadne námietky.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní uznesením podľa vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prijal, keďže nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný vyhlásenie urobil dobrovoľne a vážne a že takéto jeho vyhlásenie zodpovedá skutočnému stavu veci tak, ako vyplýva z obsahu spisu. Prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine sa tak premietlo do výroku tohto rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania žalovaného skutku, napĺňajúceho zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu útoku na verejného činiteľa podľa , , Tr. zákona a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa Tr. zákona.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní zároveň uznesením podľa vyhlásil, že v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa dokazovanie nevykoná a budú

vykonané iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o prípadných ďalších výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.

Podľa trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd v danom prípade ukladal obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody za dva trestné činy podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, pričom prísnejšie trestným bol zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 2 Tr. zákona s trestnou sadzbou tri roky až osem rokov odňatia slobody (pri prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona bola trestná sadzba až dva roky odňatia slobody, pozn.).

Okresný súd priznal obžalovanému dve poľahčujúce okolnosti, a to že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval [§ 36 písm. l) Tr. zákona] a že svojim vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní napomohol súdu ako príslušnému orgánu pri objasnení trestnej činnosti [§ 36 písm. n) Tr. zákona]. Okresný súd pri kumulatívnom priznaní oboch označených poľahčujúcich okolností vychádzal zo stanoviska Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 55/2016 z 27.6.2017, podľa ktorého (v podstate) je taký postup možný v prípade kvalitatívnej odlíšiteľnosti priznania a oľutovania skutku obvineným na jednej strane a uľahčením meritórneho rozhodnutia vykonaním vyhlásenia o vine podľa , na druhej strane. V prejednávanej veci pritom obžalovaný spáchanie skutku priznával a ľutoval už od prípravného konania a opakovane tak učinil aj na hlavnom pojednávaní, pričom navyše urobil aj vyhlásenie o vine podľa , čím nepochybne uľahčil postup súdu pri rozhodovaní o podanej obžalobe. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, súd pričítal obžalovanému, že spáchal viac trestných činov, keďže súd ukladal úhrnný trest bez použitia asperačnej zásady, ktorá má vplyv na hornú hranicu trestnej sadzby, a preto použitiu tejto priťažujúcej okolnosti nebránila zásada zákazu dvojitého pričítania [. Tr. zákona], a že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený [ Tr. zákona], keďže v registri trestov má záznamy aj o troch dosiaľ nezahladených odsúdeniach za trestné činy spáchané pred spáchaním teraz prejednávanej trestnej činnosti. Vzhľadom na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak aj konkrétna trestná sadzba po postupe podľa Tr. zákona v danom prípade predstavovala 3 roky až 8 rokov odňatia slobody.

Po zvážení všetkých okolností prípadu súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, teda na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Takýto trest považuje súd prvého stupňa za dostatočný a primeraný závažnosti spáchanej trestnej činnosti, keď obžalovaný, vedomý si, že vedie motorové vozidlo v čase uloženého zákazu takej činnosti, sa snažil uniknúť policajnej hliadke a pri tom svojim motorovým vozidlom atakoval služobné vozidlo polície, na ktorom spôsobil materiálnu škodu bez poškodenia zdravia zasahujúcich príslušníkov polície. Súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný teraz súdenú trestnú činnosť spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, kde mu tak hrozí premena dvojročného (pôvodne podmienečného) trestu odňatia slobody, ďalej že obžalovaný pred jeho vzatím do väzby pracoval a zabezpečoval svoju rodinu so štyrmi maloletými deťmi, tiež v podstate pozitívnu správu o povesti obžalovaného podanú obcou Egreš a napokon aj to, že dosiaľ posledný záznam o priestupku obžalovaného je spred piatich rokov (celkovo má záznam o piatich priestupkoch). Na druhej strane, vzhľadom na to, že trest bol ukladaný (aj) za zločin (útoku na verejného činiteľa) a vzhľadom na väčšie množstvo predchádzajúcich odsúdení obžalovaného (v odpise registra trestov má 6 záznamov), pričom až trikrát sa už dopustil trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia (spočívajúceho vo vedení motorového vozidla v čase uloženého zákazu takej činnosti), súd obžalovanému mimoriadne neznížil trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby za analogickej aplikácie § 39 ods. 4 Tr. zákona (s ohľadom na jeho vyhlásenie o vine).

Keďže obžalovaný teraz súdenú trestnú činnosť spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. zo 16.2.2023, právoplatným 2.3.2023, ktorým mu za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní

2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 54 mesiacov), súd ukladal trest nevyhnutne ako trest nepodmienečný (§ 49 ods. 2 Tr. zákona). Keďže obžalovaný zároveň v posledných desiatich rokoch pred spáchaním teraz súdeného skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (krádež a marenie výkonu úradného rozhodnutia, za čom mu bol rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. z 12.12.2019 uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní jeden rok, ktorý vykonal 31.7.2020) súd ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia [§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona].

Obžalovaný sa v teraz prejednávanej veci dopustil aj trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia tým, že viedol motorové vozidlo napriek tomu, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo 16.2.2023, právoplatným dňa 02.03.2023, mu bol uložený zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu sedem rokov, súd mu preto v tejto veci taktiež uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, a to (vzhľadom až na tri predchádzajúce tresty zákazu činnosti) vo výmere (až) osem rokov.

Vychádzajúc z uvedených skutočností považuje okresný súdu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní tri roky, spolu s uloženým trestom zákazu činnosti v trvaní osem rokov, za spôsobilý na naplnenie funkcie individuálnej prevencie trestu v zmysle výchovného pôsobenia na obžalovaného, aby sa v budúcnosti už trestnej činnosti nedopúšťal, ako aj funkcie generálnej prevencie trestu v zmysle odradenia iných od páchania obdobnej trestnej činnosti. Zároveň platí, najmä pokiaľ ide o trest zákazu činnosti, že v danom prípade do popredia vystupuje aj represívna funkcia trestu v zmysle ochrany spoločnosti pred ďalšou (obdobnou) trestnou činnosťou obžalovaného.

Nárok na náhradu škody v tomto konaní nebol uplatnený, preto súd o tejto otázke nerozhodoval.

Na základe týchto skutočností okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný c) v prospech obžalovaného i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca d) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.