Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cbi-35-2015.pdf
PDF · 97.68 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cbi/35/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v právnej veci žalobcu Stredoslovenská energetika, a.s. so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO 36 403 008 proti žalovanému I & R KONKUZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. so sídlom kancelárie Bratislavská 63/21, Trenčín, IČO 36 865 265, správcovi konkurznej podstaty úpadcu Prefabetón Koš, a.s. v konkurze, Železničná 285/12, Koš, IČO 36 395 391, o určenie pohľadávky proti podstate, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal určenia, že jeho pohľadávka proti žalovanému v sume 915,76 € titulom neuhradeného zostatku faktúry žalobcu č. 9151653741 je v konkurze, vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 29R/2/2013 zo dňa 04.11.2013 na majetok úpadcu Prefabetón Koš, a.s., Železničná 285/12, Koš, IČO 36 395 391, pohľadávkou proti podstate. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 29R/2/2013 zo dňa 04.11.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 216/2013 zo dňa 08.11.2013, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Prefabetón Koš, a.s., Železničná 285/12, Koš, IČO 36 395 391. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. sp. zn. 29R/2/2013 zo dňa 13.02.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 034/2014 zo dňa 19.02.2014 bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený žalovaný. Žalobca si v rámci označeného konkurzu uplatnil pohľadávku proti podstate v celkovej výške 918,76 € titulom neuhradeného zostatku faktúry č. 9151653741, splatnej 23.03.2015, ktorá bola vystavená za obdobie od 01.02.2015 do 28.02.2015 na sumu 1 852,97 € a čiastočne uhradená dňa 10.04.2015 v sume 934,21 €. Podaním zo dňa 18.08.2015, doručeným žalobcovi dňa 25.08.2015, správca žalobcovi oznámil, že označenú pohľadávku proti podstate neuznáva v celom rozsahu. Ako dôvod neuznania uviedol: „podľa ustanovenia § 100 ods. 2 písm. c) ZKR sú z uspokojenia v konkurze vylúčené mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu. Vzhľadom k tomu, že správca považoval žalobcom uplatňovanú sumu, prihlásenú podaním zo dňa 05.08.2015, ktorá je v rámci vyúčtovanej faktúry zo dňa 03.08.2015 označená ako tzv. prekročenie MRK - pätnásťnásobok mesačnej tarify mesačnej RK, za zmluvne stanovenú sankciu, ktorá nepredstavuje reálne vyúčtovanie spotrebovaného množstva elektriny úpadcom a takáto sankcia bola úpadcovi uložená po vyhlásení konkurzu, je takáto sankcia v zmysle § 100 ods. 2 písm. c) ZKR z uspokojenia v konkurze vedenom voči úpadcovi vylúčená, a teda nevymáhateľná. Žalobca mal zato, že na daný prípad nie je možné aplikovať citované zákonné ustanovenie, nakoľko sa nejedná o zmluvnú sankciu, ale o zmluvne dojednanú odplatu pre prípad prekročenia maximálnej rezervovanej kapacity (MRK), ktorá zohľadňuje zvýšené náklady a škodu, vzniknuté prekročením MRK. Výška tejto
odplaty bola stanovená rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0015/2015/E zo dňa 28.11.2014. Podľa príslušného ustanovenia rozhodnutia URSO (str. 3 pod písm. p)), ak sa dohodnutá rezervovaná kapacita rovná MRK, uplatňuje sa tarifa za prekročenie MRK. V prípade, ak dôjde na odbernom mieste alebo odovzdávacom mieste k prekročeniu MRK, uhradí užívateľ distribučnej sústavy za hodnotu nad zmluvne dohodnuté MRK pätnásť násobok mesačnej tarify mesačnej rezervovanej kapacity. Výška mesačnej tarify za mesačnú rezervovanú kapacitu pre napäťovú úroveň VN je pritom v zmysle predmetného rozhodnutia ÚRSO stanovená ako 6 783,4000 € za MW. V uvedenom prípade bola výška zmluvne dohodnutej rezervovanej kapacity rovnaká ako výška MRK, a to 20 kW. Počas fakturačného obdobia február 2015 došlo zo strany žalovaného k jej prekročeniu o 9 kW (0,009 MW), a preto sa uplatnila cena za hodnotu nad zmluvne dohodnutú MRK podľa citovaného ustanovenia ÚRSO, t.j. pätnásťnásobok mesačnej tarify mesačnej rezervovanej kapacity (15 x 6 783,4 x 0,009 = 915,76 €). Predmetný poplatok nie je sankčný, ale sa jedná o štandardný poplatok v zmysle rozhodnutia URSO, zohľadňujúci zvýšené náklady spojené s distribúciou elektriny, ktoré v dôsledku prekročenia MRK vznikli prevádzkovateľovi distribučnej sústavy.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 24.02.2016 poukazoval na to, že uplatnené právo nezodpovedá reálnemu vyúčtovaniu spotrebovaného množstva energie úpadcom, ale ide len o tzv. „štandardný poplatok“, ktorý je stanovený fixne, pevne a ukladá sa automaticky v prípade prekročenia MRK, a preto sa musí nepochybne jednať o určitý druh sankcie, a to bez ohľadu na pojem používaný žalobcom. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval na komentár (Ďurica, M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Bratislava; C.H. Beck, 2012, s. 691) k ust. § 100 ods. 2 ZKR, podľa ktorého „termín sankcie treba interpretovať čo najextenzívnejšie“. ZKR pritom pod sankcie zahŕňa „pokuty, penále, úroky a pod. bez ohľadu na to, či vznikli na zmluvnom základe alebo vzniká na ne právo priamo zo zákona, alebo sú uložené rozhodnutím štátneho orgánu. Vznik nároku na sankciu vyplýva buď zo zmluvy, z právneho predpisu alebo z rozhodnutia štátneho orgánu“. Pri extenzívnom použití výkladu pojmu „tarifa“, uvádzaného v rozhodnutí, tak uplatnený nárok žalobcu možno chápať jednoznačne len ako sankčný, pri neuznaní ktorého správca správne použil vyššie uvedené ustanovenie a pohľadávku žalobcu v celom rozsahu neuznal. Tarifa predstavuje len vopred určený poplatok, ktorý bol uložený rozhodnutím príslušného orgánu pre možné budúce prekročenie zmluvne dojednanej výšky spotrebovaného množstva elektriny. V prípade, ak by neuznaná pohľadávka žalobcu mala predstavovať náhradu zvýšených nákladov, tak ako to uvádza žalobca v žalobe, musel by žalobca v tomto konaní preukázať, že mu predmetné náklady voči úpadcovi reálne vznikli a zároveň, že tieto náklady boli vo výške, ktorú si žalobca uplatňuje ako pohľadávku proti podstate. Žalovaný trval na tom, že tarifa za prekročenie MRK má jednoznačne sankčný charakter zodpovedajúci určitému druhu zmluvnej pokuty, a to z dôvodu, že tento poplatok je stanovený pevnou sumou v určitej stanovenej výške, resp. je v rozhodnutí vopred stanovený spôsob jej určenia, na dané vopred vymedzené časové obdobie a ustanovuje sa pred porušením samotnej povinnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom povereného zástupcu žalobcu, štatutárneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa so žalobou, listom žalobcu zo dňa 05.08.2015, vyúčtovacou faktúrou č. 9151653741 zo dňa 06.03.2015, oznámením správcu zo dňa 18.08.2015, Zmluvou o dodávke, distribúcii elektriny a prevzatí zodpovednosti za odchýlku zo dňa 15.12.2015, vrátane jej príloh, rozhodnutím ÚRSO č. 0015/2015/E zo dňa 28.11.2014, uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29R/2/2013-1803 zo dňa 04.11.2013, výpis žalovanej pohľadávky zo zoznamu pohľadávok, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 24.02.2016, vyúčtovacími faktúrami č. 915165121 zo dňa 05.02.2015 a č. 9152260049 zo dňa 08.04.2015, emailom zo dňa 17.04.2015, emailovou korešpondenciou.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29R/2/2013-1803 zo dňa 04.11.2013 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Prefabetón Koš, a.s. v reštrukturalizácii so sídlom Železničná 285/12, 972 41 Koš, IČO 36 395 391.
Listom zo dňa 05.08.2015 si žalobca v označenom konkurze uplatnil pohľadávku proti podstate v sume 918,76 €, ktorá predstavuje neuhradený zostatok faktúry č. 9151653741 splatnej 23.03.2015, ktorá bola vystavená za obdobie od 01.02.2015 do 28.02.2015 na sumu 1 852,97 € a čiastočne uhradená dňa 10.04.2015 v sume 934,21 €.
Žalovaný listom zo dňa 18.08.2015, doručeným žalobcovi 25.08.2015, oznámil žalobcovi, že predmetnú pohľadávku čo do výšky, právneho dôvodu a poradia neuznáva z dôvodu, že podľa § 100 ods. 2 písm. c) ZKR sú z uspokojenia v konkurze vylúčené mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak na ne nárok vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu.
Faktúrou č. 9151653741 zo dňa 06.03.2015, splatnou 23.03.2015 vyfakturoval žalobca žalovanému nedoplatok za dodávku a distribúciu elektriny v sume 1 852,97 €. Vo faktúre bola, okrem iných, vyfakturovaná aj mesačná tarifa za dvanásťmesačnú rezervovanú kapacitu v sume 96,91 € (0,02 MW, cena za jednotku bez DPH 4 845,3 €), a tiež prekročenie MRK - pätnásťnásobok mesačnej tarify mesačnej RK v sume 915,76 € (0,00900 MW, cena za jednotku bez DPH 101 751 €). Žalovaný doteraz neuhradil žalobcovi časť faktúry v sume 918,76 €.
Dňa 15.12.2005 uzavrel žalobca s úpadcom Prefabetón Koš, a.s., IČO 36 395 391 Zmluvu o dodávke, distribúcii elektriny a prevzatí zodpovednosti za odchýlku. Podľa čl. III bodu 3.1 uvedenej zmluvy cena za poskytnutie distribúcie elektriny, prenosu elektriny, za systémové služby a náklady systému a ostatné poplatky schválené URSO sú určené podľa platných cenových rozhodnutí URSO. V prípade zavedenia nových poplatkov alebo nových daní príslušnými štátnymi orgánmi SR, ktoré sa týkajú plnenia podľa tejto zmluvy, má SSE právo požadovať od odberateľa ich zaplatenie a odberateľ sa zaväzuje tieto poplatky zaplatiť. SSE má právo požadovať od odberateľa aj zaplatenie zvýšených nákladov, ktoré budú mať vplyv na cenu a ktoré budú zavedené URSO-m alebo rozhodnutiami štátnych orgánov SR a ktoré SSE nebude môcť ovplyvniť. Podľa čl. III bodu 3.2 zmluvy cena dodávky elektriny je dohodnutá zmluvnými stranami ako cena dohodou podľa zákona č. 18/1998 Z.z. o cenách, ktorá je uvedená v prílohe č. 3 tejto zmluvy, ktorá tvorí jej neoddeliteľnú súčasť.
Podľa čl. 2 bodu 2.1 Prílohy č. 3 zo dňa 27.01.2014 k uvedenej zmluve zmluvne dohodnutým množstvom elektriny, pre ktoré sú platné ceny uvedené v tejto zmluve, je 82 MWh. Podľa čl. 2 bodu 2.2 Prílohy č. 3 zo dňa 27.01.2014 k uvedenej zmluve odberateľ sa zaväzuje skutočne odobrať minimálne 50% zo záväzne objednaného množstva elektriny. Do vyhodnocovania skutočne odobratej elektriny sa započítavajú aj zmeny dohodnuté medzi odberateľom a SSE počas zmluvného obdobia. Zmluvná pokuta za neodobratú elektrinu (rozdiel medzi skutočne odobratým množstvom elektriny a hore uvedeným minimálnym množstvom) je dohodnutá na 30,- €/MWh, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Podľa čl. 2 bodu 2.3 Prílohy č. 3 zo dňa 27.01.2014 k uvedenej zmluve odberateľ sa zaväzuje skutočne odobrať maximálne 130% zo záväzne objednaného množstva elektriny. Do vyhodnocovania skutočne odobratej elektriny sa započítavajú aj zmeny dohodnuté medzi odberateľom a SSE počas zmluvného obdobia. Cenová prirážka za elektrinu odobratú nad rámec záväzne objednaného množstva elektriny (rozdiel medzi skutočne odobratým množstvom a hore uvedeným maximálnym množstvom) je dohodnutá na 15,- €/MWh, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak.
Podľa čl. 1 bodu 2 pís. p) rozhodnutia URSO č. 0015/2015/E zo dňa 28.11.2014 ak sa dohodnutá rezervovaná kapacita rovná MRK, uplatňuje sa tarifa za prekročenie MRK. V prípade, ak dôjde na odbernom mieste alebo odovzdávacom mieste k prekročeniu MRK, uhradí užívateľ distribučnej sústavy za hodnotu nad zmluvne dohodnutú MRK pätnásťnásobok meačnej tarify mesačnej rezervovanej kapacity.
Podľa § 87 ods. 7 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.
Podľa § 87 ods. 8 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.
Podľa § 100 ods. 2 písm. c) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle citovaných zákonných ustanovení, súd žalobu o určenie, že pohľadávka žalobcu proti žalovanému v sume 915,76 € titulom neuhradeného zostatku faktúry žalobcu č. 9151653741 je v konkurze, vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 29R/2/2013 zo dňa 04.11.2013 na majetok úpadcu Prefabetón Koš, a.s. Železničná 285/12, Koš, IČO 36 395 391, pohľadávkou proti podstate, v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko právnym dôvodom vzniku žalovanej pohľadávky v sume 915,76 € je zmluvná sankcia za prekročenie mesačnej rezervovanej kapacity, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, v dôsledku čoho je táto pohľadávka žalobcu v zmysle § 100 ods. 2 písm. c) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov z uspokojenia v predmetnom konkurze vylúčená.
Žalobca si v predmetnom konkurze uplatnil pohľadávku proti podstate v sume 915,76 €, ktorej právny dôvod bol vo faktúre č. 9151656741 vymedzený ako „prekročenie maximálnej rezervovanej kapacity (MRK) - pätnásťnásobok mesačnej tarify rezervovanej kapacity“. V čl. 2 bode 2.1 Prílohy č. 3 zo dňa 27.01.2014 k predmetnej zmluve si zmluvné strany dohodli zmluvne dohodnuté množstvo elektriny 82 MWh. V čl. 2 bode 2.3 Prílohy č. 3 zo dňa 27.01.2014 sa odberateľ zaviazal skutočne odobrať maximálne 130% zo zmluvne dohodnutého množstva elektriny. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že úpadca prekročil takto dohodnuté maximálne zmluvne dohodnuté množstvo. V čl. 2 bode 2.3 Prílohy č. 3 zo dňa 27.01.2014 k zmluve bola dohodnutá za elektrinu odobratú nad rámec záväzne objednaného množstva elektriny „cenová prirážka“, ktorá predstavovala 15,- €/MWh. Zároveň si v čl. 2 bode 2.2 Prílohy č. 3 zo dňa 27.01.2014 k zmluve zmluvné strany dohodli „zmluvnú pokutu“ za neodobratú elektrinu (rozdiel medzi skutočne odobratým množstvom elektriny a zmluvne dohodnutým minimálnym množstvom). Zmluvná pokuta za neodobratú elektrinu bola dohodnutá vo výške 30,- €/kWh.
Z uvedeného vyplýva, že úpadca ako odberateľ sa v čl. 2 bode 2.1 Prílohy č. 3 zo dňa 27.01.2014 k zmluve zaviazal odobrať určité množstvo elektriny, a to 82 MWh, pri dodržaní ktorého mal povinnosť zaplatiť zmluvne dohodnutú jednotarifnú cenu (1T Normál) 47,55 €/ MWh. Nedodržanie tohto množstva (či už jeho prekročenie, alebo nenaplnenie) malo určitý následok, dohodnutý v čl. 2 bodoch 2.2, 2.3 Prílohy č. 3 zo dňa 27.01.2014 k zmluve, ktorý nastal v prípade, ak úpadca odobral menej ako 50%, alebo viac ako 130% zmluvne dohodnutého množstva elektriny, a to že za hodnotu nad zmluvne dohodnutú MRK mal zaplatiť pätnásťnásobok mesačnej tarify mesačnej rezervovanej kapacity. Teda v čl. 2 bode 2.1 Prílohy č. 3 zo dňa 27.01.2014 k zmluve bola dohodnutá určitá zmluvná povinnosť odberateľa, ktorej porušenie malo negatívne následky dohodnuté v čl. 2 bodoch 2.2 alebo 2.3 Prílohy č. 3 zo dňa 27.01.2014 k zmluve. Vzhľadom k tomu mal súd zato, že v čl. 2 bode 2.3 Prílohy č. 3 zo dňa 27.01.2014 si zmluvné strany dohodli sankciu pre prípad nedodržania zmluvne dohodnutého objednaného množstva elektriny odberateľom. K rovnakému právnemu záveru súd dospel aj výkladom čl. 2 Prílohy č. 3 zo dňa 27.01.2014 k zmluve za použitia výkladových pravidiel upravených v § 266 ods. 1, 2 Obch. zák. V čl. 2 bode 2.2 Prílohy č. 3 zo dňa 27.01.2014 k zmluve samotné zmluvné strany použili na označenie následku pre prípad porušenia čl. 2 bodu 2.1 Prílohy č. 3 zo dňa 27.01.2014 k zmluve slovné spojenie „zmluvná pokuta“. V čl. 2 bode 2.3 Prílohy č. 3 zo dňa 27.01.2014 k zmluve bol následok označený ako „cenová prirážka“. Teda ani zmluva neoznačuje následky v čl. 2 bodoch 2.3 ako cenu elektriny za splnenia určitých podmienok, ale naopak výslovne používa pojem „zmluvná pokuta“. Z uvedeného vyplýva, že účelom čl. 2 bodov 2.2 a 2.3 Prílohy č. 3 zo dňa 27.01.2014 k zmluve bolo zabezpečiť, aby odberateľ dodržal zmluvne dohodnuté množstvo elektriny, ktoré mal odobrať, a to tým, že v prípade, ak by sa tak nestalo, mal byť odberateľ finančne sankcionovaný, pričom výška sankcie bola dohodnutá formou konkrétneho násobku mesačnej rezervovanej kapacity. Je potrebné vziať na zreteľ i to, že cena produktov je v Prílohe č. 3 zo dňa 27.01.2014 k zmluve upravená v čl. 4, ktorý má aj nadpis „Ceny produktov“. Čl. 2 Prílohy č. 3 zo dňa 27.01.2014 k zmluve má nadpis „Špecifikácia objemu dodávky“, teda neupravuje cenu, ale objem dodávky. Súd podotýka, že i pracovníčka žalobcu v emaile zo dňa 09.03.2015 taktiež používa v súvislosti v prekročením MRK pojem „pokuta“. Taktiež čl. 2 písm. p) rozhodnutia URSO č. 0015/2015/E zo dňa 28.11.2014 (označený ako Definovanie pojmov) nepopiera sankčný charakter
„tarify“ za prekročenie mesačnej rezervovanej kapacity, ale určuje iba jej výšku, pričom definíciu tarify neupravuje, pričom cudzie slovo „tarifa“ znamená sadzobník, cenník, alebo taxu. Môže znamenať aj určitý tarifný poplatok. Význam slova „tarifa“ teda nevylučuje jej sankčný charakter.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania. Toto právo si však riadne v konaní neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku).