Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14CoP-120-2024.pdf
PDF · 130.8 KB
Case nature
Subarea
14CoP/120/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B. C., narodeného XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa matky D. E., narodenej XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXXX/ XX, H., v konaní zastúpenej Advokátskou kanceláriou LEGALION s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 309/1, Senica, a otca I. C., narodeného XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, K. L., Česká republika, v konaní zastúpeného JUDr. Lukášom Svetlíkom, advokátom, so sídlom Vysoká 14, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, v konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 21P/40/2024-144 zo dňa 18.04.2024, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 120,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky (I. výrok), návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletého dieťaťa zamietol (II. výrok), návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom odmietol (III. výrok), určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej (IV. výrok) a maloletému dieťaťu ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava za procesného opatrovníka na jeho zastupovanie v tomto konaní (V. výrok).
2. Rozhodol tak o návrhu, ktorý bol súčasťou návrhu vo veci samej a ktorým sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, a to zverenia maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 200,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k jej rukám a úpravy styku otca s maloletým dieťaťom tak, že otec má právo na styk s maloletým dieťaťom vždy po dohode s ňou a za jej prítomnosti.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 1, § 117, § 360 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ust. § 68 ods. 1, 2, § 69, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ust. § 24 ods. 1, § 31 ods. 2, 3, 4, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a ust. § 30 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a ostatnými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Z podaného návrhu mal osvedčené, že rodičia maloletého A. nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2021. Rodičia spolu žili v Nemecku, kde sa otec voči matke a maloletému
dieťaťu dopúšťal nevhodného, nebezpečného správania, násilia a psychického týrania. Nemecký súd nariadil otcovi zákaz priblíženia sa k matke v trvaní jedného roka z dôvodu násilia, čo matka osvedčila rozhodnutím Amtsgericht Worms Beschluss 3F 140/21 z 27.07.2021. Rodičia sa ďalej v Nemecku do zápisnice na súde dohodli, že maloletý A. bude v osobnej starostlivosti matky a otec bude oprávnený sa s maloletým dieťaťom stretávať. Matka sa s maloletým A. v roku 2023 presťahovala na Slovensko a otec do Českej republiky. Otec s presťahovaním maloletého A. na Slovensko súhlasil, čo matka preukázala jeho písomným súhlasom. Maloleté dieťa sa nachádza v starostlivosti matky od rozchodu rodičov a je na ňu citovo naviazané. Stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom prebiehalo tak, ako bolo vzájomne dohodnuté. Po odsťahovaní sa rodičov z Nemecka už nie je možné realizovať stretávanie podľa dohody. Správanie otca sa výrazne zhoršilo, podľa tvrdenia matky otec užíva drogy a alkohol vo väčšom množstve. Svedkom tohto je aj maloleté dieťa. Podľa tvrdenia matky je správanie otca neúnosné, a preto sa obáva o bezpečnosť dieťaťa. Matka v návrhu tvrdila, že s maloletým dieťaťom navštevuje psychologičku, ktorá dospela k záveru, že maloleté dieťa trpí posttraumatickým stresovým syndrómom a akútnou traumou spôsobenou nevhodným výchovným prostredím na strane otca, ktoré tvrdenie matka neosvedčila žiadnym dôkazom.
5. Konštatoval, že matka s maloletým dieťaťom býva u svojich rodičov, ktorým na bývanie prispieva sumou 200,- Eur mesačne za seba a dieťa. K mesačným výdavkom maloletého dieťaťa ďalej patria výdavky na oblečenie 100,- Eur, stravu a hygienické potreby 150,- Eur, stravu v škole 29,45 Eur, školské potreby, knižky, farbičky, farby na maľovanie na plátno, plátna a pod. 37,45 Eur, obuv 34,48 Eur, hračky 24,48 Eur, lieky 91,41 Eur, jazykový kurz - nemecký jazyk 49,- Eur, športový klub YTA 25,- Eur, karate 45,- Eur, výlety a voľnočasové aktivity 67,26 Eur, pohonné hmoty 42,90 Eur. Celková suma výdavkov na maloleté dieťa tak podľa tvrdení matky predstavuje sumu 796,43 Eur mesačne, ktorú uhrádza len matka, otec sa na výžive maloletého dieťaťa žiadnym spôsobom nepodieľa (čo mal súd osvedčené z návrhu).
6. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni mal súd prvej inštancie za preukázané, že priemerný čistý mesačný príjem matky je cca 1.200,- Eur. Podľa odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov matka má vyživovaciu povinnosť len k maloletému A.. Svoje výdavky matka v návrhu neuviedla. Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov mal súd prvej inštancie ďalej preukázané, že otec má vyživovaciu povinnosť len k maloletému A., od 02.08.2017 je prihlásený na pobyt v Nemeckej spolkovej republike v L. a je štátny príslušník Českej republiky. Odpoveď na lustráciu otca v Sociálnej poisťovni bola negatívna. Matka v návrhu neuviedla žiadne údaje o majetkových a zárobkových pomeroch otca.
7. Súd prvej inštancie vo vzťahu k návrhu matky na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti dospel k záveru, že skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, nezakladá sama o sebe potrebu bezodkladne pomery upraviť. Uvedená skutočnosť bude prejednaná a rozhodnutá vo veci samej. V preskúmavanej veci je z návrhu matky zrejmé, že maloletý A. je v jej osobnej starostlivosti od rozchodu rodičov od roku 2021, jedná sa o dlhodobý stav akceptovaný oboma rodičmi, pričom matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuvádzala žiaden úkon, resp. správanie sa otca, ktorým by sa otec domáhal zverenia maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Nebolo možné konštatovať, že by bolo potrebné bezodkladne rozhodnúť o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, preto súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti vo výroku II. zamietol. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti sa nijakým spôsobom neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Zamietnutie uvedeného návrhu v danom prípade znamená len to, že súd v danom prípade nemal za preukázané, že pomery účastníkov je potrebné riešiť formou neodkladného opatrenia.
8. Vo vzťahu k návrhu matky na uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého A., súd prvej inštancie považoval návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Rodičia maloletého A. spolu nežijú, otec na výživu dieťaťa matke neprispieva a všetky výdavky maloletého dieťaťa platí matka, ktorá nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu výdavkov maloletého A. a aj svojich výdavkov. Vzhľadom na to, že otec na výživu maloletého dieťaťa vôbec neprispieva, hoci je to jeho jediná vyživovacia povinnosť a matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, považoval súd za dostatočne osvedčené, že v tejto časti je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. Keďže súd nemal preukázaný skutočný
čistý priemerný mesačný príjem otca, nakoľko podľa odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni za otca do Sociálnej poisťovne žiadny zamestnávateľ neodvádza odvody, vychádzal pri určení výživného z potenciálneho príjmu otca, teda zo sumy minimálnej mzdy, ktorú je potenciálne schopný dosahovať. Výška minimálnej mzdy na rok 2024 je podľa Oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2003 Z. z. vo výške 750,- Eur mesačne brutto, t. j. cca 600,- Eur netto, z ktorej sumy je podľa tabuliek pre výpočet výživného rodičov k deťom v Slovenskej republike schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky otec povinný platiť výživné vo výške 20 % z jeho príjmu, t. j. vo výške 120,- Eur mesačne, ktorou sumou je schopný prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom takto určeným výživným otca spolu s výživným zo strany matky budú zabezpečené aspoň nevyhnutné výdavky maloletého dieťaťa, nakoľko neodkladným opatrením je možné uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere, keď v rámci rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia nemohol súd vykonávať ďalšie dokazovanie ohľadom zistenia osobných a majetkových pomerov rodičov a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, čo bude predmetom dokazovania vo veci samej.
9. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom súd prvej inštancie odmietol, a to s poukazom na ust. § 327 CSP, nakoľko návrh je v tejto časti neurčitý a nevykonateľný, pričom ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa podľa citovaného ustanovenia nepoužijú. Uvedené ale nezakladá prekážku rozhodnutej veci a matka môže kedykoľvek podať riadny návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu styku obsahujúci všetky zákonom vyžadované náležitosti, najmä presné uvedenie dní v týždni a presné uvedenie začiatku a konca stretnutia otca s maloletým A..
10. Trvanie neodkladného opatrenia súd časovo obmedzil, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej z dôvodu stabilizácie pomerov účastníkov konania.
11. Zároveň maloletému dieťaťu ustanovil procesného opatrovníka – Úrad práce. sociálnych vecí a rodiny Trnava, na ochranu jeho práv v tomto konaní.
12. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. (o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky) napadla riadnym a včasným odvolaním matka s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd určí, že maloleté dieťa sa na čas do právoplatného skončenia tohto konania zveruje do jej osobnej starostlivosti alternatívne, ho v tejto časti zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP) a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP). Tvrdila, že otec sa jej viackrát zmienil (ústnym spôsobom), že bude s príslušnými úradmi riešiť zverenie maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, o čom nemá žiaden dôkaz vzhľadom na formu, akou jej to oznámil. Poukázala na skutočnosť, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby daná otázka bola rozhodnutá súdom, a to aspoň vo forme dočasného rozhodnutia – neodkladného opatrenia. Bez toho, aby bolo dieťa zverené (kedy aj dočasne) do starostlivosti toho ktorého rodiča, obaja totiž majú rovnaké právo na styk a stretávanie sa s maloletým dieťaťom. Môže sa preto stať, že otec maloleté dieťa vyzdvihne (napríklad) zo školy a odvezie ho preč. Neporuší pritom žiadne ustanovenie právneho poriadku Slovenskej republiky, keďže maloleté dieťa nie je súdne zverené do osobnej starostlivosti matky. Rovnako tak neporuší žiadnu povinnosť ani škola, pretože dieťa nebude zverené do osobnej starostlivosti žiadneho z rodičov. Vzhľadom na správanie otca (agresia, zmätenosť, drogová závislosť, závislosť na alkohole a liekoch a pod.) by takáto situácia mohla byť pre maloleté dieťa nepochybne nebezpečná, a to nielen po psychickej stránke, ale predovšetkým po stránke fyzickej bezpečnosti. Dodala, že otec v takýchto stavoch neuvažuje racionálne a rozumne, ale vidí a počuje veci, ktoré neexistujú. Nechcela ani pomyslieť na to, čo všetko by sa mohlo maloletému dieťaťu stať, pokiaľ by bolo s otcom bez jej prítomnosti. Podotkla, že otec sa v takýchto stavoch správa nielen nebezpečne, ale aj nezodpovedne, čoho dôkazom je aj fotografia, keď otec priviezol dieťa matke len v spodnom prádle, bunde a čižmách, pričom vonku bolo 5 stupňov Celzia. Je pre ňu nemysliteľné, aby bolo otcovi umožnené vziať si kedykoľvek maloleté dieťa, a to bez porušenia právneho poriadku Slovenskej republiky. Poznamenala, že takéto rozhodnutie je pre ňu dôležité aj z toho dôvodu, že pokým nebude mať aj dočasne rozhodnuté o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, nebude jej môcť byť vyplácaný prídavok na dieťa. Zverením maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti sa zosúladí skutočný a právny stav veci.
13. K odvolaniu matky sa vyjadril procesný opatrovník, ktorý mal za to, že je potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania pokiaľ ide o povinnosť otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa. V danom prípade po podrobnom preštudovaní listinných dôkazov priložených matkou k návrhu, ako aj po oboznámení sa s odvolaním matky mal za to, že súd mal dočasne zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ako sa rodičia dohodli pred Miestnym (Rodinným) súdom v Nemecku dňa 31.08.2021, čím by bola zabezpečená ochrana dieťaťa pred nepredvídateľným správaním, či rozhodnutím otca. Navrhol, aby odvolací súd návrhu matky vyhovel, uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a maloleté dieťa dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky.
14. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý poprel pravdivosť tvrdení matky nielen v návrhu vo veci samej a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj tvrdení uvedených v odvolaní. Mal za to, že tieto tvrdenia sú účelové, vyfabulované so snahou očierniť ho pred súdom a zamedziť mu v hoci aj minimálnom stretávaní sa s maloletým dieťaťom. Tvrdil, že s ním má maloleté dieťa krásny, vrúcny a zdravý vzťah, a to aj napriek tej skutočnosti, že otec a matka s dieťaťom bývajú každý v inom štáte. Po návrate z Nemecka v roku 2023 fungovala medzi ním a matkou dohoda, že sa môže so synom stýkať a môžu spolu tráviť čas, čo aj bolo realizované vo forme predĺžených víkendov v mieste jeho trvalého bydliska. Takéto stretávanie prebiehalo jeden až dva krát do mesiaca s tým, že otec si prišiel dieťa vyzdvihnúť do miesta trvalého bydliska v H., otec s dieťaťom (so súhlasom matky cestovali do miesta trvalého bydliska otca a následne v dohodnutý čas otec maloleté dieťa doviezol na hranicu Slovenskej a Českej republiky, kde si dieťa prevzala matka. Takýto styk bez akýchkoľvek problémov prebiehal až do januára 2024. Uviedol, že je zamestnaný ako skladník na trvalý pracovný pomer kúsok od svojho trvalého bydliska, býva so svojou matkou v rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve. Maloleté dieťa má v rodinnom dome svoju vlastnú izbu, v ktorej má oblečenie, hračky, športové potreby. Ďalej uviedol, že dieťa vždy rado k nemu a k starej matke chodilo, chodievali spolu pravidelne na lyže, korčuľovať sa, plávať a spoločným trávením času upevňovali vzájomné puto. Tento oboma stranami akceptovaný status bol narušený v momente, keď sa v rozhovore matke zmienil, že by s dieťaťom rád trávil viacej času, resp. sa s ním stretával častejšie, keďže je vo veku, keď pre svoj zdravý psychický vývoj potrebuje mať pri sebe postavu otca. Navrhol, že v uvedenej záležitosti osloví právnika, ktorý pripraví písomnú dohodu medzi rodičmi maloletého dieťaťa o úprave styku s dieťaťom, kde budú presne zadefinované termíny, kedy sa bude stretávať s maloletým dieťaťom. Absolvovaním toho nevinného rozhovoru, ktorý sa udial v januári 2024, nastala situácia, kedy mu matka začala brániť v akomkoľvek styku s maloletým dieťaťom, čo pretrváva do dnes, a to všetko len z trucu, účelovo a zákerne voči nemu a jeho návrhu na zvýšenie intenzity vzájomného sa stretávania s dieťaťom. Dodal, že do dnešného dňa neinicioval žiadne súdne konanie (a ani matku neinformoval, že by takéto konanie chcel iniciovať), ktorého cieľom by bolo zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Veril v to, že to nie je potrebné a matka mu umožní častejšie stretávanie sa s dieťaťom bez rozhodnutia súdu. Nesúhlasil s tým, že zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky by bolo v jeho najlepšom záujme rovnako ako upravenie takejto zásadnej otázky hoci vo forme dočasného rozhodnutia – neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že má záujem sa s maloletým dieťaťom stýkať a tráviť s ním čas, tak, ako tomu bolo do januára 2024. Odôvodnenie vydania neodkladného opatrenia podľa návrhu, resp. odvolania matky nemôže ani vychádzať z ničím neodôvodnenej obavy, že by dieťa vyzdvihol zo školy a odviezol preč (tak ako matka argumentuje v odvolaní), nakoľko takáto situácia do dnešného dňa nenastala. Dodal, že maloleté dieťa nemôže od januára 2024 navštevovať, pretože mu v tom bráni matka bez akýchkoľvek relevantných dôvodov. Vyhlásil, že nie je drogovo závislý, nie je agresívny, ani zmätený, či závislý na alkohole a liekoch, ako to v očierňujúcom opise uvádzala matka. Na preukázanie uvedeného sa dobrovoľne podrobil vyšetreniu na zistenie zakázaných látok v tele, pričom ku dňu podania tohto vyjadrenia mu výsledky ešte neboli doručené, avšak hneď po ich doručení ich obratom prepošle do konania, aby preukázal nepravdivosť tvrdení matky. Drogovú závislosť otca a matkin psychický stav matka preukazuje v návrhu screenshootmi komunikácie z mája 2020. Matka teda opiera svoj návrh o opisovaný skutkový stav spred viac ako štyroch rokov. Poukázal na to, že v spoločnej domácnosti s matkou nežije od ich rozchodu v roku 2021, kedy spolu žili v Nemecku, pričom od rozchodu sa nestýkajú, teda matka ani nepozná pomery v akých žije a ani sa o ne nezaujíma. Uviedol, že to bola práve matka, ktorá v čase pobytu v Nemecku trávila čas s inými mužmi namiesto starostlivosti o dieťa a napriek „útrapám“, ktoré jej mal spôsobovať, ho sama dva krát v čase po roku 2021 požiadala, aby sa znova dali ako pár dokopy, s čím súhlasil. Uvedené konanie matky preukazuje, že situácie ako aj stavy, ktoré vo svojom návrhu popisuje a ktoré sa mali diať v roku 2020, jej nevadili natoľko, že sa chcela k otcovi v období roku 2022 vrátiť. K matkou popisovanému odovzdaniu maloletého dieťaťa odetého iba v spodnom prádle, bunde
a čižmách pri teplote 5 stupňov Celzia uviedol, že dieťa matke odovzdával v situácii, kedy vzdorovalo, nechcelo od neho odísť, obliecť sa, pričom preloženie prebehlo z auta do vedľa zaparkovaného auta. Táto situácia sa stala v období roku 2020 v Nemecku, teda nejedná sa o aktuálnu situáciu, ktorá by sa stala v nedávnej minulosti. Ide iba o ďalší zavádzajúci detail, ktorý má za cieľ ho očierniť v tomto konaní. Mal za to, že matka dostatočne a relevantne neopísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúcu existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov, pričom uvedené skutočnosti nie sú hodnoverné a dôvodné. Zastával názor, že vzniknuté právne účinky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by ho neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah obmedzili a zároveň s ohľadom na vek dieťaťa a jeho vývoj vyjadril obavu, že by vplyvom odlúčenia došlo k vytvoreniu nenávratného stavu. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. ako vecne správne potvrdil.
15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah odvolania matky, s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty účastníkov predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, v časti, v ktorej sa domáhala zverenia maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, zamietol dôvodiac, že v danom prípade nemal za osvedčenú potrebu okamžitej úpravy pomerov.
17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe vykonaných dôkazov dospel ohľadom rozhodujúcich skutočností k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd, ktorý rovnako ako súd prvej inštancie považuje návrh matky v časti o zverení maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti za neopodstatnený, nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a dať za pravdu odvolateľke, ktorá ani v odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
V článku 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
V zmysle článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
19. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach (§ 324 a nasl. CSP v spojení s § 2 ods. 1 a § 360 a nasl. CMP), vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých zásadne splnenie podmienky, že je tu urgentná potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov (§ 325 ods. 1 CSP). Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti.
20. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení Zákona o rodine. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom mimoriadny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
21. V prejednávanej veci súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o zverení maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti zamietol z dôvodu, že neboli splnené podmienky podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, pretože nebola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi v zmysle podaného návrhu. Matka v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že nesprávne vyhodnotil potrebu bezodkladnej úpravy, odvolací súd jej však nedal za pravdu.
22. Z obsahu spisu vyplýva, že starostlivosť o maloleté dieťa je v súčasnosti fakticky a dlhodobo zabezpečovaná matkou, otec tento stav rešpektuje, pričom rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že počas partnerského vzťahu s otcom a po ich rozchode (pár tvorili do roku 2021) sa otec dopúšťal voči nej i maloletému dieťaťu nevhodného a nebezpečného správania a psychického týrania a dohoda, ktorá bola spísaná na nemeckom súde (keďže tam žili rodičia i maloleté dieťa) vo forme zápisnice, na základe ktorej sa dohodli, že dieťa bude v osobnej starostlivosti matky a otec bude oprávnený sa s maloletým dieťaťom stýkať už nezodpovedá faktickému stavu, keďže v roku 2023 sa matka aj s maloletým dieťaťom presťahovala na Slovensko (so súhlasom otca) a otec do Českej republiky a správanie otca sa po uzatvorení dohody výrazne zhoršilo, čím je ohrozená bezpečnosť dieťaťa a jeho psychický vývoj. Tvrdila, že otec maloleté dieťa vystavoval nevhodnému výchovnému prostrediu, mal prejavy agresie (napr. rozbíjal hračky pred dieťaťom) a bol pred dieťaťom mnoho krát opitý. Uviedla, že otec užíval a aktuálne aj užíva návykové látky a v značnom množstve aj alkohol. Matka sa zároveň návrhom vo veci samej domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21P/40/2024. Otec popieral tvrdenia matky, že by bol drogovo závislý, či závislý na alkohole a liekoch (tvrdil, že sa dobrovoľne podrobil vyšetreniu na zistenie zakázaných látok v tele, s tým, že výsledky mu ešte neboli doručené, preto ich súdu nepredložil), prejavoval sa agresívne, alebo zmätene. Dôvod podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matkou (a návrhu vo veci samej) videl v tom, že matke v januári 2024 v rozhovore uviedol, že by sa chcel s maloletým dieťaťom častejšie stretávať (tvrdil, že do januára 2024 prebiehal jeho styk s maloletým dieťaťom na základe dohody s matkou bezproblémovo).
23. Vychádzajúc zo samotného návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, z obsahu spisu a z odvolania matky, odvolací súd nemal za osvedčené, že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, a to dočasným zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, tak ako to vo svojom návrhu žiadala matka. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery účastníkov konania bezodkladne upravené alebo ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, teda jeho účelom nie je zakonzervovať aktuálny stav starostlivosti o maloleté dieťa. Vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí. Z doposiaľ vykonaného dokazovania však súd nemá preukázané, že by maloleté dieťa bolo v ohrození. Maloleté dieťa sa v osobnej starostlivosti matky nachádza už od doby, keď rodičia ukončili svoje spolužitie, ktorú starostlivosť otec rešpektuje a žiadnym spôsobom ju nespochybňuje, pričom súdu doposiaľ neboli signalizované žiadne nedostatky tejto starostlivosti, z čoho súd zároveň vyvodzuje záver, že v súčasnosti nie je život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa, respektíve akýkoľvek iný záujem maloletého dieťaťa nijako bezprostredne ohrozený. Zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti matky by iba zakonzervovalo už existujúci stav, čo však nie je účelom ani zmyslom neodkladných opatrení. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že matka neosvedčila nevyhnutnosť takéhoto zásahu súdu do pomerov účastníkov konania.
24. Odvolací súd dodáva, že preventívne dôvody uvádzané matkou (obavy, že otec dieťa zo školy vyzdvihne a odvezie ho preč, keďže mu v tom nebráni žiadne ustanovenie právneho poriadku Slovenskej republiky a ani žiadne rozhodnutie súdu) nie sú dostatočné na prijatie záveru o nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia, najmä, ak matka má maloleté dieťa vo faktickej osobnej starostlivosti, pričom otec neprezentoval ani vôľu, či úmysel, že by tak spraviť chcel a nič také ani nebolo predmetom žiadneho rozhovoru medzi rodičmi (odvolací súd vychádzal z toho, že žiadny z rodičov to neuvádzal), a preto nie sú splnené predpoklady na to, aby súd takému návrhu matky vyhovel. Matka síce poukazovala na drogovú závislosť otca a jeho závislosť na alkohole a liekoch (čo otec popieral), avšak odvolací súd dodáva, že tieto tvrdenia neboli podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi, na čom nemôže nič zmeniť ani matkou predložená komunikácia, či fotografie priložené k jej návrhu, a to najmä s ohľadom na dátum tejto konverzácie (máj 2020, júl 2021). Je potrebné dať obom rodičom do pozornosti, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone. Žiada sa zdôrazniť, že dieťa by v žiadnom prípade nemalo byť nástrojom na riešenie doposiaľ nevysporiadaného vzťahu medzi jeho rodičmi, ktorých problematické vzťahy negatívne vplývajú na maloleté dieťa a na jeho intrapsychické prežívanie. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletým dieťaťom nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje
deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu dieťaťa) je prikázaná obom rodičom. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, a preto súd rozhoduje na základe zistených skutočností, ktoré aktuálne neosvedčujú nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ako to v petite odvolania žiadala matka.
25. Odvolací súd má za to, že pomery medzi účastníkmi konania sú dostatočným spôsobom zastabilizované na to, aby postačovali na preklenutie obdobia do rozhodnutia vo veci samej, v ktorom súd vykoná riadne a úplné dokazovanie, na základe ktorého rozhodne o tom, komu z rodičov bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, v akej výške sa ten ktorý z rodičov bude podieľať na platení výživného a v akom rozsahu a za akých podmienok bude druhý rodič oprávnený sa s maloletým dieťaťom stýkať. Rodičia sa môžu o úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode dohodnúť, pričom táto dohoda podlieha schváleniu súdu.
26. V rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam dieťaťa, čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Akýkoľvek súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie súdy, či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (uvedené tiež vyplýva aj zo záverov uznesenia Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04).
27. V súvislosti s napätými vzťahmi rodičov maloletého dieťaťa je potrebné apelovať na nich oboch, aby uprednostnili záujem dieťaťa pred vlastnými záujmami, snažili sa o čo najrýchlejšie a pokojné doriešenie ich vzájomného vzťahu a súčasne aj v záujme maloletého dieťaťa rešpektovali vzájomné práva ako rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinnosti rovnocenní. Obom rodičom musí byť zrejmé, že maloleté dieťa potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre spoločné dieťa a minimalizujúci negatívny dopad prebiehajúceho konania na psychiku dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa je, aby malo vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu. Je nežiaduce, aby maloleté dieťa bolo vystavované konfliktu lojality k rodičom a ovplyvňované negatívnymi vzťahmi medzi nimi. V záujme zdravého vývinu maloletého dieťaťa je potrebné, aby sa obaja rodičia snažili o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu s maloletým dieťaťom, ale aj vzťahu druhého rodiča s maloletým dieťaťom.
28. Na základe uvedeného, keďže neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd napadnutý výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď odvolacie argumenty matky vyhodnotil ako neopodstatnené.
29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).