Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/35/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti odporcovi: Z., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 2 489,54 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania zo dňa 17. decembra 2015, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 31.12.2015, sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 2 489,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2 489,54 Eur od 01.06.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 263,14 Eur s odôvodnením, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou VÚB, a.s. a odporcom bola uzavretá zmluva o bežnom účte v zmysle § 708 a nasl. a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa zriadil v prospech odporcu bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX s možnosťou povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia podmienok stanovených právnym predchodcom navrhovateľa. Splnením podmienok poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo výške 2 489,54 Eur na dobu trvania zmluvy o bežnom účte. V dôsledku porušenia platobných povinností odporcom po poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte, nedodržania zmluvných ustanovení zmluvy o bežnom účte a Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty vypovedal právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 14.03.2013 zmluvný vzťah založený zmluvou o bežnom účte v zmysle ustanovenia čl. 4.14 bod 4.14.1. písm. d) Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty, čím pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa z titulu poskytnutého úveru odporcovi vo forme povoleného prečerpania vo výške 2 489,54 Eur sa stala ku dňu účinnosti výpovede splatnou v celosti v zmysle ustanovenia čl.4.14. bod 4.14.2. písm. c) Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty. Výpoveď zmluvy o bežnom účte bola žalovanému doručená dňa 18.03.2013. Účinky výpovede zmluvy o bežnom účte nastali dňa 31.05.2013, t.j. ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola odporcovi výpoveď doručená. Odporca tento dlh vo výške 2 489,54 do dnešného dňa nezaplatil, odo dňa 01.06.2013 je v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 2 489,54 Eur s príslušenstvom. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.09.2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom bola pohľadávka postupcu voči odporcovi z titulu nesplateného úveru poskytnutého vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v celosti postúpená postupníkovi.

V podaní, označenom ako doplnenie návrhu na vydanie platobného rozkazu, zo dňa 17.03.2016, Okresnému súdu Žilina doručenom dňa 18.03.2016, navrhovateľ uviedol, že v súlade s platobnou disciplínou odporcu bol konečný stav účtu ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu v debetnom zostatku vo výške - 6 048,89 Eur. Posledný obrat na účte vykonaný odporcom bola kreditná transakcia, teda platba vykonaná prostredníctvom tretej osoby dňa 17.06.2014. Odo dňa kedy sa účet odporcu dostal do debetného stavu, je celkový súčet kreditných transakcií vo výške 4 882,34 Eur, ktoré boli započítané na istinu pohľadávky a celkový súčet debetných transakcií vo výške 10 931,23 Eur, ktoré pozostávajú z istiny vo výške 7 193,93 Eur, debetného úroku vo výške 3 671,94 Eur a poplatkov vo výške 65,36 Eur. Vzhľadom na to, že všetky kreditné transakcie vo výške 4 882,34 Eur boli započítané na istinu pohľadávky, uvedená suma debetného zostatku vo výške 6 048,89 Eur pozostáva z istiny vo výške 2 311,59 Eur (7 139, 93 Eur - 4 882,34 Eur), debetného úroku vo výške 3 671,94 Eur a poplatkov vo výške 65,36 Eur. V súdnom konaní si navrhovateľ uplatnil z uvedenej sumy iba sumu v rámci nesplateného povoleného prečerpania vo výške 2 489,54 Eur pozostávajúcu z istiny vo výške 2 311,59 Eur, časti debetného úroku vo výške 112,59 Eur a poplatkov vo výške 65,36 Eur. Zároveň uviedol, že odporcovi bol právnym predchodcom navrhovateľa poskytnutý kontokorentný úver - flexidebet, a to na základe zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. Mal za to, že v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa tento zákon nevzťahuje na úver poskytnutý formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu, pričom však týmto ustanovením nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6 citovaného zákona. Konštatoval, že v danom prípade bol kontokorentný úver poskytnutý žalovanému inou formou ako na kreditnú kartu a to formou bežného účtu. Bol názoru, že zmluva o kontokorentnom úvere, resp. kontokorentný úver nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Kontokorentný úver je podľa názoru navrhovateľa osobitnou formou úveru a poskytuje sa formou povoleného prečerpania, t.j. debetu napr. k bežnému účtu. Nie je vopred dohodnutý počet, výška a termíny splátok takéhoto úveru. Konštatoval, že pohľadávka z kontokorentného úveru je splácaná formou započítania pohľadávky z úveru banky voči klientovej pohľadávke z účtu, a to v momente vzniku pohľadávky z účtu v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú. Poukázal na skutočnosť, že po tom, ako bol odporcovi poskytnutý kontokorentný úver, odporca prekročil výšku povoleného prečerpania a debetný zostatok nadobudol charakter nepovoleného prečerpania, pričom účet odporcu sa nedostal do stavu nepovoleného prečerpania iba účtovaním poplatkov a úrokov v zmysle cenníka banky na ťarchu účtu, ale debetnými transakciami odporcu. K debetnému úroku uviedol, že jeho výška bola odporcovi oznámená v súlade s praxou zaužívanou v bankovom sektore oznámená písomnou výveskou banky. Ďalej uviedol, že zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 3 ods. 6 v rámci podmienok ponuky o spotrebiteľského úveru uvádza povinnosť veriteľa oboznámiť spotrebiteľa o taxatívne vymedzených skutočnostiach. Nakoľko je predmetná povinnosť zaradená k podmienkam ponuky úveru, je zrejmé, že nie je povinnosťou veriteľa zahrnúť tieto informácie do zmluvy o úvere, ale ide o spôsob akým má veriteľ informovať spotrebiteľa o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch. Mal za to, že zákon na žiadnom mieste nevyžaduje zahrnúť tieto informácie do úverovej zmluvy alebo inej zmluvy, ale zákonná podmienka je splnená, ak je spotrebiteľ o týchto skutočnostiach písomne informovaný. Zdôraznil, že všetky informácie požadované zákonom boli odporcovi sprístupnené v priestoroch banky.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 08.04.2016. Vec prejednal za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania; v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorí s prejednaním a rozhodnutím veci bez ich účasti na pojednávaní súhlasili (č.l. 44 a nasl. spisu), ako aj v neprítomnosti odporcu, ktorý sa na vytýčený termín pojednávania bez ospravedlnenia nedostavil, hoci mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané (č.l. 42 rub spisu). Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o bežnom účte zo dňa 12.08.2005 (č.l. 5-6 spisu), Žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru (č.l.7 - 8 spisu), Potvrdením o poskytnutí flexikreditu zo dňa 14.10.2005 (č.l. 9 psisu), Oznámením o nastavení kontokorentného úveru (č.l 10 spisu), Výpoveďou Zmluvy o bežnom účte zo dňa 14.03.2013 a doručenkou preukazujúcou doručenie výpovede odporcovi (č.l 12 spisu), Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre

depozitné produkty účinné ku dňu 01.10.2005 (č.l. 13-23 spisu), Oznámením o postúpení pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa - VÚB, a.s. na navrhovateľa zo dňa 6.10.2014 (č.l. 24 spisu) a podacím hárkom, z ktorého vyplýva odoslanie oznámenia odporcovi na adresu Nesluša 592, 023 41 Nesluša (č.l. 26 spisu), špecifikáciou pohľadávky (č.l. 44-45 spisu), platobnou históriou, resp. výpisom z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (č.l. 47-66 spisu), Cenníkom VÚB, a.s. Občania platný od 01.10.2005 (č.l. 67-87 spisu). Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou v čase uzavretia predmetnej zmluvy o bežnom účte a poskytnutia povoleného prečerpania finančných prostriedkov na bežnom účte, t.j. k 14.10.2005 a dospel k nasledovným záverom. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods.1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o bežnom účte (§ 708).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.) Právny predchodca navrhovateľa - banka VÚB, a.s. a odporca uzavreli dňa 12.08.2005 Zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal zriadiť pre odporcu bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene SKK. Zároveň touto zmluvou právny predchodca navrhovateľa odporcovi povolil prečerpanie na účte, ktoré bude automaticky nastavené po splnení kritérií stanovených bankou. Súčasťou predmetnej zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty (ďalej len „VOP“). Odporcovi bola vydaná platobná karta medzinár. PK Maestro. Následne na základe žiadosti o poskytnutie kontokorentného úveru - flexikreditu zo dňa 14.10.2005 bolo odporcovi ako majiteľovi účtu Potvrdením o poskytnutí flexikreditu zo dňa 14.10.2005 spolu s Oznámením o nastavení kontokorentného úveru odporcovi potvrdené poskytnutie kontokorentného úveru - flexikreditu vo výške 2 489,54 Eur v zmysle Zmluvy o bežnom účte a VOP od 15.10.2005 po dobu plnenia podmienok. Z dôvodu nedodržania zmluvných podmienok zo strany odporcu právny predchodca navrhovateľa výpoveďou zmluvy o bežnom účte zo dňa 14.03.2013, odporcovi doručeným dňa 18.03.2013, s účinnosťou od 31.05.2013 oznámil odporcovi, že vypovedal zmluvu o bežnom účte a zrušil bežný účet odporcu. Právny predchodca navrhovateľa ako postupca postúpil na navrhovateľa ako postupníka pohľadávku z predmetnej zmluvy o bežnom účte, ktoré postúpenie bolo listom zo dňa 06.10.2014 odporcovi oznámené, a to na adresu odporcu, na ktorej preberá súdne zásielky aj v tomto konaní. Súd má tak za to, že postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu navrhovateľa na navrhovateľa bolo preukázané v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a preto je navrhovateľ aktívne legitimovaný v danom spore. Súd právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, na základe ktorého bolo odporcovi povolené prečerpanie finančných prostriedkov na bežnom účte, a od ktorého prečerpania navrhovateľ uplatňuje svoj nárok, právne posúdil ako zmluvu o úvere podľa § 710 a § 479 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na článok 4.4.7. VOP, podľa ktorého v prípade ak majiteľ účtu povolené prečerpanie využíva, tak sa práva a povinnosti oboch strán primerane spravujú ustanoveniami zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a VOP, na ktorý tiež pri posudzovaní daného právneho vzťahu prihliadal. Aj keď súd posúdil zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom ako zmluvu o úvere (v rámci zmluvy o bežnom účte v súlade s § 710 Obchodného zákonníka), teda absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, zároveň predmetnú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a je z nej zrejmé, že odporca ako spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil, keď jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností obchodné podmienky, či cenník, ktoré odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené. Súd danú vec právne posúdil aj v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, aj keď v čase uzavretia predmetnej zmluvy bola zmluva o úvere upravená iba v Obchodnom zákonníku a pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka nespadala. S účinnosťou od 1.1.2008 bolo ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmenené zákonom č. 568/2007 Z.z. tak, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom v prechodnom ustanovení § 879j bolo určené, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008. Všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je tak nevyhnutné aplikovať i na daný prípad. Právny predchodca navrhovateľa je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Odporca pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa. Predmetnú zmluvu súd vyhodnocoval aj za aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Právny predchodca navrhovateľa je veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch a odporcu možno považovať za spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou sa zaviazal poskytnúť právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ odporcovi ako spotrebiteľovi dočasné peňažné prostriedky a odporca ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom, zmluva uzavretá medzi nimi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch.

Z dôvodu vyhodnotenia zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcu ako vzťahu spotrebiteľského, súd bol povinný postupovať v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával, a teda z úradnej povinnosti prihliadať aj na premlčanie uplatneného nároku navrhovateľa, a to napriek nečinnosti odporcu, resp. napriek skutočnosti, že odporca sa premlčania nároku navrhovateľa v danom prípade nedovolával. Ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia, to znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd k uvedenému dodáva, že aj ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. mája 2014, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali inak použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok NS SR z 21. apríla 2015, sp. zn. ). Vychádzajúc z uvedeného súd pri riešení otázky premlčania aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Deň, keď sa právo mohlo

- objektívne posudzované vykonať, resp. uplatniť po prvý raz je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde. Odôvodnené vykonanie práva nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou dlhu, ktorá môže byť určená aj dohodou. Ak čas splnenia dlhu nebol dohodnutý ani inak určený právny predpisom, či určiteľný rozhodnutím súdu dlžník je povinný splniť v prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Prvá objektívna možnosť vykonania tohto práva je daná okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať.

V intenciách citovaných zákonných ustanovení súd vyhodnotil uplatnený nárok navrhovateľa ako premlčaný. V danom prípade z predloženého výpisu k účtu odporcu, ktorý je obrazom kreditných a debetných operácii na tomto účte, je zrejmé, že k povolenému prečerpaniu flexikreditu došlo naposledy dňa 26.03.2010, v ktorý deň došlo aj k poslednej debetnej a poslednej kreditnej transakcii a povolené prečerpanie bolo k tomuto dátumu vo výške - 2 489,82 Eur. Od 26.03.2010 sa prečerpanie finančných prostriedkov na bežnom účte navyšovalo už len o úroky a poplatky, finančné operácie sa nevykonávali. Kreditná transakcia, teda platba vykonaná prostredníctvom tretej osoby dňa 17.06.2014, ako navrhovateľom označený posledný obrat, bol vykonaný až po vypovedaní zmluvy o bežnom účte a zrušení bežného účtu 14.03.2013, s účinnosťou 31.05.2013, a teda na tento súd pri právnom posúdení veci neprihliadal. Právny predchodca navrhovateľa už v roku 2010 evidoval nesplatené povolené prečerpanie finančných prostriedkov na účte odporcu, keď z predmetného výpisu vyplýva vystavenie upomienky odporcovi dňa 20.04.2010 a následne dňa 20.05.2010. V tejto súvislosti súd poukazuje na VOP právneho predchodcu navrhovateľa. Podľa článku 4.3.7 písm. c) VOP má banka právo odstúpiť od zmluvy alebo zmluvu vypovedať a zrušiť účet s okamžitou platnosťou v prípade, ak majiteľ účtu prečerpal peňažné prostriedky na účte bez jej súhlasu a uvedené prečerpanie v stanovenej lehote nevyrovnal. Podľa článku 4.4.2. VOP je banka oprávnená povolené prečerpanie zrušiť. Podľa článku 4.5.3. VOP v prípade vzniku nepovoleného prečerpania banka pošle majiteľovi účtu upomienku s požiadavkou o vyrovnanie nepovoleného prečerpania. Ak nepovolené prečerpanie nevyrovná majiteľ účtu v stanovenej lehote, banka vyhlási okamžitú splatnosť celej pohľadávky, vrátane jej príslušenstva. Podľa článku 4.4.8 VOP po poskytnutí povoleného prečerpania na účte sa majiteľ účtu zaväzuje jedenkrát do roka dosiahnuť kreditný zostatok na bežnom účte. Súd v nadväznosti na toto ustanovenie VOP poukazuje aj na potvrdenie o flexikredite, podľa ktorého právny predchodca navrhovateľa - banka VÚB, a.s. poskytla odporcovi kontokorentný úver vo výške 2 489,54 Eur od 15.10.2005 po dobu plnenia podmienok, a to zasielania príjmu mesačne minimálne 1 244,77 Eur na bežný účet, čo predstavuje 50 % nastaveného limitu a splatenia poskytnutého limitu flexikreditu jedenkrát za kalendárny rok, pričom právny predchodca navrhovateľa mal pravidelne mesačne sledovať plnenie podmienok a v prípade nesplnenia podmienky mal odporcovi zasielať upozornenie a pri opakovanom neplnení podmienok mohol pristúpiť k zníženiu

alebo zrušeniu nastaveného limitu flexikreditu. V súlade s uvedeným súd nadobudol presvedčenie, že splatnosť poskytnutého limitu flexikreditu vo výške - 2 489,54 Eur bola medzi účastníkmi predmetného zmluvného vzťahu dohodnutá jedenkrát za kalendárny rok, t.j. podľa potvrdenia o poskytnutí flexikreditu a oznámenia o nastavení kontokorentného úveru vždy k 15.10. príslušného roka. Súd má tak za to, že pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa existovala, a teda vznikla už v roku 2010, a to konkrétne 15.10.2010, kedy v zmysle dohodnutého ročného splatenia prečerpania poskytnutého limitu flexikreditu vo výške - 2 489,54 Eur nastala jeho splatnosť. Súd dospel k záveru, že už k tomuto dátumu 15.10.2010 (resp. dňom nasledujúcim po splatnosti 16.10.2010) mohol právny predchodca navrhovateľa svoje právo odôvodnene vykonať po prvý raz. Súd dodáva, že právny predchodca navrhovateľa mohol v zmysle citovaných ustanovení VOP pristúpiť k zrušeniu poskytnutého limitu flexikreditu, k vyhláseniu okamžitej splatnosti poskytnutého flexikreditu alebo k odstúpeniu, či k vypovedaniu zmluvy o bežnom účte a tak aj poskytnutého povoleného prečerpania s okamžitou platnosťou už oveľa skôr, ako tri roky od zistenia a evidovania povoleného prečerpania poskytnutého limitu na bežnom účte. Právny predchodca navrhovateľa mohol právo vykonať po prvý raz už splatnosťou povoleného prečerpania flexikreditu 15.10.2010, t.j. dávno pred vypovedaním zmluvy o bežnom účte zo dňa 14.03.2013, s účinnosťou od 31.05.2013, tak ako to v danom prípade zo skutkového stavu veci vyplýva. Súd tak z hľadiska objektívneho posúdenia možnosti vykonať právo právneho predchodcu navrhovateľa po prvý raz, v danej veci vypovedanie zmluvy o bežnom účte zo dňa 14.03.2013 nepovažoval za smerodajné pri vyhodnotení počiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku navrhovateľa. Toto vypovedanie zmluvy tak nemal súd za relevantné ani pri posúdení vzniku pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcovi, resp. možnosti úspešného uplatnenia nároku navrhovateľa. V súlade s uvedeným právnym záverom súdu trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku navrhovateľa uplynula dňom 15.10.2013 Z uvedených skutočností je evidentné, že keď navrhovateľ uplatnil svoj nárok na zaplatenie peňažného dlhu dňa 31.12.2015 uplatnil ho po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty, a teda nie je možné mu tento nárok v dôsledku premlčania priznať. Preto súd návrh navrhovateľa zamietol. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal. V konaní bol úspešný odporca. Nakoľko si však odporca v priebehu konania náhradu trov konania neuplatnil a ani mu preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.