Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-18-2012.pdf
PDF · 104.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-1T/18/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Michalom Mravcom na hlavnom pojednávaní dňa 8. apríla 2016 takto
rozhodol:
Obžalovaná Ing. R. N. T. I. N. T. Y. T. O. Á. , XX.XX.XXXX v T., trvale bytom L. Č.. XXXX, prechodne bytom Č., Ľ.. B. Č.. XXXX, okres Č., živnostníčka,
j e v i n n á , ž e
dňa 19.05.2011 si prisvojila finančné prostriedky poškodenej F. Z.N. v sume 7.634,60 € (230.000,- Sk), uložené na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v ČSOB, a.s., v pobočke v Č., okres Č., ktoré boli na predmetný účet vložené Ing. R. N. dňa 05.02.2007 po vzájomnej dohode s B. N., Ľ. N. a poškodenou F. Z., ktorí je ich zverili za účelom úschovy, tieto finančné prostriedky bez vedomia poškodenej F. Z. vybrala, tieto jej neodovzdala, ale ich následne použila pre vlastnú potrebu, čím svojim konaním spôsobila poškodenej F. Z. škodu v sume 7.634,60 € (230.000,- Sk), t e d a
prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu, t ý m s p á c h a l a
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.,
z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 213 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 56 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák., na peňažný trest vo výmere 300 €/tristo eur/.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., súd u s t a n o v u j e obžalovanej aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 10 /desať/ dní, pre prípad, že by obžalovaná úmyselne marila výkon peňažného trestu.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. u k l a d á obžalovanej nahradiť škodu poškodeným:
- W. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. Č.. XXX, okres Č., v sume 3.817,30,- €,
- W. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., M. Č.. XXX, okres Č., v sume 1.272,43 €,
- R.. F. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., M. Č.. XXX, okres Č., v sume 1.272,43,- €,
- Z.. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., M. Č.. XXX, v sume X.XXX,XX,- €..
odôvodnenie:
Dňa 15.02.2012 bola súdu doručená obžaloba na Ing. R. N. pre skutok právne kvalifikovaný obžalobou ako sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.
Samosudca po preskúmaní obsahu spisového materiálu na vec sa viažúceho vydal dňa 29.02.2012 podľa § 353 ods. 1 Tr. por. trestný rozkaz č.k. 1T/18/2012 - 78, ktorým uložil obv. Ing. R. N. peňažný trest vo výmere 400,- €, súčasne pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 týždne a zároveň uložil obvinenej povinnosť nahradiť poškodenej škodu v sume 8.962,36 €.
Proti citovanému trestnému rozkazu podala obvinená odpor /č.l. 80 spisu/, v ktorom žiadala trestný rozkaz zrušiť a nariadiť hlavné pojednávanie, pričom poukázala že podanie trestného oznámenia na jej osobu je pomstou jej bývalej svokry. Svedkovia svedčiaci proti obvinenej sú zaujatí, ich tvrdenia sú vykonštruované tak, aby kriminalizovali osobu obvinenej. Namietala nezákonný postup orgánov činných v trestnom konaní a to najmä nezákonný spôsob vznesenia obvinenia.
Na základe obžaloby okresného prokurátora vykonal súd hlavné pojednávanie na ktorom vypočul obžalovanú, svedkov, prečítal ostatné listinné dôkazy vrátane znaleckého posudku.
Na základe výsledkov dokazovania potom okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.11.2014 obžalovanú uznal vinnou z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a uložil jej peňažný trest vo výmere 400,-€ a pre prípad, že by obvinená úmyselne marila výkon peňažného trestu, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 týždne.
Na základe odvolania obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/18/2012 zo dňa 07.11.2014 krajský súd uznesením sp. zn. 3To/154/2015 z 10.12.2015 napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), f) ) Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu opäť prerokoval a rozhodol.
Okresný súd po zrušení pôvodného rozsudku vykonal hlavné pojednávanie odznova, súc viazaný právnym názorom nariadeného súdu vykonal všetky úkony a doplnenia vykonanie ktorých odvolací súd prikázal.
Pri rešpektovaní zásad bezprostrednosti, ústnosti a objektívnej pravdy vychádzajúc z výsledkov dokazovania zistil súd tento skutkový stav:
Obžalovaná Ing. R. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa necíti vinnou, na jej účet v ČSOB, ktorý je sporiacim účtom boli vo februári 2007, po dohode s manželom B. N. vložené peniaze, pričom poškodená F. Z. o tom vôbec nevedela. Jednalo sa o peniaze jej a manžela B. N.. Má vedomosť o tom, že Ľ. N. prevzala od F. Z. peniaze, tieto však boli vložené na firemný účet a to dňa 25.01.2007, jednalo sa o sumu 265.000,- Sk. Tieto peniaze boli vložené na účet XXXXXXXXXX/XXXX v ČSOB. S bývalým manželom má viacero sporov v občiansko - právnej rovine, rovnako v trestnej. Trestnému oznámeniu v tejto veci predchádzala žaloba o vypratanie nehnuteľnosti v konaní Okresného súdu Čadca sp. zn. 13C/50/2011, kde žalovanou je svedkyňa Ľ. N.. Dodala, že peniaze, ktoré vybrala z účtu nepatrili poškodenej, ani Ľ. N., boli to spoločné peniaze patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. S účtom mohla disponovať ona, jej bývalý manžel a jeho matka Ľ.U. N.. Finančné prostriedky z účtu uvedeného v obžalobe boli vybraté v roku 2008 a 2009. Peniaze boli použité na rekonštrukciu domu v ktorom bývali. Matka bývalého manžela mala dispozičné právo k tomuto účtu, toto jej však zrušila, nevie presne kedy. Čo sa týka sumy 270.000,- Sk, bola presvedčená, že sa jedná o spoločné peniaze, že majú patriť F. Z. sa dozvedela až vtedy, keď jej došla výzva od právneho zástupcu poškodenej. Poškodená ju nikdy nevyzvala na vrátenie peňazí. Ďalej uviedla, že sa tu jedná o nezmyselný boj zo strany bývalého manžela a jeho príbuzných proti nej, lebo sa rozviedli, rovnako ide o boj o deti.
Poškodená F. Z. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že spolu s manželom mali ušetrené nejaké peniaze a keď sa sťahovali, požiadala sestru Ľ. N., aby od nej prevzala peniaze do úschovy. Obžalovaná nevedela, že peniaze dala sestre Ľ. N.. Ľ.U. N. jej potom povedala, že peniaze, konkrétne sumu 200.000,- € bola vložiť s obžalovanou v banke. V roku 2011 v lete išla spoločne s Ľ. N. do banky vybrať peniaze, pretože chcela opraviť svoj dom. V banke im však povedali, že tam nemá žiadne peniaze. Ľ.
N. jej nepovedala, že účet bol zriadený na jej meno, iba jej povedala, že tam bola s obžalovanou a podpisovala to tam.
Svedok B. N. - bývalý manžel obžalovanej k veci uviedol, že jeho mama doniesla od tety F. Z. nejaké peniaze, tieto najskôr uschovala doma, neskôr ich vložila do banky, peniaze doniesla v dvoch obálkach po 135.000,- Sk. Obžalovaná vedela, čo sú to za peniaze, lebo keď ich doniesla, tak ich počítali a aj pred obžalovanou povedala, čo sú to za peniaze. Zo sumy 270.000,- Sk, ktoré boli vložené na účet vybrali zálohu na okná pre poškodenú, bola to suma 35.000,- Sk alebo 40.000,- Sk. Okrem tejto sumy sa z účtu nevyberalo nič. Neskôr svojej mame kázal, aby išla vybrať peniaze, pretože ona mala dispozičné právo, avšak vrátila sa s tým, že jej bolo dispozičné právo zrušené, na čo volal obžalovanej, ktorá mu povedala aby peniaze vrátil zo svojho. Poškodená mu povedala, aby peniaze uschoval a že keď ona bude niečo potrebovať, jej to zaplatia.
Svedkyňa Ľ. N. vypovedala, že poškodená je jej sestrou, v novembri roku 2006 jej zverila sumu 270.000,- Sk s tým, že sa bála, že jej to môže niekto z chalupy ukradnúť. Peniaze doniesla domov v dvoch obálkach. Tieto potom vysypala na zem, pričom bola aj obžalovaná a B. N.. Spolu to prepočítali a bolo tam 270.000,- Sk po 135.000,- v každej obálke. Rozhodli sa, že peniaze uložia v banke a s obžalovanou išla do banky. Všetko vybavovala obžalovaná. Myslela si, že peniaze boli uložené na meno poškodenej. Podpisovala dispozičné právo. To že peniaze neboli uložené na meno poškodenej sa dozvedela, keď išla peniaze vybrať. Bola v banke aj s poškodenou, ale ani v ČSOB, sporiteľni a ani vo VÚB na meno poškodenej neboli uložené žiadne peniaze. S poškodenou išli potom do firmy B. N., kde volal obžalovanej, že kde sú peniaze, na akom účte a počula ako obžalovaná povedala, že číslo účtu nepovie. Obžalovanú výslovne nepočula, B. N. reprodukoval čo hovorila obžalovaná do telefónu. Keďže poškodená mala za to, že prišla o peniaze, tak to nahlásila na polícii a až policajti zistili, že peniaze už nie sú na účte. Je jednoznačné, že obžalovaná vedela o aké peniaze sa jedná.
Po tom ako došlo k zmene samosudcu súd so súhlasom obžalovanej oboznámil podstatný obsah spisu, najmä do zmeny vykonané dôkazy a vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov, z ktorých mal preukázané nasledovné:
Podľa výpisu z účtu (č.l. 16a) vedeného na meno obžalovanej, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, stav účtu ku dňu 31.08.2010 bol v sume 7.485,99 € (225.522,94 Sk)
Podľa informácií poskytnutých ČSOB, a.s. pobočka Čadca (č.l. 53 - 63) na meno obžalovanej bol dňa 05.02.2007 zriadený účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX /termínovaný vklad/, dňa 08.02.2007 požiadala obžalovaná o doplnenie disponenta do ,,PV“ p. Ľ. N., r.č. XXXXXX/XXX, ktorá bola oprávnená disponovať s finančnými prostriedkami samostatne. Dňa 26.1.2011 obžalovaná zadala požiadavku na na zrušenie ,,PV“ p. Ľ. N.. Termínovaný vklad bol na základe požiadavky obžalovanej zrušený dňa 19.05.2011. Na uvedený účet bola dňa 05.02.2007 vložená suma 270.000,- Sk, dňa 05.11.2008 bola z účtu vybratá suma 50.000,- Sk. Dňa 19.05.2011 bola z účtu vybratá suma 8.923,98 €.
Podľa správy o povesti Obecného úradu L. (č.l. 64) obžalovaná je rozvedená, býva v rodinnom dome, spolu s exmanželom, deťmi a matkou exmanžela. Na obžalovanú neboli zo strany spoluobčanov žiadne sťažnosti ani pripomienky.
Podľa výpisu z evidencie priestupkov (č.l. 65 - 66) obžalovaná nebola priestupkovo riešená.
Podľa odpisu z registra trestov (č.l. 67) obžalovaná nemá záznam v registri trestov GP SR.
Podľa výpisu z účtu vedeného na spoločnosť N., M..L..T.. (č.l. 94) bolo na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 25.01.2007 vložených 265.000,- Sk
Súd tiež na hlavnom pojednávaní oboznámil spisy Okresného súdu Čadca sp. zn. 13C/50/2011, 10C/117/2010 a 13Cb/11/2011.
Uznesením zo dňa 21.06.2012, sp. zn. 13C/50/2011 súd konanie o vypratanie nehnuteľnosti - bytu v rodinnom dome č. XXXX, na parcele CKN XXXX/X, vedeného na LV č. XXXX, nachádzajúci sa v
katastrálnom území Č., Obec L., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve obžalovanej a B. N. zastavil na základe späťvzatia návrhu navrhovateľkou (obžalovanou).
Rozsudkom zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 10C/117/2010 Okresný súd Čadca manželstvo obžalovanej a B. N. rozviedol, maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti otca (B. N.). Matka maloletých detí (obžalovaná) bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého B. N. sumou 150,- € a na maloletého W. N. sumou 100 € mesačne. Dôvodom rozvratu manželstva bola skutočnosť, že obžalovaná udržiavala pred rozvodom manželstva mimomanželský vzťah.
Uznesením Okresného súdu Čadca zo dňa 29.11.2011, sp. zn. 13Cb/11/2011 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi (B. N.) zakázal nakladať s majetkom, zásobami, finančnými prostriedkami, tovarom a obchodnými informáciami spoločnosti N., M..L..T.. až do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu navrhovateľa (spoločnosti N., M..L..T.., zast. konateľkou a spoločníčkou Ing. R. N. - obžalovanou) na vylúčenie odporcu ako spoločníka zo spoločnosti N., M..L..T.. na jeho odvolanie z funkcie konateľa, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. Na základe odvolania odporcu (B. N.) Krajský súd v Žiline uznesením 14Cob/30/2012 zo dňa 29.02.2012 uznesenie Okresného súdu Čadca č.k. 13Cb 11/2011
- 32 zo dňa 29.11.2011 zmenil tak, že návrh žalobcu zo dňa 19.10.2011 na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. 16D/4/2014, D not 21/2014 zo dňa 14.04.2014 dedičmi po poškodenej F. Z. sú:
- W. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. Č.. XXX, okres Č.,
- W. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., M. Č.. XXX, okres Č.. - Podľa pripojeného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 7D/81/2015, dedičmi po nebohom Š. Z. sú:
- W. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., M. Č.. XXX, okres Č.,
- R.. F. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., M. Č.. XXX, okres Č.,
- Z.. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., M. Č.. XXX. Na hlavnom pojednávaní súd odmietol obhajobou navrhovaný opätovný výsluch svedkyne Ľ.U. N., nakoľko táto bola riadne vypočutá za prítomnosti obhajcu aj obžalovanej tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní a súd jej opätovný výsluch nepovažoval za potrebný. Prokurátor v záverečnej reči, navrhol obžalovanú uznať za vinnú s úpravou skutku tak, že suma 270.000,-Sk bude znížená o 40.000,- Sk
Obhajca obžalovanej navrhol obžalovanú postupom podľa § 285 Tr. por. spod obžaloby oslobodiť, nakoľko nebolo jednoznačne preukázané, že konanie obžalovanej bolo trestným činom a to z toho dôvodu, že nebolo jednoznačne preukázané, že zverené prostriedky nepatrili do BSM. Poukázal na majetkové spory vedené medzi obžalovanou a bývalým manželom obžalovanej. Nebolo preukázané na aký účel boli peňažné prostriedky zverené. Za takéhoto skutkového stavu nemožno obžalovanú jednoznačne uznať vinnou, aj v prípade uznania viny nemožno uložiť rovnaký trest, nakoľko v konaní vyvstali nové skutočnosti.
Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrnne v zmysle ustanovenia § 2 ods. 6 Tr. por. a dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa stal, že ho spáchala obžalovaná Ing. R. N. a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti voči obžalovanej.
Podľa názoru súdu obžalovaná svojim konaním uvedeným vo výroku o vine naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
Prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. spácha ten: (1) kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.
Za daného skutkového stavu mal súd vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že obžalovaná napriek tomu, že vedela o tom, že peniaze, ktoré vložila na
osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v ČSOB, a.s. pobočka Č.F. sú vo vlastníctve poškodenej F. Z., ktorá ich zverila Ľ. N. za účelom úschovy.
Z výpovedí poškodenej a svedkov B. N. a Ľ. N. mal súd preukázané, že skutok sa stal tak ako je uvedené v obžalobe prokurátora okresnej prokuratúry, teda, že obžalovaná si prisvojila finančné prostriedky poškodenej F. Z. v sume 8.962,36,- € (270.000,-SK) uložené na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v ČSOB, a.s., v pobočke v Č., okres Č., ktoré boli na predmetný účet vložené Ing. R. N. dňa 05.02.2007 po vzájomnej dohode s B. N., Ľ. N. a poškodenou F. Z., ktorí je ich zverili za účelom úschovy. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zo zverených finančných prostriedkov bolo v prospech poškodenej vybratých 40.000,- Sk určených na výmenu okien. Zvyšok peňažných prostriedkov ostalo na účte, tieto finančné prostriedky bez vedomia poškodenej F. Z.N. vybrala, tieto jej neodovzdala, ale ich následne použila pre vlastnú potrebu, čím svojim konaním spôsobila poškodenej F. Z. škodu v sume 7.634,60 € (240.000,- Sk). Súd po vykonanom dokazovaní upravil skutok uvedený v obžalobe prokurátorky Okresnej prokuratúry Čadca, tak že znížil sumu z 270.000,- Sk 8.962,36 € o sumu 40.000,- Sk (1.327,76 €), ktorá suma bola vybratá v prospech poškodenej.
Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ k dispozícii podľa úloh jej vlastníka, so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. Vec bola páchateľovi zverená s tým, aby s vecou nakladal určitým spôsobom. Osoba, ktorá vec zverila páchateľovi nemusí byť jej vlastníkom.
Poškodená F. Z. vypovedala rovnako v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, jej výpoveď bola potvrdená svedeckou výpoveďou B.
N. a Ľ. N., ktorí jednoznačne uviedli, že peniaze, ktoré obžalovaná vložila na predmetný účet, boli peniazmi poškodenej F. Z., ktorá ich zverila Ľ. N. za účelom úschovy, pričom obžalovaná v rozpore s dohodnutým účelom (opatrovanie) predmetné peniaze z účtu vybrala a tieto použila pre vlastnú potrebu. Je pravdou, že v inkriminovanom čase boli vykonané dva podobné vklady a to vklad, ktorý je predmetom obžaloby prokurátora, a ďalší vklad v sume 265.000,- Sk, ktorý bol vykonaný na podnikateľský účet spoločnosti N., M..L..T... V neprospech obžalovanej však svedčí skutočnosť, že k účtu XXXXXXXXXX/ XXXX bolo v čase vkladu zriadené dispozičné právo na osobu Ľ. N., čo potvrdzuje výpoveď poškodenej a svedkov, že tento účet bol zriadený práve za účelom úschovy peňazí patriacich poškodenej F. Z.. Neobstojí tvrdenie obžalovanej, že peniaze patrili do BSM obžalovanej a svedka B. N., nakoľko z výpovedí svedkov vyplynulo, že obžalovaná mala vedomosť o tom, že tieto peniaze patria poškodenej, keď bola osobne prítomná pri tom, keď Ľ. N. peniaze doniesla od poškodenej, spolu ich počítali a spolu zaniesli do banky. Je zrejmé, že medzi obžalovanou a svedkami B. N. a Ľ. N. boli, resp. sú spory ohľadom rozvodu a následného vyporiadania BSM, čo bolo aj ,,štartovacím motorom“ podania trestného oznámenia zo strany poškodenej, avšak súd má za to, že osobné a majetkové spory nemožno riešiť cestou, akú si zvolila práve obžalovaná. Súd je jednoznačne toho názoru, že obžalovaná mala vedomosť o tom, že peniaze, ktoré sa nachádzali na predmetnom účte boli zverené poškodenou za účelom ich úschovy a tým, že obžalovaná tieto bez vedomosti poškodenej tieto peniaze vybrala a použila na vlastnú potrebu naplnila všetky znaky skutkovej prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák..
Za takto ustáleného skutkového stavu súd teda dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok, priebeh ktorého súd ustálil vykonaným dokazovaním tak, ako je opísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, obžalovaná ho spáchala, pričom svojím konaním naplnila skutkovú podstatu prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.
Súd teda po vykonanom dokazovaní obžalovanú Ing. R. N. uznal za vinnú zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák..
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovanej, jej pomery ako i možnosť nápravy.
Súd v danom prípade uložil a na podklade zistených skutočností obžalovanej Ing. R. N. peňažný trest vo výmere 300,- €, ktorý trest znížil, vzhľadom na zníženie škody spôsobenej trestným činom.
Takýto trest súd považuje za zákonný a spravodlivý, nakoľko postihuje majetok obžalovaného, ktorý sa dopustil trestného činu majetkovej povahy, ktorý má negatívny vzťah k ochrane a nedotknuteľnosti cudzieho majetku.
V danom prípade obžalovanej bolo možné v konaní uložiť trest odňatia slobody v rozsahu 1 rok až 5 rokov . Pri zhodnotení všetkých dostupných informácií súd obžalovanej uložil peňažný trest vo výmere 300,- €, pričom súd vzhľadom na osobu obžalovanej, jej pomery a na zabezpečenie ochrany spoločnosti dospel k záveru, že takto uložený trest na dolnej hranici postačuje na jej nápravu. Súd taktiež bral do úvahy dobu od spáchania trestného činu (viac ako 4 roky), majúc za to, že trest spojený s odňatím slobody by bol v danom prípade celkom bez významu. Pre prípad, že by obžalovaná úmyselne zmarila výkon peňažného trestu, súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 dní. Súd je toho názoru, že pri zvážení všetkých podstatných okolností tohto prípadu je tento trest trestom dostatočne prísnym a na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej postačujúcim. Podľa § 277 ods. 1Tr. por. ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená. Podľa § 48 ods. 4 Tr. por. ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody, prechádzajú práva, ktoré tento zákon priznáva poškodenému, aj na jeho právneho nástupcu. Poškodená F. Z.Á. si v konaní uplatnila nárok na náhradu škody v celkovej výške 8.962,36,-€ (270.000,- Sk), nakoľko svedkyňa poškodená v priebehu trestného konania zomrela, súd postupom podľa § 48 ods. 4 Tr. por. nárok na náhradu škody rozdelil medzi právnych nástupcov poškodenej podľa ich dedičských podielov a to:
- W. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. Č.. XXX, okres Č., v sume 3.817,30,- €,
- W. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., M. Č.. XXX, okres Č., v sume 1.272,43 €,
- R.. F. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., M. Č.. XXX, okres Č., v sume 1.272,43,- €,
- Z.. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., M. Č.. XXX, v sume 1.272,43,- €. prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.