Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14C-18-2016.pdf
PDF · 101.14 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/18/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. V. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: X. O., L.. X.I.O. XXXX, J. XXX XX C. L. M. Č.. XXX, o zaplatenie 322,85 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 103,39 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 103,39 eur od 11.júla 2014 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.januára 2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 322,85 eur s príslušenstvom, titulom pohľadávky pozostávajúcej z neuhradených služieb vo výške 103,39 eur a uplatnenej náhrady škody vo výške 219,46 eur. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril zmluvu č. S. z 18.januára 2014, na základe ktorej jej vypožičal 1 ks SIM karty na využívanie ním poskytovaných telekomunikačných služieb. Dodatkom k zmluve žalobca predal žalovanej telekomunikačné zariadenia za akciovú cenu, pričom žalovaná sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti.
Súd žalobu podľa § 79 ods. 4 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami vrátane § 120 ods. 4 O.s.p. doručil žalovanej dňa 9.marca 2016, (č.l. 34), zároveň ju vyzval, aby sa k veci v lehote 15 dní písomne vyjadrila. Žalovaná na výzvu súdu písomne nereagovala.
Predmetom konania je suma nižšia než 1.000 Eur. Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Toto oznámenie bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu od 31.marca 2016 až do vyhlásenia rozhodnutia (8.apríla 2016).
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb z 18.januára 2014 č. S. (č.l. 4 - 6), Dodatkom k tejto Zmluve (č.l. 7 - 13), Prílohou k dodatku, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 22.februára 2014 na sumu 69,40 eur (č.l. 20), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 22.marca 2014 na sumu 43,99 eur (č.l. 21), všeobecnými podmienkami (č.l. 24 - 29), a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci: Na základe predmetných zmlúv žalobca poskytoval žalovanej telekomunikačné služby podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, a v zmysle dodatku k tejto zmluve jej žalobca predal telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu. Žalovaná uzatvorila so žalobcom zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Na základe tejto zmluvy boli žalovanej vystavené faktúry: č. XXXXXXXXXX splatnej 22.februára 2014 na sumu 69,40 eur (č.l. 20) a faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 22.marca 2014 na sumu 43,99 eur (č.l. 21). Tieto žalovaná nezaplatila, preto si žalobca uplatnil istinu vo výške 103,39 eur za neuhradené služby aj s úrokom z omeškania, počnúc od 11.júna 2014, t.j. nasledujúcim dňom na dodatočné plnenie umožnené žalobcom v pokuse o pokonávku z 26.júna 2014. Tiež si uplatnil sumu 219,46 eur za náhradu škody.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu, 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b).
Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, 20) alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ... k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zákonných alebo zmluvných povinností. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka možno aplikovať na záväzkovú aj mimozáväzkovú zodpovednosť. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie. Škodou sa podľa súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch. Škoda sa prejavuje buď ako skutočná škoda alebo ušlý zisk. Skutočná škoda predpokladá zmenšenie existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo možné alebo účelné. Ušlý zisk predstavuje majetkovú ujmu, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod veci.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,15%, úroky z omeškania teda predstavujú 5,15 % ročne.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne iba čiastočne, a to v časti priznanej rozsudkom za poskytnuté telekomunikačné služby a čiastočne u príslušenstva pohľadávky (úroku z omeškania). Súd mal zmluvou o poskytovaní verejných služieb a jeho dodatku preukázané, že tieto majú podstatné náležitosti, vyžadované zákonom o elektronických komunikáciách a zmluvu s jej dodatkom posúdil ako platne uzatvorené, ktoré sú spotrebiteľskou zmluvou, lebo z postavenia účastníkov je zrejmé, že žalobca je v nich dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ, t.j. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou podľa § 52 ods. 4 OZ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzavretej zmluvy a dodatku má žalobca ako veriteľ voči žalovanej ako dlžníkovi pohľadávku, pretože v konaní bolo preukázané, že žalobca v prospech žalovanej plnil tým, že podľa predmetu svojej podnikateľskej činnosti jej poskytol elektronické komunikačné služby, za ktoré sa žalovaná zaviazala v zmluve a v dodatku zaplatiť odplatu.
Súd, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou účastníkov tvrdiť určité právne skutočnosti a tieto v konaní preukázať, mal za preukázané tvrdenia žalobcu, že zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a k nej patriaceho dodatku žalobca plnil, poskytol žalovanej SIM kartu a umožnil jej využívať svoje telekomunikačné služby.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v časti nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb vo výške 103,39 eur dôvodná, nakoľko žalovaná využívala žalobcom dodané telekomunikačné služby, pričom za tieto služby nezaplatila. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 11.júla 2014. Súd žalobe v tejto časti vyhovel a žalobcovi zároveň priznal úrok z omeškania, tak ako je uvedené vo výroku.
Súd sa tiež zaoberal aj s nárokom žalobcu uplatneným v sume 219,46 eur spolu s príslušnými úrokmi z omeškania, ktorý skutkovo vymedzil žalobca v žalobe ako nárok na náhradu škody. Vyplýva z neho, že žalobca má za to, že mu patrí náhrada tejto škody z dôvodu, že žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu minimálne 24 mesiacov, označovanú aj ako doba viazanosti a porušila ďalej svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať splatné záväzky. Škodu žalobca vypočítal tak, že pri telekomunikačnom zariadení Samsung Galaxy S III mini grey od predajnej ceny 230 eur odpočítal akciovú cenu 1 eur a tak si uplatnil škodu vo výške 219,46 eur.
Medzi účastníkmi sa jedná o občianskoprávny vzťah, ktorý súd z titulu nároku na škodu posudzoval podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa zodpovednosti za škodu predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie a pre vznik zodpovednosti za škodu musia byť splnené všetky uvedené predpoklady. Ak chýba čo i jeden z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.
Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka sa písomne uzavretá dohoda môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti žalobca uvádzal, že žalovaná porušila záväzok vyplývajúci zo zmluvy a z Dodatku k zmluve a to zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Žalobca bližšie nerozlíšil, ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaná porušila, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby resp. oboje. Sám žalobca stanovil vo Všeobecných podmienkach v čl. 4, bod 4.1. ustanovenie, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a platnosť zmluvy zaniká po a) dohodou zmluvných strán b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko, a.s. d) smrťou účastníka alebo podľa 4.2. dohodou o dni skončenia zmluvy, ak zmluva alebo jej dodatok neustanovujú inak. V konaní súd nemal za preukázané alebo vyvrátené, že medzi žalobcom a žalovanou existovala v rámci zmluvnej voľnosti strán iná dohoda o trvaní zmluvy, že zmluva so žalovanou bola uzavretá na dobu neurčitú a nezanikla žiadnym zo spôsobov uvedených v č.l. 4, 4.1 Všeobecných podmienok, pričom ak by došlo k zániku zmluvy, vyžadovala by sa podľa § 40 ods. 2 OZ pre platnosť právneho úkonu písomná forma a v konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tomu, že zmluva v priebehu 24 mesiacov zanikla.
Odpojenie žalovanej z telekomunikačnej siete súd nepovažuje za právny dôvod skončenia zmluvy a nie je uvedený ani ako dôvod v č.l. 4 Všeobecných podmienok. Súd z týchto zistení vyvodil, že žalovaná neporušila dobu viazanosti a nemohla sa tak dopustiť nedodržania záväzku zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov.
Čo sa týka skutkového tvrdenia žalobcu, že okrem doby viazanosti mala žalovaná porušiť svoj záväzok platiť za služby riadne a včas, súd tu poukazuje na formuláciu bodu 2.5. Dodatku, že okamihom porušenia povinností účastníka (žalovanej) tam uvedeným spôsobom má žalobcovi vzniknúť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, vyložil ho súd podľa slovného znenia vo význame, že ide o zmluvnú pokutu podľa čl. 2, 2.5., stanovenej za nedodržanie doby viazanosti, tiež za nezaplatenie splatnej ceny za služby a tak, že je naviazané na uplatnenie žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody za porušenie zmluvnej povinnosti druhej strany záväzkového vzťahu a súd ho nespájal s náhradou škody, ktorá je právne upravená v ustanovení § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože zmluvná pokuta má podľa § 544 OZ zabezpečovací charakter záväzku a má tak iný právny význam, odlišný od všeobecnoprávnej úpravy škody a jej náhrady. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca, ktorého v spore o zaplatenie nároku z ním tvrdenej vzniknutej škody, ktorú mala spôsobiť žalovaná, neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov, nebolo preukázané, žeby zmluva zákonným spôsobom ku dňu vyhlásenia rozsudku zanikla a nesplnenie povinnosti žalovanej platiť riadne a včas nemožno považovať za taký protiprávny úkon, z ktorého by žalobcovi vznikla škoda, ktorá mala vzniknúť podľa tvrdení žalobcu ako rozdiel medzi spotrebiteľskou (trhovou cenou) a dohodnutou cenou medzi účastníkmi za telekomunikačné zariadenie vo výške 119,50 eur. Nebol tak splnený jeden z predpokladov vzniku škody, a to protiprávny úkon škodcu voči poškodenému.
Žalobca spája škodu, ktorá sa chápe ako ujma, vzniknutá v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi a škoda (majetková ujma) je nimi napraviteľná poskytnutím takéhoto majetkového plnenia. Vznik škody a jej výšku žalobca odvodil od rozdielu spotrebiteľskej (trhovej ceny) a akciovej, zľavnenej ceny. Súd má za to, že za škodu nemožno považovať, ak žalobca v rámci svojej marketingovej politiky predáva mobilné telefóny a zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať žalovanej telekomunikačné zariadenie so zľavou. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanej pri kúpe zariadenia poskytol nemožno považovať za následok porušenia povinnosti žalovanej platiť žalobcovi za poskytované služby, ale len ako následok vôle žalobcu vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia nemôže byť následkom žalobcom tvrdeného, ale žalobcom nepreukázaného protiprávneho úkonu žalovanej, ale je výsledkom dohody medzi žalobcom a žalovanej o cene hnuteľnej veci, ktorá bola predmetom prevodu vlastníctva. V prípade účastníkov došlo k platnému uzavretiu zmluvy a dodatku k zmluve, ktorých predmetom prevodu vlastníctva bola hnuteľná vec, konkrétne telekomunikačné zariadenie, resp. mobilné zariadenie; išlo o dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie), spočívajúci vo vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorého predávajúcemu (žalobcovi) vznikla povinnosť predmet kúpy kupujúcemu (žalovanej) odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Prejav vôle strán ohľadom zariadenia/telefónu bol zhodný o predmete kúpy a kúpnej cene, ktorá je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a dohoda účastníkov o cene je zrejmá z čl. 1.1.2 Dodatku. Žalovaná nadobudla telekomunikačné zariadenie do svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy jeho prevzatím (§ 133 ods. 1 OZ) a v konaní nebola tvrdená a ani zistená žiadna výhrada vlastníctva v zmysle § 601 OZ. Vyhlásenie účastníka (žalovanej), že si je vedomý bežnej maloobchodnej ceny bez zľavy zo spotrebiteľskej ceny má iba deklaratórny charakter a neobsahuje žiadny záväzok žalovanej v prípade porušenia akejkoľvek jej povinnosti zo zmluvných vzťahov so žalobcom uhradiť žalobcovi škodu a súd nezistil, žeby zo zmluvy, z Dodatku alebo Všeobecných podmienok vyplývala povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi doplatok kúpnej ceny zariadenia/telefónu.
Súd nemá v konaní preukázané, že došlo k zmenšeniu majetku žalobcu v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve.
Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd žalobu v tejto časti zamietol.
Ak nebolo priznané právo na náhradu škody v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z tejto sumy.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď po procesnej stránke bola vo väčšom rozsahu úspešná žalovaná avšak nakoľko jej žiadne trovy nevznikli, súd jej ich ani nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).