Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_16Csp-204-2020.pdf
PDF · 105.6 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/204/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: S. O., D.. XX.XX.XXXX, N. R. H. XXX/X, XXX XX U., právne zastúpený JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 4.875,97 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca ako právny nástupca Slovenskej sporiteľne, a.s. žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 7.2.2020 uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 4.875,97 eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili spolu dňa 24.8.2016 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca pôvodného žalobcu žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, preto dňa 23.11.2017 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 22.11.2017. Celkový dlh žalovaného ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavuje sumu 4.875,97 eura (istina 3.000 eur, riadny úrok 1.567,21 eur, úrok z omeškania 240,80 a poplatkov 67,96 eur ) s prísl..
2. Vo veci bol Okresným súdom Banská Bystrica dňa 28.2.2020 vydaný platobný rozkaz sp. zn. 21 Up 269/2020, ktorým bolo žalobe vyhovené.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 12.8.2021 vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný, ktorý uviedol, že nárok je premlčaný, pretože premlčacia doba začala plynúť už odo dňa nasledujúceho po zročnosti splátky, s ktorou bol žalovaný v omeškaní ako prvou. Zároveň namietol aktívnu legitimáciu žalobcu pre porušenie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, t. j. nedoručenie výzvy žalovanému.
4. Písomným podaním z 13.9.2021 sa k vyjadreniu žalovaného ešte vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba samostatne. Konštatoval, že § 565 OZ umožňuje, aby sa dlžník s veriteľom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná doba začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Dôvodil, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pre nesplnenie splátky splatnej
20.11.2017, teda premlčacia doba by uplynula najskôr 20.11.2020 a žaloba bola podaná na súd 7.2.2020. Ďalej žalobca konštatoval, že dodržal všetky podmienky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách a rovnako tak oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 9 a nasl. je zmluva o postúpení pohľadávok, na č. l. 22 a nasl. je zmluva o splátkovom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, na č. l. 27 je oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti spolu s doručenkou, na č. l. 28 a nasl. sú všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a. s, teda právneho predchodcu žalobcu, na č. l. 45 je výzva z 12.9.2018, na č. l. 46 je výzva z 5.10.2017, na č. l. 47 a nasl. je výpis z úveru, na č. l. 49 je oznámenie o postúpení pohľadávky z 3.1.2019, na č. l. 50 je pokus o zmier zo strany žalobcu smerom k žalovanému spolu s podacím hárkom, na č. l. 53 sa nachádza platobný rozkaz OS BB sp. zn. 21Up/269/2020 zo dňa 28.2.2020, na č. l. 94 a nasl. je vyjadrenie žalobcu, na č. l. 95 je vyjadrenie žalovaného, na č. l. 101 a nasl. je vyjadrenie žalobcu z 13.9.2021 spolu s prílohami, ako aj ostatným spisovým materiálom.
6. Dňa 16.9.2021 tunajší súd vyhlásil rozsudok č. k. 16 Csp 204/2020-120, ktorým rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.992,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 18.12.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
7. Proti rozsudku v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a s tým súvisiaceho výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa názoru žalobcu, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko dojednaná ročná úroková sadzba 20,90 % ročne nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov pri obdobnom spotrebiteľskom produkte. Úroková miera v bankách pri podobných úveroch bola v roku 08/2016 podľa štatistík NBS vo výške 11,46 % p. a..
8. Proti výroku rozsudku o povinnosti žalovaného plniť žalobcovi sumu 2992,44 eur s príslušenstvom a výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu včas. Namietal záver súdu, keďže žalovaný celkovo na úver uhradil iba sumu 7,56 eur, úver bol zosplatnený pre omeškanie s úhradou splátky splatnou dňa 20.11.2017, a teda od tohto okamihu mala začať plynúť premlčacia doba. Žalovaný je toho názoru, že súd nesprávne právne aplikoval ust. § 103 Občianskeho zákonníka (resp. opomenul dikciu druhej vety cit. ust). Ak žalovaný neuhradil ani prvú splátku úveru v celosti (Zmluva bola uzavretá 24.08.2016), nemohol súd prvej inštancie dospieť k záveru, že omeškanie nastalo až po zosplatnení (23.11.2017). Uvedený výklad súdu je tak v priamom rozpore s ust. § 103 Občianskeho zákonníka ako aj judikatúrou krajských súdov. Odhliadnuc od uvedeného sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal s námietkou žalovaného, týkajúcou sa aktívnej legitimácie žalobcu.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením zo dňa 25.4.2022 č. k. 8CoCsp 52/2021-176 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo potrebné zaoberať sa otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Odvolací súd predložené podacie hárky (č.l. 108, 109, 110 spisu) bez ďalšieho za takýto relevantný dôkaz preukazujúci odoslanie a doručenie do dispozičnej sféry žalovaného nepovažuje. Súd nedostatočne posúdil predložené dôkazy a preto je potrebné prisvedčiť žalovanému, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní je sporná. Ak žalobca v konaní preukáže platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a súd prvej inštancie dospeje na základe vykonaných dôkazov k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná, následne sa bude zaoberať odvolacou námietkou žalovaného o začatí plynutia premlčacej doby pri zosplatnení úveru podľa § 103 Občianskeho zákonníka.
10. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi konštatujúc, že na č. l. 112 a nasl. je zápisnica o pojednávaní zo dňa 16.9.2021, na č. l. 120 a nasl. je rozsudok tunajšieho súdu č. k. 16Csp/204/2020-120 zo dňa 16.9.2021, na č. l. 124 a nasl. je odvolanie žalobcu, na č. l. 135 a nasl. je odvolanie žalovaného, na č. l. 139 je vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu, na č. l. 141 je vyjadrenie
žalobcu k vyjadreniu žalovaného, na č. l. 148 je stanovisko žalovaného k vyjadreniu žalobcu, na č. l. 161 a nasl. je vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, na č. l. 176 sa nachádza uznesenie KS PO č. k. 8CoCsp/52/2021-176 zo dňa 25.4.2022, ktorým bol zrušený vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a napokon na č. l. 186 sa nachádza ospravedlnenie žalobcu z neúčasti na pojednávaní a zistil tento skutkový stav:
11. Právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.), a žalovaný uzatvorili dňa 24.8.2016 zmluvu o splátkovom úvere (ďalej len ako „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 48 pravidelných mesačných splátkach vo výške 98,05 eura, pri RPMN 25,78 %, ročnej úrokovej sadzbe 20,90 % a priemernej hodnote RPMN 16,57 %. Najvyššie prípustná miera odplaty je uvedená vo výške 23,73 %. Konečná splatnosť bola uvedená do 20.9.2020.
12. Výzvou zo dňa 5.10.2017 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.218,56 eur.
13. Výzvou zo dňa 12.9.2018 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 4.597,74 eur.
14. Listom zo dňa 23.11.2017 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného k okamžitej úhrade celkovej dlžnej čiastky vo výške 3.936,32 eur.
15. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 17.12.2018 postúpila spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku voči žalovanému na aktuálneho žalobcu.
16. Písomným podaním z 3.1.2019 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na aktuálneho žalobcu.
17. Z vyjadrenia žalobcu z 21.7.2021 vyplýva, že žalovaný z poskytnutého úveru uhradil celkovo 7,56 eur, čo žalovaným ani nebolo rozporované.
18. Na pojednávaní konanom 16.9.2021 právny zástupca žalobcu uviedol, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému sumu 3.000 eur z čoho žalovaný zaplatil iba sumu 7,56 eur. K aktívnej vecnej legitimácii uviedol, že táto je daná a postúpenie pohľadávky bolo v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Poukázal na to, že boli zo strany žalujúcej predložené výzvy spolu s doručenkami, konkrétne zo dňa 5.10.2017, 23.11.2017 ako aj 12.9.2018, rovnako tak oznámenie o postúpení pohľadávky z 3.1.2019. Vo vzťahu k premlčaniu uviedol, že podľa právneho názoru pohľadávka premlčaná nie je, nakoľko pohľadávka bola zosplatnená v zmysle § 569 Občianskeho zákonníka, čiže právo zosplatniť celý dlh je možné len do splatnosti najbližšej splatnej splátky a rovnako tak poukázal na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, teda, že veriteľ môže zosplatniť dlh až po troch mesiacoch. Konštatoval, že premlčaciu dobu je potrebné počítať od 21.11.2017, pričom žaloba bola podaná 7.2.2020, teda žaloba, resp. nárok z tejto žaloby premlčaný nie je. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania. Nemal návrhy na doplnenie dokazovania.
19. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že nárok považuje v celom rozsahu za premlčaný a konštatoval, že nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania, nemal návrhy na doplnenie dokazovania.
20. Na pojednávaní konanom 13.9.2022 právny zástupca žalovaného uviedol, že nárok žalobcu považuje vzhľadom na argumenty uvedené v týchto vyjadreniach za premlčaný a rovnako tak konštatovala, že žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia a tým pádom nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky. V prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania, nemala návrhy na doplnenie dokazovania.
21. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:
22. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
24. Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
25. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
26. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
27. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
29. Podľa § 17 ods. 1 zak. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a. ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b. prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
30. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len ako „ZoSÚ“). Tento zákon v § 1 ods. 2
definuje spotrebiteľský úver, ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.. Podľa § 2 písm. d/ tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
31. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
32. Podľa § 3 ods.1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
33. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Právny predchodca žalobcu bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Právny vzťah strán súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy a všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka.
34. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
35. Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnom vecnou legitimáciou žalobcu. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, keďže Slovenská sporiteľňa, a.s. bola od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou bola dňa 24.8.2016 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3.000,- eur. Konečná splatnosť bola 20.9.2020. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu.
36. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá.
37. V zmysle citovaného ustanovenia 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. pre postúpenie pohľadávky musia byť splnené 2 podmienky a to postúpenie pohľadávky na oprávnenú osobu a ukončenie úverového vzťahu.
38. Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 28.3.2018, sp. zn. 7 Cdo/26/2017 uviedol: „Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).“
39. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
40. Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách oprávňuje banku postúpiť na iný subjekt len peňažný záväzok, s ktorým je dlžník v omeškaní (z dôvodovej správy uvedenému zákonu týkajúcej sa predmetného ustanovenia je zrejmé, že toto ustanovenie upravuje možnosť využitia inštitútu postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácaného dlhu) a nemôže postúpiť pohľadávku, ktorá ešte nebola splatná. Z uvedeného teda vyplýva, že pôvodný žalobca nemohol postúpiť žalobcovi tzv. „živý úver“.
41. Ako vo svojom rozhodnutí konštatoval aj odvolací súd, žalobca v konaní relevantne preukázal doručenie žalovanému podanie označené ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 23.11.2017 (č. l. 27, 107 spisu). Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby žalobca bol upozornil žalovaného tak ako to vyžaduje ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Bez preukázania výzvy žalovanému na zaplatenie dlhu nemôže byť zosplatnenie platné v súlade s § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
42. Žalobca nepreukázal doručenie takejto výzvy žalovanému, čo indikuje neplatné zosplatnenie predmetného úveru.
43. Súd má teda za to, že neboli v konaní vzhľadom na neplatné zosplatnenie splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky. Podľa zmluvy bola konečná splatnosť úveru dňa 20.9.2020. Ako už je vyššie uvedené k vyhláseniu predčasnej splatnosti platne a preukázateľne nedošlo a teda Slovenská sporiteľňa, a. s. nemohla postúpiť žalobcovi dňa 17.12.2018 tzv. „živý úver“. Pokiaľ teda spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila svoju pohľadávku na žalobcu konala v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, ale aj s § 17 ods. 1 ZoSÚ, a preto je zmluva o postúpení pohľadávky neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ (pre rozpor tohto právneho úkonu so zákonom - ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách a § 17 ods. 1 ZoSÚ). Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu zamietol.
44. Vzhľadom na uvedené preto súd žalobu zamietol a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
45. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
47. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný mal úspech v celosti, preto žalovaný má oproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.