Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4S/37/2015

Potvrdené rozhodnutím 5Sžf/63/2016
„Identifikačné číslo spisu: 8015200911 Dátum vydania rozhodnutia: 29.06.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Jarmila Urbancová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8015200911.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Petry Príbelskej, PhD. v právnej veci žalobcu G., zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, Sovietskych hrdinov 200/33, Svidník, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 1087212/2015 z 3. júla 2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 16608/2015 zo 6. marca 2015, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 4S/37/2015-54 zo 7. apríla 2016, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 4S/37/2015-54 zo 7. apríla 2016 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešov v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej, v právnej veci žalobcu G. X., X. 5, B., D.: XX XXX XXX, zastúpeného P.. Ivom Babjakom, advokátom, Sovietskych hrdinov 200/33, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 1087212/2015 zo dňa 03.07.2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 16608/2015 zo dňa 06.03.2015 na základe žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 17. septembra 2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1087212/2015 zo dňa 03.07.2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 16608/2015 zo dňa 06.03.2015, ktorým bol žalobcovi ako daňovému subjektu určený rozdiel v sume 5 258,54 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 z dôvodu, že tomuto daňovému subjektu nebol priznaný nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie v sume 3 421,77 EUR a zároveň mu bola vyrúbená daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 1 836,77 EUR.

Žalobu odôvodnil tým, že u žalobcu bola zo strany správcu dane začatá dňom 10.1.2013 daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2012. Táto daňová kontrola mala byť ukončená podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Daňového poriadku dňa 10.1.2014 v súlade s § 46 ods. 9 písm. a/ zákona doručením protokolu podľa odseku 8 tohto ustanovenia. Rozhodnutím zo dňa 12.4.2013 bola táto kontrola prerušená podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku. Toto rozhodnutie však bolo postihnuté neodstrániteľnou vadou, keďže v predmetnom rozhodnutím správcu dane absentoval údaj, od ktorého dňa je kontrola prerušená. Rozhodnutie preto žalobca považuje za nezákonné. Nezákonnosť rozhodnutia má za následok, že lehotu trvania daňovej kontroly nemožno predĺžiť o dobu trvania tohto prerušenia. Protokol s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku bol žalobcovi doručený dňa 1.4.2014, t.j. po uplynutí lehoty na vykonanie daňovej kontroly. S odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -57, -28, -31 a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , dôkaz získaný nezákonným spôsobom (predmetný protokol) nemožno považovať za zákonný a argumentmi uvedenými v tomto protokole tak daňový orgán nemôže argumentovať vo svojom rozhodnutí.

Žalobca poukázal na to, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu § 74 ods. 2 Daňového poriadku, v zmysle ktorého odvolací orgán preskúma rozhodnutie v rozsahu danom podaným odvolaním. Ak pri preskúmaní rozhodnutia vyjdú najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom neuplatnené, ktoré majú vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací správny orgán na ne prihliadne, pričom nie je viazaný iba návrh účastníka konania. V prípade, ak by bolo toto zákonné ustanovenie dodržané, v priebehu odvolacieho konania malo byť toto konanie zastavené a rozhodnutie správcu dane zrušené. Vo veci je preto dôvod na postup súdu v zmysle § 250j písm. e/ Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).

Vo vzťahu k hmotnoprávnym námietkam a právnemu posúdeniu veci žalobca odkázal na § 43, § 45 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, čl. 138 ods. 1 Smernice rady č. 20006/112/ES. Poukázal na okolnosti veci a uviedol, že tovar bol preukázateľne prepravený do iného členského štátu, do Talianska, išlo o odplatný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom, tovar bol odberateľom, spoločnosťou ILOS TIMBER, s.r.o., objednaný pod identifikačným číslom DPH prideleným v inom členskom štáte, v Českej republike, tovar bol prepravený inou osobou na účet odberateľa, pričom odberateľ si prepravu objednal u prepravnej spoločnosti, ktoré potvrdili prepravu do Talianska. Nie je preto zrejmé, čo správca dane považoval za porušenie tohto ustanovenia, keďže z týchto ustanovení nevyplýva povinnosť pre uplatnenie oslobodenia od DPH dodanie tovaru do toho členského štátu, v ktorom je identifikovaný pre daň odberateľ. Základnou podmienkou je dodanie tovaru mimo územia Slovenskej republiky a preprava tovaru do iného členského štátu. Oslobodenie od DPH preto v tomto prípade nemožno spochybniť.

V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti rozsudok Súdneho dvora vo veci C-409/04 zo dňa 27.9.2007, v ktorom bol prijatý záver, že článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A písm. a) prvý odsek šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 (teraz čl. 138 ods. 1 Smernice rady 2006/112/ES) ... sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný“ uvedený v oboch týchto ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Článok 28c A písm. a) prvý odsek šiestej smernice 77/388, zmenenej a doplnenej smernicou 2000/65, sa má vykladať v tom zmysle, že odporuje tomu, aby príslušné orgány členského štátu dodania nútili dodávateľa, ktorý konal v dobrej viere a predložil dôkazy, ktoré na prvý pohľad odôvodňovali jeho právo na oslobodenie dodávky tovaru v rámci Spoločenstva od dane, aby následne zaplatil daň z pridanej hodnoty z tohto tovaru, keď sa zistí, že uvedené dôkazy sú nepravdivé, pričom však nedôjde k preukázaniu účasti uvedeného dodávateľa na takomto podvode, pokiaľ však tento dodávateľ prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že dodávka v rámci Spoločenstva, ktorú uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Rovnako odkázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-492/13, v zmysle ktorého sa článok 138 ods. , zmenenej a doplnenej smernicou 2010/88 má vykladať v tom zmysle, že má priamy účinok, a teda sa ho zdaniteľné osoby môžu dovolávať pred vnútroštátnymi súdmi voči štátu s cieľom dosiahnuť oslobodenie od dane z pridanej hodnoty na základe dodania v rámci Spoločenstva. Výklad v zmysle predmetnej Smernice Rady má podľa názoru žalobcu prednosť pred výkladom prostredníctvom zákona č. 222/2004 Z.z.

Z uvedeného je preto nepochybné, že žalobca si oslobodenie od dane z predmetného dodania tovaru uplatnil oprávnene. Konanie pred správnym orgánom trpí takou vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane je nezákonné, vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom týmto rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K námietkam žalobcu uviedol, že žalobca v kontrolovanom období (október 2012) deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. pre daňový subjekt JILOS TIMBER s.r.o. so sídlom v Českej republike, Horná u Staré Paky 31. Žiadosťou zo dňa 4.4.2013 č. 9711401/5/1246496/13 správca dane požiadal Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky o medzinárodnú výmenu informácií, či dodávka dodávateľa Františka X. pre odberateľa JILOS TIMBER s.r.o. bola spojená s prepravou alebo bez prepravy do Českej republiky. V zmysle §

61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku správca dane preto daňové konanie prerušil rozhodnutím č. 9711401/5/1386543/2013/Med zo dňa 12.04.2013. Doručením odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií dňa 6.12.2013 pominuli dôvody na prerušenie a správca dane pokračoval v jej výkone. Námietku žalobcu v tejto súvislosti s odkazom na údajnú nezákonnosť rozhodnutia považuje žalovaný za neopodstatnenú. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.4.2013 pričom žalobca proti nemu nepodal žiadny opravný prostriedok.

Vo vzťahu k námietke žalobcu, že vo veci boli splnené všetky zákonné predpoklady v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. žalovaný uviedol, že samotný žalobca priznal nedodržanie podmienok, keď preukázal dodanie tovaru do Talianska, pričom objednávateľom a odberateľom zároveň bola spoločnosť JILOS TIMBER s.r.o. z Českej republiky. Pre splnenie podmienok na oslobodenie dodania tovaru od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. je nevyhnutné, aby boli všetky zákonom určené podmienky slnené kumulatívne: nie je preto možné vykonať prepravu tovaru na účet inej osoby, ktorá nadobudne vlastníctvo k tovaru až v nasledujúcej transakcii. Pre prípady reťazového dodania tovaru zakladajúceho len jeden pohyb v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ platia špecifické podmienky, ktorých dodržanie je nevyhnutné a ktoré sú definované v rozhodnutí vo veci C-245/04 EMAG. Z kontrolných zistení správcu dane a z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že tovar bol predmetom viacstranného obchodu s určením konkrétneho príjemcu tovaru, pričom odberateľ žalobcu ním nebol. Pri reťazových obchodoch, kedy viacerí podnikatelia uzavrú kúpne zmluvy na dodanie toho istého tovaru a preprava tovaru je len jedna, sa dodanie tovaru s prepravou (tzv. pohyblivá dodávka) podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. priradí len k jednej dodávke tovaru a ostatné dodania sa považujú ako dodania bez prepravy (nepohyblivé dodávky) podľa § 13 ods. 1 písm. c/ tohto zákona. V tejto veci sa dodanie tovaru uskutočnilo bez odoslania alebo prepravy a miestom dodania je tak miesto, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho dodanie uskutočnilo, t.j. prevádza žalobcu v Bardejove.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je zrejmé, že žalobca podmienky pre oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. nesplnil, v zmysle § 19 ods. 1 tohto zákona mu preto vznikla daňová povinnosť. Námietky žalobcu v podanej žalobe preto nie sú dôvodné.

Krajský súd podľa § 244 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 250j ods. 1 O.s.p.), vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 244 ods. 1, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú sudy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že dňa 10.1.2013 sa u žalobcu začala daňová kontrola na základe oznámenia zo dňa 28.12.2012 za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2012.

Dňa 12.4.2013 správca dane vydal rozhodnutie č. 9711401/5/1386543/2013/Med o prerušení daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, t.j. do získania výsledkov z medzinárodnej výmeny informácií. Rozhodnutie žalobca prevzal dňa 24.4.2013.

Listom zo dňa 17.12.2013 správca dane oznámil žalobcovi, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a daňová kontrola pokračuje. Toto oznámenie žalobca prevzal dňa 19.12.2013.

Rozhodnutím Daňového úradu Prešov, pobočka Bardejov zo dňa 2.7.2014 č. 9711401/5/3234914 bol žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrúbený rozdiel dane v sume 5 258,54 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012. Daňový úrad nepriznal nadmerný odpočet v sume 3 421,77 EUR a zároveň vyrúbil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 1 836,77 EUR.

Proti tomuto rozhodnutiu bolo zo strany daňového subjektu, žalobcu podané odvolanie, o ktorom žalovaný ako odvolací orgán rozhodol dňa 13.1.2015 tak, že toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie pre procesné pochybenia správcu dane pri vydávaní napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k veci samej, t.j. k otázke splnenia podmienok pre priznanie oslobodenia daňového subjektu od dane z pridanej hodnoty uviedol, že daňový subjekt nepreukázal dostatočne oprávnenosť uplatnenia oslobodenia podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.

Na základe uvedeného správca dane ako prvostupňový orgán vydal dňa 6.3.2015 nové rozhodnutie č. 16608/2015, ktorým bol v súlade s § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel dane v sume 5 258,54 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie október 2012. Daňový úrad nepriznal nadmerný odpočet v sume 3 421,77 EUR a zároveň vyrúbil vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 1 836,77 EUR, pričom daň je splatná do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet správcu dane.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že daňový subjekt nesprávne uviedol dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1, 4 zákona č. 222/2004 Z.z. v riadku 15 a 16 v hodnote 31 985,71 EUR. Pri výkone daňovej kontroly bolo zistené, že platiteľ dane nesprávne vykázal uskutočnenie intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu EÚ v zmysle § 43 zákona o DPH v prospech daňového subjektu JILOSD TIMBER s.r.o. zo sídlom v Českej republike. V rámci kontroly boli z jeho strany predložené faktúry, dodacie listy a medzinárodné nákladné listy CMR, pričom na týchto CRM nebolo uvedené, kto tovar prevzal ani miesto vykladania tovaru. V priebehu daňovej kontroly sa daňový subjekt vyjadril, že miesto vykladania tovaru bolo na adrese odberateľa v Českej republike, pričom preprava bola zabezpečená odberateľom a vykonávaná prostredníctvom tretej osoby, prepravcom. Na otázku, či ide o dodanie tovaru do iného členského štátu alebo o trojstranný obchod daňový subjekt odpovedal, že ide o dodanie tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona a že nemá vedomosť o tom, aby bol tovar vyložený na iné miesto dodania ako bolo pôvodne uvedené, t.j. v sídle spoločnosti JILOS TMBER, s.r.o. V priebehu daňovej kontroly bolo na základe dožiadaní vykonávaných u prepravných spoločností DREVOPOL Borovský Štefan, SLIVTRANS s.r.o., Anton Vlčák COLORSTAV, ND - SK, s.r.o. správcom dane zistené, že predmetný tovar bol prepravený od žalobcu (so sídlom v Bardejove) priamo na hraničný prechod s Maďarskom a ďalej do Talianska, t.j. preprava tovaru, ktorá začala v Bardejove ako miestom nakladania tovaru ani v jednom prípade nebola uskutočnená do Českej republiky s miestom vykladania v Českej republike. Na základe vykonaného medzinárodného dožiadania vo vzťahu k informácii, či dodávka tovaru od žalobcu ako daňového subjektu pre odberateľa JILOS TIMBER, s.r.o. bola spojená s prepravou alebo bez prepravy do českej republiky bolo zistené, že príslušný správca dane v Českej republike potvrdil prijatie faktúr, tovar bol prevezený priamo do Talianska na viacero miest. Zo strany tohto odberateľa nebol vykázaný trojstranný obchod, ale len nákup a dodanie tovaru viacerým odberateľom v Taliansku.

S odkazom na § 13 ods. 1 písm. a/ c/, § 19 ods. 1, § 43 zákona č. 222/2004 Z.z., § 24 zákona č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, opierajúc sa o závery v rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ vo veciach C-285/09 Bundesgerichtshof a C-273/11 Mescek-Gabona tak správca dane uzavrel, že dôkazy prezentované daňovým subjektom sú z jeho strany hodnotené skreslene a účelovo, čo je v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Poukázal na to, že daňový subjekt na predložených dokladoch nemal uvedené miesto vykládky tovaru a tieto doklady nepotvrdzujú ani zmenu vykládky. Pri uplatnení oslobodenia podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. je to platiteľ dane, ktorý znáša dôkazné bremeno o skutočnosti, že tovar bol dodaný do iného členského štátu a je povinný si zabezpečiť o tejto skutočnosti doklady. Daňový subjekt v tejto súvislosti nepreukázal, že tovar bol prepravený od predávajúceho k nadobúdateľovi tovaru do iného členského štátu. K uplatneniu oslobodenia tovaru od dane v rámci Spoločenstva dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na nadobúdateľa, keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku jeho prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. V priebehu preverovania bolo nesporne zistené, že tovar bol od daňového subjektu, predávajúceho, odberateľovi, spoločnosti JILOS TIMBER s.r.o. dodaný na

Slovensku. Takáto forma dodania podlieha dani. Vo vzťahu k talianskym odberateľom vystupuje ako dodávateľ spoločnosť JILOS TMBER, s.r.o. a nie daňový subjekt, žalobca.

Na základe vykonaného dokazovania a zistených skutočností preto správca dane rozhodol tak, že určil daňovému subjektu rozdiel na DPH, nepriznal mu nadmerný odpočet a vyrúbil vlastnú daňovú povinnosť, spolu v sume 5 258,54 EUR.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci správcom dane a z nedodržania zásad pri posudzovaní a hodnotení dôkazov získaných v priebehu daňovej kontroly, keďže správca dane rozhodnutie oprel o dôkazy, o ktorých preukázateľne vie, že nie sú pravdivé. Správca dane nebral do úvahy CMR vystavené daňovým subjektom, ale akceptoval tie CMR, ktoré vystavila spoločnosť JILOS TIMBER, s.r.o. resp. prepravcovia tovaru na ich pokyn v súvislosti s prepravou tovaru priamo do Talianska. Rovnako poukázal na nesprávne použitie pojmov „vyrubenie vlastnej daňovej povinnosti“ a „platiteľ dane z pridanej hodnoty“ v napadnutom rozhodnutí.

Rozhodnutím zo dňa 03.07.2013 č. 1087212/2015 žalovaný ako druhostupňový správny orgán podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 06.03.2015, ktorým ten určil daňovému subjektu, žalobcovi, rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 5 258,54 EUR za zdaňovacie obdobie október 2012, t.j. nepriznal nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie v sume 3 421,77 EUR a zároveň mu vyrúbil vlastnú daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 1 836,77 EUR.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán druhého stupňa opísal už vyššie uvedené skutočnosti zistené správcom dane v priebehu vykonanej daňovej kontroly vo vzťahu k skutkovému stavu, pričom konštatoval, s odkazom na § 2 písm. b/, § 3 ods. 1, 3, § 4 ods. 2 písm. c/, § 24 ods. 1, 2, § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z.z., § 8 ods. 1 písm. a/, § 19 ods. 1, § 43 ods. 1, § 43, § 45 zákona č. 222/2004 Z.z., že daňový subjekt nedostatočne preukázal oprávnenosť uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. na základe faktúr vyhotovených pre odberateľa, spoločnosť JILOS TIMBER, s.r.o.

Vo vzťahu k námietkam vzneseným daňovým subjektom v podanom odvolaní žalovaný uviedol, že daňový subjekt v zdaňovacom období október 2012 vykázal podaným daňovým priznaním nadmerný odpočet v sume 3 421,77 EUR. Správca dane zistil, že za toto obdobie malo byť správne vykázaná vlastná daňová povinnosť vo výške 1 836,77 EUR, preto bola daňovému subjektu určený rozdiel dane v sume 5 258,54 EUR, t.j. nebol priznaný nadmerný odpočet zároveň s uvedenou sumou daňovej povinnosti. Tento výrok je správny, sumy sú uvedené správne a terminológia v ňom uvedená je v súlade so zákonom. V tejto časti je preto odvolacia námietka daňového subjektu nedôvodná. Rovnako za nedôvodnú považoval žalovaný námietku, že správca dane sa nevysporiadal so všetkými predloženými dôkazmi a argumentmi daňového subjektu a že účelovo zohľadňoval iba tie dôkazy, ktoré vyhovovali správcovi dane, keďže táto námietka nebola nijako špecifikovaná a daňový subjekt neuviedol presne, ktoré dôkazy mali byť takto hodnotené a ktoré podľa jeho názoru zohľadňované neboli. Vo vzťahu k otázke oslobodenia od dane žalovaný uviedol, že je na daňovom subjekte, aby preukázal splnenie všetkých podmienok určených § 43 zákona č. 222/2004 Z.z., t.j. preprava tovaru do iného členského štátu, odplatný vzťah medzi odberateľom a dodávateľom, objednanie tovaru pod identifikačným číslom DPH odberateľa prideleného v inom členskom štáte a preukázanie prepravy odberateľom, dodávateľom alebo treťou osobou na ich účet. Keďže v tomto prípade išlo o prepravu na účet odberateľa zabezpečenú prepravcom, dodávateľ (tu žalobca) musí disponovať dokladom o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené prevzatie tovaru odberateľom. Daňový subjekt túto podmienku nesplnil, keďže predložil doklady, kde chýbal údaj o tom, kto tovar prevzal a kde bol vyskladnený. Boli predložené doklady o prevzatí tovaru spoločnosťou JILOS TIMBER, s.r.o., avšak absentoval údaj o mieste vyskladnenia tovaru. Prepravcovia, prostredníctvom ktorých bola zabezpečovaná preprava, v tejto súvislosti potvrdili, že pri preprave boli vyplnené nové prepravné doklady, kde odberateľ, spoločnosť JILOS TIMBER, s.r.o., vystupoval ako dodávateľ a ako odberatelia boli uvádzané talianske spoločnosti. Na základe týchto skutočností sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, že daňový subjekt nedostatočne preukázal dodanie tovaru do iného členského štátu a vznikla mu tak v tejto súvislosti daňová povinnosť. Skutočnosť, že tovar nebol vyskladnený v Českej republike bola preukázaná a tento fakt nenamietal ani daňový subjekt.

Rovnako nie je dôvodná námietka, že obchod sa mal posudzovať ako trojstranný obchod, keďže na klasifikáciu trojstranného obchodu neboli splnené zákonné podmienky, o.i. totožnosť všetkých troch zúčastnených strán. Žalovaný ako odvolací správny orgán uviedol, že správca dane posúdil všetky zistené dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, daňový subjekt mal právo sa k všetkým zisteným skutočnostiam vyjadriť a preto námietka, že v konaní nebol dodržaný § 3 ods. 3 Daňového poriadku rovnako nie je dôvodná. Rovnako nie je dôvodná námietka, že správca dane postupoval voči daňovému subjektu diskriminačne a zaujato z úmyslom poškodiť mu z dôvodu jeho národnosti nie je opodstatnená, keďže daňový subjekt nijako nešpecifikoval, aké konkrétne zákonné ustanovenia mali byť v tejto súvislosti porušené, resp. aké práva žalobcu boli dotknuté postupom správcu dane.

Podľa § 2 písm. b/ Daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu.

Podľa § 3 ods. 1, 3 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Daňového poriadku osobami zúčastnenými na správe daní je daňový subjekt, ktorým je osoba, ktorej tento zákon alebo osobitné predpisy ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a)

Podľa § 61 ods. 2 Daňového poriadku správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas.

Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo

ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 68 ods. 5, 6 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa § 43 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.

Podľa § 43 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.

Podľa § 43 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a

d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.

Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie slovnú informáciu "prenesenie daňovej povinnosti".

Podľa § 45 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé a) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa druhého odberateľa, b) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca ako daňový subjekt nesprávne uviedol dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1, 4 zákona č. 222/2004 Z.z. v riadku 15 a 16 v hodnote 31 985,71 EUR. Pri výkone daňovej kontroly bolo zistené, že platiteľ dane nesprávne vykázal uskutočnenie intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu EÚ v zmysle § 43 zákona o DPH v prospech daňového subjektu JILOSD TIMBER s.r.o. zo sídlom v Českej republike. V rámci kontroly boli z jeho strany predložené faktúry, dodacie listy a medzinárodné nákladné listy CMR, pričom na týchto CRM nebolo uvedené, kto tovar prevzal ani miesto vykladania tovaru.

Pre splnenie podmienok na oslobodenie dodania tovaru od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. je nevyhnutné, aby boli všetky zákonom určené podmienky slnené kumulatívne: nie je preto možné vykonať prepravu tovaru na účet inej osoby, ktorá nadobudne vlastníctvo k tovaru až v nasledujúcej transakcii. Pre prípady reťazového dodania tovaru zakladajúceho len jeden pohyb v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ platia špecifické podmienky, ktorých dodržanie je nevyhnutné a ktoré sú definované v rozhodnutí vo veci C-245/04 EMAG. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že tovar bol predmetom viacstranného obchodu s určením konkrétneho príjemcu tovaru, pričom odberateľ žalobcu ním nebol. Dodanie tovaru sa uskutočnilo bez odoslania alebo prepravy a miestom dodania je tak miesto, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho dodanie uskutočnilo, t.j. prevádza žalobcu v Bardejove.

Z citovaných zákonných ustanovení a skutkových okolností veci je nepochybné, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že tovar, vo vzťahu ku ktorému mal postavenie dodávateľa voči spoločnosti JILOS TIMBER, s.r.o., bol vyskladnený v Českej republike, kde má sídlo táto spoločnosť, t.j. že išlo o dodanie tovaru do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich

účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.. Je nepochybné, že tento tovar nebol dodaný do Českej republiky, t.j. do toho členského štátu EÚ, v ktorom je tento subjekt, nadobúdateľ, osobou identifikovanou pre daň. Vo veci bolo bezpochyby preukázané, že tovar bol prepravený prepravcom priamo na územie Talianska, pričom však vo vzťahu k tomuto tovaru ďalej spoločnosť JILOS TIMBER, s.r.o. vystupovala v pozícii dodávateľa.

Žalobca tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k naplneniu zákonných podmienok stanovených § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z., keďže vo vzťahu k tovaru nedisponuje žiadnym dokladom, že tovar bol vyskladnený v Českej republike, resp. že bol vyvezený z územia Slovenska, keďže z dokladov vyplýva, že tento tovar predal na území Slovenska, v priestoroch svojej firmy v Bardejove, t.j. zdaniteľné plnenie prebehlo na území Slovenskej republiky.

Súd sa preto stotožňuje so závermi a argumentáciou žalovaného správneho orgánu v napadnutom rozhodnutí a podanom vyjadrení, s odkazom na § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. a na nepreukázanie splnenia všetkých zákonných podmienok pre uplatnenie oslobodenia od daňovej povinnosti v zmysle § 43 ods. 5 tohto zákona žalobcom.

Vo vzťahu k námietke, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly neobsahovalo uvedenie dňa, odkedy je daňová kontrola prerušená, súd uvádza, že absencia dátumu nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia, resp. následného postupu správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že ide o rozhodnutie, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok a nie je možné proti nemu podať žalobu podľa piatej časti O.s.p., no zároveň treba poukázať na fakt, že túto údajnú nezákonnosť rozhodnutia mal žalobca možnosť namietať v rámci podaného opravného prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu o vyrúbení rozdielu dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti rovnako nie je dôvodná námietka žalobcu o nezákonnej dĺžke daňovej kontroly, keďže v čase prerušenia konania lehoty neplynú a daňová kontrola nepresiahla ročnú zákonnú lehotu.

Rovnako nie je dôvodná námietka, že žalovaný ako odvolací správny orgán nerešpektoval § 74 ods. 2 Daňového poriadku, v zmysle ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Žalobca v podanej žalobe neuviedol, aké konkrétne porušenia zákona zo strany správcu dane mal žalovaný opomenúť, resp. v akom smere malo dôjsť k porušeniu vyššie uvedeného ustanovenia, na základe čoho malo dôjsť k porušeniu práv žalobcu. V rámci konania o podanej žalobe je súd viazaný rozsahom podanej žaloby, t.j. žalobca je povinný presne špecifikovať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje, že došlo k porušeniu zákona zo strany správneho orgánu, na základe čoho došlo k porušeniu jeho práv, pričom svoje tvrdenia je povinný hodnoverne preukázať, t.j. na základe čoho sa domnieva, že došlo k nesprávnemu rozhodnutiu zo strany žalovaného správneho orgánu.

Rovnako žalobca nijako nepodložil svoje tvrdenia o údajnej zaujatosti, resp. zainteresovaní zamestnancov správneho orgánu voči osobe žalobcu.

Súd je toho názoru, že žalovaný ako odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Prešov v medziach podaného odvolania, s odvolacími námietkami sa primerane zaoberal. Žalovaný v odôvodnení uviedol, ktoré skutkové okolnosti skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ako boli zhodnotené získané dôkazy, vysporiadal sa s námietkami žalobcu, uviedol, aké právne predpisy boli aplikované vo veci. Súd tak po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že príslušný správny orgán postupoval v rámci vykonanej daňovej kontroly v súlade so zákonom, vykonal dokazovanie v primeranom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dostatočne sa vysporiadal so skutkovými zisteniami, pričom rozhodnutia a postup správneho orgánu posudzované v medziach žaloby sú v súlade so zákonom.

Súd preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Žalobca v konaní nebol úspešný a žalovaný ani pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.