Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/101/2022

Zmenené rozhodnutím 37C/17/2024
„Uznesenie Okresný súd O. v právnej veci navrhovateľa: N.. U. L., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, L., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Michal Antal, PhD., s.r.o., Hlavná 13, Trnava, proti odporkyni: Ing. Y. L., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, S., proti odporcovi: o návrhu navrhovateľa na zrušenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. U. dopĺňa výrok I. neodkladného opatrenia nariadeného uznesením C. súdu Trnava č. k. 14C/29/2022-17 zo dňa 23.6.2022 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/101/2022 - 40 zo dňa 13.9.2022 tak, že rozširuje výnimku zo zákazu priblíženia sa odporcu k navrhovateľke a kontaktovania navrhovateľky odporcom na čas nevyhnutný v súvislosti s výkonom práce odporcu a navrhovateľky - profesie vojaka. II. Vo zvyšku súd návrh zamieta. II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania."

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Dominika Horváthová, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, adresa D., E. XXXX/XX, zastúpenej advokátkou kanceláriou: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ďumbierska 3F, IČO: 36 836 460, proti odporcovi: A. F. C., nar. XX.X.XXXX, adresa D., E. XXXX/XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. -17 zo dňa 23.6.2022 - v časti prvej a druhej vety výroku I., takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v prvej časti výroku I., ktorou súd odporcovi uložil povinnosť, aby sa v určenom rozsahu nepribližoval k navrhovateľke p o t v r d z u j e a v druhej časti výroku I. uznesenie m e n í nasledovne: Súd odporcovi u k l a d á povinnosť, aby navrhovateľku nekontaktoval osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, s výnimkou nevyhnutného kontaktovania v súvislosti s realizáciou súdom upraveného styku odporcu s maloletými deťmi strán.

Navrhovateľke p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči odporcovi v plnom rozsahu.

Navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči odporcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením prvoinštančný súd v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľky, keď vo výroku rozhodol nasledovne:

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie tohto znenia: Súd odporcovi ukladá povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k navrhovateľke, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude odporca predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť odporcu na týchto úkonoch. Súd odporcovi ukladá povinnosť, aby navrhovateľku nekontaktoval osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. Odporca je povinný nevstupovať do rodinného domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele registra „C“ č. 12535/497, zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 142 m2 a k rodinnému domu prislúchajúcej parcele registra „C“ č. 12535/81, ostatná plocha o celkovej výmere 828 m2, všetko zapísané Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre Okres Trnava, Obec D., katastrálne územie D.. Zároveň súd odporcu poučuje, že v zmysle môže proti navrhovateľke podať žalobu vo veci samej, prípadne aj žalobu o náhradu škody spôsobenej mu výkonom tohto neodkladného opatrenia.

II. Navrhovateľke sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo skutkového stavu ako ho mal osvedčený z návrhu a pripojených listín navrhovateľkou s tým, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila navrhovateľka tým, že strany tvorili manželský pár takmer 10 rokov a spoločne vychovávali dve maloleté deti. Žili v spoločnej domácnosti na adrese E. XX, D., pričom sa jedná o rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele registra „C“ č. 12535/497, zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 142 m2, k rodinnému domu tiež prislúcha parcela registra „C“ č. 12535/81, ostatná plocha o celkovej výmere 828 m2, všetko zapísané Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre Okres Trnava, Obec D., katastrálne územie D.. Navrhovateľka a odporca boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. , pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.12.2020. Navrhovateľka aj odporca sú obaja príslušníkmi Ozbrojených síl Slovenskej republiky, pričom odporca bol na viacerých zahraničných misiách, dve jeho posledné zahraničné misie boli v Afganistane. Po návrate odporcu z Afganistanu začala navrhovateľka pozorovať zmenu v jeho správaní, často sa správal agresívne a nevyspytateľne. Odporca aj po rozvode manželstva stále chodil do vyššie špecifikovaného rodinného domu, a to s vyjadrením, že prišiel za maloletými deťmi, avšak skutočným účelom týchto návštev bol nátlak na navrhovateľku, že sa k nej chce vrátiť, že ju stále miluje, opakovane jej však po jej odmietnutí vulgárne nadával. Dňa 8.5.2022 a 9.5.2022 robil navrhovateľke scény, opakoval, že ju miluje, že sa chce vrátiť, objímal ju proti jej vôli a následne, keď ho navrhovateľka odmietla, tak ju pred deťmi urážal, že je „štetka“, hovoril deťom, že maminka už má „nového kolíka“ a podobne. Následne prišiel odporca do rodinného domu v D. dňa 18.5.2022, kedy sa vrátil z púte v Lurdoch s tým, že chce odovzdať maloletým deťom darčeky. Keďže prišiel neskoro večer až pred 21.00 hod., kedy sa už maloleté deti chystali na spánok, navrhovateľka v dobrej viere dovolila odporcovi, aby prespal s deťmi v spálni, pričom ona šla spať do detskej izby. Na druhý deň ráno, keď deti už boli v škole, odporca opäť vytváral nátlak na navrhovateľku, že ju miluje a že sa chce vrátiť, tento jeho nátlak na navrhovateľku zašiel až tak ďaleko, že potom, ako ho navrhovateľka opakovane žiadala, aby prestal a odišiel, dostal odporca doslova amok a začal si násilím robiť na navrhovateľku sexuálne nároky a držal ju nasilu na gauči. Keď navrhovateľka povedala, že zavolá políciu, odporca sa jej vysmial. Následne navrhovateľka políciu zavolala a odporca bol zo spoločného obydlia vykázaný dňa 19.5.2022 o 10.04 hod. Odporca ako príslušník Ozbrojených síl Slovenskej republiky je držiteľom zbrojného preukazu typu C, pričom navrhovateľke opakoval, že si kúpi aj neslužobnú zbraň a teda je pravdepodobné, že je aj držiteľom zbrojného preukazu typu A, ktorý oprávňuje držiteľa zbraň nosiť pri sebe. Odporca sa zároveň navrhovateľke opakovane vyhrážal svojou samovraždou, ako aj ublížením priateľovi navrhovateľky. Odporca pracuje v G. a navrhovateľka má vedomosť o tom, že sa prechodne zdržiava v G., kde si prenajíma jednu izbu v 2-izbovom byte. Správanie odporcu voči navrhovateľke sa od jeho vykázania nezlepšilo a stále pokračuje. Navrhovateľka sa naďalej obáva o svoj život a zdravie, čo je zosilnené opísanými okolnosťami. Odporca navrhovateľku aj naďalej vytrvalo proti jej vôli kontaktuje, telefonuje jej na súkromný mobil, ako aj na pevnú linku v práci, píše jej nespočet nevyžiadaných e-mailov, kde jej vyznáva lásku, zasiela jej srdiečka a podobne. Dokonca odporca porušuje aj podmienky vykázania, kedy sa približuje na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov k navrhovateľke. Situácia v živote navrhovateľky dosiahla z dôvodov na strane odporcu tak negatívne rozmery, že túto je potrebné riešiť akútne čo najrýchlejším spôsobom. Navrhovateľka má za to, že odôvodnenosť potreby neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je z jej strany riadne preukázaná a v súčasnosti na základe skúseností so správaním sa odporcu a stúpajúcej tendencie jeho neprijateľného správania, existuje dôvodná obava, že odporca bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu navrhovateľky pokračovať.

Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. , a , a , a , , a , a , , , , a ( – ďalej aj len ), ako i a o policajnom zbore.

V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k navrhovateľke prvoinštančný súd vychádzal z , podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“ Neodkladné opatrenie v zmysle súd vydá, ak bola osvedčená čo i len možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa neodkladného opatrenia. Súd mal pritom možnosť ohrozenia telesnej a duševnej integrity navrhovateľky

konaním protistrany za dostatočne osvedčenú predloženým Potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia OOPZ Cífer zo dňa 19.5.2022. Z uvedeného mal súd za osvedčené tvrdenia navrhovateľky o obave z priblíženia sa protistrany k jej osobe, pretože jej hrozí narušenie jej telesnej a duševnej integrity od protistrany.

Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovateľka má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania zo strany bývalého partnera, jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia. Ustanovenie vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia totiž iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity dôvodného podozrenia z násilia. Súd vzhľadom na uvedené návrhu navrhovateľky v časti o vydanie zákazu priblíženia formou neodkladného opatrenia vyhovel, keď mal za to, že zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov dostatočne zaručí ochranu integrity navrhovateľky.

Súd prvej inštancie mal v časti návrhu navrhovateľky na uloženie povinnosti odporcovi nekontaktovať ju osobne, písomne, telefonicky, elektronicky alebo iným spôsobom za preukázané, že odporca kontaktuje navrhovateľku a to formou videohovorov, tým že jej telefonuje na súkromný mobil, ako aj na pevnú linku v práci, píše jej e-maily o čom navrhovateľka doložila kópie z mobilného telefónu prípadne fotografie. Množstvo zmeškaných videohovorov, ktoré odporca realizuje v pravidelných, krátkych časových intervaloch, aj napriek tomu, že na ne navrhovateľka nereaguje, svedčia o tom, že tieto telefonáty prípadne ďalšia elektronická komunikácia v množstve, akom ju realizuje odporca, je pre navrhovateľku nežiaduca, obťažujúca jej súkromie a ktorá v nej vzbudzuje obavu o jej zdravie a duševnú integritu. Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd vyhovel návrhu navrhovateľky aj v tejto časti a uložil odporcovi povinnosť nekontaktovať navrhovateľku vo výroku č. I. rozhodnutia.

Navrhovateľka sa svojim návrhom ďalej domáha uloženia povinnosti odporcovi, aby tento nevstupoval do nehnuteľnosti. Súd mal násilie protistrany voči navrhovateľke za osvedčené predloženým Potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 19.5.2022, ktoré dostatočne osvedčuje dôvodné podozrenie z násilia odporcu voči navrhovateľke, keďže vykázanie z bytu alebo domu policajt urobí vtedy, ak najmä vzhľadom na predchádzajúce útoky očakáva útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby. Pre potreby vydania neodkladného opatrenia je dostatočne osvedčené, že odporca je dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke. pritom nekvantifikuje násilie (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa je nepochybne zabrániť práve stupňovaniu sa násilia, ktoré by mohlo mať fatálne následky. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil situáciu ako dôvod na obmedzenie odporcu vo vstupe do nehnuteľnosti, čím sa poskytuje navrhovateľke ochrana bez časového obmedzenia pred prípadným ďalším násilím zo strany odporcu a umožňuje sa jej pokojné bývanie spolu s jej maloletými deťmi. Súd preto vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti odporcu nevstupovať do nehnuteľnosti.

Prvoinštančný súd odporcu poučil, že ak by odporca s predmetným neodkladným opatrením nesúhlasil, nakoľko má za to, že jeho vstup do nehnuteľností navrhovateľky a ich užívanie je oprávnené, súd ho v zmysle § 337 poučil, že môže proti navrhovateľke podať žalobu vo veci samej, prípadne aj žalobu o náhradu škody spôsobenej mu výkonom tohto neodkladného opatrenia.

O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa a a navrhovateľke, ktorá mala vo veci úspech, priznal proti odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. S poukazom na o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V závere uznesenia prvoinštančný súd strany poučil, že proti výroku I. nie je prípustné odvolanie s odkazom na v spojení s . Proti výroku II. je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Trnava.

V priebehu plynutia odvolacej lehoty odporca doručil prvoinštančnému súdu podanie označené ako „Návrh na zrušenie neodkladného opatrenia podľa , ktorým sa s odvolaním na to, že odpadli dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby bolo predmetné neodkladné opatrenie zrušené.

K výroku súdu o nepribližovaní sa k navrhovateľka na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov uviedol, že tento návrh je špekulatívny a účelový z toho dôvodu, že dňa 7.6.2022 (po spísaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dňom 27.5.2022) navrhovateľka osobne kontaktovala odporcu a žiadala ho, či by si dňa 9.6.2022 nenašiel čas pre maloleté deti z dôvodu jej plánovaného pracovného stretnutia s tým, že môže prespať s deťmi v danej nehnuteľnosti za účelom starostlivosti o deti. Odporca žiadosti navrhovateľky vyhovel a s deťmi dňa 9.6.2022 a 10.6.2022 ráno svoj voľný čas strávil. Pre odporcu je zarážajúce a nepochopiteľné, prečo navrhovateľka sa v tejto veci s návrhom obrátila na súd, keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol spísaný dňa 27.5.2022. t.j. predtým, ako sa osobne obrátila na odporcu s prosbou o zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti v dňoch 9. až 10.6.2022.

Pokiaľ ide o odporcovi uloženú povinnosť nekontaktovať navrhovateľku, odvolateľ zdôraznil, že navrhovateľkou predložené fotografické dôkazy sú účelové a zavádzajúce, pretože sú hodnoverným dôkazom toho, ako si odporca plní svoje povinnosti vyplývajúce z rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. -51 zo dňa 23.11.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 21.12.2020 (ktorý k podaniu priložil), z ktorého vyplýva oprávnenie odporcu stretávať sa s maloletými deťmi v termínoch a časoch uvedených v rozsudku. Na to, aby si odporca mohol plniť povinnosti uložené týmto rozsudkom, inú možnosť ako kontaktovať navrhovateľku nemá. Odporca považuje návrh navrhovateľky na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia, na základe ktorého bolo vydané napádané uznesenie za zásah do jeho práv, pretože mu bráni v kontakte s jeho dvoma maloletými deťmi, o ktoré sa chce naďalej starať a vychovávať.

Odporca tiež uviedol, že sa nemohol dopustiť žiadneho násilia, pretože zaslanie srdiečka navrhovateľke nie je trestnými činom ani priestupkom. Odporca je bezúhonný, nemá záznamy v registri trestov. Pre úplnosť doplnil, že navrhovateľka v návrhu predložila súdu ničím nepodložené a nepravdivé tvrdenia k podnetu na zadržanie zbrojného preukazu odporcu, čím sa mohla dopustiť trestného činu ohovárania a krivej výpovede podľa . V tejto súvislosti navrhol súdu, aby v predmetnej veci začal konanie ex offo.

Vzhľadom na všetko uvedené, odporca zastáva názor, že odpadli dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia a v zmysle preto navrhuje, aby súd neodkladné opatrenie zrušil.

K podaniu odporcu je pripojený rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -51 zo dňa 23.11.2020, na ktorom je vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 21.12.2020, na základe ktorého odporca ako otec je oprávnený stretávať sa s dvoma maloletými deťmi strán, ktoré boli po rozvode manželstva rodičov zverené do osobnej starostlivosti matky, každý párny týždeň vo vymedzenom čase počas víkendu a tiež počas jarných, veľkonočných, letných a vianočných prázdnin vo vymedzenom rozsahu.

Navrhovateľka odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu odporcu sa písomne nevyjadrila.

Odvolací súd považuje za potrebné prioritne uviesť, že hoci predmetné podanie odporcu je označené ako návrh na zrušenie neodkladného opatrenia podľa a zároveň v závere sa v ňom z dôvodu odpadnutia dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje zrušenie neodkladného opatrenia, bolo v súlade s ust. čl. 11 ods. 1 Základných zásad ako i predmetné podanie odporcu posúdiť podľa obsahu, bez ohľadu na jeho formálne označenie, pričom odvolací súd zhodne s posúdením prvoinštančným (č.l. 30) dospel k záveru, že sa v skutočnosti jedná o odvolanie, ktoré mienil odporca podať. Zrejme ho ale zmiatlo a ovplyvnilo nesprávne poučenie prvoinštančným súdom v predmetnom uznesení, že proti výroku I. odvolanie nie je prípustné Takéto poučenie je v rozpore s ust. v spojení s , podľa ktorého zákon výslovne pripúšťa odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odporca súc zavedený nesprávnym poučením o nemožnosti podať odvolanie sa potom snažil dosiahnuť ochranu svojich práv prostredníctvom inštitútu zrušenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle . Vzhľadom na uvedené bolo teda potrebné posúdiť predmetné popísané podanie odporcu ako odvolanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť ( ) avšak vo zvyšku boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania uplatnenými odporcom, bolo posúdiť, či súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil, keď návrhu navrhovateľky na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel spôsobom uvedeným v napadnutej časti výroku I. preskúmavaného uznesenia ukladajúcej odporcovi zákaz približovania sa k navrhovateľke a kontaktovania navrhovateľky. Podaným odvolaním nebola podľa obsahu dotknutá 3. časť výroku I. o povinnosti odporcu nevstupovať do domu (keď namietal výslovne len výrok o nepribližovaní a nekontaktovaní) ako ani nezávislá ( ) štvrtá časť obsahujúca poučenie odporcu, ktoré nadobudli právoplatnosť a nepodliehali odvolaciemu prieskumu.

V zmysle a pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na

jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

Podľa Čl. 16 ods. 2 nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ust. , a , o ktoré ustanovenia oprel preskúmané uznesenia i okresný súd.

V zmysle neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, neodkladným opatrením možno uložiť strane najmä, aby

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Tieto citované ustanovenia umožňujú súdu v rámci neodkladného opatrenia uložiť strane zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby, keď existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme násilia. Pri týchto neodkladných opatreniach musí mať súd osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním protistrany. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným prehlásením tretej osoby v pozícii svedka, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. Zatiaľ čo pri písm. f) citovaného zákona, zákon výslovne vyžaduje, aby odporca výslovne ohrozoval telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa, v obmedzeniach podľa písmen g) a h) je postačujúce, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Kumulácia neodkladných opatrení podľa , a nie je vylúčená. Žiada sa dodať, že ak sa povinná osoba dopustí závažného alebo opakovaného konania, aby zmarila zákaz alebo obmedzenie kontaktu, vstupu alebo priblíženia sa, ktoré boli vydané na základe neodkladného opatrenia, môže tým naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty marenia výkonu úradného rozhodnutia v zmysle . Nežiaducim sledovaním, vyhľadávaním alebo kontaktovaním chránenej osoby môže dôjsť aj k spáchaniu trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa .

Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z , ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na

ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa citovaného ustanovenia , , postačuje, ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia – ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 15.10.2012).

Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a má za následok telesnú, ako aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 15.10.2012).

Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Z a vyplýva, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno vyhovieť, ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Tieto

podmienky musia byť splnené kumulatívne. Len vtedy, ak budú tieto podmienky splnené popri sebe, môže byť učinené zadosť aj požiadavke primeranosti súdneho zásahu do vzťahov medzi stranami konania.

Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych a teoretických východísk dôkazné bremeno preukázať, resp. osvedčiť, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia zaťažovalo samotnú navrhovateľku. Jej povinnosťou bolo aspoň osvedčiť (nie však nepochybne preukázať) možnosť ohrozenia jej telesnej alebo duševnej integrity aktuálnym zakázaným správaním odporkyne.

Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych a teoretických východísk odvolací súd zhodne s prvoinštančným je toho názoru, že navrhovateľka uniesla svoje dôkazné bremeno, keď v miere dostatočnej pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila, že boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia, v zmysle cit. , a , obsahom návrhu ale najmä pripojenými listinnými dôkazmi (potvrdením o vykázaní odporcu zo spoločného obydlia políciou dňa 19.5.2022 – č.l. 10, 11, snímkami množstva zmeškaných videohovorov adresovaných odporcom navrhovateľke – čl. 5 a nasl.). Odvolací súd je toho názoru, že v konaní bolo dostatočným spôsobom osvedčené, že odporca ohrozuje telesnú a duševnú integritu navrhovateľky, resp. táto môže byť jeho konaním ohrozená a to v takej intenzite, že je dôvodné bezodkladne upraviť dotknuté pomery. Nevhodné závadné konanie voči navrhovateľke sa vôbec nezakladá iba na zaslaní jej srdiečka, preto námietka odvolateľa v tom smere, že to nie je trestný čin, ani priestupok neobstojí, rovnako ako ani skutočnosť, že odporca má byť bezúhonný a nemá mať záznam v registri trestov. Táto skutočnosť totiž nevyvracia a nepopiera správanie sa odporcu voči navrhovateľke osvedčené v tomto konaní, odôvodňujúce nariadiť predmetné neodkladné opatrenie. Na vyššie uvedených záveroch súdov nič nemení ani skutočnosť, že navrhovateľka požiadala odporcu, aby v dotknutom dome v období pred nariadením predmetného neodkladného opatrenia, hoci po podaní návrhu na jeho nariadenie, jednorazovo a krátkodobo zabezpečil potrebnú starostlivosť o spoločné maloleté deti. Zákaz vstupu odporcu do predmetného rodinného domu je odôvodnený o to skôr, že podľa pripojeného LV č. XXXX predmetný rodinný dom a priľahlé pozemky sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, pričom strany už nie sú manželia.

Vzhľadom na všetko uvedené, v spojení s odôvodnením preskúmavaného uznesenia prvoinštančným súdom, boli splnené zákonné podmienky a bolo teda dôvodným, aby boli odporcovi uložené obmedzenia v zmysle , a , aby nevstupoval do predmetného domu, písm. g), aby nekontaktoval navrhovateľku osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami a aby sa na určenú vzdialenosť 10 metrov nepribližoval k navrhovateľke.

Keďže ale ako bolo dodatočne pri podaní odvolania osvedčené, že odporca má predmetným rozsudkom súdu upravený styk s maloletými deťmi, ktoré boli na čas po rozvode zverené do starostlivosti matky, bolo nevyhnutným uloženú povinnosť odporcu podľa o nekontaktovaní navrhovateľky obmedziť výnimkou v súvislosti s realizáciou styku. Odvolací súd preto považoval za nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti nekontaktovania navrhovateľky odporcom zmeniť tak, že bude platiť výnimka v rozsahu nevyhnutného kontaktovania navrhovateľky odporcom výlučne v súvislosti s realizáciou styku odporcu s maloletými deťmi strán tak, aby nebolo zmarené či znemožnené rodičovské právo odporcu priznané mu právoplatným súdnym rozhodnutím.

S poukazom na všetko vyššie uvedené, potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím výlučne v druhej časti výroku I. zmenil tak, že za slovným spojením inými prostriedkami doplnil text: „...s výnimkou nevyhnutného kontaktovania v súvislosti s realizáciou súdom upraveného styku odporcu s maloletými deťmi strán“, pričom v napadnutom zvyšku (prvá časť výroku I.) uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne, s použitím potvrdil.

Keďže odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie čiastočne zmenil, v zmysle , bolo jeho povinnosťou rozhodnúť tak o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako i na odvolacom súde.

Vychádzal pritom z toho, že i po zakotvení predmetnej výnimky do druhej časti výroku I. preskúmavaného uznesenia, navrhovateľka bola fakticky plne úspešná a preto v zmysle bolo dôvodným jej priznať plnú náhradu trov prvoinštančného konania voči odporcovi (výrok II.). V odvolacom konaní bol odporca úspešný len v menšej časti, keďže mu bolo vyhovené len čiastočne a vo väčšej časti bola úspešná navrhovateľka. V dôsledku toho tak navrhovateľke by mal vzniknúť nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči odporcovi. Keďže ale navrhovateľka bola v odvolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila a ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trov v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd (s odkazom tiež na R 72/2018) navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok III.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).