Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Er-346-2012.pdf
PDF · 75.72 KB
Case nature
Area
Subarea
36Er/346/2012
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, 29.augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, pobočka Veľký Krtíš, SNP 28, 990 01 Veľký Krtíš proti povinnému: K. I., R.. XX.X.XXXX, D. I. XXXX/X, XXX XX T. vedenej u súdneho exekútora: Ing. JUDr. Miroslav Paller, Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, o vymoženie 13,47 eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 15,36 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*119634 zo dňa 10.5.2012 bol súdny exekútor Ing. JUDr. Miroslav Paller v zmysle § 44 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Národného úradu práce - Okresného úradu vo Veľkom Krtíši, č.k. VK-3566/2003-SPS zo dňa 30.9.2003.
Exekučným titulom - rozhodnutím Národného úradu práce - Okresného úradu vo Veľkom Krtíši, č.k. VK-3566/2003-SPS zo dňa 30.9.2003 bola povinnému uložená povinnosť vrátiť podporu v nezamestnanosti v sume 406,- Sk (13,47 eur) na účet NÚP-OÚP Veľký Krtíš do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia v zmysle § 55 ods. 1 zák. č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2003. V exekučnom titule ani v uvedenom zákone nebolo uvedené, že platba má byť realizovaná pod akým variabilným a špecifickým symbolom.
Dňa 20.6.2013 bol súdu doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný zaplatil oprávnenému vymáhanú pohľadávku dňa 16.3.2012, avšak pri uhradení platby neuviedol zásadné a dôležité náležitosti na špecifikovanie platby a to variabilný a špecifický symbol. Až pri kontrole neidentifikovaných platieb Sociálna poisťovňa, pobočka Veľký Krtíš zistila, že došlo k uhradenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní. S ohľadom na uvedené, keď povinný si nesplnil zákonom stanovenú povinnosť v zmysle § 142 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. oprávnený žiada, aby súd na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal povinného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 559 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, splnením dlh zanikne.
Nadväzujúc na uvedené ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pod zánikom práva priznaného exekučným titulom je možné rozumieť zánik judikovaného práva ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré hmotné súkromné právo predpokladá ako dôvod zániku záväzkov, teda môže ísť aj o splnenie dlhu. V predmetnej exekúcii došlo pred začatím exekučného konania k splneniu dlhu, pre ktorý bola začatá predmetná exekúcia, došlo teda k zániku exekučným titulom priznaného práva, a preto v exekúcii nemožno pokračovať. Oprávnený v dôsledku neuvedenia variabilného a špecifického symbolu pri realizácii platby povinným nedokázal spárovať úhradu, a preto vo vedomí, že pohľadávka nebola uspokojená, podal návrh na vykonanie exekúcie. Platba bola identifikovaná a spárovaná až po začatí exekučného konania a vydaní poverenia. Nič to však nemení na tom, že povinný splnil svoju povinnosť už pred začatím exekučného konania, čím zaniklo právo priznané exekučným titulom a preto je nevyhnutné z tohto dôvodu exekúciu zastaviť. Preto súd exekúciu z uvedených dôvodov zastavil.
Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu súdnemu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 Vyhlášky vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Hotové výdavky teda musia byť súdnym exekútorom už vynaložené, aby mu súd mohol priznať ich náhradu. Zároveň súd uvádza, že pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi prizná len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine, poštovým podacím hárkom, faktúrou. Súd nemôže priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka resp. nedoručená zásielka, pokiaľ ide o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 12,80 eur, nakoľko mal za preukázané vynaloženie uvedených výdavkov či už doručenkou alebo nedoručenou zásielkou založenými v exekučnom spise EX1346/2012 (doručovanie žiadosti o udelenie poverenia 1,40 eur, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému 1,60 eur, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 1,60 eur, doručovanie exekučných príkazov Tatra banke, a.s., povinnému a oprávnenému 3 x 1,70 eur, doručovanie výzvy povinnému 1,70 eur, doručovanie urgencie Okresnému súdu Trnava 1,40 eur). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi zvyšnú uplatnenú náhradu hotových výdavkov za poštovné, nakoľko ich nemal za preukázané, keďže v spise sa žiadne ďalšie doručenky/ nedoručené zásielky nenachádzali. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za bankové poplatky vo výške 1,70 eur a telekomunikačné poplatky - telefón, internet, založenie spisovej agendy vo výške 5,04 eur, nakoľko v spise sa nenachádzal žiadny doklad (faktúra, pokladničný doklad) preukazujúci výšku týchto výdavkov.
Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku (v aktuálnom znení), ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal ním uplatnené zvýšenie odmeny o 20% DPH zo sumy 12,80 eur (2,56 eur). V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 15,36 eur (hotové výdavky - poštovné 12,80 eur + DPH 20 %) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
Keďže zastavenie exekúcie zavinil oprávnený tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie nedôvodne, pretože povinný splnil svoju povinnosť pred začatím exekúcie, k ich náhrade zaviazal súd oprávneného. Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že neuvedenie variabilného a špecifického symbolu nie je dôvod, pre ktorý by platbu nebolo možné identifikovať, nakoľko z predloženej kópie poštového poukazu je zrejmé, že platbu bolo možné identifikovať jednak podľa platiteľa a podľa výšky uhradenej sumy, ktorá je totožná so sumou v exekučnom titule. Súd má za to že pre dôvody uvádzané oprávneným nie je možné mať za to, že povinný nesplnil povinnosť pred začatím exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku tohto uznesenia, ktorým súd zastavil exekúciu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti výroku tohto uznesenia, ktorým súd rozhodol o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 Občianskeho súdneho poriadku), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).