Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/175/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľky E.Y. R., bydliskom G.. M. R. R. XXX/XX, Q., štátnej občianky SR, zastúpenej Mgr. Xéniou Tobolkovou Jarošovou, advokátkou so sídlom Hasičská 3, Trenčín, proti odporcovi E. R., bydliskom G.. M. R. R. XXX/XX, Q., štátnemu občanovi SR, zastúpenému JUDr. Petrom Slaninom, advokátom so sídlom Braneckého 14, Trenčín, o vylúčenie z užívacieho práva takto

rozhodol:

Návrh sa z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á odporcovi nahradiť trovy konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala úplného vylúčenia odporcu z užívania X-izbového bytu č. XX v bytovom dome súp. Č. XXX na prízemí na ulici G.. M. R. R. XX, nachádzajúceho sa v k. ú. Q., zapísanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Q., katastrálnym odborom. Súčasne žiadala i náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa 08.06.2002. Z manželstva sa im dňa 28.12.2002 narodila dcéra J.. Dňa 27.11.2004 podala návrh na rozvod manželstva pre nevhodné a agresívne správanie odporcu voči nej ako aj pre ponižovanie a dlhoročný stres spôsobovaný odporcovým upodozrievaním z nevery. Poznamenala, že odporca vo svojom agresívnom správaní voči nej pokračuje aj po tom, čo sa dozvedel o podanom návrhu na rozvod a jeho dôvodoch, a preto bola nútená dňa 11.02.2015 podať na odporcu trestné oznámenie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby. Dodala, že v priebehu posledných 10 rokov ju odporca fyzicky napadol šesťkrát, pričom prvé tri útoky boli obzvlášť brutálne. Stalo sa tak v roku 2004. Odporca ju sotil na gauč, kolenom jej priľahol hrudník, rukou jej zovrel hlavu, aby sa nemohla brániť, ani hýbať a päsťou ju opakovane asi 10x búšil do vlasovej časti hlavy, aby jej neboli vidieť podliatiny. Vtedy to nechcela riešiť, pretože chcela mať riadnu rodinu. Ďalšie dva útoky boli iné. Pri nich ju veľmi silno dlaňou udrel do spánkovej časti hlavy, čoho svedkom bola aj ich dcéra J. Bolo to v roku 2011. Vtedy mu povedala, že už ďalej nevládze a chce sa s ním rozviesť. Odporca jej a ich dcére vtedy poslal kyticu ruží. Pred týmto incidentom v záchvate hádzal veci o zem, rozbil telefón, satelitný prijímač a iné veci. Vtedy volala jeho matke, lebo sa odporcu veľmi bála. Následne sa začali konflikty nabaľovať. Pri piatom útoku dňa 08.11.2014 bola k nim domov privolaná dokonca aj polícia. Po tomto útoku sa rozhodla podať návrh o rozvod manželstva. Útok nasledoval po hádke. Začala plakať. Odporca sa jej posmieval, že nemá rodičov a nemá sa komu posťažovať. Vytočil číslo 112 a strčil jej ho do ruky. Po opísaní situácie ju operátorka prepojila na č. 158. Policajti prišli do ich domácnosti. Vypočuli ju aj odporcu. Rozprávali sa aj s dcérou, ktorá potvrdila, že videla, ako ju odporca napadol. Poučili ju o možnosti vykázania odporcu z bytu, ale ona to vtedy takto riešiť nechcela. Po útoku asi na pol hodiny odišla a snažila sa dovolať kamarátke a kolegyni. Chcela sa len vyplakať a ukľudniť. Následne celú noc zvracala. Ráno prišla kamarátka, ktorá si našla od nej z noci zmeškané hovory a odviezla ju k lekárovi. Táto kamarátka

aj počula, ako jej odporca nadáva do kráv. Posledný šiesty útok dňa 07.02.2015 bol aj sexuálneho charakteru, kedy odporca prišiel v noci domov z práce, prišiel za ňou do spálne a bezdôvodne na ňu v posteli fyzicky zaútočil. Chytil ju za členky a pokúšal sa jej roztiahnuť nohy, pričom jej vulgárne nadával a obviňoval ju z nevery. Bránila sa kopaním a keď sa začala dcéra budiť, v pokračovaní v útoku prestal a odišiel do obývačky. Dôvodom bolo to, že odporca jej telefonoval, keď kráčala po ulici a bola zadýchaná a odporca jej vtedy povedal, že práve sexuje s iným mužom. Následne jej volala odporcova matka, že čo odporcovi povedala, keď je taký rozzúrený. Napriek uvedeným skutočnostiam žila s odporcom v spoločnej domácnosti až do nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd uložil odporcovi, aby nevstupoval do predmetného bytu až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca naďalej pracuje v Nemecku. Dva týždne je v práci a týždeň na Slovensku. Až do nariadenia predbežného opatrenia vyzerala situácia u nich doma tak, že musela počas týždňa, keď bol odporca doma, denne znášať jeho upodozrievanie z nevery a žiarlivostné narážky, ktoré častokrát počula aj ich dcéra. Odporca jej neustále hrubo nadával, že mu je neverná, aj keď ona mu nikdy neverná nebola. Jeho žiarlivosť sa prejavovala nielen psychickým terorom, ale opakovane vyúsťovala aj do fyzických útokov, pričom sa už obávala aj o svoj život, pretože odporcovo násilie sa stupňovalo. Mala dôvodnú obavu, že ako bývalý zápasník jej môže pri ďalšom potenciálnom útoku veľmi ťažko ublížiť na zdraví, prípadne pripraviť ju o život. Spolužitie s odporcom sa preto pre ňu stalo neznesiteľným. Odporca má dve tváre. V jednom momente je agresívny a v druhom momente je zase veľmi milý a chce, aby išli spolu napríklad na prechádzku alebo do obchodu, aby sa držali za ruky, aby okolie videlo, aký je dobrý. Podobne sa správal aj k svojej prvej manželke, ktorá proti nemu podala niekoľkokrát trestné oznámenie. Vždy to však vzala späť, lebo odporca sa k nej správal veľmi milo. Poznamenala, že hádky medzi nimi vznikali kvôli odporcovej žiarlivosti. Zo začiatku mu vysvetľovala, kde bola a s kým bola, ale neskôr už z toho bola unavená, preto mu odpovedala len stroho. Modrinu mala na stehne len raz a to z rybárskej brigády, kedy si vybavila rybársky lístok kvôli odporcovi, aby jeho podporila v jeho záujmoch. Keď boli v F. odporca sa veľmi venoval svojej kolegyni, pričom jej sa až tak nevenoval a cudzí ľudia označili túto ženu za jeho manželku, čo mu veľmi polichotilo a vôbec ich neupozornil, že to jeho manželka nie je. Vtedy mu povedala, že sa jej nepáči, ako veľmi sa venuje tejto žene a spýtala sa ho, či s ňou má pomer. Odporca vtedy z tohto dôvodu podal na ňu trestné oznámenie pre trestný čin ohovárania. Príslušný orgán však konštatoval, že skutok nebol preukázaný. Podotkla, že odporca jej bol pred rokom 2011 neverný, pričom neveru poprel, ale pod tlakom tretej osoby sa k tomu priznal. Všetka jeho agresivita vyplýva z toho, že sa domnieval, že mu neveru opláca. Vykrikoval, že mu je neverná a opisoval jej svoje predstavy, ako súloží s iným mužom. Má za to, že odporca na nej pácha aj ekonomické násilie, keď v roku 2006 prepísal svoju životnú poistku z nej na matku. Ak by ju skutočne mal rád, toto by neurobil. Nútil ju tiež podpísať čestné vyhlásenie, že sa zrieka bytu. Ona však toto nepodpísala. Ubližoval jej aj po tom, ako bol z užívania bytu vylúčený, tým, že od nej žiadal vydať veci, ktoré mu už vydala alebo ktoré vôbec ani neexistovali. V decembri 2014 jej odporca zaslal SMS správu nasledujúceho znenia: „Ten pankhart pod srdom nie je môj. Právnik mi napísal rozvodové papiere. Dieťa za dieťa, to je aká vendeta? Dáš si ho vyrezať alebo budeš nešťastná. Ja končím. Semeno nie je moje, som neplodný, moja milá.“ Odporca sa v tomto období natoľko znížil, že zašiel k jej gynekológovi a pod ľsťou od neho vylákal informácie o jej zdravotnom stave. Nevie, odkiaľ mal takéto informácie, keď to vôbec nebola pravda. V roku 2007 síce bola tehotná, ale dieťa čakala s odporcom. Interrupciu podstúpila na žiadosť odporcu, pretože si uvedomili, že ich manželstvo nie je dobré a dieťa vlastne ani jeden z nich nechce. Zdôraznila, že k riešeniu celej situácie sa odhodlala po tom, čo odporca od nej vyžadoval intímnosti, hoci boli už 3 mesiace v rozvodovom konaní. Predtým sa voči nej dopúšťal prevažne fyzického násilia. Poukázala, že odporca si robil do knihy poznámky, o ktorých sa dozvedela až v roku 2015, pričom toto tiež svedčí o jeho charaktere. Pri hádkach nerozumela, čo jej odporca hovorí, ale keď si prečítala knihu, pochopila, že odporca jej dáva za vinu to, čo robila ústredná postava tej knihy. Dodala, že domáce násilie sa vyznačuje tým, že je skryté a nikto o ňom nevie. Modriny sa zahoja, ale duša zostane poznačená. Zdôraznila, že chce dcére zabezpečiť harmonické prostredie, kým prejdú do novej domácnosti. Odporca s návrhom nesúhlasil a tento žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že hádky medzi ním a navrhovateľkou začali niekedy v máji 2014, kedy mu navrhovateľka urobila žiarlivostnú scénu na kamarátku, ktorá mu pomáhala po zranení v Nemecku. Navrhovateľka sa domnievala, že sa nejak viac zblížili a upodozrievala ho z nevery. Veľmi často ho kontrolovala, kde je a čo robí. Cez prázdniny chceli ísť ako rodina na dovolenku do Nemecka. Navrhovateľka tam však nechcela ísť a preto išiel len s dcérou. Po návrate sa jej pýtal, ako strávila týždeň. Bola veľmi strohá a len mu odpovedala, že nič nerobila a chodila len do práce. Domnieval sa, že navrhovateľka má nejakého priateľa, lebo také veci sa stávajú, keď manželia žijú v odlúčení. K incidentu zo dňa 08.11.2014 uviedol, že po nočnej smene a ceste z Nemecka bol unavený, necítil sa vôbec dobre. Asi hodinu sa spolu normálne bavili o bežných

veciach. Navrhovateľka bola v kuchyni a upratovala. Keď začal dcére ukazovať fotky detí kamarátky z Nemecka, ktoré sú dcérinými kamarátmi, navrhovateľka začala kričať a vyhadzovať ho z bytu, že nech teda ide za tou ženou, že čo tu hľadá, aj tak nemal byť doma. Neustále na neho zvyšovala hlas a zahnala sa po ňom handrou. Vtedy mu reflexívne vyletela ruka a navrhovateľku udrel. Nebolo to však silné, aby jej nespôsobil nejaké zranenie. Nechcel jej ublížiť, chcel len ukončiť jej hystériu. Potom sa jej pýtal, či sa cíti byť ohrozená, že zavolá políciu, na čo ona povedala, že môže. Vytočil teda políciu a navrhovateľka policajtom uviedla, že ju napadol. Následne prišli traja policajti a vypočúvali navrhovateľku. Nechcel, aby vstúpili do bytu, hoci ich tam navrhovateľka pozvala. Už pri príchode domov sa mu zdalo, že navrhovateľka je pod vplyvom alkoholu, preto aj policajtov žiadal, aby ju zobrali k lekárovi, čo však ona odmietla. Po odchode policajtov navrhovateľka odišla z bytu a bola preč asi pol alebo trištvrte hodinu. Po príchode pôsobila veľmi šťastne a na jeho otázku, kde bola, mu odpovedala, aby sa nestaral. Ich dcéra celú túto situáciu znáša veľmi zle a neplače preto, že navrhovateľku jedenkrát udrel, ale preto, že nechce prísť ani o jedného rodiča. Čo sa týka incidentu zo dňa 07.02.2015, skutočne mal pocit v telefóne, že navrhovateľka mu je neverná. Po príchode domov chcel, aby mu to vysvetlila. Keďže mu to nevysvetlila, ľahli si a spali. Nijak na ňu neútočil. Zvýšil síce na ňu hlas, ale bral ohľad aj na spiacu dcéru. V roku 2011 na navrhovateľku slovne zaútočil, pretože sa k nemu správala nevhodne a posmešne reagovala na to, že jej pomohol získať vzdelanie a začleniť medzi svojich priateľov. Potvrdil, že hádzal veci o zem, ale len preto, aby na seba upriamil pozornosť, pretože keď sa vrátil z Nemecka, navrhovateľka sa mu nevenovala a pozerala televízor. Fyzicky ani psychicky jej tým ublížiť nechcel. Navrhovateľka ho z tohto dôvodu posielala k psychologičke. Hoci nerád, išiel tam. Tam mu urobili testy a zistili, že vôbec nie je agresívny, práve naopak, má slabú sebadôveru. Navrhovateľka ho pred svojou kamarátkou obyčajne zhadzovala a nevedel pochopiť prečo. Na neveru navrhovateľky usudzoval z toho, že navrhovateľka bola odmeraná. Chceli ísť na dovolenku do Nemecka, najprv súhlasila a potom povedala, že nikam nejde. V období od 9/2014 do 12/2014 mala po sebe veľa hematómov na zadnej strane stehien, pričom vie, že takéto modriny vznikajú len pri jednej sexuálnej polohe. Mala tiež modriny okolo zadku alebo rúk, pričom na jeho otázku, čo sa jej stalo, mu nikdy neodpovedala. K čestnému vyhláseniu týkajúceho sa bytu uviedol, že toto mienil pre vlastnú ochranu, nakoľko z predchádzajúceho manželstva má veľmi zlú skúsenosť, kedy vyplatil dlžobu a odišiel. Navyše navrhovateľka sa o nadobudnutie tohto bytu nijak nepričinila. Pre veci do bytu posielal švagra, nakoľko tam nemohol vstúpiť. Vždy napísal navrhovateľke, čo mu má poslať, ale ona mu poslala buď len jednu vec, alebo odkázala, že mu to dá len proti podpisu. K navrhovateľkou spomínanej SMS správe podotkol, že touto sa vrátil k udalostiam spred viacerých rokov. Navrhovateľka bola vtedy tehotná, pričom on vôbec nebol doma a dieťa nebolo jeho. V manželstve všetko vybavoval on. Celé manželstvo bolo trápenie kvôli veciam a navrhovateľka si robila, čo chcela. Zdôraznil, že orgány činné v trestnom konaní nezačali proti nemu trestné stíhanie pre žiaden trestný čin. Jeho konanie bolo postúpené na prejednanie priestupku, pričom konanie ešte nie je skončené. Má za to, že vôbec nie je agresívny, čo vyplynulo zo správy PhDr. S. a svedčí o tom aj ten fakt, že sa vzorne staral o všetky svoje deti. Domnieva sa, že pre jeho vylúčenie z užívania bytu neboli splnené zákonné predpoklady, ktorými sú fyzické alebo psychické násilie a neznesiteľnosť zotrvania vo vzájomnom spolužití. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov I. T., I. R., E. D., R. R., informatívnym výsluchom mal. J. R. a oboznámením sobášneho listu účastníkov, rodného listu mal. J. R., lekárskych správ zo dňa 28.04.2005 a zo dňa 09.11.2014, potvrdenia o prijatí trestného oznámenia zo dňa 11.02.2015, zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 11.02.2015, zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 23.02.2015, výpisu z LV č. XXXX., uznesenia tunajšieho súdu č. k. -15 zo dňa 17.03.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -28 zo dňa 30.04.2015, záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 10.09.2015, výsledku psychologického vyšetrenia odporcu zo dňa 16.11.2011, SMS komunikácie, uznesenia OR PZ č. ORP-116/1-VYS-TN-2015 zo dňa 16.06.2015, rukou písaných poznámok v knihe, návrhu na úpravu práv a povinností k mal. C. a R. R., rozsudku tunajšieho súdu č. k. -333 zo dňa17.12.2015, zápisnice z konania vedeného na tunajšom súde sp. zn. zo dňa 07.05.2015 a takto zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa 08.06.2002, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -333 zo dňa 17.12.2015, právoplatným dňa 16.01.2016, rozvedené. Z manželstva pochádza mal. J. Vašeková, nar. XX.XX.XXXX.

Tunajší súd uznesením č. k. -15 zo dňa 17.03.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -28 zo dňa 30.04.2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil

odporcovi, aby nevstupoval do bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXX na prízemí na ulici G.. R. XX v Q., a to až do právoplatného skončenia konania o obmedzenie alebo úplné vylúčenie odporcu z užívania bytu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.05.2015.

Z lekárskej správy zo dňa 28.04.2005 vyplýva, že navrhovateľka bola ošetrená z dôvodu napadnutia manželom. Z lekárskej správy zo dňa 09.11.2014 vyplýva, že navrhovateľka bola ošetrená z dôvodu napadnutia manželom.

Z potvrdenia o prijatí trestného oznámenia zo dňa 11.02.2015 je zrejmé, že navrhovateľka podala trestné oznámenie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby. Zo zápisnice o trestnom oznámení vyplýva, že navrhovateľka podala trestné oznámenie proti odporcovi pre podozrenie zo spáchania trestného činu, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že jej zo strany manžela bolo spôsobované fyzické aj psychické utrpenie trvajúce asi 10 rokov. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 23.02.2015 vyplýva, že navrhovateľka vypovedala o fyzickom a psychickom týraní, ktorého sa na nej dopúšťal odporca. Popísala 3 fyzické útoky zo strany odporcu v rokoch 2004 - 2005, ďalší v roku 2011, v novembri 2014 a vo februári 2015. K psychickému násiliu uviedla, že sa prevažne jedná o vulgárne nadávanie, ponižovanie vyjadreniami o jej neschopnosti a o tom, že mu je neverná.

Z LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom, pre k. ú. Q. vyplýva, že účastníci sú vlastníkmi bytu č. XX vo vchode č. XX na prízemí bytového domu súp. č. XXX, postaveného na parc. č. XXXX o výmere 706 m2, zastavané plochy a nádvoria, v podiele 1/1.

Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 10.09.2015 je zrejmé, že odporca k incidentu zo dňa 08.11.2014 na polícii uviedol, že k žiadnemu fyzickému násiliu voči navrhovateľke nedošlo, medzi sebou sa len slovne pohádali. Následne mala navrhovateľka pocit nejakej fyzickej ujmy, preto zavolal políciu, aby nepodnikla žiadne kroky, ktoré by mu mohli poškodiť. Po príchode hliadky každý uviedol svoju verziu udalostí. Hliadka polície usúdila, že nedošlo k žiadnemu fyzickému násiliu a preto ani nepodnikli žiadne ďalšie opatrenia. K incidentu zo dňa 07.02.2015 uviedol, že tohto dňa vo večerných hodinách prišiel z práce a chcel, aby mu navrhovateľka vysvetlila telefonát z predchádzajúceho dňa. Ona mu však povedala, aby ju nechal spať a ďalej sa k veci nevyjadrila, pričom aj keď ju volal do inej miestnosti, aby nezobudili dcéru, odmietla tam ísť.

Z výsledku psychologického vyšetrenia zo dňa 16.11.2011 vyplýva, že osobnosť odporcu je depresívne úzkostná s prítomnými znakmi neistoty a frustrácie. Afektivita a emotivita sú labilnejšie. V emočne záťažových situáciách reaguje obranným mechanizmom. Prítomné znaky neistoty, úzkosti, strachu, sklon k dysforicko - depresívnemu prežívaniu.

Z uznesenia OR PZ č. ORP-116/1-VYS-TN-2015 zo dňa 16.06.2015 vyplýva, že začaté trestné stíhanie sa postupuje Okresnému úradu Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy, nakoľko skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, by mohol byť priestupkom. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia ďalej vyplýva, že navrhovateľka netrpí a ani netrpela syndrómom týranej ženy. Jej výpoveď však znalec hodnotí ako vierohodnú. Navrhovateľka nemá sklon k fabulácii.

Z SMS komunikácie medzi účastníkmi z obdobia október 2014 vyplýva, že navrhovateľka vyjadrovala svoje kladné emócie odporcovi oslovovaním „srdiečko“, vyznaním „Ľúbim ťa“, dožadovaním sa intímneho styku, zasielaním emotikonu v tvare veľkého srdca. Súčasne upodozrievala odporcu so známosti s inou ženou. Z rukou písaných poznámok v knihe vyplýva, že odporca si tu poznačil: „E. si na mne nič, čo som pre ňu urobil neváži a ocenila ma mimomanželským vzťahom s iným partnerom.“ Navrhovateľka k tomu dopísala: „E. ti je verná a vždy bola.“ Odporca na to odpovedal: „Pičovina, ako hrať tenis po tme. Si dve tváre, ale jedna minca, E.. Láska medzi nami skončila pred 5 rokmi, len som si to nechcel pripustiť. Od tej doby si vyberáš partnerov len na sex. Až po prečítaní zopár kníh som si uvedomil, čo ku mne cítiš. Nenávisť, zákernosť, faloš, pohŕdanie. Naozaj si zlý, skazený a nečestný človek. Je mi z teba zle. Prečo? Pravdu môže hovoriť každý hlupák, no k dobrému klamstvu je treba inteligencie. Kurvy sú ľudia, čo za peniaze a ochotu sú ochotní podvádzať. Monika p. R. je kurva D. odkedy 5 - 7 rokov. Má to na čele napísané.“

Z návrhu na úpravu práv a povinností k mal. C. a R. R. zo dňa 03.07.1998 vyplýva, že D. R. podala predmetný návrh z dôvodu, že manžel (odporca) je agresívnej povahy, bije ju i deti, nadáva jej, vyhráža sa jej a vyhadzuje ju z bytu.

Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 07.05.2015 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. je zrejmé, že odporca v tomto konaní vypovedal, že jeho matka o jeho agresivite hovorila a vyjadrila otázku, že v čom je problém, keď všade spolu chodievajú a nevyzerá, že by mali nejaké problémy.

Z informatívneho výsluchu mal. J. R. vyplynulo, že asi od leta minulého roka pozorovala medzi rodičmi napätie, keď sa navzájom obviňovali z nevery. Dovtedy ich vzťah vnímala ako harmonický. Asi 2x videla, že odporca udrel navrhovateľku; nikdy však nevidela, že by navrhovateľka udrela odporcu. Obaja rodičia do seba navzájom podrypovali. Minulý rok sa stalo, že navrhovateľka v kuchyni umývala riad a odporca sedel v obývačke. Začali sa hádať a vtedy odporca išiel do navrhovateľky hruďou a potom ju udrel. Dávnejšie tiež počula, ako sa v obývačke rozbil pohár. Ráno jej navrhovateľka povedala, že to odporca hodil pohár o stenu, pričom videla na stene fľaky od vína a navrhovateľka ich potom zamaľovala. Svojich rodičov má však veľmi rada.

Z výpovede svedkyne R. R. vyplynulo, že v dávnejšej dobe navštevovala domácnosť účastníkov asi jedenkrát za týždeň, prípadne jedenkrát za 2 týždne. Potom sa asi na 4 roky odmlčali a vôbec sa nenavštevovali. Keď bola u nich na návšteve, obyčajne sa len tak podrypovali. Raz bola s mladšou sestrou v kuchyni a medzi účastníkmi sa strhla hádka a počula, ako odporca udrel navrhovateľku. Iniciátorom hádok bývali obaja.

Z výpovede svedkyne I. T. vyplýva, že navrhovateľka je jej kamarátkou, s ktorou sa kamaráti už asi 30 rokov. Mala možnosť vnímať vzťah účastníkov od samého začiatku. Navonok ich vzťah bol umelo pekný. Navrhovateľka sa v prítomnosti odporcu správala celkom inak, úplne zmenila svoje správanie. Keď však prišla k nim s dcérou na nejakú oslavu a dcéra chcela u nich prespať, navrhovateľka s tým nesúhlasila, pretože potom by mala u odporcu problém. Navrhovateľka nemohla chodiť na žiadne akcie z roboty a ani tam chodiť nechcela, lebo hovorila, že jej to nestojí doma za tie problémy. Ak navrhovateľka niekam šla, odporca ju následne podrobil výsluchu - s kým bola, kde bola, čo robila, o čom sa rozprávali. A osočoval ju, že mu bola neverná. Navrhovateľka ani nechcela prijímať žiadne návštevy v byte, aby sa tomuto všetkému vyhla. Prijímala len odporcovu matku a jeho sestru. Raz bola svedkom správania sa odporcu k navrhovateľke, bolo to na dovolenke v C. J., keď jej odporca povedal, že je krava. Vtedy mu hovorila, že ako sa to ku nej správa, že si to navrhovateľka vôbec nezaslúži, a vtedy navrhovateľka povedala, že doma jej hovorí ešte horšie. Navrhovateľka odporcovi robila všetko, čo mu na očiach videla. Keď chcel ísť na dovolenku do B., išiel, pričom jej povedal, že pokiaľ si na to nenašetrí, bude doma. Chcel ísť lyžovať, tak išiel. Osobne nevidela, žeby odporca navrhovateľku napadol. Navrhovateľka jej len písala, bolo to 08.11.2014, sms-ku: „Pomoc, večer prišiel E., fyzicky ma napadol, bola u nás polícia. Taký trapas, to neprežijem, ráno podám trestné oznámenie. Môžeš prosím ťa pre mňa prísť?!“ Túto sms- ku našla až ráno a k tomu ešte aj 12 neprijatých hovorov od navrhovateľky. Hneď za ňou šla a odviezla ju k lekárovi, pričom vtedy jej už hovorila, že trestné oznámenie nepodá, lebo odporcu stále ľúbi a nechce mu uškodiť. Stalo sa, že jej navrhovateľka povedala, že fyzické útoky vydrží, ale to, čo jej robí psychicky, to asi nevydrží. Spočiatku sa navrhovateľka ani jej s fyzickými útokmi nezdôverovala, ale neskôr jej to už povedala. Spomínala jej tiež útok, ktorý nasledoval v krátkom časovom úseku po tom, čo u nich bola polícia. Až tento útok ju naštartoval, aby celú situáciu začala riešiť. Preposielala jej aj sms-ky, ktoré jej odporca písal, pretože bola zúfalá a nevedela, čo má robiť. Jedna z nich bola taká, že jej odporca písal, že čaká pankharta a nech si to dá vyrezať. Ale na druhý deň jej poslal sms-ku, že ju ľúbi. Ako dôverná kamarátka navrhovateľky môže povedať, že táto nikdy nemala žiadnu mimomanželskú známosť, pretože je veľmi konzervatívna. Ani vlastnému manželovi nechcela pred robotou dať pusu, pretože sa to nehodí. Pozitívne hodnotí, že odporca navrhovateľku doviedol k tomu, aby si dorobila aj maturitu.

Z výpovede svedkyne I. R. vyplýva, že nebola nikdy svedkom žiadneho útoku ani hádok medzi navrhovateľkou a odporcom. Je pravdou, že emócie medzi nimi boli, ale útoky nie. Ich domácnosť navštevovala často, nakoľko pomáhala navrhovateľke v starostlivosti o dieťa. Vždy keď potrebovala, tak prišla. Aj v práci si to zariadila tak, aby im mohla pomôcť. Ich domácnosť navštevovala aj v čase, keď bol odporca v F., ale aj keď boli spolu doma. Keď prišli oni k nám, vždy boli vo vrelom objatí. Keď prišla ona k nim, tiež boli vo vrelom objatí. Navrhovateľka oslovovala odporcu „Miláčik“ a „Tatinko“. Odporca

navrhovateľku zase „E.“. Je pravdou, že medzi nimi vládla taká úradná reč, nie taká úprimná, ako by mala byť medzi manželmi. To bolo od samého začiatku. Navrhovateľka sa jej občas sťažovala, že ju odporca podozrieva z nevery, ale keď sa ho toto pýtala, povedal jej, že to nie je pravda. Práve on hovorieval, že navrhovateľka mu hádzala polená pod nohy a že už ďalej nevládze. Nerozumela však tomu. Nespomína si, žeby jej niekedy navrhovateľka volala, že odporca hádže po byte predmety. Navrhovateľka sa k nej správala milo. Potom začala J. od nej izolovať a keď sa jej na to pýtala, nedostala odpoveď prečo. Bola v šoku, keď sa dozvedela, že sa idú rozvádzať. Nevidela preto najmenší dôvod. Podľa nej to bolo celé zinscenované zo strany navrhovateľky. Navrhovateľku nikdy nevidela s iným mužom. Len raz jej odporca ukazoval fotku, ktorú mu navrhovateľka poslala na telefón. Bol na nej muž pri hrnčiarskom kruhu. Čo to však bolo, nevie. Odporca je podľa nej čestný, pracovitý, vždy nápomocný, a ak mu niekto ukrivdí, reaguje veľmi emocionálne, až kričí. Nikdy si však nevšimla, žeby v takejto situácii bol agresívny alebo hádzal nejaké predmety. Raz asi v r. 2014 sa stalo, že jej navrhovateľka telefonovala s tým, že vie, ako má rada odporcu a že on ju udrel a že zavolal políciu sám na seba. Dodala, že odporca vždy žil pre rodinu, všetko pre rodinu robil, chcel byť čo najviac s rodinou a navrhovateľka žila len sama pre seba.

Z výpovede svedkyne E. D. vyplýva, že domácnosť účastníkov navštevovala len sporadicky. Keď prišla, porozprávali sa a ich vzťah sa jej javil byť v poriadku. Vedela, že medzi sebou majú bežné konflikty, ale nikdy nepočula, že by medzi nimi došlo k fyzickým útokom, alebo že by sa niektorý z nich sťažoval na nevhodné správanie toho druhého.

Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Citované zákonné ustanovenie umožňuje obmedziť alebo úplne vylúčiť užívacie právo jedného z manželov, resp. bývalých manželov (za použitia analógie podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka) k domu alebo k bytu, ktorý je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Účelom tejto zákonnej úpravy je obmedzenie násilného správania manželov (bývalých manželov) pri ich vzájomných nezhodách. Takéto obmedzenie alebo vylúčenie užívacieho práva k nehnuteľnosti prichádza do úvahy vtedy, ak vo vzťahu k manželovi (bývalému manželovi) alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti, dochádza k fyzickému alebo psychickému násiliu alebo hrozbe takýmto násilím. Predpokladmi pre použitie tejto občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi (bývalému manželovi), či už vo forme obmedzenia užívacieho práva k domu alebo bytu alebo vo forme úplného vylúčenia z užívacieho práva k nehnuteľnosti, sú: a) existencia bezpodielového spoluvlastníctva manželov k domu alebo bytu, b) existencia spolužitia manželov v dome alebo byte, c) existencia fyzického alebo psychického násilia alebo existencia čo i len hrozby takéhoto násilia, d) realizácia násilia alebo hrozba ním vo vzťahu k manželovi (bývalému manželovi) alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, e) neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia z uvedených dôvodov. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby násilím musí mať značnú intenzitu a musí byť spôsobilá tak znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej domácnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. V danom prípade má súd za to, že je splnená podmienka existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov - aj keď manželstvo účastníkov bolo rozvedené, k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva doposiaľ nedošlo, pričom predmetný byt, z ktorého vylúčenia odporcu sa navrhovateľka domáha, je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, čo ani jeden z účastníkov nerozporoval a vyplýva to aj z výpisu z LV č. 9689 - a podmienka spolužitia účastníkov v spoločnej domácnosti, ktorí spolu žili až do nariadenia predbežného opatrenia, ktorým bolo odporcovi uložené, aby nevstupoval do predmetného bytu dňa 17.03.2015. K podmienke fyzického alebo psychického násilia, príp. jeho hrozby je nutné poznamenať, že zákon nedefinuje pojem násilie. Vo všeobecnosti je možné násilie definovať ako akýkoľvek akt alebo zanedbanie, ktoré negatívne ovplyvňuje život, fyzickú alebo psychickú integritu alebo slobodu osoby alebo závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti. Násilím je teda každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie však nie je konflikt, pretože v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi účastníkmi ide z veľkej časti o konflikt, keď ako vyplynulo z výpovede svedkyne R. R. ale aj z informatívneho výsluchu mal. J. R., účastníci sa navzájom podpichovali a hádky v podstate iniciovali obaja. Rovnako

tak obaja sa navzájom upodozrievali z nevery, čo vyplynulo zo zhodných výpovedí účastníkov ale aj s SMS komunikácie, ktorú účastníci medzi sebou viedli. Nemožno však vylúčiť, že tieto konflikty vyúsťovali až k násiliu zo strany odporcu k navrhovateľke. Odporca sám potvrdil, že navrhovateľku pri incidente dňa 08.11.2014 udrel a rovnako tak aj potvrdil, že rozbil nejaké veci. Takéto správanie, vrátane vulgárnych poznámok v knihe, rozhodne nie je v súlade s pravidlami morálky, avšak na to, aby súd mohol rozhodnúť o vylúčení z užívania nehnuteľnosti, musí byť splnená aj ďalšia podmienka, ktorou je neznesiteľnosť spolužitia z dôvodu páchaného násilia, pričom ako je už vyššie uvedené, násilie musí mať takú intenzitu, že spolužitie bude môcť byť objektívne považované za neznesiteľné. V danom prípade navrhovateľka počas ňou tvrdených 10 rokov hodnoverne preukázala 3 fyzické útoky (v roku 2005 podľa priloženej lekárskej správy, v roku 2011, čo potvrdila aj svedkyňa R. R. a útok zo dňa 08.11.2014) odporcu voči nej a jedenkrát správanie odporcu, pri ktorom tento rozbíjal veci (vyplynulo to zo zhodných výpovedí účastníkov). Za takejto situácie možno konštatovať, že nie je splnená podmienka objektívnej neznesiteľnosti spolužitia. Navrhovateľka bezpochyby subjektívne vníma správanie odporcu ako neznesiteľné, ale z objektívneho hľadiska nemožno 3 útoky počas 10 rokov považovať za násilie spôsobujúce neznesiteľnosť spolužitia. Čo sa týka psychického týrania, ktoré navrhovateľka tvrdila, toto súdu nijak nepreukázala. Samotné poznámky v knihe, o ktorých sa navrhovateľka podľa vlastného vyjadrenia dozvedela až v roku 2015 a jedna SMS správa, nie sú dôvodom pre tak závažný zásah do práv odporcu, akým vylúčenie z užívania bytu nesporne je. Sústavné 10-ročné psychické týranie navrhovateľky odporcom v značnej miere tiež spochybňuje aj fakt, že navrhovateľka len pár dní pred incidentom dňa 08.11.2014 a takmer 10 rokov po tom ako mala byť odporcom sústavne psychicky týraná, vyznávala odporcovi lásku a prostredníctvom SMS správ mu naznačovala záujem o intímnosti. Je veľmi nepravdepodobné, že obeť po tak dlhom psychickom nátlaku pociťuje k tyranovi náklonnosť a dobrovoľne s týmto pristupuje aj k intímnostiam. Súd teda v tomto smere považuje tvrdenia navrhovateľky o psychickom týraní za nepreukázané a spochybnené vlastným konaním navrhovateľky. Navrhovateľka sa svoje tvrdenia snažila preukázať aj výpoveďou svedkyne I. T.. Táto vypovedala, že vzťah účastníkov mala možnosť pozorovať od samého začiatku a navrhovateľka pri odporcovi bola úplne beznázorový človek. Zmena správania navrhovateľky však ešte nutne neznamená týranie zo strany odporcu, navyše, keď k zmene správania u navrhovateľky došlo ešte predtým, ako sama tvrdila, že ju odporca začal týrať.

S poukazom na uvedené súd za nesplnenia zákonom predpísaných podmienok pre vylúčenie odporcu z užívacieho práva k bytu návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. Pre úplnosť súd dodáva, že sa stotožňuje s názorom navrhovateľky, že k domácemu násiliu dochádza za zavretými dvermi tak, aby o ňom okolie ani nevedelo, avšak pre potreby konania o vylúčenie z užívania nehnuteľnosti je nevyhnutné nežiaduce správanie tyrana aj náležite preukázať.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 7 O. s. p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

V danom prípade mal plný úspech vo veci odporca, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške, ktorú v zmysle § 151 ods. 7 O. s. p. vyjadril percentom, t. j. vo výške 100 %, pričom o konkrétnej výške trov súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.