Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/129/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu I. W., bytom I., B.Ž. XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Radoslavom Sotákom, so sídlom Michalovce, Námestie slobody 3, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 25.08.2014 č. 203844/2014, takto jednomyseľne

rozhodol:

Podľa § 250j ods.3 O.s.p. rozhodnutie žalovaného z 25.08.2014 č. 203844/2014 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 410,90 eur, ktoré pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku 70,-- eur a trov právneho zastúpenia v sume 340,90 eur, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Rozhodnutím Colného úradu Michalovce z 18.02.2014 č. 1095331/1/84858/2014 bol žalobcovi podľa ustanovenia § 229 ods.1 zákona č. 180/1996 Z.z. Colného zákona účinného v čase vzniku colného dlhu vymeraný ku dňu 18.06.2008 zo sumy colného dlhu v celkovej výške 2.661,16 eur, pozostávajúceho z DPH vo výške 2.189,73 eur a dovoznej prirážky vo výške 471,43 eur nezaplatenej v zákonom určenej lehote do dňa 20.02.1998, ale až dňa 18.06.2008 úrok z omeškania vo výške 5.289,65 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutie bolo vydané v konaní po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia colného úradu Colným riaditeľstvom SR z 19.12.2011 zn. -1410 z dôvodu, že colný úrad nesprávne aplikoval právny predpis, keď na vymeranie úrokov z omeškania, ktoré vznikli v roku 1998, použil colný kódex účinný od vstupu SR do EÚ, ani zákon č. 180/1996 Z.z. a platný v čase vzniku colného dlhu a colný úrad v novom konaní opomenul zásadu úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania, ktorému nedal vyjadriť sa ku všetkým zisteniam a podkladom rozhodnutia. Colný úrad svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že v konaní bolo zistené, že žalobca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť uhradiť sumu colného dlhu vo výške 2.661,16 eur jemu oznámenú dňa 10.03.1998 v zákonom stanovenej lehote do 20.03.1998, a túto uhradil po lehote splatnosti, čím došlo k naplneniu podmienky pre vymeranie úroku z omeškania z nezaplatenej sumy colného dlhu v zákonnej lehote splatnosti podľa ustanovenia § 229 ods.1 písm.a) zákona č. 180/1996 Z.z. Suma colného dlhu bola dlžníkom uhradená po lehote splatnosti dňa 18.06.2008 v plnej výške, t.j. 3743 dní po lehote splatnosti. Colný úrad pri určení diskontnej a základnej úrokovej sadzby vychádzal z údajov Národnej banky Slovenska príslušných pre prvý deň kalendárneho štvrťroka, colný zákon ani iný všeobecne záväzný právny predpis prísne neurčoval výšku percentuálnej sadzby úroku z omeškania, takže ju Colné riaditeľstvo SR určilo 21.03.1998 do 29.03.1998 na 200 % diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska a od 30.03.1998 na 300 % diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska. Celkový úrok z omeškania pre oneskorenú úhradu colného dlhu je v celkovej výške 5.289,65 eur.

Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím z 25.08.2014 č. 203844/2014 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie Colného úradu Michalovce potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že od dňa 10.03.1998 bol žalobcovi rozhodnutím ev.č. 5301208403 prepustený tovar do navrhovaného colného režimu voľný obeh, a zároveň vymeraný colný dlh v celkovej výške 2.661,16 eur pozostávajúci zo sumy DPH vo výške 2.189,73 eur a dovoznej prirážky vo výške 471,43 eur. Dňa 10.03.1998 bola suma colného dlhu účastníkovi konania ako dlžníkovi riadne oznámená a dlžník bol povinný sumu colného dlhu zaplatiť v zmysle ustanovenia § 221 ods.1 zákona č. 180/1996 Z.z. v spojení s § 47 zákona č. 289/1995 Z.z. o DPH v znení účinnom v čase vzniku colného dlhu v lehote do 10 dní odo dňa oznámenia, t.j. doručenia rozhodnutia, teda do 20.03.1998. Žalobca ako dlžník zaplatil vymeraný colný dlh až dňa 18.06.2008 v plnej výške, t.j. 3473 dní po lehote splatnosti. Z uvedeného dôvodu colný úrad Michalovce rozhodnutím zo dňa 18.02.2014 vymeral podľa ustanovenia § 229 ods.1 zákona č. 180/1996 Z.z. Colný zákon v znení neskorších predpisov úrok z omeškania vo výške 5.289,65 eur.

V podanom odvolaní žalobca vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že rozhodnutiu o vzniku colného dlhu mu bolo oznámené doručením dňa 10.03.1998, ktorý bol splatný dňa 20.03.1998, pričom rozhodnutie colného úradu o vymeraní úroku z omeškania bolo doručené až dňa 22.02.2014. Desaťročná premlčacia lehota vzťahujúca sa na právo colného úradu vyberať a vymáhať nedoplatok sumy z cla, vrátane úroku z omeškania začala plynúť dňom 31.12.1998 a uplynula dňom 31.12.2008. Navrhol odvolaciemu orgánu, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a konanie vo veci zastavil.

Žalovaný k odvolacej námietke uviedol, že colný dlh bol uhradený až dňa 18.06.2008 v plnej výške, a vtedy nastala právna skutočnosť zakladajúca vymeranie úrokov z omeškania v zmysle ustanovenia § 229 ods.1 písm.a) zákona č. 180/1996 Z.z. platného v čase vzniku colného dlhu. Žalovaný konštatoval, že inštitút úrok z omeškania je možné aplikovať iba za predpokladu splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok, teda až po tom, čo si žalobca zákonnú povinnosť zaplatiť colný dlh nesplnil. Základný predpoklad pre vymeranie úroku z omeškania bol konaním, resp. opomenutím žalobcu naplnený, keďže nedošlo k úhrade oznámeného colného dlhu v zákonnej lehote, t.j. do 20.03.1998, ale až dňa 18.06.2008. Z uvedeného dôvodu bol žalobcovi colným úradom vymeraný úrok z omeškania za obdobie od 21.03.1998 až do jeho úplného zaplatenia, t.j. do 18.06.2008. Od celkového zaplatenia vzniknutého, zapísaného, vymeraného a oznámeného colného dlhu vzniká colnému orgánu v zmysle ustanovenia § 230 ods.1 zákona č. 180/1996 Z.z. právo vyberať a vymáhať nedoplatok sumy cla, ktorá sa premlčuje uplynutím 10 rokov od konca roku, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.

Podľa § 229 ods.1 písm.a) zákona č. 180/1996 Z.z. je úrok z omeškania súčasťou dlžnej sumy, ale to neznamená, že má úplne zhodný právny režim ako v prípade colného dlhu. Úrok z omeškania má vo vzťahu k colnému dlhu povahu akcesorického právneho inštitútu, čo znamená, že je priamo závislý na existencii colného dlhu a vzniká iba v tom prípade, ak tento colný dlh nebol zaplatený v určenej lehote. Podľa žalovaného počítanie plynutia lehôt pri colnom dlhu a úroku z omeškania nemôžu byť rovnaké už aj z toho dôvodu, že úrok z omeškania nemôže vzniknúť a byť vymeraný skôr, než márne uplynula lehota na zaplatenie colného dlhu. Okamih vzniku a oznámenia colného dlhu nemôže byť nikdy totožný s okamihom vzniku a vymerania úroku z omeškania vzťahujúcemu sa k tomuto colnému dlhu. Podľa žalovaného premlčacia lehota práva na vyberanie a vymáhanie úroku z omeškania nezačala dňom 31.12.1998, ale až od okamihu jeho zaplatenia, t.j. odo dňa 18.06.2008.

Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného a navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. V žalobe konštatoval, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že žalovaný pri vydávaní svojho rozhodnutia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože nesprávne vykladal ustanovenia § 229 a § 230 zákona č. 180/1996 Z.z., pričom sa odvolal na svoju argumentáciu, ktorú uplatnil v priebehu konania a obsah odvolania proti rozhodnutiu žalovaného.

Žalobca konštatoval, že rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že žalovaný nesprávne interpretoval ustanovenia § 229 ods.1 písm.a) a ustanovenie § 230 ods.1 colného zákona, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podľa § 229 ods.1 písm.a) colného zákona je úrok z omeškania skutočne súčasťou dlžnej sumy, ale to neznamená, že má úplne zhodný právny režim ako v prípade colného dlhu. Ďalej uviedol, že počítanie lehôt pri colnom

dlhu a úroku z omeškania nemôže byť rovnaké už z dôvodu, že úrok z omeškania nemôže vzniknúť a byť vymeraný skôr, než márne uplynula lehota na zaplatenie colného dlhu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že premlčacia lehota začala plynúť až zaplatením colného dlhu v plnej výške, teda odo dňa 18.06.2008.

Žalobca s týmto právnym názorom žalovaného nesúhlasí a k žalobe uvádza, že pre clo, ako aj pre úrok z nezaplatenej sumy cla platí spoločne 10-ročná premlčacia lehota uvedená v § 229 ods.1 písm.a) zákona č. 180/1996 Z.z. V danom prípade začala plynúť 10-ročná premlčacia lehota pre clo, ako aj pre úrok z nezaplatenej sumy cla spoločne dňa 01.01.1999, pretože suma colného dlhu bola splatná dňa 20.03.1998, a nakoľko colný úrad v lehote do 31.12.2008 právoplatne nevymeral úrok z omeškania z nezaplatenej sumy colného dlhu, a zároveň v tej istej lehote, t.j. do 31.12.2008 nevykonal úkon smerujúci k vybratiu a vymáhaniu úroku z omeškania, žalobca je toho názoru, že premlčacia lehota vzťahujúca sa na právo colného úradu vyberať a vymáhať nedoplatok sumy cla, vrátane úroku z omeškania, márne uplynula dňa 31.12.2008.

Žalobca ďalej vytýkal žalovanému, že rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a je nepreskúmateľné, či je v rozpore s § 3 ods.1, § 46 a § 47 ods.3 Správneho poriadku.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol. Rovnako ako vo svojom rozhodnutí, konštatoval, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že 10-ročná premlčacia lehota práva na vybratie a vymáhanie colného dlhu začala plynúť dňa 01.01.1999 a v rovnaký deň začala plynúť aj lehota na vybratie a vymáhanie úroku z omeškania. Právna úprava colného zákona spája inštitút vymerania úroku z omeškania správnou skutočnosťou, ktorou je nezaplatenie sumy colného dlhu v zákonom stanovenej splatnosti. Úrok z omeškania môže colný orgán vymerať až po tom, ako vie určiť výšku úroku z omeškania, a to vie vypočítať až vtedy, keď je colný dlh zaplatený. Žalobca bol povinný zaplatiť colný dlh do 20.03.1998, tento však uhradil až dňa 18.06.2008. Colný úrad úrok z omeškania prvýkrát vymeral dňa 01.12.2008 rozhodnutiami zn. -5335 a zn. -5335, ktoré boli odvolacím orgánom rozhodnutiami z 13.05.2009 zn. a zo 14.05.2009 zn. zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie z dôvodu, že nebola účastníkovi konania daná možnosť sa k podkladom rozhodnutia vyjadriť a výrok nekorešpondoval s odôvodnením. Colný úrad po opätovnom prejednaní veci vydal dňa 29.12.2010 nové rozhodnutie zn. -5335, ktoré bolo opätovne odvolacím orgánom zrušené rozhodnutím z 19.12.2011 zn. -1410 a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu nesprávnej aplikácie európskeho právneho predpisu. Nové rozhodnutie colného úradu z 18.02.2014 bolo odvolacím orgánom potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím. Konštatoval, že prvýkrát colný úrad úrok z omeškania vymeral rozhodnutiami vydanými dňa 01.12.2008, ktoré boli žalobcovi doručené dňa 05.12.2008, a ktoré bol žalobca povinný uhradiť do 15.12.2008, kedy sa úrok z omeškania stal splatným. Teda ak by žalovaný prijal názor žalobcu, že 10-ročná premlčacia lehota sa pri úroku z omeškania počíta súčasne so vznikom colného dlhu, colné orgány dodržali túto lehotu, pretože colný úrad vymeral prvýkrát úrok z omeškania dňa 01.12.2008 s doručením rozhodnutia žalobcovi dňa 05.12.2008. Žalovaný však zastáva názor, že úrok z omeškania možno dlžníkovi vymerať až po tom, ako bol colný dlh zaplatený. Keďže v preskúmavanom prípade bol colný dlh uhradený až dňa 18.06.2008, colný úrad vymeral úrok z omeškania rozhodnutiami z 01.12.2008 zn. -5335 a zn. -5335, ktoré boli doručené žalobcovi dňa 05.12.2008 a žalobca bol povinný ho uhradiť do 15.12.2008. Napriek tomu, že rozhodnutia colného úradu boli viackrát v odvolacom konaní zrušené a vec vrátená na nové prejednanie, predmetné rozhodnutia colných orgánov sú jednoznačne úkonmi, ktoré smerujú k vybratiu nedoplatku a sú spôsobilé vyvolať účinky prerušenia plynutia premlčacej lehoty a začatie pominutia novej premlčacej lehoty, ktorá ešte neuplynula.

Žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi a obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj pripojený administratívny spis a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods.2, 3 O.s.p. rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 07.04.2016. V administratívnom spise sa nachádza oznámenie Colného úradu Michalovce, právneho oddelenia z 28.01.2014 o začatí správneho konania vo veci vymerania úroku z omeškania a vzniknutý zo sumy colného dlhu v celkovej výške 2.661,16 eur proti žalobcovi, ktorý nebol uhradený v zákonom stanovenej lehote. Účastník bol vyzvaný, aby v lehote 8 dní od doručenia oznámenia sa vyjadril k uvedenej veci a

navrhol nové dôkazy písomne alebo ústne, s tým, že ak sa v lehote nevyjadrí, rozhodne sám na podklade podkladov zo spisového materiálu. V administratívnom spise sa potom nachádzalo už iba rozhodnutie colného úradu z 18.02.2014, ktorým colný úrad žalobcovi vymeral úrok z omeškania vo výške 5.289,65 eur, odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Colného úradu Michalovce a rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo napadnuté žalobou.

Hoci v oboch rozhodnutiach správnych orgánov, teda v rozhodnutí Colného úradu Michalovce aj v rozhodnutí žalovaného, sa v časti odôvodnenie konštatuje, že Colný úrad Michalovce prvýkrát vo veci vymerania úroku z omeškania rozhodol rozhodnutiami z 01.12.2008, a tieto boli zrušené v odvolacom konaní rozhodnutím z 13.05.2009 a 14.05.2009, pričom správny orgán prvého stupňa vo veci rozhodol 29.12.2010, a aj toto rozhodnutie bolo zrušené v odvolacom konaní dňa 19.12.2011. Spomínané rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sa v spise žalovaného nenachádzajú. Tak ako súd už vyššie uviedol, podľa pripojeného administratívneho spise sa konanie začína oznámením správneho orgánu z 28.01.2014 o začatí správneho konania vo veci vymerania úroku z omeškania. Rovnako súd nemôže vziať do úvahy vyjadrenie žalovaného zo 16.01.2015 v časti jeho tvrdenia, že prvýkrát colný úrad úrok z omeškania vymeral rozhodnutiami vydanými z 01.12.2008, ktoré je potrebné považovať za úkon smerujúci k vybratiu nedoplatku, a ktorý sú spôsobilé vyvolať účinky prerušenia plynutia premlčacej lehoty a začatie plynutia novej premlčacej lehoty, ktorá ešte neuplynula, pretože tieto skutočnosti sa v preskúmavanom rozhodnutí neuvádzajú.

Podľa § 229 ods.1 písm.a) zákona č. 180/1996 Z.z. ak nebola suma cla zaplatená v určenej lehote, vymeria colný úrad z nezaplatenej sumy cla úrok z omeškania, ktorý je súčasťou dlžnej platby.

Podľa § 230 ods.1 citovaného zákona, právo vyberať a vymáhať nedoplatok sumy cla sa premlčuje uplynutím 10 rokov od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.

Podľa § 230 ods.2 prvá veta citovaného zákona ak sa vykoná úkon, ktorý smeruje k vybratiu alebo vymáhaniu nedoplatku, premlčacia lehota sa prerušuje a začína plynúť nová premlčacia lehota uplynutím kalendárneho roku, v ktorom bol dlžníkovi tento úkon oznámený.

Podľa § 230 ods.3 citovaného zákona na premlčanie sa prihliadne len vtedy, ak to dlžník namieta, a iba v rozsahu uplatňovanej námietky.

Z obsahu administratívneho spisu a z obsahu preskúmavaných rozhodnutí súd zistil, že v administratívnom spise sa nenachádzajú dôkazy, na ktoré žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukazuje, a ktoré sú dôležité pre rozhodnutie o tom, či práva na vymáhanie úrokov z omeškania nie je premlčané. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov žalovaného, a preto vo veci rozhodol podľa § 250j ods.3 O.s.p. tak, že rozhodnutie žalovaného z uvedeného dôvodu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V novom konaní bude potrebné vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutia a vznesenú námietku žalobcu ohľadom premlčania, opätovne rozhodnúť.

Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania, ktoré pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku 70,-- eur a 2 úkony trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby na súd á 134,-- eur, 2 x režijný paušál á 8,04 eur a 20 % DPH, spolu 410,90 eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.