Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/521/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, proti odporcovi: F. M., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. XXX/XX, O. Z., zastúpenému opatrovníčkou X. M., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava I, o zaplatenie 4.705,60 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.753,70 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % zo sumy 3.753,70 euro od 18.08.2014 do zaplatenia a trovy konania v sume 169,20 euro za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo zvyšku návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľov trovy právneho zastúpenia v sume 128,90 euro k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., IČO: 47 234 679, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania zo dňa 26.08.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 4.705,60 eura spolu s vyčísleným ročným úrokom omeškania z istiny od 14.08.2012 do 17.08.2014 v sume 771,60 eura, úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 4.705,60 eura od 18.08.2014 až do zaplatenia a náhradu trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že dňa 05.09.2011 ako veriteľ uzatvoril s odporcom ako dlžníkom úverovú zmluvu č. 4109010702, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj úverové podmienky navrhovateľa. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 3.900 eur navrhovateľom odporcovi, ktorý sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 48 pravidelných mesačných splátkach po 146,30 eura. Odporca bol listom zo dňa 26.07.2012 vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru z dôvodu omeškania so splácaním úveru. Na základe toho eviduje navrhovateľ voči odporcovi celkový dlh vo výške 4.705,60 euro, pozostávajúci z istiny v sume 254,50 euro, úroku v sume 681,40 euro, zosplatnenej istiny v sume 3.645,50 euro, poplatku za vedenie účtu v sume 13,93 euro, poistenia Bill protekcion v sume 72,17 euro, upomienky č. II v sume 36 euro a poplatku za možnosť zmeny splátky v sume 2,10 euro.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. -29 zo dňa 24.03.2015, ktorý sa nepodarilo odporcovi doručiť do vlastných rúk a preto ho súd uznesením č. k. -38 zo dňa 02.07.2015 zrušil.

Podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

Súd prostredníctvom Registra obyvateľov SR, príslušných OO PZ SR, Sociálnej poisťovne, zisťoval pobyt odporcu, avšak s negatívnym výsledkom a preto mu uznesením č. k. -55 zo dňa 12.10.2015 ustanovil v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníka X. M., pracovníčku Okresného súdu Bratislava I.

Podľa § 114 ods. 2 O.s.p. v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4.

Súd v rámci prípravy pojednávania podľa § 114 ods. 2 O.s.p. doručil dňa 20.10.2015 návrh na začatie konania spolu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k návrhu na začatie opatrovníkovi, ktorý sa však k návrhu na začatie konania nevyjadril.

Podľa § 115 ods. 1 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

Podľa § 115 ods. 2 O.s.p. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 07.04.2016 v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, navrhovateľ dňa 04.03.2016 a opatrovník odporcu dňa 03.03.2016, pričom opatrovníčka odporcu svoju neúčasť neospravedlnila a právny zástupca navrhovateľa, ktorý zároveň oznámil prevzatie zastúpenia navrhovateľa a založenie plnej moci do správy OS Bratislava III. pod č. Spr. 3080/2015, ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní z kapacitných dôvodov emailom v deň pojednávania s tým, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.

Na základe prípravy pojednávania oboznámením sa písomným návrhom na začatie konania a vykonaného dokazovania predloženými listinnými dôkazmi, a to: úverovou zmluvou č. 4109010702 zo dňa 20.10.2011, úverovými podmienkami navrhovateľa pre hotovostný úver, informáciami o poistení dohodnutom zmluvou č. 19100826/2009 v znení účinnom od 1.4.2010, výzvou k splateniu celého dlhu zo dňa 26.07.2012, výpisom čerpania, splátok a úhrad a oboznámením sa s písomným vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa z 07.04.2016 - doplnením a špecifikáciou uplatnených nárokov, mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav veci, rozhodný pre posúdenie veci.

Navrhovateľ ako právnická osoba podnikajúca v oblasti poskytovania úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom a odporca ako fyzická osoba uzatvorili dňa 20.10.2011 (nie 05.09.2011) v písomnej forme úverovú zmluvu č. 4109010702 (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi peňažné prostriedky v sume 3.900 eur a záväzok odporcu uvedené peňažné prostriedky navrhovateľovi vrátiť a to v pravidelných 48. mesačných splátkach po 146,30 euro . Súčasťou Zmluvy bolo aj poistenie výdavkov (dobrovoľné) - „Balíček premium“, ktoré odporca uzatvoril „automaticky“ podpisom Zmluvy a jeho predmetom bolo poistenie pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu, pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu s poistným uvedeným vo výške 10,30 euro mesačne (7,58 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia).

Zo Zmluvy ďalej vyplývali ďalšie dojednania, a to:

- úver bol bezúčelový a bol poskytnutý odporcovi vo výške 3.900 euro

- celková čiastka splatná odporcom predstavovala sumu 6.527,52 euro;

- ročná úroková sadzba predstavovala výšku 26,40 %;

- priemerná hodnota RPMN predstavovala výšku 20,65 %;

- RPMN predstavovala výšku od 31,1 do 32,9 %;

- celkové náklady odporcu spojené s poskytnutím úveru neboli v zmluve uvedené;

- lehota splatnosti úveru bola uvedená po 48 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15.dňa v poslednom mesiaci;

- poplatok za vedenie účtu (zahrnutý v splátke ) vo výške 1,99 euro mesačne;

- poplatok za z možnosť zmeny výšky a počtu splátok (zahrnutý v splátke ) vo výške 0,30 euro mesačne;

- poplatok za vedenie účtu (zahrnutý v splátke ) vo výške 1,99 euro;

- navrhovateľ zisťoval schopnosť odporcu splácať úver tým, že zistil, že je zamestnaný od 01/2007 a deklaroval čistý mesačný príjem odporcu vo výške 900 euro a príjem manželky vo výške 1.700 euro;

- súčasťou Zmluvy boli aj úverové podmienky navrhovateľa pre hotovostný úver.

Z hlavy 7 § 3 písm. a) úverových podmienok navrhovateľa vyplývalo, že odporca je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie navrhovateľa v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, pričom takáto predčasná splatnosť podľa § 6 tejto hlavy úverových podmienok navrhovateľa nemá vplyv na trvanie zmluvy.

Z hlavy 18 úverových podmienok navrhovateľa vyplývalo, že v prípade omeškania odporcu s úhradou splátky je navrhovateľ oprávnený odporcovi vyúčtovať a odporca je povinný zaplatiť poplatok za upomienku v sume 5 eur v prípade prvej upomienky a sumu 12 eur v prípade druhej upomienky, pričom v prípade omeškania odporcu je navrhovateľ oprávnený odporcovi vyúčtovať a odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu v sume 17 eur.

Navrhovateľ listom zo dňa 26.07.2012, podaným na poštovú prepravu dňa 30.07.2012, vyzval odporcu k splateniu celého úveru poskytnutého na základe zmluvy, v celkovej výške 4.705,60 euro na uvedený účet navrhovateľa v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2013 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 30.11.2011 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

Podľa § 1 ods. 2 druhej vety Obchodného zákonníka ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Na základe zisteného skutkového stavu považoval súd za nesporné, že navrhovateľ a odporca uzatvorili v písomnej forme dňa 20.10.2011 zmluvu, tzn. dňom kedy zmluvu podpísal (§ 43c ods. 1 aj odporca a nie dňa 05.09.2011, kedy bol datovaný podpis osôb konajúcich menom navrhovateľa. Zmluva obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a podľa § 261 ods. 4 písm. d) Obchodného zákonníka predstavuje absolútny obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov pri jeho uzatváraní použil právny režim Obchodného zákonníka okrem tých práv a povinností, ktoré a neupravuje a na ktoré sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použil právny režim, resp. právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku (napr. právna úprava spotrebiteľských zmlúv). Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, keďže navrhovateľ vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a odporkyňa ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa zároveň vzťahuje aj osobitný zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenie, pričom konkrétne ide o Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 1 tohto zákona.

Súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadal aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na

oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi a aj preto súd podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. skúmal, či sa navrhovateľom poskytnutý úver nepovažuje za bezúročný a bez poplatkov.

Jednou z náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorej absencia má podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je údaj o výške, počte a termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.). To znamená, že zmluva musela obsahovať informácie o tom, koľko dlžník pri každej splátke zaplatí na istinu úveru, na úroky, prípadne ďalšie poplatky dohodnuté v zmluve. Zo zmluvy však takýto údaj nevyplýval, keďže navrhovateľ poskytol odporcovi len údaj o celkovej mesačnej splátke, ktorá nekonkretizovala výšku splátky istiny úveru, úrokov, prípadne iných poplatkov a preto mal súd za to, že navrhovateľom poskytnutý úver treba považovať podľa § 11 ods. 1 písm. a) za bezúročný a bez poplatkov, na základe čoho sa navrhovateľ mohol úspešne domáhať len vrátenia istiny úveru a úrokov z omeškania z dlžnej istiny úveru.

Potom k nároku navrhovateľa na poplatok za upomienky súd uvádza, že navrhovateľ sa z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vôbec nemohol domáhať takéhoto nároku, keď podľa § 120 ods. 1 O.s.p. ani len nepreukázal, že takúto upomienku vystavil a doručil odporcovi. Ide totiž o nárok predstavujúci náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý spravidla predstavuje trovy (výdavky) vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky a to hlavne v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku objasňujúceho vznik a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Ide o hmotnoprávny nárok, ktorého dôvodnosť, výšku a aj účelnosť musí navrhovateľ v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. preukázať a nemožno ho ohodnotiť paušálnou sumou. Pokiaľ by však čiastočne išlo zmluvnú pokutu v podľa hlavy 18 § 2 úverových podmienok navrhovateľa a to vzhľadom na obsah návrhu na začatie konania, v ktorom navrhovateľ okrem iného uvádza aj uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu súd uvádza, že predpokladom vzniku nároku na zmluvnú pokutu je, okrem porušenia zabezpečenej povinnosti, písomné dojednanie (dohoda) o zmluvnej pokute. Odkaz v zmluve na úverové podmienky a v nich uvedené podmienky vzniku nároku na zmluvnú pokutu nepredstavuje prípad písomného dojednania (dohody) o zmluvnej pokuty z dôvodu, že úverové podmienky odporca nepodpísal, keďže podmienkou platnosti písomného právneho úkonu je podpis konajúcej osoby na tomto právnom úkone podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nakoľko dojednanie o zmluvnej pokute uvedené v hlave 18 § 2 úverových podmienok navrhovateľa nebolo urobené v písomnej forme podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je takéto dojednanie podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné a nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu v sume 17 eur v celom rozsahu nedôvodný. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 11.11.2013, podľa ktorého v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.

Súčasťou úverovej zmluvy bolo poistenie uvedené ako dobrovoľné poistenie výdavkov pod názvom „Balíček Premium“, predmetom ktorého bolo poistenie pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu, pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu s poistným uvedeným vo výške 10,30 euro mesačne (7,58 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia). Zmluva ďalšie dojednania ohľadom poistného neobsahovala a obsahovala iba vyhlásenie, že odporca súhlasí aby bol pre uvedené prípady poistníkom poistený. Takéto dojednanie poistenia, súd považuje za absolútne neplatný dvojstranný právny úkon, nakoľko neobsahovalo ani zákonom stanovené minimálne požiadavky na určitosť a obsahové vymedzenie poistnej zmluvy v zmysle § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úverová zmluva má podobu predtlačeného zmluvného formulára a dojednanie poistenia je umiestnené v strednej časti predtlačeného formulára, v klonke č. 49 bez zjavného prejavu vôle odporcu uzatvoriť zároveň s úverovou zmluvou aj poistenie. Podpísaním úverovej zmluvy mal odporca prejaviť súhlas aj s tým, že bude poistníkom poistený .... a mal sa zaviazať aj pod časť zmluvy, ktorá sa týkala iného právneho vzťahu. Podľa názoru súdu navrhovateľ týmto spôsobom „vnútil“ navrhovateľovi zároveň s úverovou zmluvou aj uzatvorenie poistného vzťahu, navyše bez vymedzenia jeho základných podmienok. Absencia prejavu vôle odporcu vstúpiť do poistno-právneho vzťahu, spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť a preto nezakladá povinnosť odporcu platiť uvedené poistné, z ktorého dôvodu sú posúdil uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 72,17 euro, za nedôvodný.

Pripojené úverové zmluvné podmienky a informácia o poistení dohodnutom zmluvou č. 19100826/2009 v znení účinnom od 01.04.2010, v žiadnom prípade nemôžu nahradiť nedostatky tohto právneho úkonu a to ani s ohľadom na prehlásenie odporcu, vyjadrené tým, že podpísal úverovú zmluvu a uvedené drobným písmom v jej spodnej časti, že sa s touto poistnou zmluvou o skupinovom poistení dohodnutým navrhovateľom a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ a.s. Praha, IČ: 49240749 oboznámil.

Nebolo sporným a vyplývalo z predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad, že navrhovateľ poskytol odporcovi prevodom na bankový účet dňa 04.11.2011 úver vo výške 3.900 euro, pričom odporca uhradil iba jednu splátku v sume 146,30 euro a to dňa 08.12.2011 a viac neuhradil navrhovateľovi ani jednu ďalšiu splátku úveru, na základe čoho navrhovateľ dňa 26.07.2012 pristúpil súlade so 7 hlavou § 3 písm. a) všeobecných úverových podmienok k zosplatneniu úveru.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, prihliadnuc na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., absolútnu neplatnosť dojednania o poistení a zmluvnej pokute podľa § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka a nepreukázania dôvodnosti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (poplatok za upomienky) podľa § 120 ods. 1 O.s.p., súd považoval návrh navrhovateľa na začatie konania dôvodný len v časti dlžnej istiny úveru po odpočítaní zaplatenej úhrady 146,30 euro, tzn. v sume 3.753,70 euro a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa na začatie konania ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 369 ods. 1 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 druhá časť prvej vety Občianskeho zákonníka výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Vzhľadom na bezúročnosť poskytnutého úveru, navrhovateľovi omeškaním odporcu s platením súdom priznanej sumy 3.753,70 euro, vznikol nárok na zákonné úroky z omeškania, ktorých výšku stanovil súd v z mysle citovaných ustanovení, vychádzajúc zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku vzniku omeškania odporcu s úhradou dňa 16.08.2012 (deň nasledujúci po uplynutí 15 dní odo dňa odoslania výzvy na zaplatenie zosplatneného zostatku istiny úveru odporcovi), predstavovala výšku 0,75 % ročne (sadzba platná od 11.07.2012 do 31.01.2013) . Navrhovateľovi potom patria úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8,75 % ročne od 16.08.2012 až do zaplatenia.

Súd však navrhovateľovi priznal úroky z omeškania len vo výške navrhovateľom požadovanej, a to vo výške 8,15 % ročne od 18.08.2014 z priznanej sumy 3.753,70 euro, až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania (vrátane vyčíslených pevnou sumou), súd návrh na začatie konania ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Trovy konania navrhovateľa pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 282 euro a sumy 430,27 euro, ktorá predstavuje vyčíslené náklady právneho zastúpenia navrhovateľa podľa § 9 ods. 1 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava veci a písomné vyjadrenie

- doplnenie návrhu na začatie konania) po 170,97 euro za 1 úkon + režijný paušál 1 x 8,04 eura (2015) a 1 x 8,58 euro (2016) + 20 % zvýšenie o DPH.

Súd trovy konania vypočítal tak, že najskôr zistil percentuálny úspech navrhovateľa v konaní, ktorý bol 60 % , keď sumu neúspechu odpočítal od sumy úspechu v percentuálnom vyjadrení: ÚSPECH 80 % (3.753,7 €) - NEÚSPECH 20 % (951,90 €) = 60 % a potom náhrada trov za súdny poplatok v rozsahu 60% predstavuje sumu 169,20 euro.

Súd ďalej priznal navrhovateľovi náhradu za trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby ( prevzatie a príprava veci á 170,97 + RP 8,04 + zvýšenie o 20% DPH = 214,80 € ) a z toho 60 % = 128,90 euro a ktorú je odporca podľa § 149 ods. 1 O.s.p., povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o. so sídlom 1. mája 173/11 Trenčín, pobočka Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 47 234 679.

Súd nepriznal uplatnenú a vyčíslenú náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon - písomné podanie na súd - doplnenie žaloby, ktoré doručil právny zástupca navrhovateľa súd emailom v deň pojednávania (07.04.2016) a následne doplnil v písomnej forme, keď nešlo o písomné vyjadrenie k veci obsahujúce nové skutočnosti alebo právne stanovisko k veci, ale len o čiastočné doplnenie špecifikácie uplatnených nárokov uvedených žalobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní na Okresný súd Bratislava III v 3 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 O.s.p./

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.