Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cb-268-2014.pdf
PDF · 106.28 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cb/268/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci žalobcu: Jozef Bartoš-ConPro, so sídlom Brežný riadok 202/20, 058 01 Poprad, IČO: 32 869 983, pr. zast. JUDr. Martin Tomas, advokát so sídlom ul. 1 mája 216/7, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Ing. Miroslav Biroš, so sídlom Horný Smokovec 9, 062 01 Vysoké Tatry, IČO: 31 277 861, v konaní o zaplatenie 7.000 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.000,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 8.200,00 Eur od 01.08.2013 do 26.09.2013, zo sumy 7.000,00 Eur od 27.09.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.891,44 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.08.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 7.000 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.200 Eur od 01.08.2013 do 26.09.2013, zo sumy 7.000 Eur od 27.09.2013 do zaplatenia. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.06.2013 uzavrel so žalovaným kúpnopredajnú zmluvu, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo B. B., farba oranžová, metalíza pastelová, VIN XGXFKXEJXAXXXXXXX, rok výroby 2010, Š. H. XXXCR za kúpnu cenu 28.000 Eur s DPH. Podľa kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 12.06.2013 mal žalovaný zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu tak, že pri podpise mu vyplatí sumu 3.000 Eur v hotovosti a sumu 16.800 Eur prevodom na účet z VÚB leasing a zostávajúcu časť vo výške 8.200 Eur prevodom na účet žalobcu do 31.07.2013. Žalovaný časť kúpnej ceny vo výške 3.000 Eur vyplatil žalobcovi pri podpise kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 12.06.2013 a suma 16.800 Eur bola žalobcovi vyplatená prostredníctvom spoločnosti VÚB leasing, nakoľko žalovaný si zobral od tejto spoločnosti pôžičku. Ďalšia časť kúpnej ceny bola žalobcovi zo strany žalovaného vyplatená až dňa 26.09.2013 vo výške 1.200 Eur. Dlžná suma tak predstavuje 7.000 Eur. Žalobca odovzdal predmet prevodu žalovanému dňa 12.06.2013. V lehote uvedenej v kúpnopredajnej zmluve zo dňa 12.06.2013 žalovaný celú sumu 8.200 Eur nehradil, preto žalobca vyzval žalovaného upomienkou, na ktorú žalovaný nereagoval.
Tunajší súd platobným rozkazom č. k. 8Rob/560/2014-13 zo dňa 29.09.2014 vyhovel žalobe v celom rozsahu.
Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu dňa 20.10.2014 odpor z dôvodu, že zmluva je neplatná. Jej neplatnosti sa dovolával u žalobcu, ktorému neplatnosť zdôvodnil na základe ustanovení kúpnej zmluvy o nadobudnutí vlastníctva k predmetu kúpy, ktoré ustanovenia sú v rozpore s leasingovou zmluvou, nakoľko leasingovou zmluvou, s ktorou žalobca
súhlasil, prešlo vlastníctvo na leasingovú spoločnosť. Žalobca s týmto postupom súhlasil, dohodli sa na zrušení kúpnej zmluvy. Preto nesúhlasil so zaplatením sumy a žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného, ktoré bolo súdu doručené 29.12.2014 uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného. Uviedol, že žalovaný svoje tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom, ktorým by ho potvrdil.
Žalobca vo svojom písomnom podaní označenom ako odpor prostredníctvom právneho zástupcu, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.01.2015 v znení č. l. 24-25 uviedol, že leasingovou zmluvou, s ktorou žalobca súhlasil, prešlo vlastníctvo na leasingovú spoločnosť. Jeho finančná situácia mu nedovoľovala platiť leasing za uvedené vozidlo, preto sa dohodol s leasingovou spoločnosťou o odovzdaní vozidla leasingovej spoločnosti s tým, že následne vysporiada uvedené vozidlo finančne s predávajúcim PK auto spol. s r.o.. Predmetné vozidlo nebolo riadne prihlásené do evidencie Policajného zboru SR, keďže následne bolo vrátené predajcovi, ktorý ho predal a utŕžil za vozidlo plnú čiastku. Leasingová spoločnosť s týmto postupom súhlasila, dohodli sa na zrušení úverovej zmluvy. Preto nesúhlasí so zaplatením ním navrhovanej sumy. Uviedol, že so žalobcom sa dohodol na vrátení toho, čo si vzájomne plnili a za používanie osobného motorového vozidla, ktoré bolo predmetom kúpy, mu mal žalobca odrátať dohodnú sumu.
Právny zástupca žalovaného JUDr. Jozef Tomko oznámil podaním doručeným súdu 25.01.2016 v znení č. l. 34, že vypovedal plnomocenstvo žalovanému, pričom tieto skutočnosti mu oznámil 24.02.2015.
Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu 29.01.2016 v znení č. l. 38 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 26.01.2016 z dôvodu dlhej služobnej cesty mimo územia Slovenskej republiky. Podľa jeho názoru je žaloba bezpredmetná a špekulatívna.
Žalovaný písomným podaním doručeným súdu 07.04.2016 žiadal o odročenie pojednávania, nakoľko dňa 01.04.2016 dostal avízo z banky, že sa má zúčastniť rokovania v dňoch 07. a 08.04.2016 ohľadne záložného práva a následnej exekúcie na jeho majetok, termín sa mu nepodarilo preložiť. Žiadal o odročenie pojednávania z uvedeného dôvodu na iný termín. Jeho návrh na odročenie neobsahoval náležitosti v zmysle ustanovenia § 119 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), preto má za to, že neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania.
Riadne a včas predvolaný žalovaný sa na pojednávanie nariadené dňa 07.04.2016 nedostavil. Súd vykonal dokazovanie v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v jeho neprítomnosti. Súd poukazuje na skutočnosť, že účasť na pojednávaní je procesným právom a nie povinnosťou účastníka konania. Súd v záujme plynulosti a hospodárnosti konania nie je oprávnený, ale aj povinný prejednať vec aj v prípade neprítomnosti jedného z účastníkov, pričom na začiatku pojednávania zisťuje, či nie je daný dôležitý dôvod, pre ktorý by prejednanie a rozhodnutie vo veci v neprítomnosti účastníka znamenalo porušenie práva na spravodlivý proces. Súd skúmal existenciu dôvodov podľa § 119 ods. 1 O.s.p. (napr. závada v doručení, zdravotný stav, resp. iná vážna prekážka na strane účastníka konania. V prejednávanej veci nebol súdu žiaden z dôležitých dôvodov, pre ktoré by súd musel pojednávanie odročiť, a preto súd v zmysle §101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalovaného.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav na základe, ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:
Žalobca svojou výpoveďou potvrdil skutočnosti uvedené v žalobe, t.j. uzavretie kúpnopredajnej zmluvy, na základe ktorej predal žalovanému osobný motorový automobil. V zmysle kúpnopredajnej zmluvy sa podľa článku 2 dohodli na kúpnej cene 28.000 Eur vrátane DPH s tým, že žalovaný uhradí časť tejto kúpnej zmluvy vo výške 3.000 Eur v hotovosti pri podpise zmluvy a ďalšia časť 16.800 Eur mu bude prevedená na účet z VÚB leasing na základe leasingovej zmluvy. Zostávajúca časť 8.200 Eur bude prevedená žalovaným do 31.07.2013. Žalovaný 3.000 Eur uhradil pri podpise zmluvy a 16.800 Eur bolo žalobcovi prevedené z účtu VÚB leasing a.s.. Pokiaľ ide o 8.200 Eur, z tejto sumy žalovaný zaplatil dňa 26.09.2013 sumu 1.200 Eur. V čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy bol žalobca vlastníkom osobného motorového vozidla. S leasingovou spoločnosťou nemal žiaden právny vzťah. K námietkam
žalovaného v odpore a v jeho vyjadrení, s ktorým bol oboznámený na pojednávaní uviedol, že žalovaný sa neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy nedomáhal, nedohodli sa na zrušení kúpnopredajnej zmluvy. Takisto sa nedohodli, že by si mali vrátiť to, čo si vzájomne plnili za používanie osobného motorového vozidla, ktoré bolo predmetom kúpy. Žalobca poukázal na to, že predmetné osobné motorové vozidlo bolo predmetom záložného práva. Pokiaľ ide námietky vo vyjadrení zo 04.04.2016 žalobca poprel, že by mu žalovaný uhradil požičovné 5.000 Eur. Žalovaný mu nedvíhal telefón, formou mailu splatenie kúpnej ceny oddiaľoval. Žalobca zistil v registri vozidiel, že auto žalovaný použil na pôžičku ako záložné právo, preto bolo blokované v leasingovej spoločnosti. Leasingová spoločnosť so žalobcom odmietla riešiť vzniknutú situáciu, lebo s ňou nemal žiaden vzťah. Podľa vyjadrenia leasingovej spoločnosti žalovaný neplatil úver, preto si leasingová spoločnosť uplatnila záložné právo a auto mu zobrala. Žalobca bol vyzvaný, aby auto na základe záložného práva prepísal na leasingovú spoločnosť.
Z kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 12.06.2013 vyplýva, že účastníci uzatvorili kúpnopredajnú zmluvu, predmetom v ktorej je motorové vozidlo B. B., farba: oranžová, metalíza: pastelová, výrobné číslo karosérie: VIN XGXFKXEJXAXXXXXXX, rok výroby 2010, číslo technického preukazu PAXXXXXX, evidenčné číslo vozidla PP XXXCR. V zmysle článku II sa žalovaný ako kupujúci zaviazal zaplatiť predávajúcemu ako žalobcovi predmetné motorové vozidlo za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 28.000 eur vrátane DPH s tým, že pri predaji bude vystavená faktúra. Účastníci sa dohodli, že žalovaný uhradí žalobcovi kúpnu cenu pri podpise zmluvy 3.000 eur v hotovosti a 16.800 eur prevodom na účet z VÚB leasing na základe leasingovej zmluvy a zostávajúcu časť kúpnej ceny 8.200 Eur prevodom na účet predávajúceho do 31.07.2013. V zmysle článku IV sa účastníci dohodli, že predmetné motorové vozidlo odovzdá žalobca žalovanému v deň podpisu tejto zmluvy. Vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu prejde zo žalobcu na žalovaného momentom úplného zaplatenia kúpnej ceny podľa článku III tejto zmluvy.
Z protokolu o prevzatí predmetu financovania VÚB leasing a.s. vyplýva, že žalovaný ako dlžník a žalobca ako dodávateľ svojimi podpismi potvrdili, že dňom 17.06.2013 žalobca dodal a žalovaný prevzal predmet financovania zmluvy o úvere číslo LZL/13/50059 s predmetom financovania B. B. J., farba: oranžová, metalíza: pastelová, výrobné číslo karosérie: VIN XGXFKXEJXAXXXXXX3, rok výroby 2010, číslo technického preukazu H. v mieste prevzatia: Poprad, preberajúcou osobou bol žalovaný. Uvedený protokol o prevzatí predmetu financovania bol podpísaný oboma zmluvnými stranami.
Faktúrou číslo 130603 vyhotovenou 12.06.2013, splatnou 26.06.2013 vyfakturoval žalobca žalovanému dohodnutú kúpnu cenu vo výške 28.000 Eur za predmetné motorové vozidlo.
Z písomného vyjadrenia žalovaného, ktoré bola súdu doručené 07.04.2016 vyplýva, že žalovaná suma mala byť súčasťou kúpnej ceny za kúpu osobného motorového vozidla, ktoré plánoval od žalobcu kúpiť. Žalovaný potvrdil, že určitý čas motorové vozidlo používal, avšak po neplatení leasingových splátok a jeho odchodu do cudziny sa po dohode s leasingovou spoločnosťou VÚB leasing dohodol o jeho vrátení leasingovke s tým, že VÚB leasing finančne všetko vysporiada so žalobcom. Potvrdil, že žalobcovi uhradil 5.000 Eur ako požičovné. Zároveň uviedol, že vozidlo nikdy de facto, ani de iure nevlastnil. Vždy bol jeho majiteľom žalobca.
Z osvedčenia o evidencii predmetného vozidla vyplýva, že vlastníkom vozidla bol žalobca, avšak zo zmeny údajov o vlastníkovi vozidla alebo držiteľovi osvedčenia o evidencii vyplýva záznam o prevode držby vozidla na inú osobu, a to VÚB leasing a.s. Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 318 045.
Z mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným od 20.08.2013 do 07.04.2014 vyplýva, že žalovaný sa ospravedlňoval za omeškanie platieb a ubezpečoval žalobcu, že cenu vozidla vyplatí po splátkach. Zároveň ponúkol žalobcovi splátkový kalendár v celkovej výške 8.200 Eur. Navrhoval vyplatiť čiastku 1.200 Eur dňa 15.09.2013, čiastku 3.000 Eur dňa 15.10.2013, čiastku 4.000 Eur dňa 30.10.2013. Z mailovej komunikácie dňa 07.04.2014 vyplýva, že navrhol žalobcovi vrátiť mu auto s tým, že žalobcovi vrátil financie v leasingovej spoločnosti mimo čiastky, ktorú žalovaný leasingovej spoločnosti zaplatil alebo predať auto a z predaja vyplatiť leasing, prípadne navrhol žalobcovi, aby počkal, kým predá penzión v Tatrách v časovom horizonte júl 2014, kedy by mu vyplatil 7.000 Eur.
Podľa § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku
1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 2 ods. 1, 2 Obch. zák., podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku.
Podľa § 13 ods. 1, 2 Obch. zák., ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.
Podľa § 409 ods. 1, 2 Obch. zák., kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
Podľa § 420 ods. 1, 2 Obch. zákonníka, predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve. Ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.
Podľa § 447 Obch. zák., kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 448 ods. 1 Obch. zák., kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Podľa § 324 ods. 1 Obch. zák., záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Podľa § 365 Obch.zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. účinného v čase uzavretia zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369 ods. 2 Obch. zák. účinného v čase uzavretia zmluvy, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 ods.1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.,ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Podľa § 120 ods. 1-3 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o
niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Súd poukazuje na skutočnosť, že základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy a svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takéhoto rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (napríklad aj v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
Súd poučil žalovaného o jeho procesných právach ako aj povinnostiach a uložil mu, aby v prípade neuznania uplatneného nároku uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný aj napriek poučeniu súdu neoznačil, neuviedol žiadne dôkazy potrebné k preukázaniu opaku tvrdení žalobcu a tak súd vychádzal zo zistení skutkového stavu vecí na základe ostatných vykonaných dôkazov v dôsledku nesplnenia dôkaznej povinnosti žalovaného.
Kúpna zmluva patrí do skupiny konsenzuálnych kontraktov, zakladajúca synalagmatický záväzok , pre ktorý nie je predpísaná písomná forma. V zmysle ustanovenia a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka patrí medzi tzv. relatívne obchody. Vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkového vzťahu v čase vzniku záväzkového vzťahu a predmet ich záväzkov súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako obchodno-právny v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Čiastočnou úhradou faktúr došlo zo strany žalovaného ku konkludentnému uznaniu zvyšku dlhu Dôkazné bremeno o opaku tvrdení žalobcu, žalovaný jednoznačne v danom konaní neuniesol, keďže žiadnym spôsobom nepreukázal skutkovú a právnu opodstatnenosť svojej obrany a pravdivosť ním uvádzaných tvrdení v odpore proti platobnému rozkazu. Zo strany žalovaného v danom konaní neboli súdu predložené žiadne listinné dôkazy preukazujúce skutkovú a právnu opodstatnenosť obrany žalovaného v podanom odpore proti platobnému rozkazu a nebolo súdu zo strany žalovaného ani navrhnuté vykonanie ďalších dôkazov na preukázanie pravdivosti jeho tvrdení.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto jej vyhovel. Súd v konaní mal preukázaný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený kúpnopredajnou zmluvou, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo B. B., farba: oranžová, metalíza: pastelová, výrobné číslo karosérie: VIN XGXFKXEJXAXXXXXXX, rok výroby 2010, číslo technického preukazu H., evidenčné číslo vozidla PP 471CR zo dňa 12.06.2013, z ktorého bol zrejmý a jasne určený predmet zmluvy, ktorým bolo motorové vozidlo. Účastníci si dohodli aj kúpnu cenu, ktorá bola jasne špecifikovaná spolu s uvedením príslušnej čiastky DPH. Skutočnosť uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nikto z účastníkov nerozporoval. Sporným bolo vyplatenie kúpnej ceny, kedy žalovaný uviedol, že so žalobcom sa dohodol požičovnom 5.000 Eur, čo považoval za dostatočnú čiastku, naopak žalobca ako predávajúci tvrdil, že žalovaný neuhradil kúpnu cenu v celosti. Zaplatil časť kúpnej sumy vo výške 3.000 Eur pri podpise kúpnopredajnej zmluvy a suma 16.800 Eur bola žalobcovi vyplatená prostredníctvom spoločnosti VÚB leasing a.s., nakoľko žalovaný si zobral od tejto spoločnosti pôžičku. Dňa 26.09.2013 bola zo strany žalovaného zaplatená žalobcovi ďalšia časť kúpnej ceny vo výške 1.200 Eur. V tomto prípade dôkazné bremeno ťažilo žalovaného, ktorý ak chcel byť v konaní úspešný, bol povinný preukázať svoje tvrdenia
- vyplatenie kúpnej ceny v plnej výške. Žalovaný však súdu nepredložil žiadny listinný alebo iný právne
relevantný dôkaz svedčiaci o tom, že kúpna cena aj vo svojom zostatku 7.000 Eur bola predávajúcemu vyplatená.
Na základe uvedeného súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.000,00 Eur spolu s príslušenstvom, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, titulom doplatku kúpnej ceny vo výške 7.000 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania v zmysle príslušných zákonných ustanovení, a to vo výške 8,5 % zo sumy 8.200 Eur od 01.08.2013 do 26.09.2013 (kedy bola čiastka 1.200 Eur žalovaným uhradená) a zo zostatku kúpnej ceny 7.000 eur odo dňa nasledujúceho po čiastočnej úhrade, teda od 27.09.2013 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania tvorí zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 420,00 Eur podľa Položky 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
Trovy právneho zastúpenia podľa § 10 a nasl. Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov pozostávajú z odmeny za poskytnutie právnych služieb za 5 úkonov právnej služby v hodnote 237,34 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 26.01.2016 a dňa 07.04.2016), 3 x režijný paušál za rok 2014 vo výške 8,04 Eur a 2 x režijný paušál za rok 2016 vo výške 8,58 Eur a 20 % DPH, čo spolu činí 1.227,98 Eur, ako aj z hotových výdavkov a to cestovných náhrad podľa zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, za použitie osobného motorového vozidla zn. MERCEDES - BENZ M1, EČV: H. XXX C. v celkovej výške 71,86 Eur (základná náhrada za cestu 2 x Poprad - Prešov a späť, t. j. 80 km x 4 x 0,183 Eur/km [§ 1 písm. b) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z. z.] vo výške 58,56 Eur a náhrada za spotrebované pohonné hmoty, s priemernou spotrebou 4,4 l/100 km; spolu 4 x 80 km x 4,4 l/100 km : 100 x 0,944 Eur, t. j. vo výške 13,30 Eur a 20 % DPH); a náhrady za stratu času (cesta 2 x Poprad - Prešov a späť, teda 12 začatých polhodín, t. j. 12 x 14,30 Eur = 171,60 Eur) v celkovej výške 171,60 Eur. Trovy právneho zastúpenia teda spolu činia 1.471,44 Eur (1.227,98 Eur + 171,60 Eur + 13,30 Eur + 58,56 Eur). Celkovo trovy konania predstavuje suma 1.891,44Eur.
O povinnosti žalovaného zaplatiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.