Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-143-2012.pdf
PDF · 118.57 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/143/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci navrhovateľov: X./ O.. H. T., bytom Z. XX, XXX XX T., X./ E.. D. T., bytom Z. XX, XXX XX T. proti odporcom: 1./ Hlavné mesto SR - Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, 2./ Mestská časť Bratislava - Staré mesto, so sídlom Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, IČO: 00 603 147, X./ D. J., bytom R. XX, R. T., X./ L. U., bytom D. XX, T., X./ Q. C., bytom R. XX, R. Biel, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, takto
rozhodol:
Súd určuje, že nájomný pomer založený nájomnou zmluvou č. 2942-2000/321 zo dňa 14. 02. 2000 trvá.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom zo dňa 27. 06. 2012 domáhali určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu zo strany odporcov zo dňa 21. 03. 2012, určenia, že nájomný pomer k bytu č. 2 nachádzajúceho sa na 1. poschodí v T., Z. XX, založený nájomnou zmluvou č. XXXX-2000/321 zo dňa 14. 02. 2000 uzavretou medzi prenajímateľom - odporcom v 2. rade a nájomcami - navrhovateľmi v 1 a 2. rade trvá a nekončí uplynutím výpovednej lehoty 12 mesiacov v zmysle výpovede zo dňa 21. 03. 2012. Svoj návrh zdôvodnili tým, že ako manželia sú spoločnými nájomcami trojizbového bytu č. 2, na 1.poschodí nachádzajúceho sa v T., Z. XX, na základe nájomnej zmluvy č. XXXX-XXXX/XXX zo dňa 14. 02. 2000. Odporcovia D. J., L. U., Q. C. a starostka Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto podpísali výpoveď z nájmu predmetného bytu zo dňa 21. 03. 2012 podľa § 3 ods. l zák. č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Namietala, že odporcovia nevykonali riadne doručenie výpovede, Nakoľko sú spoloční nájomcovia a odporcovia nedoručili výpoveď do vlastných rúk každému z navrhovateľov. Navrhovateľovi v 1 rade nedoručili výpoveď vôbec. Mala za to, že z uvedeného dôvodu nedošlo k zániku predmetného nájomného vzťahu. Dôvodila, že zánik nájmu bytu nemôže nastať v prípade, ak kumulatívne neexistuje výpoveď z nájmu bytu ako jednostranný, adresný hmotnoprávny úkon prenajímateľa voči nájomcovi a ak túto výpoveď prenajímateľ nedoručí nájomcovi, prípadne spoločným nájomcom osobitne. Poukázali na to, že nedielna podstata práva spoločného nájmu bytu manželmi sa prejavuje nielen pri výkone tohto práva, ale tiež pri jeho zániku. Právo spoločného nájmu bytu manželmi nemôže trvať ani zaniknúť len vo vzťahu k jednému z jeho nositeľov. V dôsledku nedielnej povahy spoločného nájmu bytu manželmi výpoveď, doručená len jednému z manželov (len jednému zo spoločných nájomcov bytu), nemôže vyvolať zánik nájomného vzťahu, lebo vo vzťahu k druhému manželovi (druhému spoločnému nájomcovi bytu) chýba nevyhnutná existencia tohto hmotnoprávneho úkonu prenajímateľa. V takomto prípade nemožno
uvažovať ani o platnosti, či neplatnosti výpovede z nájmu bytu. K udeleniu samotnej výpovede uviedli, že výpoveď z nájmu bytu môže byť udelená iba na základe zákona a z dôvodov uvedených v zákone. Ďalej poukázali na to, že poukázať na skutočnosť, že podpis Hlavného mesta SR - Bratislavy sa na výpovedi nenachádza. S poukazom na nedoručenie výpovede každému z navrhovateľov ako spoločným nájomcom a neúčinnosť výpovede sa domáhali zároveň určenia existencie nájomného vzťahu k bytu. Právny záujem na takomto určení preukazovali tým, že výpoveďou odporcov došlo k spochybneniu nájomného vzťahu a k presvedčeniu odporcov o ukončení nájmu so všetkými jeho následkami, ktoré zák. č. 260/2011 Z. z. s výpoveďou spája (skončenie nájmu, vypratanie bytu, požiadanie o bytovú náhradu v stanovených lehotách). Touto situáciou sa dostali do právnej neistoty z hľadiska uspokojenia bytovej potreby našej rodiny a vážnych obáv ďalších krokov vlastníkov domu týkajúcich sa vypratania bytu.
Odporca 1 žiadal konanie voči nemu zastaviť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. V danom prípade nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, keďže napriek tomu, že je vlastníkom (podielovým spoluvlastníkom) nehnuteľnosti na Obchodnej ulici č. XX v T., nemá právne postavenie prenajímateľa bytov z dôvodu, že nehnuteľnosť bola aj v rozsahu týchto práv a povinností zverená do správy Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Nebol účastníkom nájomného vzťahu, neplatnosť ukončenia ktorého sa navrhovatelia žalobou domáhajú.
Odporca 2 vo svojom vyjadrení došlom súdu dňa 17. 04. 2013 žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že výpoveď, určenia, ktorej neplatnosti sa navrhovatelia domáhajú, bola doručená v súlade so zákonom. Navrhovateľovi 2 bola doručené výpoveď z nájmu bytu dňa 29. 03. 2012. Poukázal na to, že novelou zákona č. 355/2012 Z. z. bol do zákona vložený nový § 3a, ktorý umožňoval podať výpoveď tým nájomcom, ktorým sa nepodarilo doručiť výpoveď do 31. 03. 2012 ju podať do 31. 12. 2012. Navrhovateľovi v I. rade, sa takýmto postupom v zmysle vyššie uvedenej právnej podarilo doručiť výpoveď z nájmu bytu dňa 28. 12. 2012. Poukázal na to, že zákon č. 260/2011Z.z. a ani zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník nikde neustanovuje, že výpoveď z nájmu bytu, ktorý užívajú ako nájomcovia manželia, musí byť doručený v ten istý deň obom manželom. Zákon ustanovuje, že výpoveď musí byť doručená obom manželom, keďže v zmysle § 703 OZ ide o spoločný nájom manželmi. Trval na tom, že výpoveď z nájmu predmetného bytu bola doručená navrhovateľom v lehote stanovenej zákonom t. j. do 31. 03. 2012 navrhovateľovi 2 a do 31. 12. 2012 navrhovateľovi 1. Namietal, že odporca 1 nie je pasívne vecne legitimovaný. Poukázal na to, že v čase podania návrhu nebola navrhovateľovi 2 doručená výpoveď z nájmu bytu a preto nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu. Dôvodil, že navrhovateľ v 1.rade požaduje aby súd určil, že výpoveď, ktorá mu nebola doručená je neplatná. určenie neplatnosti takého právneho úkonu, ktorý voči nemu v čase podania žaloby neexistoval S poukazom na § 711 ods. 6 OZ mal za to, že sa nemôže domáhať určenia neplatnosti výpovede, ktorá mu nebola doručená. Namietal, že Navrhovateľ 2 mal odo dňa 29. 03. 2012, kedy mu bola výpoveď doručená zákonnú 3 - mesačnú lehotu na podanie žaloby o určenie neplatnosti výpovede. Navrhovateľovi2 uplynula lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu dňa 29. 06. 2012. Navrhovateľ 2 podal žalobu na súd až dňa 19. 07. 2012, t. i. po uplynutí zákonnej lehoty na podanie určenie neplatnosti výpovede.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise z ktorých ustálil tento skutkový a právny stav veci:
Navrhovatelia ako manželia uzatvorili dňa 14. 02. 2000 s odporcami 1, 3, 4 a 5 nájomnú zmluvu č. XXXX-XXXX/XXX. Predmetom nájmu bol byt špecifikovaný v čl. 1 zmluvy
Z listiny označenej ako výpoveď z nájmu zo dňa 21. 03. 2012 súd zistil, že odporcovia v 1. 3, 4 a 5. rade dali výpoveď z nájmu bytu špecifikovaného v uvedenej liste navrhovateľom v 1. a 2. rade.
Z listiny označenej ako výpoveď z nájmu zo dňa 05. 12. 2012 súd zistil, že odporcovia v 1., 3., 4. a 5. rade dali výpoveď z nájmu bytu špecifikovaného v uvedenej liste navrhovateľovi 1.
Z obsahu spisu ako aj z výpovedí účastníkov konania súd zisti, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 21. 03. 2012 bola navrhovateľke 2 doručená dňa 29. 03. 2012. Navrhovateľovi 1 uvedená výpoveď doručená nebola. Výpoveď z nájmu bytu zo dňa 05. 12. 2012 bola doručená navrhovateľovi 1 dňa 28. 12. 2012 na základe fikcie doručenia. Navrhovateľke 2 výpoveď zo dňa 5. 12. 2012 doručená nebola.
Z Protokolu č. 51/92 o zverení majetku Hlavného mesta SR Bratislavy do správy mestskej časti Bratislava Staré Mesto v spojení s prílohou č. 1 súd zistil, že bytový dom, v ktorom sa nachádza sporný byt bol zverený do správy odporcu v 2. rade.
Navrhovatelia zotrvali na svojej argumentácii uvedenej v písomnom návrhu. Mali za to, že výpoveď je neplatná. Za dôvod neplatnosti považovali to, že výpoveď im nebola riadne doručená a navrhovateľovi 1 nebola vôbec doručená. Za dôvod neplatnosti, považovali aj to, že nie je jasné, z akého právneho dôvodu bola výpoveď udelená. Poukázali na osobitosť nadobudnutia 1/6 spoluvlastníckeho podielu na celom bytovom dome p. J.. Nakoľko nešlo o nadobudnutie na základe reštitúcie, ale o komerčné nadobudnutie, p. J. si musel byť vedomý, že v bytovom dome sú chránené nájmy. Mali za to, že nie neboli splnené podmienky , aby bola daná výpoveď podľa v nej uvedeného zákona. Naliehavý právny záujme na určení druhého výroku spočívala z hľadiska právnej istoty a zabezpečenia bytovej potreby, považovali za nevyhnutné aby mali jednoznačne určené, že legálne užívajú byt na základe existujúceho nájomného vzťahu. Rozporovali doručenie výpovede zo dňa 05. 12. 2012 navrhovateľovi 1 z dôvodu, že v čase od 13. 12. do 27. 12. 2012 sa nachádzal v ubytovacom zariadení Šachtička. Tvrdenia odporkyne v 5. Rade považovali za irelevantné, vzhľadom na fakt, že namietaná výpoveď navrhovateľovi 1 doručená nebola. Čo sa týka účelovosti potvrdenia Šachtičky, považovali za dostatočne preukázané, že v spornom období sa navrhovateľ 1 nezdržiaval v mieste bydliska, vykonávanie ďalšieho dokazovania vyžiadaním si ďalších potvrdení považovali za nedôvodné, nakoľko sa jedná o povinnosť, ktorú má uvedené zariadenie a nie navrhovatelia.
Odporca 1 zotrval na svojom písomnom vyjadrení. Mal za to, že výpoveď bola navrhovateľom doručená platne. Bola doručená obom nájomcom, spoločným nájomcom bytu, pričom zákon nevyžaduje, aby výpoveď z nájmu bola daný v tomto istom termíne obom nájomcom. Z uvedeného mal za to, že výpoveď bola doručená riadne a že je platná. Bol toho názoru, že súd by sa mal zaoberať touto otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľov ako aj otázkou dodržania lehoty na podanie žaloby o neplatnosť výpovede. Vyriešenie tejto otázky je relevantné. Ak bola žaloba podaná po lehote, je dôvodné zamietnutie tejto žaloby, rovnako namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa v 1. rade.
Odporca 2 sa pridržal svojho písomného vyjadrenia. Argumentoval, že dôvod podania výpovede vyplýva zo zákona 260/2011 Z. z., podľa ktorého prenajímateľ má možnosť podať výpoveď z nájmu bez udania dôvodu. Mal za to, že tento zákon sa vzťahuje aj na nadobúdateľov nehnuteľnosti resp. ich časti a teda zohľadňuje spôsob nadobudnutia. Čo sa týka doručovania výpovedí z nájmu , navrhovateľom v dvoch etapách, využil svoju zákonnú možnosť podať výpoveď v súlade s § 3 a) zák. 260/2011 Z. z., aby tým umožnil navrhovateľom 1 a 2 využiť svoje právo na uznanie bytovej náhrady. Mal za to, že uplynutím výpovednej doby nájom zanikol. Pri doručení výpovede navrhovateľovi 1 vychádzal z §15 ods. 2 zák. 260/2011 Z. z., podľa ktorého na doručovanie výpovede z nájmu bytu podľa § 3 sa vzťahujú ustanovenia O. s. p. Podľa § 46 ods. 2 O. s. p. sa písomnosť považuje za doručenú dňom keď bola súdu vrátená i keď sa o tom adresát nedozvedel. V tomto prípade bola písomnosť vrátená odporcovi dňa 28. 12. 2012. Namietal, že navrhovateľ 1 nie je v spore aktívne legitimovaný, vzhľadom na skutočnosť, že výpoveď zo dňa 21. 03. 2012 mu nebola doručená. Uviedol, že meno D. T. rukou dopísané na výpovedi zo dňa 21. 03. 2012, ktorá jej bola doručená bolo dopísané z jeho strany. Vo vzťahu k navrhovateľke v 2. rade namietal, že návrh bol podaný po lehote.
Odporcovia 3-5 sa pridržali vyjadrenia odporcov 1 a 2. odporkyňa 5 potvrdenie hotela R. považovala za nedôveryhodné, nepostačujúce a účelové. Argumentovala, že keď bola doručovaná výpoveď v marci navrhovateľke 2, táto hneď volala navrhovateľovi 1. Vzhľadom na uvedené teda musel vedieť o tom, že im bola daná výpoveď. Poukázal na to, že v predmetnom byte sa navrhovatelia nezdržiavajú, bývajú na Dlhých dieloch, ale preukázať to nevedela. Rovnakú vedomosť uvádzala aj odporkyňa v 4. rade, túto skutočnosť preukázať rovnako nevedela.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov prenajímateľ bytu podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e) môže vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu do 31. marca 2012; ak ide o byt podľa § 2 ods. 1 písm. a), ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Výpovedná lehota je 12 mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov prenajímateľ bytu podľa § 2 ods. 1 písm. c) môže vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu o vydaní nehnuteľnosti. Výpovedná lehota je šesť mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď.
Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov výpoveď nájmu bytu prenajímateľ doručí nájomcovi do vlastných rúk a kópiu výpovede nájmu bytu obci príslušnej na konanie o nároku na poskytnutie bytovej náhrady. Prílohou kópie výpovede nájmu bytu je doklad o tom, že ide o byt podľa § 2 ods. 1. Obec vedie zoznam doručených kópií výpovedí podľa jednotlivých prenajímateľov a podľa bytov uvedených podľa § 2 ods. 1.
Podľa § 3 ods. 6 Zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov nájomca, ktorý má nárok na bytovú náhradu, nie je povinný sa vysťahovať z bytu a byt vypratať, kým mu obec neposkytne bytovú náhradu podľa § 5 ods. 4. Na práva a povinnosti nájomcu podľa prvej vety sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 3a Zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov prenajímateľ bytu, ktorý nepodal výpoveď nájmu bytu podľa § 3 ods. 1 alebo nájomca bytu podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e) môže vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu do 31. decembra 2012; ak ide o byt podľa § 2 ods. 1 písm. a), ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Výpovedná lehota je 12 mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi alebo prenajímateľovi doručená výpoveď. Práva a povinnosti prenajímateľa upravené v tomto zákone, súvisiace s výpoveďou nájmu bytu, platia aj pre nájomcu.
Podľa § 15 ods.2 Zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov Na doručovanie výpovede nájmu bytu podľa § 3 sa vzťahujú ustanovenia § 46 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 703 os. 1 Občianskeho zákonníka ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
Podľa § 710 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou
Podľa § 710 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. (§46 OSP).
Podľa § 711 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť, uloží sa písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným
spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola uložená, i keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ak sa podľa odseku 2 písomnosť odovzdá účastníkovi, ktorý má na veci protichodný záujem, je doručenie neúčinné. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase doručovania výpovede z nájmu bytu, do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase doručovania výpovede z nájmu bytu, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 20 OSP každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovatelia ako manželia sa na základe nájomnej zmluvy č. 2942-2000/321 zo dňa 14. 02. 2000 stali spoločnými nájomcami bytu špecifikovaného v listine označenej ako výpoveď z nájmu. Rovnako nebolo sporné to, že odporcovia doručili dňa 29. 03. 2012 navrhovateľke v 2. rade výpoveď z nájmu bytu zo dňa 21. 03. 2012 a taktiež nebolo sporné, že táto výpoveď nebola doručená navrhovateľovi v 2. rade. V danom spore sa teda súd zameral na riešenie nasledovných otázok, ktoré zostali medzi účastníkmi sporné. Predovšetkým bolo potrebné vyriešiť otázku, či navrhovatelia boli oprávnení domáhať sa žalobným návrhom určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu zo dňa 21. 03. 2012, ak im ako sami uvádzajú nebola doposiaľ riadne doručená, následne bolo potrebné riešiť situáciu, či skutočne výpoveď bola/nebola navrhovateľom doručená, a s poukazom na to riešiť, či žaloba bola z tohto pohľadu podaná včas, zistiť, či je daný naliehavý právny záujem na určení, že nájomný vzťah trvá. Predmetom každého civilného procesu je procesný nárok vymedzený žalobcom a tvorí ho žalobný petit a základ žaloby, t. j. právne relevantné skutočnosti, na ktorých žalobca svoj nárok zakladá. V sporovom konaní súd nie je oprávnený bez súčinnosti so žalobcom konať a rozhodovať o niečom inom, ale len skúma, či platné právo umožňuje, aby na základe skutkového stavu veci tvrdeného žalobcom, mohlo byť žalobe vyhovené. Podľa ustálenej judikatúry NS SR (napr. rozhodnutie 60/2005, sp. zn. 2 Cdo 17/2005) skutočnosť, že jednostranný právny úkon výpovede z nájmu bytu neexistuje, alebo nebol nájomcovi doručený, vylučuje možnosť aplikácie ustanovenia § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu. Podstata právnej úpravy uvedenej v ustanovení § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že ak nájomca, ktorému prenajímateľ dal výpoveď z nájmu bytu, chce zániku nájmu zabrániť, nemá inú možnosť, než v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote odo dňa doručenia výpovede podať návrh na súd o neplatnosť výpovede, lebo v opačnom prípade právo nájomcu uplatniť tento nárok na súde zaniká a že, ak túto možnosť nájomca nevyužije, v rámci iného konania súdy už nemôžu riešiť otázku platnosti výpovede z nájmu bytu ani ako otázku predbežnú. Aplikácia ustanovenia § 711 ods. 6 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede, predpokladá, že 1. vôbec existuje výpoveď z nájmu bytu ako jednostranný, adresný, hmotnoprávny úkon konkrétneho prenajímateľa urobeného voči konkrétnemu nájomcovi a 2. prenajímateľ výpoveď nájomcovi doručil. V opačnom prípade, t.j. ak vôľa, obsahom ktorej je výpoveď, prejavená nebola (právny úkon výpovede nájmu bytu neexistuje), resp. bola, ale právny úkon nebol nájomcovi vôbec doručený, aplikácia ustanovenia § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka do úvahy neprichádza. Nájomca sa logicky nemôže s úspechom domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého existencia chýba, resp. uplatniť neplatnosť výpovede na súde, ak mu výpoveď nebola vôbec doručená (účinky výpovede nastávajú až
dňom jej doručenia a deň doručenia výpovede je skutočnosťou rozhodujúcou pre začiatok plynutia zákonom stanovených lehôt, výpovednej aj prekluzívnej). V takýchto prípadoch zánik nájmu bytu v zmysle § 710 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka nastať nemôže, pričom súd je povinný v každom konaní, sa námietkou nájomcu, v tomto smere vznesenou, zaoberať. V takomto prípade totiž nejde o riešenie otázky (ne)platnosti výpovede v zmysle § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Rovnako je súd viazaný aj žalobným petitom tak ako ho vymedzil navrhovateľ v žalobnom návrhu pokiaľ tento spĺňa všetky náležitosti podania podľa §43 a §79 OS
Právo spoločného nájmu bytu manželmi je spoločným nájmom osobitného druhu, ktorý sa vyznačuje nedielnosťou. Výpoveď z nájmu bytu musí prenajímateľ doručiť obidvom manželom. Výpovedi prenajímateľa, ktorá smeruje len voči jednému z manželov, nemožno priznať právnu relevanciu; v takomto prípade nemožno uvažovať ani o prípadnej neplatnosti tohto právneho úkonu. U žalôb o neplatnosť výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka netreba preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2004, sp. zn. 2 Cdo 137/2003)
Právo spoločného nájmu bytu manželmi nemôže trvať ani zaniknúť len vo vzťahu k jednému z jeho nositeľov. Výpoveď, doručená len jednému z manželov, nemôže vyvolať zánik nájomného vzťahu; v takomto prípade aplikácia § 711ods.6 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy a nemožno uvažovať ani o platnosti, či neplatnosti výpovede z nájmu bytu. ( uznesenie NSSR sp. zn. 3MCdo/4/2011)
Právo spoločného nájmu bytu manželmi (§ 703 a nasl. OZ) je zvláštnym prípadom spoločného nájmu bytu, ktorý sa vyznačuje tým, že svedčí obom manželom spoločne a nedielne. Nedielnosť tohto práva sa v hmotnoprávnej oblasti okrem iného prejavuje tým, že výpoveď z nájmu bytu musí byť daná obidvom manželom a obidvom musí byť aj doručená. Výpoveď prenajímateľa, ktorá smeruje len voči jednému z manželov, nemožno priznať právnu relevanciu vo vzťahu k obom manželom. Nedielnosť tohto práva znamená, že žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu nemôže s úspechom uplatniť na súde len jeden z manželov (ten, ktorému bola výpoveď daná) aj v mene druhého manžela ako spoločného nájomcu. Právo spoločného nájmu bytu manželmi nemôže totiž zaniknúť, prípadne trvať len vo vzťahu k jednému z jeho nositeľov.
Zánik nájmu bytu v zmysle ustanovenia § 710 ods. 1 a 3 OZ nemôže nastať v prípade, ak kumulatívne neexistuje výpoveď z nájmu bytu ako jednostranný, adresný hmotnoprávny úkon prenajímateľa voči nájomcovi a ak túto výpoveď prenajímateľ nedoručí nájomcovi, prípadne spoločným nájomcom osobitne (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 17/2005).
V danom prípade, v ktorom nebolo sporné, že k predmetnému bytu vzniklo navrhovateľom v prvom a druhom rade právo spoločného nájmu bytu manželmi. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporcovia mala v úmysle výpoveďou z nájmu bytu ukončiť s nimi tento právny vzťah a že výpoveď (adresovanú H. T. a D. T. ) bola doručená len navrhovateľke v druhom rade.
V preskúmavanej veci bolo rozhodujúce posúdenie otázky, či výpoveď prenajímateľov z nájmu bytu ako jej jednostranný, adresný hmotnoprávny úkon voči nájomcom smerujúci k ukončeniu nájmu bytu bola spôsobilá vyvolať účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spája zákon. Súd v danej veci súhlasí s argumentáciou navrhovateľov v tom, že pokiaľ mala mať uvedená výpoveď za následok zánik spoločného nájmu bytu manželmi, musela byť doručená obom spoločným nájomcom.
V dôsledku nedielnej povahy spoločného nájmu bytu manželmi výpoveď, doručená len jednému z manželov (len jednému zo spoločných nájomcov bytu), nemôže vyvolať zánik nájomného vzťahu, lebo vo vzťahu k druhému manželovi (druhému spoločnému nájomcovi bytu) chýba nevyhnutná existencia tohto hmotnoprávneho úkonu prenajímateľa. Navrhovatelia tak ako bolo uvedené vyššie sa domáhali určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu. Svoj návrh (pokiaľ ide o jeho skutkové vymedzenie) odôvodnili tým, že odporcovia nevykonali riadne doručenie výpovede, nakoľko navrhovatelia sú spoloční nájomcovia a odporcovia nedoručili výpoveď do vlastných rúk každému z navrhovateľov. Navrhovateľovi v 1 rade nedoručili predmetnú výpoveď vôbec. Z uvedeného dôvodu preto nedošlo k zániku predmetného nájomného vzťahu. Dôvodili, že zánik nájmu bytu nemôže nastať v prípade, ak kumulatívne neexistuje výpoveď z nájmu bytu ako jednostranný, adresný hmotnoprávny úkon prenajímateľa voči nájomcovi a ak túto výpoveď prenajímateľ
nedoručí nájomcovi, prípadne spoločným nájomcom osobitne. Poukázali na to, že nedielna podstata práva spoločného nájmu bytu manželmi sa prejavuje nielen pri výkone tohto práva, ale tiež pri jeho zániku. Právo spoločného nájmu bytu manželmi nemôže trvať ani zaniknúť len vo vzťahu k jednému z jeho nositeľov. V dôsledku nedielnej povahy spoločného nájmu bytu manželmi výpoveď, doručená len jednému z manželov (len jednému zo spoločných nájomcov bytu), nemôže vyvolať zánik nájomného vzťahu, lebo vo vzťahu k druhému manželovi (druhému spoločnému nájomcovi bytu) chýba nevyhnutná existencia tohto hmotnoprávneho úkonu prenajímateľa. Preskúmaním obsahu oboch listín označených a výpoveď z nájmu bytu súd dospel k záveru, že tieto listiny sú rozdielne a teda, že sa jedná o dve rôzne výpovede z nájmu bytu. Ich rozdielnosť spočíva jednak v označení adresáta, teda osoby, ktorej výpoveď z nájmu bytu odporcovia dávajú, keď výpoveď z nájmu bytu zo dňa 21. 03. 2012 odporcovia dali obom navrhovateľom, avšak túto doručili len navrhovateľke v 2. rade a výpoveď z nájmu bytu zo dňa 05. 12. 2012 odporcovia dali len navrhovateľovi v 1. rade a len výlučne tomuto ju aj doručili. A rozdielnosť spočíva aj v samotnom datovaní dňa, z ktorého výpoveď je. Vzhľadom na uvedené nemôže súd súhlasiť s argumentáciu odporcov 1, 3, 4 a 5, že výpoveď z nájmu bytu bola doručená riadne obom navrhovateľom s tým, že zákon nestanovuje podmienku platnosti dania výpovede, aby bola výpoveď z nájmu bytu pri spoločnom nájme bytu manželmi doručená obom manželom v rovnakom čase. S uvedeným by bolo možné súhlasiť v tom prípade, ak by odporcovia doručili obom navrhovateľom totožnú výpoveď z nájmu bytu. V danom prípade však odporcovia doručili výpoveď z nájmu bytu každému z manželov rozdielnu a z uvedeného dôvodu teda k účinnému doručeniu výpovede z nájmu bytu dôjsť nemohlo a tým ani k zániku spoločného nájmu bytu , nakoľko ani jedna z výpovedí nebola doručená obom spoločným nájomcom bytu. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh navrhovateľov v časti týkajúcej sa určenia, že výpoveď z nájmu bytu zo strany odporcov zo dňa 21. 03. 2012 je neplatná, je potrebné návrh zamietnuť z dôvodu, že výpoveď, doručená len jednému z manželov, nemôže vyvolať zánik nájomného vzťahu a v takomto prípade aplikácia §711ods.6 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy a nemožno uvažovať ani o platnosti, či neplatnosti výpovede z nájmu bytu. Vzhľadom na vyššie odôvodnenú neexistenciu jednostranného právneho úkonu potom nemohlo dôjsť ani k zániku nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou č. XXXX-XXXX/XXX zo dňa 14. 02. 2012 medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade na jednej strane a odporcami 1, 3,4, a 5 na strane druhej a je teda možné skonštatovať, že nájomný pomer založený nájomnou zmluvou č. XXXX-XXXX/XXX zo dňa 14. 02. 2000 trvá.
Uvedeným určením sa postavenie nájomcov ako účastníkov slabších stane v danom vzťahu istejším. Z uvedeného dôvodu dospel súd k záveru, že v daný veci je daný naliehavý právny záujem na takomto určení.
Nedôvodná je aj námietka týkajúca sa včasnosti dania výpovede. Občiansky zákonník v § 711 ods. 6 stanovuje lehotu tri mesiace odo dňa doručenia výpovede. Pre napadnutie platnosť výpovede na súde . Zákon uvádza, že účinky takto napadnutej výpovede nastanú až právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým súd zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu. Táto lehota sa však vzťahuje iba na výpoveď z nájmu bytu daná z niektorým z taxatívne uvedených dôvodov podľa § 711 ods.1OZ. V danom prípade bola výpoveď z nájmu bytu daná podľa osobitného zákona a to zákona č. 260/2011Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Tento zákon žiadnu lehotu na uplatnenie nároku o neplatnosť výpovede z nájmu bytu neupravuje.
Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu je právne irelevantné sa zaoberať ďalšími námietkami zo strany odporcov spočívajúcimi v námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany navrhovateľa v 1. rade domáhať sa určenia neplatnosti výpovede, ktorá mu nebola doručená a v námietke, že navrhovateľka v 2. rade nepodala návrh včas. Vzhľadom na to, že výpoveď, nájmu z bytu, ktorej určenia neplatnosti sa navrhovatelia domáhajú nebola doručená obom spoločným nájomcom bytu nemohli nastať ani účinky výpovede. Účinky výpovede nastávajú až dňom jej doručenia a deň doručenia výpovede je skutočnosťou rozhodujúcou pre začiatok plynutia zákonom stanovených lehôt, výpovednej aj prekluzívnej. Vo vzťahu k odporcovi v 1. rade súd návrh zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. S poukazom na Protokol č. 51/92 o zverení majetku hlavného mesta SR Bratislavy do správy mestskej časti Bratislava Staré Mesto v spojení s prílohou č. 1 súd zistil, že bytový dom, v ktorom sa nachádza
sporný byt bol zverený do správy odporcu v 2. rade. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľmi namietané právne úkony boli realizované výlučne odporcami v 1, 3, 4 a 5. rade. Súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že odporca v 2. rade, v danej veci nie je pasívne legitimovaný subjekt
K otázke, či bola výpoveď z nájmu bytu zo dňa 05. 12. 2012 riadne doručená navrhovateľovi 1 súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, riešenie uvedenej otázky je vo veci irelevantné. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 05. 12. 2012 bola doručované len navrhovateľovi v 1. rade a navrhovateľke v 2. rade doručená nebola. Súd nadrámec udáva, že pokiaľ ide o argument navrhovateľov spočívajúci v tom, že sa v čase doručovania výpovede navrhovateľovi v 1. rade v mieste doručovania nezdržiavali, nakoľko v čase 17.12. - 27.12. 2012 sa zdržiavali v zariadení Šachtička súd poukazuje na to, že zaoberať sa v danom prípade uvedenou otázkou je irelevantné, nakoľko navrhovatelia sa nedomáhajú určenia neplatnosti výpovede zo dňa 05. 12. 2012. Pokiaľ ide o ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania prednesené odporcami ( výsluch svedkyne bývalej právničky odporcu v 2. rade, ktorá má dosvedčiť to, že navrhovateľovi 1 bola výpoveď z bytu oznámená ústne a že bola doručená navrhovateľke, resp. má preukázať, že výpoveď bola doručená manželke a tá to hneď oznámila manželovi, vykonanie dopytu na príslušný miestny úrad, či bola zaplatená miestna daň z pobytu z dôvodu pobytu navrhovateľov v hoteli Šachtička v období 17. XX. - XX. 12. 2012) súd zamietol, nakoľko ich považoval, vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, za nadbytočné, k meritu veci irelevantné a vedúce len k zbytočnému predlžovaniu súdneho konania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3. O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/ f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V Bratislave dňa 07. 04. 2016