Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_4C-33-2020.pdf
PDF · 110.09 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/33/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Michaelou Saganovou v právnej veci žalobkyne: Jozefa Martinková, rod. Nemcová, nar. 01.02.1930, trvale bytom 013 19 Zbyňov 209, štátna občianka SR, právne zastúpená: AK JUDr. Gelatka, s.r.o., IČO: 46 633 154, so sídlom Námestie SNP 17, 015 01 Rajec, proti žalovaným: v rade 1/ František Nemec, neznámy vlastník, neznámy vlastník zastúpený: Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, v rade 2/ Jozefa Horecká, rod. Adamková, nar. 07.04.1943, trvale bytom Oslobodenia 41/44, 010 04 Žilina - Bánová, štátna občianka SR, v rade 3/ Zuzana Trnková, rod. Trnková, nar. 07.12.1963, trvale bytom Pribišova 3083/4, 841 05 Bratislava - Karlova Ves, štátna občianka SR, v rade 4/ Mária Nikolová, rod. Trnková, nar. 27.08.1968, trvale bytom Babuškova 3108/10, 821 03 Bratislava - Ružinov, štátna občianka SR, v rade 5/ Mgr. Simona Šramová, rod. Šramová, nar. 25.04.1991, trvale bytom Trnavská 1335/6, 010 08 Žilina, štátna občianka SR, v rade 6/ Juraj Trnka, nar. 26.09.1958, trvale bytom 059 81 Dolný Smokovec 16206, štátny občan SR, v rade 7/ Peter Trnka, nar. 27.01.1961, trvale bytom Pod Lesom 1476/21, 060 01 Kežmarok, štátny občan SR, v rade 8/ Juraj Adamko, nar. 03.03.1969, trvale bytom Bánová 131/14, 010 04 Žilina, štátny občan SR, v rade 9/ Milan Adamko, nar. 12.05.1972, trvale bytom 013 18 Podhorie 112, štátny občan SR, v rade 10/ Ivan Adamko, nar. 25.07.1973, trvale bytom Mesačná 131/17, 010 04 Žilina, štátny občan SR, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v rade 1/ až 10/ k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Zbyňov, obec Zbyňov a okres Žilina zapísaným na LV č. 176 vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom ako parcela EKN č. 716 - orná pôda o výmere 3755 m2, v prospech žalobcu v podiele 9/10 - ín a v prospech žalovaného v rade 1/ v podiele 1/20 - ina, žalovaného v rade 2/ v podiele 1/60- ina, žalovaného v rade 3/ v podiele 1/300- ina, žalovaného v rade 4/ v podiele 1/300- ina, žalovaného v rade 5/ v podiele 1/300- ina, žalovaného v rade 6/ v podiele 1/300- ina, žalovaného v rade 7/ v podiele 1/300- ina, žalovaného v rade 8/ v podiele 1/180- ina, žalovaného v rade 9/ v podiele 1/180- ina, žalovaného v rade 10/ v podiele 1/180- ina a toto vyporiadava tak, že nehnuteľnosti prikazuje v podiele 1/1 - ina do výlučného vlastníctva žalobkyne.
Žalobkyňa j e p o v i n n á titulom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva zaplatiť primeranú náhradu žalovanému v rade 1/ vo výške 751,00 EUR, a to na účet Slovenského podielového fondu, IBAN: SK34 8180 0000 0070 0019 4492, VS: 4332020, žalovanému v rade 2/ vo výške 250,33 EUR, žalovanému v rade 3/ vo výške 50,07 EUR, žalovanému v rade 4/ vo výške 50,07 EUR, žalovanému v rade 5/ vo výške 50,07 EUR, žalovanému v rade 6/ vo výške 50,07 EUR, žalovanému v rade 7/ vo výške 50,07 EUR, žalovanému v rade 8/ vo výške 83,44 EUR, žalovanému v rade 9/ vo výške 83,44 EUR, žalovanému v rade 10/ vo výške 83,44 EUR, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.08.2020 domáhala voči žalovaným v rade 1/ až 10/ zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam - pozemok EKN parcela č. 716 - orná pôda o výmere 3755 m2, evidované na LV č. 176 pre k. ú. Zbyňov, obec Zbyňov, okres Žilina, a to tak, aby uvedenú nehnuteľnosť súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou vyplatiť žalovaným primeranú náhradu vo výške 4,00 Eurá za 1 m2. Zároveň žalobkyňa nežiadala priznať nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobu žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou vyššie uvedenej nehnuteľnosti v podiele 9/10-ín. Žalovaný v rade 1/ je evidovaný ako vlastník podielu o veľkosti 1/20- ina. V zápise pod B2 na liste vlastníctva je ako vlastníčka podielu o veľkosti 1/20-ina zapísaná Agáta Adamková, rod. Nemcová, nar. 16.02.1919, bytom Bánova č. 71, Žilina. Zo súčinnosti poskytnutej Mestským úradom Rajec bolo zistené, že menovaná zomrela dňa 27.10.1999 v Žiline a zanechala dedičov: Jozefa Horecká (žalovaná v rade 2/), Emília Trnková, ktorá zomrela 12.08.2012 a jej dedičmi sú žalovaní v rade 3/ až 7/ a Milan Adamko, ktorý zomrel 11.01.2008 v Žiline a jeho dedičmi sú žalovaní v rade 8/ až 10/. Žalobkyňa ďalej uviedla, že predmetný pozemok užíva výlučne ona, ostatní podieloví spoluvlastníci ho dlhodobo neužívajú a nemajú oň záujem. Reálne rozdelenie nehnuteľnosti je neúčelné, a preto žiadala o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním do jej výlučného vlastníctva. Výšku primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyňa pred podaním žaloby odkonzultovala so Slovenským pozemkovým fondom, ktorý navrhol sumu 4,00 Eurá za 1 m2, pričom uvedené považuje za nesporné. Náhradu trov konania si neuplatnila.
3. Žalovanému v rade 10/ bola žaloba doručená v súlade s ustanovením § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok vyvesením na úradnej tabuli súdu a zverejnením na webovej stránke súdu, keďže sa súdu šetrením nepodarilo zistiť adresu jeho skutočného pobytu. Žalovaná v rade 2/ a žalovaní v rade 8/ až 10/ sa k žalobe a k jej prílohám nevyjadrili, hoci súd má riadne vykázané doručenie, čo vyplýva zo spisu č.l. 40, 49, 51,89.
4. Dňa 15.11.2021 doručila vyjadrenie k žalobe žalovaná v rade 5/ (č.l. 54), v ktorom súhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva prikázaním do výlučného vlastníctva žalobkyne.
5. Dňa 16.11.2021 doručil vyjadrenie k žalobe zástupca žalovaného v rade 1/ - Slovenský pozemkový fond (č.l. 55), v ktorom súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva prikázaním do výlučného vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu. Zároveň uviedol, že za účelom určenia primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely neznámych vlastníkov požiadal obec Zbyňov o územnoplánovaciu informáciu k uvedenej parcele.
6. Dňa 18.11.2021 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovanej v rade 3/ (č.l. 60), v ktorom uviedla, že po jej právnej predchodkyni Agáte Adamkovej prebehlo v roku 1999 základné dedičské konanie (sp. zn. D 2203/99) a v roku 2008 dodatočné dedičské konanie (sp.zn. 30D 546/2008) a v roku 2012 dodatočné dedičské konanie (sp.zn. 2D 175/2012). Na základe osvedčení o dedičstve, dedičia uzavreli dohodu o vysporiadaní dedičstva ako aj dodatočne objaveného majetku, pričom nadobúdateľkou celého dedičstva sa stala Jozefa Horecká. Žalovaná v rade 3/ preto uviedla, že nemá vedomosť o jej vlastníctve, či spoluvlastníctve nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporu, ani o tom, kto v súčasnosti predmetnú nehnuteľnosť užíva.
7. Dňa 19.11.2021 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného v rade 7/ (č.l. 62), v ktorom uviedol, že po jeho právnej predchodkyni Agáte Adamkovej prebehlo v roku 1999 základné dedičské konanie (sp.zn. D 2203/99), v roku 2008 dodatočné dedičské konanie (sp.zn. 30D 546/2008) a v roku 2012 dodatočné dedičské konanie (sp.zn. 2D 175/2012). Na základe osvedčení o dedičstve, dedičia uzavreli dohodu o vysporiadaní dedičstva ako aj dodatočne objaveného dedičstva, ktorého nadobúdateľkou sa stala Jozefa Horecká. Žalovaný v rade 7/ preto uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o jeho vlastníctve či spoluvlastníctve k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporu, ani o tom, kto predmetné nehnuteľnosti užíva.
8. Dňa 19.11.2021 doručila vyjadrenie k žalobe žalovaná v rade 4/ (č.l. 64), v ktorom uviedla, že po jej právnej predchodkyni Agáte Adamkovej prebehlo v roku 1999 základné dedičské konanie (sp. zn. D 2203/99) a dve dodatočné dedičské konania- v roku 2008 (sp.zn. 30D 546/2008) a 2012 (sp.zn. 2D 175/2012). Na základe osvedčení o dedičstve, dedičia uzavreli dohodu o vysporiadaní dedičstva ako
aj dodatočne objaveného majetku, na základe ktorej sa nadobúdateľkou celého majetku stala Jozefa Horecká. Žalovaná v rade 4/ ďalej uviedla, že nemá vedomosť o jej vlastníctve, či spoluvlastníctve nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporu, ani o tom, kto v súčasnosti predmetnú nehnuteľnosť užíva.
9. Dňa 24.11.2021 doručil vyjadrenie k žalobe žalovaný v rade 6/ (č.l. 66), v ktorom uviedol, že po jeho právnej predchodkyni Agáte Adamkovej prebehlo v roku 1999 základné dedičské konanie a dve dodatočné dedičské konania- v roku 2008 (sp.zn. 30D 546/2008) a 2012 (sp.zn. 2D 175/2012). Na základe osvedčení o dedičstve, dedičia uzavreli dohodu o vysporiadaní dedičstva ako dodatočne objaveného dedičstva, na základe ktorej sa nadobúdateľkou celého dedičstva stala Jozefa Horecká. Žalovaný v rade 6/ uviedol, že nemá vedomosť o jeho vlastníctve, či spoluvlastníctve k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporu, ani o tom, kto predmetné nehnuteľnosti užíva.
10. Dňa 14.12.2021 bolo súdu doručené podanie zástupcu žalovaného v rade 1/ označené ako Doplnenie vyjadrenia k žalobe 4C/33/2020- Martinková x Nemec a spol. (č.l. 68), v ktorom uviedol, že na základe Územnoplánovacej informácie, ktorú obdržal od obce Zbyňov, nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, je vedená ako parcela určená na poľnohospodársku výrobu, na základe toho súhlasí s primeranou náhradou vo výške 4,00 eur za m2.
11. Žalobkyňa doručila prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 22.02.2022 súdu vyjadrenie (č.l. 84), v ktorom poukázala na to, že z vyjadrení žalovaných je zrejmé, že žalovaná v rade 5/ súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Vyjadrenia žalovaných v rade 3/, 4/, 6/ a 7/ žalobkyňa zhodnotila tak, že o predmetný pozemok sa nikdy nestarali a nemajú námietky k tomu, aby sa stala vlastníčkou pozemku, ktorý je predmetom sporu a zároveň má za to, že cenu navrhnutú žalobkyňou akceptujú.
12. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na 13.09.2022. Dňa 19.08.2022 doručil ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a vyjadrenie žalovaný v rade 7/ (č.l. 120), v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a zotrval na predošlom vyjadrení, pričom zároveň tvrdil, že nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom predmetného pozemku. Dňa 19.08.2022 bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a vyjadrenie žalovanej v rade 3/ (č.l. 123), v ktorom ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a zotrvala na predošlom vyjadrení a taktiež tvrdila, že nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Dňa 23.08.2022 doručila ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a vyjadrenie žalovaná v rade 4/ (č.l. 126), v ktorom ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a zotrvala na predošlom vyjadrení a súčasne tvrdila, že nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Dňa 30.08.2022 bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zástupcom žalovaného v rade 1/, pričom vzhľadom na nesporné skutočnosti medzi žalobcom a žalovanými súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti.
13. Na pojednávaní konanom dňa 13.09.2022 súd vec prejednal za účasti právneho zástupcu žalobkyne, v neprítomnosti žalobkyne a žalovaných v rade 1/ až 10/. Právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe a jej dôvodoch, pričom žalobkyňa chce predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť do výlučného vlastníctva. Nakoľko bola zo strany žalovaných akceptovaná navrhovaná cena výplatku žiadal, aby súd žalobe vyhovel a uvedené podielové spoluvlastníctvo zrušil a nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. V rámci predbežného právneho posúdenia súd uviedol, že aj s ohľadom na námietky vznesené žalovanými 3/, 4/, 6/ a 7/, sa prioritne zaoberal pasívnou legitimáciou žalovaných, ktorú posudzoval z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v pripojenom spise Okresného súdu Žilina spis. zn. 46C/68/2019. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
14. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
15. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 16. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 17. Podľa § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. 18. Podľa § 34 ods. 18 z. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“), pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov.
19. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.“), fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami podľa písm. b/ s nezisteným vlastníkom a podľa písm. c/ ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak.
20. Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z., ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c).
21. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.
22. 15. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z., fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených v § 16 ods. 1 písm. b) a c) cit. zák..
23. Za nesporné súd považoval medzi stranami samotné zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vrátane jeho spôsobu, t.j. prikázaním do výlučného vlastníctva žalobkyne. Nesporná bola tiež výška primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel vo výške 4,00 Eurá za 1 m2. Spornou medzi stranami ostala pasívna legitimácia žalovaných, ktorou sa súd prioritne zaoberal.
24. Žalovaní v rade 3/, 4/, 6/ a 7/ namietali, že nie sú vlastníkmi či spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, teda že nie sú pasívne legitimovaní v predmetnom spore. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Súd pri posudzovaní pasívnej legitimácie vychádzal predovšetkým zo stavu na liste vlastníctva č. 176, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele spolu 18/20-ín. Podielovým spoluvlastníkom 1/20-iny je žalovaný v rade 1/ ako neznámy vlastník zastúpený Slovenským pozemkovým fondom. Podielovou spoluvlastníčkou 1/20-iny je aj Agáta Adamková, rod. Nemcová, nar. 16.2.1919, ktorej právnymi nástupcami majú byť žalovaní v rade 2/ až 10/. Spornou je tak pasívna legitimácia žalovaných v rade 2/ až 10/. Z dôvodu hospodárnosti konania súd za účelom posúdenia pasívnej vecnej legitimácie pripojil spis Okresného súdu Žilina spis. zn. 46C/68/2019, v ktorom sa nachádzajú Osvedčenia o dedičstve po Agáte Adamkovej sp.zn. D 2203/99 zo dňa 30.1.2013, sp.zn. 30D/546/2008 zo dňa 18.5.2010 a sp.zn. 2D/175/2012 zo dňa 30.1.2013.
25. Súd mal z osvedčenia o dedičstve sp.zn. D 2203/99 zo dňa 28.03.2000 za preukázané, že Agáta Adamková zomrela dňa 27.10.1999 a po nej nastúpilo dedenie zo zákona v 1.dedičskej skupine, kedy dedili deti: Milan Adamko, nar. 24.08.1941, Emília Trnková, nar. 16.05.1938 a Jozefa Horecká, nar. 07.04.1943. Predmetom (základného) dedičského konania boli výlučne prostriedky na účte v Slovenskej sporiteľni. Z osvedčenia o dedičstve sp.zn. 30D/546/2008 zo dňa 18.05.2010 vyplýva, že predmetom (prvého) dodatočného dedičského konania boli nehnuteľnosti v k.ú. Bánová, ktoré na základe dohody dedičov nadobudla Jozefa Horecká. Zároveň z osvedčenia o dedičstve vyplynulo, že syn - Milan Adamko
zomrel a jeho právnymi nástupcami sa stali: Juraj Adamko, Milan Adamko, Ivan Adamko a Emília Adamková (manželka, ktorá nepripadá do žiadnej z dedičských skupín po poručiteľke). Z osvedčenia o dedičstve sp.zn. 2D/175/2012 zo dňa 30.01.2013 vyplýva, že predmetom (druhého) dodatočného dedičského konania boli nehnuteľnosti v k.ú. Zbyňov, ktoré na základe dohody dedičov nadobudla Jozefa Horecká. Predmetom dodatočného dedičského konania však nebol pozemok, ktorý je predmetom tohto konania. Z osvedčenia o dedičstve zároveň vyplynulo, že zomrela ďalšia dcéra poručiteľky - Emília Trnková, po ktorej dedili deti Zuzana Trnková, Juraj Trnka, Peter Trnka, Mária Trnková a Simona Šramová (vnučka, ako nástupca po Anne Šramovej). Z uvedených dedičských rozhodnutí vyplýva, že právnymi nástupcami po Milanovi Adamkovi v čase rozhodovania súdu sú jeho deti Juraj Adamko, Milan Adamko, Ivan Adamko, t.j. žalovaní v rade 8/ až 10/. Právnymi nástupcami po dcére poručiteľky Emílii Trnkovej sú v čase rozhodovania súdu v zmysle osvedčenia o dedičstve sp.zn. 8D/208/2012 jej deti a vnučka: Juraj Trnka, Peter Trnka, Zuzana Trnková, Mária Trnková (v súčasnosti Nikolová) a vnučka Simona Šramová.
26. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný 2/ až 10/ sú pasívne legitimovaný ako právni nástupcovia po poručiteľke Agáte Adamkovej, ktorá je na LV č. 176 zapísaná ako podielová spoluvlastníčka s veľkosťou podielu 1/20.
27. V konaní mal súd preukázané, že žalovaný 1/ je v evidencii katastra nehnuteľností vedený ako neznámy spoluvlastník, ktorý je na liste vlastníctva označený iba menom, priezviskom bez iných identifikačných údajov, čím teda nie je možné zistiť či skutočne žije, taktiež nie je možné zistiť jeho prípadných právnych nástupcov, miesto pobytu a podobne.
28. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej preukázané nasledujúce skutočnosti: Z predloženého výpisu z LV č. 176 pre kat. úz.: Zbyňov, obec Zbyňov, okres Žilina v spojení s vyššie uvedenými osvedčeniami o dedičstve, mal súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaní v rade 1/ až 10/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - KN E parc.č. 716 - orná pôda o výmere 3755 m2, pričom žalobkyňa je majoritným spoluvlastníkom, keďže jej spoluvlastnícky podiel predstavuje 18/20- ín (9/10-ín). Žalovaní 1/ - 10/ sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, ktorý vlastnia spoluvlastnícke podiely: žalovaný v rade 1/ o veľkosti 1/20, žalovaná v rade 2/ o veľkosti 1/60, žalovaná rade 3/ o veľkosti 1/300, žalovaná v rade 4/ o veľkosti 1/300, žalovaná v rade 5/ o veľkosti 1/300, žalovaný v rade 6/ o veľkosti 1/300, žalovaný v rade 7/ o veľkosti 1/300, žalovaný v rade 8/ o veľkosti 1/180, žalovaný v rade 9/ o veľkosti 1/180 a žalovaný v rade 10/ o veľkosti 1/180. Súčet všetkých spoluvlastníckych podielov tvorí jeden celok.
29. Vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ súd konštatuje, že vychádzal z domnienky, že sa jedná o pozemok s neznámym vlastníkom, ktorého zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond, ktorý v prípade zistenia vlastníka poskytne vlastníkovi náhradu. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že nemôže trvať na tom, aby žalobca bezpodmienečne preukazoval existenciu, pobyt, či právnych nástupcov neznámeho vlastníka, keď takúto skutočnosť nedokázal zistiť a evidovať štát, resp. samospráva. Naviac Slovenský pozemkový fond túto skutočnosť v konaní nijakým spôsobom nerozporoval. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd konal so Slovenským pozemkovým fondom ako zástupcom neznámeho vlastníka, ktorý nakladá s predmetnými pozemkami podľa § 16 ods. 1 písm. b/ zák. č. 180/1995 Z.z..
30. Súd mal za to, že hodnota nehnuteľností navrhnutá žalobkyňou vo výške 4,00 Eurá za 1 m2, je medzi stranami nesporná, keďže výšku odplaty žiadna zo strán sporu nenamietala.
31. V prejednávanej veci je predmetom sporu zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu.
32. Keďže v prejednávanom prípade pred podaním žaloby k dohode nedošlo, a zároveň žalovaný v rade 1/ je neznámym vlastníkom, k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva môže dôjsť výhradne na základe rozhodnutia súdu.
33. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
34. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.
35. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.
36. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci v danom prípade nie je, s ohľadom na neznámeho vlastníka ako aj na druh pozemku (orná pôda), možné. Ak nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
37. V súdenej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. V konaní bolo nesporné, že v danom prípade ide podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom je pozemok - orná pôda, existencia, pobyt, či právni nástupcovia žalovaného v rade 1/ nie sú známi, teda ide o pozemok s neznámym vlastníkom a s takýmto pozemkom nakladá pozemkový fond. Zákonný zástupca žalovaného v rade 1/ (SPF), zrušenie podielového spoluvlastníctva a prikázanie predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne s vyplatením primeranej náhrady žalovanému v rade 1/ súhlasil.. Z aktivity žalovaných v rade 2/ až 10/ v priebehu konania súd nezistil, že by namietali samotné zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a,ni primeranú náhradu za spoluvlastnícke podiely. Vo vzťahu k žalovaným v rade 3/, 4/, 6/ a 7/, mal súd preukázané, že o predmetnú nehnuteľnosť nemajú záujem. Súd z vykonaného dokazovania nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený, keď v konaní zostalo nesporné, že žalobca má záujem na majetkovom vysporiadaní pozemku z dôvodu jeho účelného využívania. Súd pritom prihliadal aj na veľkosť podielu žalobkyne na predmetných nehnuteľnostiach, t.j 9/10- ín, ako aj na skutočnosť, že žalobkyňa môže sporné pozemky účelne využívať ako výlučný vlastník.
38. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti evidovanej na LV č. 176 pre k.ú. Zbyňov a prikázal tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne, tak ako žiadala v žalobe.
39. Čo sa týka primeranej náhrady za pozemky, súd vychádzal zo sumy vo výške 4,00 Eurá za 1 m2, ktorá nebola medzi stranami sporná. Primeraná náhrada pre žalovaných v rade 1/ až 10/ predstavuje sumu
podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania sa nestala skutočnosť ohľadom primeranej náhrady spornou, súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie primeranej náhrady pri zohľadnení výšky spoluvlastníckeho podielu jednotlivých žalovaných k nehnuteľnostiam tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe zásady úspechu strán v spore v zmysle § 255 CSP. V prejednávanej veci súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, a teda úspech v konaní mala žalobkyňa. Žalobkyňa si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, a preto jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.