Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Cb-44-2015.pdf
PDF · 141.8 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/44/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Branislavom Gazdagom v právnej veci žalobcu: RS-2, s.r.o., so sídlom Priemyselná 10, Bratislava 821 09, IČO: 45 557 039, zastúpený JUDr. Igorom Milichovským, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Krmanova 14, proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice 042 91, IČO: 36 599 361, zastúpený JUDr. Milošom Kvasňovským, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Dunajská 32, v konaní o určenie, že žalobca je oprávnený si uplatniť voči žalovanému právo na doplatok, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Miloš Kvasňovský, Dunajská 32, 811 08 Bratislava, vo výške 1.120,77 EUR do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou, doručeným súdu dňa 20.05.2015, domáhal, aby súd určil, že žalobca je oprávnený uplatniť si voči žalovanému právo na doplatok na elektrinu vyrobenú v kalendárnom roku 2015 v zariadení žalobcu na výrobu elektriny umiestnenom na pozemku s parcelným číslom XXXX/X, k.ú. F. podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) a § 45 odsek 1 písm. c) a § 4 odsek 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo 0738/2014/E- OZ zo dňa 22.10.2013. Žalobca v žalobe uviedol, že je výrobcom elektriny zo slnečnej energie v zariadení s celkovým nainštalovaným výkonom 749,52 kW, umiestnenom na pozemku s parcelným číslom č. XXXX/X nachádzajúcom sa v katastrálnom území F., pričom zariadenie bolo uvedené do prevádzky dňa 06.06.2011. Rozhodnutím číslo 0738/2014/E-OZ zo dňa 22.10.2013 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ( ďalej len „Úrad“ ) schválil žalobcovi na roky 2014 až 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 eura/MWh, vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení žalobcu. Zmluvou o dodávke elektriny uzatvorenej dňa 19.11.2014 medzi žalobcom ako výrobcom elektriny a žalovaným ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy, sa žalovaný v článku 1 odsek 1 písm. f) zaviazal okrem iného v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a spôsobom uvedeným v zmluve zaplatiť žalobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu vydaného žalobcovi. Listom zo dňa 15.12.2014 žalovaný oznámil žalobcovi svoje zistenie, že zo strany žalobcu nedošlo v roku 2014 k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby žalobcom prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, konkrétne že neboli naplnené podmienky upravené v § 4 zákona. V ďalšej komunikácii so žalobcom žalovaný upresnil, že podľa jeho názoru zo strany žalobcu nebola splnená oznamovacia povinnosť vyplývajúca z ust. 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej
kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon“ alebo „zákon o podpore“ ), t.j. povinnosť oznámiť žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona, vrátane predpokladaného množstva elektriny k 15. augustu 2014 na nasledujúci kalendárny rok. S odkazom na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona v znení účinnom od 01.01.2014 žalovaný uzavrel, že žalobca si nemôže na elektrinu vyrobenú v jeho zariadení v roku 2015 uplatniť právo na doplatok podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona. Pridržiavajúc sa uvedeného žalovaný následne v prílohe svojho listu zo dňa 19.02.2015 vrátil žalobcovi faktúru č. 15001 zo dňa 04.02.2015, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému svoj nárok za mesiac január vo výške 6.78,99 EUR. Žalobca nesúhlasí s tvrdením a pretrvávajúcim postojom žalovaného, že žalobca si nemôže na elektrinu vyrobenú v roku 2015 uplatniť právo na doplatok. Žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona voči Úradu splnil podaním žiadosti o schválenie ceny elektriny na stanovenie doplatku na roky 2014 až 2026, čím si u Úradu uplatnil nárok na podporu v rokoch 2014 až 2026. V rámci svojho cenového návrhu žalobca riadne špecifikoval predpokladané ročné množstvo výroby elektriny ako aj predpokladané ročné množstvo, na ktoré sa uplatní doplatok, tak ako tieto skutočnosti vyplývajú z odôvodnenia cenového rozhodnutia Úradu číslo 0738/2014/E-OZ zo dňa 22.10.2013. Z dôvodu právnej istoty žalobca oznámil Úradu skutočnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona aj listom zo dňa 13.08.2014, ktorý v totožnom znení zaslal aj žalovanému. Listy zo dňa 13.08.2014 adresované Úradu a žalovanému boli na poštovú prepravu podané dňa 14.08.2014. Podľa stanoviska Úradu zverejneného na jeho web stránke, Úrad považuje povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona za splnenú, ak výrobca elektriny doručí oznámenie o uplatnení podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na nasledujúci rok najneskôr do 15. augusta kalendárneho roka osobne do podateľne úradu, elektronicky alebo faxom alebo najneskôr do 15. augusta oznámenie odovzdá na poštovú prepravu. Splnenie oznamovacej povinnosti voči Úradu však nie je medzi účastníkmi sporné a nenamieta ho ani Úrad. Žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona splnil aj voči žalovanému, a to nasledovne: a) zaslaním rozhodnutia Úradu číslo 0738/2014/E-OZ zo dňa 22.10.2013 zo dňa 22.10.2013 žalovanému elektronickou poštou dňa 05.02.2014, ktoré rozhodnutie Úradu samo osebe obsahuje všetky relevantné skutočnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona, listom zo dňa 02.07.2014, ktorý žalobca zaslal žalovanému spolu s faktúrou č. 14006 zo dňa 02.07.2014, ktorou žalobca vyúčtoval výrobu a dodávku elektrickej energie obnoviteľného zdroja energie, c) liatom zo dňa13.08.2014 odoslaným žalovanému na poštovú prepravu dňa 14.08.2014. Aj keby si žalobca nesplnil povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona, uvedené porušenie nemôže byť u žalobcu sankcionované stratou nároku na podporu pre rok 2015 v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona v znení účinnom od 01.01.2014. Z ust. § 4 ods. 3, § 18e ods. 1 (intertemporálne ustanovenie zákona) jednoznačne vyplýva, že vzhľadom k skutočnosti, že zariadenie žalobcu na výrobu elektriny bolo uvedené do prevádzky pred dňom 01.01.2014 (presne dňa 06.06.2011), nevzťahuje sa na neho úprava podľa § 4 ods. 3 zákona v znení účinnom od 01.01.2014, ale úprava v znení účinnom do 31.12.2013. Ustanovenie § 4 ods. 3 zákona v znení účinnom do 31.12.2013 vôbec nesankcionuje nesplnenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona, iba nesplnenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. a) a b) zákona a to tiež výlučne v smere straty práva podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona, nie aj straty práva podľa 4 ods. 1 písm. c) zákona. Žalobca tiež uviedol, že sa žalobou domáha meritórneho určenia, že je oprávnený uplatniť si voči žalovanému právo na doplatok na elektrinu vyrobenú v zariadení žalobcu v roku 2015 podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) zákona. určovacou žalobou sa predíde podaniu viacerých žalôb na plnenie voči žalovanému, ktoré by bol žalobca nútený podávať za všetky uplynulé mesiace roku 2015 a následne za každý nasledujúci mesiac roku 2015. Žalobca má naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, nakoľko meritórnym rozhodnutím súdu v tejto veci sa odstráni jediná sporná otázka medzi účastníkmi konania, a to či si žalobca môže uplatniť právo na doplatok podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona na elektrinu vyrobenú v roku 2015, alebo tak s odkazom na § 4 ods. 3 zákona v znení účinnom od 01.01.2014 učiniť nemôže. Žalovaný popiera právo žalobcu na podporu v roku 2015 iba z jediného dôvodu, a to že žalobca si podľa jeho názoru nesplnil povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona. Odstránením tejto spornosti medzi účastníkmi konania bude daný pevný základ vzťahu žalobcu a žalovaného do budúcna (pre rok 2015), kedy žalovaný stratí dôvod popierať oprávnenie žalobcu uplatniť si právo na doplatok v roku 2015. Spor žalobcu a žalovaného spočíva výlučne vo výklade zákonných ustanovení § 4 ods. 2 písm. c), § 4 ods. 3 a § 18e ods. 1 zákona, ktorých záväzný výklad pre účastníkov môže poskytnúť jedine súd.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že neeviduje voči žalobcovi k 15. augustu splnenie si povinnosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona. List zo dňa 13.08.2014, na ktorý sa žalobca odvoláva bol žalovanému doručený až dňa 18.08.2014 ( 16.08.2018 uložený do poštového priečinku žalovaného ). Vzhľadom na skutočnosť, že lehota uvedená v ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona je hmotnoprávnou
lehotou, oznamovacia povinnosť nebola splnená včas. Žalovaný neeviduje voči žalobcovi splnenie si oznamovacej povinnosti ani v súvislosti s tvrdením žalobcu o splnení oznamovacej povinnosti zaslaním oznámenia spolu s faktúrou č. 140006, dňa 02.07.2014. Uvedená zásielka neobsahovala oznámenie v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona. V dôsledku nesplnenia si zákonnej povinnosti žalobcu v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona mu zaniklo právo uplatňovať si v roku 2015, na elektrinu vyrobenú v príslušnom zariadení na výrobu elektriny, nárok na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona. Toto právo zaniklo priamo zo zákona. Oznámenie je hmotnoprávny úkon, ktorý musí byť uskutočnený každoročne v prekluzívnej lehote vždy do 15. augusta, pričom zmeškanie tejto lehoty zákon neumožňuje odpustiť. Úrad zverejnil dňa 28.07.2014 na svojom webovom sídle informáciu pre výrobcov, kde poukázal na povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona. Každý výrobca bol teda nad rámec zákona informovaný o tom, že si má splniť svoju oznamovaciu povinnosť voči Úradu ako aj voči prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav. Úrad dňa 09.02.2015 taktiež zverejnil na svojom webovom sídle zoznam výrobcov, ktorí si nesplnili povinnosti podľa ust. § 4 zákona č. 309/2009 Z.z., v tomto zozname sa nachádzal aj žalobca. Žalovaný po zverejnení zoznamu zo strany Úradu nemôže poskytovať podporu subjektu, ktorému zo zákona táto podpora neprináleží. Nakoľko systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov je založený na systéme „štátom dotovanej politiky“, žalovaný nemá žiadne finančné prostriedky ( okrem prostriedkov schválených Úradom na rok 2015 ) na vyplatenie podpory pre tých výrobcov, ktorí nemajú nárok na podporu pre nesplnenie oznamovacej povinnosti, vznikne žalovanému priama škoda vo výške niekoľko miliónov eur, čo vystavuje žalovaného možnej platobnej neschopnosti. Na kalendárny rok 2015 Úrad určil a zohľadnil finančné prostriedky len pre takých výrobcov, ktorí oznámili uplatnenie podpory na rok 2015 v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona. Porušenie zákonných povinností žalobcu je nesporné a jeho nárok nie je dostatočne preukázaný ani v súvislosti s poukazom na uzatvorenie trojstrannej zmluvy medzi účastníkmi konania a Východoslovenskou energetikou a.s.. Žalobca si nemôže odvodzovať z tejto zmluvy právo na poskytnutie podpory ako právo na zmluvné plnenie, ktoré je nezávislé od toho, či mu právo na uplatnenie podpory prináleží v zmysle § 4 ods. 3 zákona. Samotná zmluva obsahuje ustanovenie podľa ktorého sa zmluvný vzťah riadi okrem iného aj ustanoveniami zákona o podpore, navyše obsahuje aj vyhlásenie žalobcu, že spĺňa podmienky na uplatnenie podpory podľa príslušných právnych predpisov a že sa tieto podmienky zaväzuje dodržiavať. V časti, v ktorej predmetná zmluva upravuje uplatnenie zmluvného práva na poskytnutie podpory v zmysle zákona o podpore, je zmluva uzatvorená s rozväzovacou podmienkou, ktorou je zánik práva a uplatnenie podpory podľa § 4 ods. 3 zákona a toto zmluvné právo zaniká, ak v príslušnom roku došlo k zániku nároku na uplatnenie podpory podľa uvedeného ustanovenia. Zmluva ako taká však svoju platnosť a účinnosť nestratila, len nie je možné ju vykonávať v plnom rozsahu. Povinnosť žalovaného poskytovať žalobcovi podporu v roku 2015 na základe uzatvorenej trojstrannej zmluvy je neplatná aj s poukazom na objektívnu nemožnosť plnenia z dôvodu, že žalobca stratil právo na uplatnenie si podpory v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona o podpore. Žalovaný zároveň uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu ohľadne výkladu intertemporálneho ustanovenia § 18e ods. 1 zákona. Pre dané ustanovenie by sa mal aplikovať systematický a užší výklad pojmu podpory ako výklad logický, t.j. že ust. § 18e zákona by sa malo vzťahovať len na § 3 zákona, a nie aj na práva a povinnosti upravené v ust. § 4 zákona a právne následky ich nesplnenia. Uvedený výklad podporuje aj samotný nadpis ust. § 3 zákona v znení „Spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny“. V tomto ustanovení sú uvedené jednotlivé spôsoby podpory, ktorými sa podporuje výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov, na ktorú elektrinu a zdroje sa podpora vzťahuje a aké sú konkrétne podmienky, ktoré musí výrobné zariadenie spĺňať na to, aby bolo oprávnené na podporu. V prospech užšieho systematického výkladu svedčí aj skutočnosť, že výrobca, ktorému zákon poskytuje konkrétne práva a ukladá povinnosti, už spĺňa podmienky podľa § 3, a teda má právo na podporu. Z gramatickej formulácie ust. § 4 ods. 3 možno tiež vyvodiť, že nejde o zánik práva na podporu - naopak, ide o dočasnú nemožnosť si uplatniť nárok na podporu ako dôsledok nesplnenia povinnosti požadovanej zákonom. Preto ust. § 4 ods. 3 nie je možné považovať za podmienku rozhodujúcu pre trvanie, resp. zánik práva na podporu. Toto právo trvá pre dotknutého výrobcu naďalej. Strata možnosti uplatniť si nárok na podporu na nasledujúci rok je tak len následkom za nesplnenie povinnosti požadovanej zákonom, s tým, že podmienky podpory pre dotknutého výrobcu ostávajú nedotknuté. Novela zákona o podpore okrem spomínaného ustanovenia § 4 o následok v ods. 3 zmenila a doplnila celý rad ustanovení § 3 zákona o podpore. Práve z dôvodu zmeny podmienok podpory výroby elektriny upravených v § 3 zákona vznikla potreba riešiť problematiku účinností takto zmenených a doplnených podmienok podpory prostredníctvom prechodného ustanovenia.
Podľa ust. § 153 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností,
ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Zo zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku ( ďalej len zmluva ) súd zistil, že žalobca ako výrobca, Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice 042 91, IČO: 44 483 767 ako odberateľ a žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy ( ďalej len PDS ) uzavreli dňa 19.11.2014 zmluvu, predmetom ktorej bol 1. záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine podľa ustanovení Prevádzkového poriadku PDS, 2. záväzok odberateľa odobrať vo vlastnom mene a na vlastný účet od výrobcu elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore za cenu za dodávku elektriny podľa zmluvy, 3. záväzok odberateľa výrobcovi zaplatiť za odobratú elektrinu určenú cenu, 4. záväzok odberateľa prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu, 5. záväzok výrobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora vo forme doplatku v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona, 6. záväzok PDS zaplatiť výrobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu vydaného výrobcovi. Podľa čl. VII. bod 18 zmluvy, zmluva nadobúda účinnosť dňa 01.01.2015. Podľa čl. VII bod 19. zmluvy, dňom 31.12.2014 zaniká doterajšia zmluva, na základe ktorej bola výrobcovi poskytovaná podpora.
Z listu žalovaného zo dňa 15.12.2014 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že zistil, že zo strany žalobcu nedošlo k splneniu všetkých zákonných náležitostí, aby žalobcom prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, konkrétne neboli naplnené podmienky upravené v zákone v ust. § 4 zákona č. 309/2009 Z.z.. Z uvedeného vyplýva, že je zo zákona vylúčená možnosť zaradiť žalobcom prevádzkovaný zdroj v roku 2015 do systému podpory, a teda elektrina vyrobená v zariadení žalobcu sa bude považovať za vyrobenú elektrinu, na ktorú nie je možné si uplatniť právo na podporu. Podľa oznámenia uzavretá trojstranná zmluva je naďalej platná, ale nie v celom dohodnutom rozsahu predmetu zmluvy bude v roku 2015 vykonateľná.
Z listu žalovaného zo dňa 19.02.2015 súd zistil, že tento vrátil žalobcovi faktúru č. 111150001 z dôvodu, že pre žalobcom prevádzkovaný zdroj nie je možné v roku 2015 uplatniť podporu v zmysle zákona o podpore.
Z faktúry č. 1115001 súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 6.789,99 EUR v zmysle zmluvy č. OZE-253-2011 za 1/2015.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 26.11.2015 uviedol, že medzi účastníkmi je v zásade sporná jediná skutočnosť a to, či žalobca je alebo nie je postihnutý sankciou podľa ust. § 4 ods. 3 zákona o podpore. Tento spor sa rozvetvuje do 4 podsporov a to: 1. pokiaľ ide o výklad intertemporálneho ustanovenia § 18e) zákona o podpore, ktoré uvádza, že podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktoré boli uvedené do prevádzky pred 1.1.2014, zostávajú zachované v súlade s opravou úpravou, ktorá bola platná a účinná do 31.12.2013. Právnym posúdením uvedeného zákona zo strany súdu by bolo možné spor rozhodnúť už na prvom pojednávaní, nakoľko podľa názoru žalobcu v zmysle predmetného intertemporálneho ustanovenia sa aj v prípade, že by si žalobca nesplnil voči žalovanému oznamovaciu povinnosť, nevzťahovala na neho sankcia podľa § 4 ods. 3 zákona o podpore, 2. je tu spor medzi účastníkmi konania o výklade ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore a to z pohľadu, či tam uvedená lehota označená „k 15.8.“ je lehotou hmotnoprávnou alebo lehotou procesnou, a teda či z tohto pohľadu je na strane žalobcu možno považovať za splnenú jeho oznamovaciu povinnosť aj odoslaním podania žalobcu zo dňa 13.8.2014 na poštovú prepravu dňa 14.8.2014, 3. medzi účastníkmi je sporné, či je možné na strane žalobcu považovať za splnenú jeho oznamovaciu povinnosť aj formou zaslania rozhodnutia Úradu zo dňa 22.10.2013 elektronickou poštou dňa 5.2.2014, kde žalobca tvrdí, že áno, žalovaný tvrdí, že nie, 4. či je možné na strane žalobcu považovať za splnenú jeho oznamovaciu povinnosť aj zaslanie jeho listu zo dňa 2.7.2014, ktorý žalobca zaslal žalovanému spolu s faktúrou č. 140006 zo dňa 2.7., ktoré doručenie oznámenia žalovaný popiera.
Poverený zamestnanec žalovaného na pojednávaní dňa 26.11.2015 uviedol, že v prvom rade je otázka, či v danej veci je daný naliehavý právny záujem. Je to zákonná požiadavka, aby súd vôbec pristúpil k dokazovaniu v predmetnej veci. Podľa názoru žalovaného žalobca naliehavý právny záujem na
určovacej žalobe neosvedčil. Do súdneho spisu okrem iného zakladá dokumenty svedčiace o jeho peňažnom nároku a podľa jeho názoru určenie práva tak, ako to žalobca požaduje nebude predstavovať odstránenie sporu medzi sporovými stranami. Peňažné prostriedky, ktoré žalobca v konečnom dôsledku sleduje, nie sú vlastnými zdrojmi žalovaného, preto žalovaný aj v prípade úspechu tejto určovacej žaloby nebude môcť a ani neposkytne požadované peňažné plnenie. Žalobca sa snaží z dôvodu vyhnutia zaplatenia súdneho poplatku v žalobe o plnenie navodiť stav, že sú tu otázky určovacieho významu, ktorých vyriešenie prispeje k odstráneniu sporu. Treba si položiť otázku, že čo žalobca urobí v prípade, ak jeho žalobe bude vyhovené a následne k preplateniu faktúr nedôjde. Systém doplatku na podporu výroby elektriny sa tvorí cez tzn. tarifu za prevádzkovanie systému, jej hodnota vstupuje do koncovej scény elektriny pre konečných spotrebiteľov, ktorí v prípade úhrady za spotrebovanú elektrinu týmto vytvárajú zdroje na to, aby sa tieto vrátili späť do systému alebo rozpočtu a cez tzn. OKTE a Úradu sú vlastne poskytované prevádzkovateľom distribučnej sústavy, aby ich títo poskytli jednotlivým výrobcom elektriny. Práve z dôvodu, aby bolo možné tento systém dimenzovať na rok dopredu a nevznikali v ňom zbytočné preplatky, alebo nedoplatky zákonodarca zakotvil úpravu oznamovacej povinnosti. Úprava tejto povinnosti nie je nová, samotná oznamovacia povinnosť, jej rozsah plus subjekty voči ktorým sa plní, neboli novelou zákona o podpore dotknuté. To znamená, výrobca nemá inú povinnosť ako ju mal aj v minulosti. Normatívne sa iba pristúpilo k tomu, že pre časté opakovanie neplnenia si týchto oznamovacích povinností včas, zákonodarca zakotvil odlišný právny následok nesplnenia si povinností. Nejedná sa v tomto prípade o žiadnu sankciu. O sankcii môžeme hovoriť iba s presným vymedzením správnych deliktov o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnnej kombinovanej výroby. Ak žalobca trvá na určení, že tu určité právo je, takéto určenie neprinesie vyriešenie sporenej otázky medzi subjektmi. Zákon o podpore je predpisom hmotnoprávnym. Odkazovanie žalobcu na správny poriadok a v tomto smere na procesnoprávne posudzovanie lehoty na splnenie si oznamovacej povinnosti nie je preto vo vzťahu k tomuto zákonu dôvodné. Žalovaný zároveň ani nie je správnym orgánom. Predmetná vec bola judikovaná aj na Krajskom súde v Žiline a dokonca existuje stanovisko Generálnej prokuratúry SR, ktoré vyslovene hovorí, že žalovaný správnym orgánom nie je. Vzhľadom na postavenie žalovaného v systéme podpory a vyplácania doplatkov, preto žalovaný vystupuje a musí výlučne postupovať s normatívnym výkladom zákona. Posudzovanie predmetnú lehotu za lehotu procesnoprávnu a na tomto základe prijať záver, či si daný výrobca elektriny voči nemu oznamovaciu povinnosť splnil, a to v prvom rade, či si ju splnil včas, a ak si ju splnil včas, či si ju splnil s obsahom v súlade s normatívnym výkladom zákona. Žalovaný si je vedomý, že Úrad posúdil lehotu pre samotný úrad, teda pre seba splnenie tejto oznamovacej povinnosti zo strany výrobcov. Z procesnoprávneho hľadiska, avšak Úrad a žalovaný sú z hľadiska predmetného zákona rovnocennými postavenými subjektmi a len na základe odlišného posúdenia tejto lehoty zo strany úradu sa žalovaný nemôže chovať v rozpore s normatívnym ustanovením zákona. Samotný úrad vo všetkých svojich zverejnených informáciách výslovne uviedol, že splnenie predmetnej oznamovacej povinnosti voči úradu, nie je v žiadnom prípade dotknuté splnenie si povinnosti voči prevádzkovej distribučnej sústavy, teda voči žalovanému. K tretiemu argumentu, ktorý má byť sporný, že samotné rozhodnutie Úradu o určení ceny už predstavuje splnenie oznamovacej povinnosti voči žalovanému, poverený zamestnanec žalovaného uviedol, že takýto výklad nevyplýva ani zo zákona ani zo žiadneho sekundárneho právneho predpisu, dokonca ani samotný úrad ako taký, nepovažuje vydanie rozhodnutia za priame splnenie si oznamovacej povinnosti zo strany výrobcu, preto nerozumie tomuto dôvodu, že prečo by doručenie rozhodnutia voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy malo znamenať si splnenie oznamovacej povinnosti. Naviac by to bolo v rozpore so samotným duchom a novely zákona, tak by to bolo podmienkou duplicitného. Predmetná konštrukcia žalobcu nie je pre žalovaného nová, v podstate aj iní výrobcovia elektriny sa snažia navodiť stav, že predmetné oznámenie bolo súčasťou niektorej zo zásielok, už vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že žiadne oznámenie sa v predmetnej poštovej zásielke nenachádza.
Žalovaný v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 11.12.2015 uviedol, že zo samotného textu žaloby, ako aj predložených príloh, medzi ktorými sa okrem iného nachádzajú aj faktúry na úhradu podpory vo forme doplatku za jednotlivé kalendárne mesiace v roku 2015, je nepochybne zrejmé, že hlavným účelom žalobcu je v konečnom dôsledku dosiahnutie peňažného plnenia. Samotnou určovacou žalobou žalobca zistí, či je oprávnený si uplatniť voči žalovanému právo na doplatok za rok 2015 alebo nie, avšak takéto určenie nebude v prípade úspechu žalobcu predstavovať záväzok, pre žalovaného žalobcom fakturovaný doplatok za jednotlivé kalendárne mesiace v roku 2015 žalobcovi zaplatiť, a teda žalobcom požadovaným určením nedôjde k zmene právneho stavu medzi účastníkmi konania, ani k zmene ich práv a povinností. Žalovaný nebude môcť dobrovoľne plniť a žalobca bude nútený podať žalobu na plnenie. Žalobcom požadované rozhodnutie v predmetnom určovacom konaní nie je
v danom prípade spôsobilé čokoľvek na právnom postavení žalobcu ani žalovaného zmeniť a samotné požadované rozhodnutie bez následného podania žaloby o plnenie vzniknutú situáciu sporného nároku žalobcu na doplatok za rok 2015, ktorý je peňažným plnením, žiadnym spôsobom nerieši. Prípadný výrok súdu určujúci, že žalobca je oprávnený si uplatniť voči žalovanému právo na doplatok za rok 2015, nebude pre žalobcu postačujúci a zo strany žalobcu bude musieť byť následne podaná žaloba na plnenie v zmysle ust. 80 písm. b) O.s.p., ktorou sa bude žalobca domáhať zaplatenia sumy vo výške fakturovaného doplatku za jednotlivé mesiace v roku 2015. Finančné prostriedky, z ktorých je podpora vo forme doplatku jednotlivým výrobcom, ktorí si splnili svoje zákonom stanovené povinnosti, vyplácaná, nie sú finančnými prostriedkami žalovaného. K tvrdeniu žalobcu o existencii jedinej spornej otázky medzi účastníkmi konania žalovaný uviedol, že zo samotného znenia ust. § 4 ods. 3 zákona a dôvodovej správy je zrejmé, že v prípade nesplnenia si všetkých povinností obsiahnutých v dispozícii predmetnej normy, dochádza k strate podpory na jeden rok, t.j. k strate možnosti na úspešné uplatnenie si existujúceho práva na podporu v kalendárnom roku. Strata je teda len dočasného charakteru a v prípade splnenia si zákonom stanovených povinností žalobcom v nasledujúcom kalendárnom roku, si tento svoje právo na podporu v zmysle zmluvy o dodávke elektriny, môže v súlade so zákonom v plnom rozsahu uplatniť. Rozhodnutie o žalobcom podanej určovacej žalobe by vyriešilo vzájomný právny vzťah žalobcu a žalovaného výlučne pre rok 2015 a takéto určovacie rozhodnutie by za žiadnych okolností nemohlo predstavovať právne záväzné riešenie prípadných budúcich sporov medzi žalobcom a žalovaným vzniknutých s aplikáciou ustanovenia § 4 ods. 3 zákona. Pre danosť existencie naliehavého právneho záujmu je nevyhnutné, aby výrok súdneho rozhodnutia o tom, či je tu právny vzťah alebo právo, bol spôsobilý ovplyvniť právne postavenie žalobcu, a teda mal za následok zmenu jeho práv a povinností alebo postavenia v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva žalobou na plnenie. Pokiaľ súdne rozhodnutie žiadnym spôsobom neovplyvní právne postavenie žalobcu, nemožno konštatovať danosť naliehavého právneho záujmu. Ani v prípade, ak navrhované rozhodnutie je spôsobilé ovplyvniť právneho postavenie žalobcu, nemusí byť zákonite daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem nebude daný v prípadoch, kedy požadované určenie existencie resp. neexistencie práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi by malo charakter len prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi. Z toho vyplýva, že žaloba na určenie neplatnosti dohody, ktorú možno riešiť ako predbežnú otázku v konaní o žalobe na plnenie, a ktorá nerieši sporné vzťahy medzi stranami tak, aby nedošlo k ďalším, nadväzujúcim sporom, patrí medzi tie žaloby, ktorých vecnému prejednaniu má požiadavka naliehavého právneho záujmu stanovená v citovanom ustanovení § 80 písm. c) O.s.p. brániť, aby nedochádzalo k zbytočnému množeniu sporov. Z preventívneho charakteru určovacej žaloby tiež v zmysle súdnej praxe možno vyvodiť, že naliehavý právny záujem nebude spravidla daný, ak už došlo k porušeniu subjektívneho práva a reparácie škodlivých právnych následkov sa možno domáhať žalobou na plnenie.
Podľa ust. § 18a zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.12.2013, podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje a) prednostným 1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, 2. prístupom do sústavy, 3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny, b) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty, c) doplatkom, d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku 8) prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.
Podľa ust. § 3 ods. 6 zákona v znení účinnom do 31.12.2013, podpora podľa odseku 1 písm. b), c) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny. Podpora podľa odseku 1 písm. b) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW po celú dobu životnosti zariadenia výrobcu elektriny.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.12.2013, výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3, má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu 10) a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením, b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov.
Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona v znení účinnom do 31.12.2013, výrobca elektriny s právom na podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona.
Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona v znení účinnom do 31.12.2013, právo podľa odseku 1 písm. b) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť podľa odseku 2 písm. a) a b).
Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b), c), d) zákona v znení účinnom od 01.01.2014, výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty.
Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona v znení účinnom od 01.01.2014, výrobca elektriny s právom na podporu je povinný
a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona.
Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona v znení účinnom od 01.01.2014, výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.
Podľa ust. § 44 ods. 1 tretia veta zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, cenové rozhodnutie na rok 2014 platí aj na roky 2015 a 2016, ak úrad neschváli zmenu cenového rozhodnutia.
Podľa ust. § 80 písm. c) zákona č 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len „O.s.p.“ ), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Predmetom konania je určenie, že žalobca je oprávnený uplatniť si voči žalovanému právo na doplatok na elektrinu vyrobenú v kalendárnom roku 2015 v zariadení žalobcu na výrobu elektriny.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako výrobca, Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice 042 91, IČO: 44 483 767 ako odberateľ a žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy uzavreli dňa 19.11.2014 zmluvu, predmetom ktorej bol 1. záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine podľa ustanovení Prevádzkového poriadku žalovaného, 2. záväzok odberateľa odobrať vo vlastnom mene a na vlastný účet od výrobcu elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore za cenu za dodávku elektriny podľa zmluvy, 3. záväzok odberateľa výrobcovi zaplatiť za odobratú elektrinu určenú cenu, 4. záväzok odberateľa prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu, 5. záväzok výrobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora vo forme doplatku v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona, 6. záväzok žalovaného zaplatiť výrobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu vydaného výrobcovi. Listom zo dňa 15.12.2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že zistil, že zo strany žalobcu nedošlo k splneniu všetkých zákonných náležitostí, aby žalobcom prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, konkrétne neboli naplnené podmienky upravené v zákone v ust. § 4 zákona o podpore. Podľa názoru žalovaného bola zo zákona vylúčená možnosť zaradiť žalobcom prevádzkovaný zdroj v roku 2015 do systému podpory, a teda elektrina vyrobená v zariadení žalobcu sa považovala za vyrobenú elektrinu, na ktorú nie je možné si uplatniť právo na podporu. Podľa oznámenia uzavretá trojstranná zmluva ostala naďalej platná, ale nie v celom dohodnutom rozsahu predmetu zmluvy mala byť v roku 2015 vykonateľná. Žalobca vyúčtoval faktúrou č. č. 111150001 žalovanému sumu 6.789,99 EUR v zmysle zmluvy č. OZE-253-2011 za 1/2015. Žalovaný listom zo dňa 19.02.2015 vrátil žalobcovi faktúru č. 111150001 z dôvodu, že pre žalobcom prevádzkovaný zdroj nie je možné v roku 2015 uplatniť podporu v zmysle zákona o podpore.
Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia určovacou žalobou sa žalobca môže domáhať vydania rozhodnutia súdu o tom, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (tzv. pozitívna určovacia žaloba) alebo že tu nie je (tzv. negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa žalobca môže však domáhať len vtedy, ak je na určení právneho vzťahu alebo práva daný naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu bez tohto určenia je ohrozené alebo neisté. Existencia naliehavého právneho záujmu je teda zákonná požiadavka, ktorá musí byť splnená; inak nemožno žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva vyhovieť. Účelom určovacej žaloby v porovnaní so žalobou na plnenie, je poskytnutie nepriamej ochrany právnym pomerom tam, kde tieto právne pomery
sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností; určovacia žaloba má teda preventívny charakter, vnáša istotu do neistých právnych vzťahov a je mnohokrát v záujme obidvoch účastníkov tohto vzťahu. Zásadne platí, že možnosť žaloby na plnenie vylučuje právny záujem na žalobe určovacej. Uvedená zásada by neplatila v prípade, ak by určovacia žaloba neslúžila iba k ďalšiemu sporu medzi účastníkmi konania ale vytvorila by základ pre právny vzťah medzi účastníkmi konania, len za týchto okolností by určovacia žaloba bola prípustná. Tento názor vyplýva aj z ustálenej judikatúry. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania a z tvrdení účastníkov konania v danom prípade právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy, platnosť ktorej nebola napadnutá ani jednou zo zmluvných strán, žalovaný výslovne uviedol, že zmluva ostáva v platnosti, a v prípade splnenia podmienok v ďalšom kalendárnom roku, nič nebude brániť priznaniu práva na doplatok žalobcovi. Ak teda žalovaný neoprávnene neposkytol doplatok v roku 2015, došlo už k porušeniu zmluvných povinností ( a to už v čase podania žaloby ) a vytráca sa tým prevenčný význam žaloby na určenie. Rozhodnutie súdu v tomto konaní by ustálilo iba nárok žalobcu na rok 2015, keďže žalobcovi nebola priznaná podpora za rok 2015 z dôvodu nesplnenia podmienok pre daný kalendárny rok, určovacia žaloba by teda nevyriešila vzťahy medzi účastníkmi konania s definitívnou platnosťou. Túto skutočnosť nepopiera ani žalobca, práve naopak vyslovene to uvádza aj v žalobe, pričom uvádza aj skutočnosť, že podaním určovacej žaloby sa chcel vyhnúť podávaniu žalôb za každý kalendárny mesiac v roku 2015. Aj v prípade, že by súd tejto žalobe vyhovel, žalobca by musel v prípade nesplnenia si záväzku zo strany žalovaného podať žalobu na plnenie, keďže jeho cieľom je získanie finančných prostriedkov titulom doplatku za elektrinu. Bez ohľadu na skutočnosť, či by žalobca podal žalobu na plnenie, rozhodujúce je, že je možnosť podania takejto žaloby a žalobca mal takúto možnosť už v čase podania žaloby. Možnosť podania žaloby na plnenie teda vylučuje možnosť podania žaloby určovacej, keďže v tomto prípade by rozhodnutie súdu nemalo za následok zmenu práv alebo povinností z právneho vzťahu s konečnou platnosťou ale rozhodnutie súdu by poskytlo žalobcovi možnosť podávať ďalšie žaloby. O nároku žalobcu, ktorý si uplatňuje v tomto konaní možno rozhodnúť ako o predbežnej otázke v konaní o žalobe o plnenie.
Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem a z uvedeného dôvodu preto žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1.120,77 EUR, potrebné na úspešné bránenie práva, ktoré vznikli žalovanému v tomto konaní. Trovy konania žalovaného predstavujú trovy právneho zastúpenia.
Súd priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za štyri úkony právnej služby, a to 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 15.10.2015 ( § 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhl. ) - 1 x 64,53 EUR ( § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. ) + režijný paušál 1 x 8,39 EUR ( § 16 ods. 3 cit. vyhl. ), 2. účasť na pojednávaní dňa 26.11.2015 ( § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl.) 1 x 64,53 EUR + režijný paušál 8,39 EUR + náhrada za stratu času 20 x 13,98 EUR ( § 15 písm. b) v spojení s § 17 ods. 1 cit. vyhl. ), 3. písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 03.12.2015 ( § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl.) - 1 x 64,53 EUR + režijný paušál 1 x 8,39 EUR, 4. účasť na pojednávaní dňa 07.04.2016 ( § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl.) 1 x 66 EUR + režijný paušál 8,58 EUR + náhrada za stratu času 20 x 14,30 EUR ( § 15 písm. b) v spojení s § 17 ods. 1 cit. vyhl. ). Súd nepriznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 03.12.2015, keďže tento v daný deň vyhotovil ďalšie písomné podanie, a nebol dôvod na podanie dvoch vyjadrení vo veci samej. Trovy právneho zastúpenia na tento úkon právnej služby preto podľa názoru súdu neboli vynaložené účelne. Medzi trovy konania patria okrem iného aj hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov. Hotovými výdavkami sú aj cestovné výdavky spojené s účasťou zástupcu účastníka na pojednávaní. V zmysle § 137 O.s.p. a citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., musí súd pri náhrade trov konania vychádzať z účelnosti vynaložených trov konania a môže priznať len takú náhradu výdavkov, ktoré bolo potrebné vynaložiť na účelné uplatnenie práva. Takýto názor vyplýva aj u ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Advokát sa môže s klientom dohodnúť na akomkoľvek spôsobe dopravy, to ale automaticky neznamená, že neúspešný účastník musí nahradiť všetky trovy spojené s použitím vybraného dopravného prostriedku. Náklady spojené s cestovaním súd môže vo forme náhrady priznať len vtedy, ak je zvolený spôsob dopravy s prihliadnutím na okolnosti účelný. Primeraným a hospodárnym spôsobom dopravy je vo všeobecnosti
doprava verejným hromadným dopravným prostriedkom. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuviedol žiadnu špecifickú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala účelnosť použitie motorového vozidla, súd náhradu cestovného za použitie motorového vozidla vo výške 480 EUR nepriznal. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že cesta autom nepredstavuje výraznú časovú úsporu oproti ceste vlakom, teda priznaná náhrada za stratu času neprevyšuje sumu, ktorá by bola priznaná pri ceste autom. Pri náhrade trov cestovného súd priznal iba sumu 75,04 EUR, t.j. vo výške cestovného za cestu vlakom (Bratislava-Košice a späť - 2x). Cena lístka bola zistená na informáciách o cenách cestovných lístkov v sume 18,76 EUR za cestu rýchlikom na trati Bratislava-Košice. Odmena a náhrady spolu vo výške 933,98 EUR sa podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % - v tomto prípade 186,79 EUR, keďže právny zástupca žalovaného je platiteľom tejto dane.
Z dôvodu, že žalovaného, ktorému bola v konaní priznaná náhrada trov zastupoval advokát, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )