Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5T-165-2015.pdf
PDF · 102.61 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/165/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Vladimírom Buchvaldom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. 4. 2016 v Bratislave rozhodol
rozhodol:
Obžalovaný:
X. F., nar. X. X. XXXX v B., trvale bytom B., J. ul. č. XX, zamestnaný,
j e v i n n ý , ž e
od presne nezisteného času do 11.00 h dňa 2. 2. 2015 v Bratislave na O. ulici pri zastávke F. v blízkosti stavby zvanej „Pentagón“ neoprávnene prechovával u seba 1 ks zatavenú injekčnú striekačku s obsahom kryštalickej látky, ktorú následne dobrovoľne vydal policajnej hliadke PMJ s podozrením, že sa jedná o pervitín, pričom znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava č. PPZ-A.-BA-M.-XXXX/XXXX bolo zistené, že predložený 1 ks zatavenej injekčnej striekačky obsahoval kryštalický materiál s hmotnosťou 366 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 78,3 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 287 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá necelým 2 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom metamfetamín je v zmysle Zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok,
t e d a
neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku,
č í m s p á c h a l
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ a § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 1 /jeden/ rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zakazuje obžalovanému používanie návykových látok.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor pre Bratislavu II podal dňa 11. 9. 2015 obžalobu na X. F. pre vyššie uvedený trestný čin /prečin/ s tým, že samosudca túto preskúmal, oboznámil sa s listinným materiálom a dňa 23. 9. 2015 vydal odsudzujúci trestný rozkaz, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania žalovaného skutku a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 /jeden/ rok so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote obžalovaný odpor, na ktorého základe bolo vo veci obligatórne nariadené hlavné pojednávanie.
V úvode hlavného pojednávania dňa 7. 4. 2016 samosudca skonštatoval, že podľa § 252 ods. 2 Tr. por. sa vykoná hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného s tým, že tento v rámci informatívneho výsluchu dňa 8. 2. 2016 zobral na vedomie termín hlavného pojednávania a súčasne požiadal, že v prípade, že sa nedostaví, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti, následne prokurátor zotrval na podanej obžalobe, ktorú predniesol zhodne s písomne podanou, v zmysle § 258 ods. 4 Tr. por. bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania, bola vyslúchnutá znalkyňa F.. L. O., podľa § 263 ods. 1 Tr. por. boli prečítané výpovede svedkov J. V., P. P. a podľa § 268 ods. 2 Tr. por. bol prečítaný znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava a znalecký posudok F.. L. O., bol oboznámený celý relevantný listinný materiál, pričom po takto vykonanom dokazovaní bol ustálený nasledovný skutkový stav:
Obžalovaný X. F. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že to, čo je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia voči jeho osobe sa zakladá na pravde, spáchanie skutku ľutuje, bola to jednorazová záležitosť, kedy si pre vlastnú potrebu zaobstaral drogu.
Svedok ppráp. J. V. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že dňa 2. 2. 2015 bol velený spolu s kolegom ppráp. P. do hliadkovej služby od 6.00 h do 18.00 h v obvode Bratislava II, pričom niekedy pred 11.00 h prechádzali po Hradskej ulici v Bratislave, kde spozorovali osobu muža, ktorá prechádzala od OC P. smerom na Hradskú ulicu k tzv. „Pentagonu“ ako je park. Svedok uviedol, že videl na tejto osobe, že ako
ich zbadala, evidentne znervóznela a začala meniť smer chôdze a zrýchlila krok a z toho dôvodu sa s kolegom rozhodli túto osobu skontrolovať, nakoľko plnili úlohu v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/, b/, e/, i/, j/, k/, l/ Zákona č. 171/93 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Osobu pred kontrolou poučili podľa § 8 ods. 2 Zákona č. 171/93 Z. z. o Policajnom zbore, z ktorého vyplýva, že pri vykonávaní služobnej činnosti spojenej so zásahom do práv a slobôd osoby, je policajt povinný túto osobu hneď poučiť o jej právach, ktoré sú ustanovené v tomto zákone alebo v inom všeobecne záväznom predpise. Osoba im preukázala totožnosť občianskym preukazom, na základe ktorého bolo zistené, že sa jedná o osobu X. F., ktorý držal v ľavej ruke nejaký predmet, pričom keď sa ho svedok opýtal, prečo je taký nervózny a čo to drží v ľavej ruke, tak im obžalovaný odpovedal, že v ruke drží zatavenú injekčnú striekačku, v ktorej sa má nachádzať pervitín, preto je nervózny. Obžalovaného následne vyťažili, či nemá pri sebe ešte ďalšie omamné látky, nejaké zbrane alebo iné veci pochádzajúce z trestnej činnosti, na čo im odpovedal, že nič iné pri sebe nemá. Následne im obžalovaný predmetnú injekčnú striekačku s obsahom bielej kryštalickej látky dobrovoľne vydal a nakoľko vzniklo podozrenie z páchania trestného činu podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, v čase o 11.00 h bol obžalovaný v zmysle § 85 ods. 2 Trestného poriadku obmedzený na osobnej slobode a následne eskortovaný na OO PZ Vrakuňa k ďalšej realizácii s tým, že voči obžalovanému neboli použité donucovacie prostriedky a ani nedošlo k jeho zraneniu.
Svedok ppráp. P. P. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že dňa 2. 2. 2015 bol spolu s kolegom ppráp. V. velený do obvodu Bratislava II k vykonávaniu hliadkovej služby pod volacím znakom G. XXX. V čase okolo 10.55 h prechádzali po Hradskej ulici v Bratislave, pričom spozorovali osobu mužského pohlavia, ktorá išla od OC Jantár smerom k „Pentagonu“, pričom akonáhle ich tento muž uvidel, zrýchlil krok, evidentne znervóznel a menil smer chôdze, s kolegom sa ho preto rozhodli
skontrolovať, nakoľko plnili úlohu v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/, b/, e/, i/, j/, k/, l/ Zákona č. 171/93 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Na ich výzvu im osoba predložila doklad totožnosti - občiansky preukaz, pričom pred kontrolou osobu poučili v zmysle § 8 ods. 2 Zákona č. 171/93 Z. z. o Policajnom zbore, z ktorého vyplýva, že pri vykonávaní služobnej činnosti spojenej so zásahom do práv a slobôd osoby, je policajt povinný túto osobu ihneď poučiť o jej právach, ktoré sú ustanovené v tomto zákone alebo v inom všeobecne záväznom predpise, najmä s dôrazom na to, že ak má pri sebe veci pochádzajúce z trestnej činnosti a to drogy, zbrane alebo iné veci, môže, ale nemusí ich vydať, nakoľko by si tým mohla sama privodiť trestné stíhanie, pretože svedok, a rovnako aj jeho kolega ppráp. V. videli, že osoba drží v ľavej ruke niečo ako injekčnú striekačku. Po náležitom zákonnom poučení im osoba predložila občiansky preukaz na meno X. F., ktorý uviedol, že v ruke má zatavenú injekčnú striekačku s pervitínom. Túto striekačku im obžalovaný po poučení dobrovoľne vydal na účely trestného konania a keďže nastalo podozrenie zo spáchania trestného činu v zmysle § 171 ods. 1 Trestného zákona, obžalovaného o 11.00 h v zmysle § 85 ods. 2 Trestného poriadku obmedzili na osobnej slobode. Na obžalovanom v zmysle § 22 Zákona o Policajnom zbore vykonali bezpečnostnú prehliadku s negatívnym výsledkom s tým, že voči obžalovanému neboli použité donucovacie prostriedky, k jeho zraneniu nedošlo a o lekárske ošetrenie obžalovaný nežiadal. V evidencii pátrania osôb nebol a následne bol eskortovaný na OO PZ Vrakuňu za účelom ďalšej realizácie.
Znalkyňa F.. L. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného znaleckého posudku s tým, že u obžalovaného bola zistená závislosť od heroínu, pričom v čase vyšetrovania sa obžalovaný ambulantne liečil v CPLDZ, kam chodil na metadon. V prípade metamfetamínu sa závislosť obžalovaného nedala jednoznačne stanoviť, pričom znalkyňa uviedla, že sa pridržiava návrhu, aby obžalovaný pokračoval v ochrannej protitoxikologickej liečbe.
Zo znaleckého posudku F.. L. O., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vyplýva, že obžalovaný X. F. v súčasnosti netrpí, a ani v čase páchania trestnej činnosti netrpel takou duševnou chorobou alebo poruchou, ktorá by forenzne významnejšie ovplyvňovala jeho psychické fungovanie. Obžalovaný od roku 2000 - 2001 pravidelne užíval drogy zo skupiny opiátov - heroín, pričom sa u neho vytvorila závislosť, diagnostikovaná psychiatrami, aj liečená, kde v súčasnosti cca 3 roky abstinuje na metadone, má skúsenosti s drogami zo skupiny cannabinoidov - marihuany aj amfetamínov
- pervitínu a je aj sporadický fajčiar tabaku. U obžalovaného bola tiež zistená abnormná toxikomanicky štruktúrovaná osobnosť s disociálnymi sklonmi, čo nemá v danom prípade forenzné konzekvencie. Obžalovaný v súčasnosti navštevuje ambulanciu CPLDZ a chodí na metadon - náhrážku heroínu, ešte v rámci ochranného liečenia protitoxikomanického nariadeného Okresným súdom Bratislava II v roku 2007. Nakoľko obžalovaný odvtedy niekoľkokrát porušil abstinenciu a aj pri posudzovanom skutku hrozila recidíva, znalkyňa navrhla pokračovanie v ambulantnej ochrannej liečbe protitoxikomanickej až do obdobia, kedy sama ambulancia nenavrhne ukončenie tejto liečby, pričom obžalovaný sľubuje pri liečení spoluprácu. Z posudku tiež vyplýva, že u obžalovaného nie je potrebné skúmanie jeho duševného stavu znalcami z odboru psychiatria.
Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz vyplýva, že v predloženej zatavenej injekčnej striekačke objemu 2 ml sa nachádzal kryštalický materiál s hmotnosťou 366 mg, ktorý obsahoval metamfetamín s priemerným zastúpením 78,3 % hmotnostných. Metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok. Metamfetamín patrí medzi psychotropné látky zneužívané pre svoje stimulačné pôsobenie, po aplikácii stimuluje centrálny nervový systém, dostavujú sa neobyčajne silné a jasné vnemy, myslenie je subjektívne vnímané ako rýchle a prenikavé, v skutočnosti je však neproduktívne. Z hľadiska fyziologického metamfetamín zvyšuje psychomotorické tempo, dynamogéniu, odstraňuje potrebu spánku, pocit únavy a znižuje chuť do jedla, pričom pri dlhodobom užívaní dochádza ku chronickej intoxikácii, ktorá sa navonok prejavuje depresiami, podozrievavosťou a vzťahovačnosťou, častokrát so suicidálnymi (samovražednými) tendenciami. Po somatickej (telesnej) stránke sú po derivátoch amfetamínu popisované kašeľ, stúpanie krvného tlaku, zvýšenie bazálneho metabolizmu, potenie, tras a na deriváty amfetamínu sa vyvíja silná psychická závislosť organizmu. Predložené množstvo kryštalického materiálu
s hmotnosťou 366 mg s priemernou koncentráciou 78,3 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce 287 mg absolútneho metamfetamínu, zodpovedá 7 - 29 obvykle jednorazovým dávkam drogy.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný relevantný listinný materiál, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, a to na základe starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., pričom dospel k nasledovným záverom:
Podľa názoru súdu bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný X.. od presne nezisteného času do 11.00 h dňa 2. 2. 2015 v Bratislave na Hradskej ulici pri zastávke MHD v blízkosti stavby zvanej „Pentagón“ neoprávnene prechovával u seba 1 ks zatavenú injekčnú striekačku s obsahom kryštalickej látky, ktorú následne dobrovoľne vydal policajnej hliadke PMJ s podozrením, že sa jedná o pervitín, pričom znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava č. X.-A.-BA-M.-XXXX/XXXX bolo zistené, že predložený 1 ks zatavenej injekčnej striekačky obsahoval kryštalický materiál s hmotnosťou 366 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 78,3 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 287 mg absolútneho metamfetamínu, čo podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz zodpovedá 7-29 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom metamfetamín je v zmysle Zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok.
Súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade sa skutková veta v porovnaní s obžalobou upravuje tak, že materiál s hmotnosťou 366 mg predstavuje necelé 2 obvykle jednorazové dávky drogy a nie 7 - 29, ako to vyplýva zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz. Pri zmene právnej kvalifikácie súd vychádzal zo súdnej praxe v Českej republike, kde bola stanovená hmotnostná hranica o hmotnosti 200 mg (0,2 g) rozhodnutím Nejvyššího soudu ČR, sp. zn. 7 Tdo 729/2010 a sp. zn. 7 Tdo 1087/2012.
Pojem „obvykle jednorazová dávka drogy“ je pojmom právnym (rovnako ako napríklad pojem nepríčetnosť, či ťažká ujma na zdraví) a preto KEÚ PZ Bratislava nie je oprávnený rozhodovať o tom, čo sa považuje za obvykle jednorazovú dávku konkrétnej drogy a ani stanovovať jej množstvo. Tento záver napokon vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave (uznesenie sp. zn. 1To168/2001, 4To 127/2011), podľa ktorej môže záver o obvykle jednorazovej dávke drogy stanoviť výlučne len orgán činný v trestnom konaní (pokiaľ ide o prípravné konanie) alebo súd (pokiaľ ide o konanie pred súdom). Znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava je podkladom na riešenie odbornej otázky spočívajúcej len v tom, aký materiál bol znaleckému ústavu predložený a v akom množstve, či je predložený materiál omamnou, resp. psychotropnou látkou a či množstvo účinnej (psychoaktívnej) látky v nej, je spôsobilé ovplyvniť psychiku konzumenta.
Pojem „obvykle jednorazovej dávky“ sa v súdnej praxi odvodzuje, pri jednotlivých druhoch drog, od jej hmotnosti. Pojem omamná látka, či psychotropná látka, v spojení s termínom obvykle jednorazová dávka, sú znakmi objektívnej stránky trestného činu podľa § 171 Trestného zákona a práve preto sa obvykle jednorazová dávka definuje prostredníctvom hmotnostného kritéria (ako základného kritéria), nakoľko v ňom sa zároveň spája objektívne aj subjektívne hľadisko, teda zavinenie páchateľa (napríklad páchateľ, ktorý kupuje drogy má záujem spravidla o určité množstvo drogy a množstvo, ktoré kupuje je pokryté jeho zavinením, taktiež páchateľ, ktorý drogy prechováva má určitú vedomosť o ich množstve, t. j. aké veľké množstvo drogy má u seba a táto okolnosť je pokrytá jeho zavinením).
Hmotnostné kritérium je preto prvoradé kritérium a to bez ohľadu na to, ako a či budú v konkrétnom prípade drogy páchateľom rozdelené na jednotlivé dávky. Ako ďalšie kritérium slúži množstvo účinnej látky v zaistenej droge, pretože toto kritérium má význam z hľadiska
ustanovenia § 130 ods. 5 Trestného zákona, nakoľko ak zaistená droga nemá požadovanú kvalitu (množstvo účinnej látky) nejde už o látku schopnú nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka a nejde teda už o návykovú látku. Vzhľadom na uvedené, je vždy nevyhnutné skúmať aj množstvo účinnej látky v zaistenej droge. Toto kritérium má pritom význam len z hľadiska objektívnej stránky trestného činu, pretože množstvo účinnej látky v droge nie je spravidla zahrnuté zavinením páchateľa, pretože sa dá určiť len v laboratórnych podmienkach (napríklad skúmaním znalcom) a väčšina páchateľov vie len
to, o aký druh drogy ide a v akom množstve sa predáva, či kupuje alebo prechováva, a to bez toho, že by poznali presné zloženie drogy z hľadiska účinnej látky. Skutočnosť, že množstvo účinnej látky v droge nemôže byť kritériom určovania počtu obvykle jednorazových dávok drogy, pretože sa dá zistiť len expertíznym skúmaním a preto nemôže byť zahrnuté zavinením páchateľa, vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Bratislave (4 To65/2010).
Spojenie hmotnostného kritéria (celková hmotnosť látky) a kritéria množstva účinnej látky je nutné aplikovať aj na metamfetamín (pervitín), tak ako sa už v súčasnosti aplikuje na rastlinách rodu Cannabis
- konope. Pri rastlinách rodu Cannabis-konope sa v súdnej praxi vychádza primárne z hmotnostného kritéria a skúmanie obsahu THC v nej (ako účinnej látky a to v percentách hmotnostných) má význam len pre zistenie, či skutočne ide o omamnú látku v zmysle § 130 ods. 5 Trestného zákona, nakoľko ak by zaistená látka nedosahovala aspoň minimálne množstvo THC schopné ovplyvniť psychiku človeka, nešlo by o návykovú látku a nebol by naplnený príslušný znak objektívnej stránky skutkovej podstaty. Z uvedeného vyplýva aj to, že prechovávanie rastlín rodu Canabis - konope tak nie je trestné v prípadoch, ak síce obsahuje dostatočné množstvo účinnej látky THC, avšak nedosahuje hmotnosť, ktorú by bolo možné považovať za obvykle jednorazovú dávku. Pokiaľ ide o hmotnostné kritérium, tak súdna prax už dlhodobo vychádza z toho, že obvykle jednorazovú dávku marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu marihuany, pričom pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria, t. j. metodiky výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky marihuany, sa za obvykle jednorazovú dávku považuje množstvo zodpovedajúce 500 mg (0,5g) vysušenej marihuany (tento záver vyplýva napríklad aj z judikátu trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1 To86/2011 z 20.09.2011, ale aj z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.4To 127/2011, sp. zn. 4to 11/2014).
Súdna prax vychádza z toho, že pojem obvykle jednorazovej dávky drogy musí byť hmotnostne vymedzený, teda musí byť stanovená určitá konkrétna hmotnosť danej drogy, ktorú je možné považovať za obvykle jednorazovú dávku drogy, a to aj z toho dôvodu, aby sa stanovila hmotnostná hranica pojmu obvykle, od ktorej by sa následne mohol odvíjať násobok obvykle jednorazovej dávky drogy v zmysle § 135 Trestného zákona. Táto hmotnostná hranica je podstatná aj z dôvodu, aby bolo možné hmotnostne odlíšiť jednu jednorazovú dávku od zbytkového množstva drogy. Vzhľadom k tomu, že Trestný zákon neurčuje pri jednotlivých druhoch drog, čo rozumie pod obvykle jednorazovou dávkou drogy, bolo nevyhnutné, aby bol tento právny pojem definovaný súdnou praxou (pri marihuane sa teda vychádza z priemernej hmotnosti tabakovej cigarety (0,5g), pričom množstvá nedosahujúce túto hmotnosť sa považujú za zbytkové množstvá drogy (či stopové množstvá drogy), ktoré nie sú predmetom trestnoprávneho postihu. Pri metamfetamíne (pervitíne) je potrebné poukázať na súdnu prax v Českej republike, kde bola stanovená hmotnostná hranica o hmotnosti 200 mg (0,2 g) /rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR, sp. zn. 7Tdo 729/2010 a sp. zn. 7 Tdo 1087/2012.
Vzľadom na vyššie uvedené preto celkové množstvo zaisteného kryštalického materiálu s hmotnosťou 366 mg s obsahom 287 mg účinnej látky metamfetamínu nie je možné považovať za 7-29 obvykle jednorazových dávok drogy z hľadiska hmotnostného kritéria - ide o necelé dve jednorazové dávky predmetnej drogy, pričom kritérium obvykle jednorazovej dávky drogy preto slúži aj ako hranica vyvodzovania trestnej zodpovednosti.
Vykonané dokazovanie, doznanie sa obžalovaného, usvedčujúce výpovede svedkov, a rovnako závery z vykonaného znaleckého dokazovania, v ktorých bolo skonštatované že v predloženej zatavenej injekčnej striekačke sa nachádzal kryštalický materiál s hmotnosťou 366 mg, ktorý obsahoval metamfetamín s priemerným zastúpením 78,3 % hmotnostných, ako aj skutočnosť, že obžalovaný od roku 2000 - 2001 pravidelne užíval drogy zo skupiny opiátov - heroín, vytvorila sa u neho závislosť a v súčasnosti navštevuje ambulanciu CPLDZ ešte v rámci ochranného liečenia protitoxikomanického, nariadeného Okresným súdom Bratislava II, s tým, že počas liečenia niekoľkokrát porušil abstinenciu a hrozila recidíva, podľa názoru súdu smerujú jednoznačne k záveru o preukázaní toho, že žalovaný skutok sa stal, tento skutok je nepochybne trestným činom a že jeho páchateľom je práve obžalovaný X. F., ktorý svojim vyššie popísaným úmyselným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., a to po stránke objektívnej i subjektívnej.
Po zhodnotení predmetnej dôkaznej situácie a po následnom ustálení otázky skutkového stavu, viny obžalovaného X. F. a právnej kvalifikácie jeho protiprávneho konania, súd pristúpil k úvahám o možnom
trestnoprávnom postihu menovaného podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pričom zvážil všetky relevantné okolnosti, prihliadol na spôsob počínania obžalovaného a jeho následok, pohnútku, zavinenie /vo forme priameho úmyslu/, existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., pomer a mieru ich závažnosti podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pričom bolo takisto prihliadnuté na osobu obžalovaného, na jeho doterajší spôsob života, predchádzajúce odsúdenie, ako i na jeho pomery a možnosti nápravy s tým, že súhrn vyššie uvedených okolností a faktorov viedol súd k presvedčeniu, že v danom konkrétnom prípade postačí na obžalovanú pôsobiť primeraným podmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 1 rok, a to s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky so súčasným zákazom požívania návykových látok, pričom súd je toho názoru, že takto uložený trest, resp. kombinácia trestu a obmedzenia /zákazu/ môže v danom konkrétnom prípade viesť k dosiahnutiu svojho účelu z hľadiska požiadavky zabezpečenia tak generálnej, ako aj individuálnej prevencie tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák.
S poukázaním na odôvodnenie je súd toho presvedčenia, že znenie skutkovej vety, výroky o vine a treste /vrátane úpravy znenia skutkovej vety a zmeny - zmiernenia právnej kvalifikácie/ plne zodpovedajú výsledkom náležitého zhodnotenia pomerov obžalovaného X., možností jeho nápravy, ako i otázky potreby zabezpečenia ochrany spoločnosti.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, na podpísanom súde.