Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/267/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s. , IČO: 36854140, so sídlom Michalská 18, Bratislava právne zastúpeného: HMG LEGAL, s.r.o. , IČO: 35 885 459, Štefanovičova 12, Bratislava proti žalovanému: V. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. I. XXX v konaní o zaplatenie 567,77 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.10.2013, ktorú žalobca spresnil podaním doručeným súdu dňa 11.11.2013 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 567,77 eur spolu s riadnym úrokom vo výške 18,90 % ročne z istiny vo výške 300,- eur od 17.9.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne z istiny vo výške 300,- eur od 17.9.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 207,43 eur (úroky z úveru a poplatky) od 17.9.2013 do zaplatenia ako aj povinnosť nahradiť mu trovy konania s tým, že ide o pohľadávku majúcu základ v záväzkovom vzťahu žalobcu a žalovaného založenom Zmluvou o bežnom účte a balíku služieb ČSOB pohoda plus ku ktorému boli Zmluvou o povolenom prečerpaní k bežnému účtu/ Zmluvou o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXR poskytnuté finančné prostriedky formou povoleného prečerpania. Žalobou uplatnená istina vo výške 567,77 eur mala byť tvorená istinou úveru vo výške 300,- eur, predstavujúcou nezaplatenú časť poskytnutého povoleného prečerpania finančných prostriedkov k čerpaniu ktorých došlo dňa 3.3.2010, nezaplatených riadnych úrokov vo výške 92,43 eur, ktoré boli účtované odo dňa prvého čerpania finančných prostriedkov za obdobie od 3.3.2010, úrokov z omeškania vo výške 60,34 eur, ktoré boli počítané z nedoplatkov na splátkach, ktoré boli splatné k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a poplatkov vo výške 115,- eur za výzvy a upomienky.

Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s jej prílohami bola doručená do vlastných rúk dňa 18.5.2015, v priebehu konania písomne nevyjadril.

Na pojednávanie, ktoré súd nariadil na deň 7.4.2016 sa účastníci konania nedostavili. Žalobca a jeho právny zástupca, u ktorých je predvolanie na pojednávanie vykázané riadne a včas, svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 4.4.2016, pričom súhlasili s prejednaním a rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti. U žalovaného sa predvolanie na pojednávanie vrátilo s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, preto mal súd vykázané doručenie na pojednávanie v zmysle § 46 ods. 2 O.s.p. dňa 31.3.2016. V súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tak súd vec na pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania a s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom podanej žaloby, Zmluvou o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda plus zo dňa 17.4.2009, Oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 2.3.2010, Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 2.5.2012, kópiou zásielky adresovanej žalovanému 4010761071/8342/C, spresnením žaloby žalobcom doručeným súdu dňa 11.11.2013, vyjadrením žalobcu doručeným súdu dňa 27.1.2014, špecifikáciou pohľadávky za obdobie od 27.10.2009 do 16.9.2013, úrokovými sadzbami platnými od 29.4.2013, Sadzobníkom pre fyzické osoby - občanov vydaným Československou obchodnou bankou, a.s., vyjadrením žalobcu doručeným súdu dňa 5.10.2015, Žiadosťou o poskytnutie úveru č. XXXXXXXXX zo dňa 1.3.2010, Poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 24.6.2011, Výpoveďou zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu zo dňa 29.12.2011, Obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu, Všeobecnými obchodnými podmienkami, vyjadrením žalobcu doručeným súdu dňa 16.11.2015, výpisom z účtu, vyjadrením žalobcu doručeným súdu dňa 29.1.2016, vyjadrením žalobcu doručeným súdu dňa 4.4.2016, výpisom z účtu ako aj obsahom ostatného spisového materiálu, z ktorých zistil tento skutkový stav:

Dňa 17.4.2009 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluvou o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda plus, ktorej predmetom bolo zriadenie bežného účtu č.XXXXXXXXXX/XXXX, pre žalovaného (ďalej len „zmluva o bežnom účte“). V zmysle čl. IV. Povolené prečerpanie zmluvy o bežnom účte sa žalobca (banka) zaväzuje na základe žiadosti žalovaného (majiteľa účtu) vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania k účtu. V prípade splnenia stanovených podmienok žalobcu (banky) na poskytnutie povoleného prečerpania účtu žalobca (banka) uzatvorí so žalovaným (majiteľom účtu) Zmluvu o povolenom prečerpaní. Dňa 1.3.2010 žalovaný doručil žalobcovi žiadosť o poskytnutie úveru, z ktorej vyplývajú osobné údaje a ostatné osobné údaje žiadateľa - žalovaného, údaje o povolenom prečerpaní a vyhlásenia žalovaného. Z údajov o povolenom prečerpaní vyplýva, že žalovaný žiada žalobcu o poskytnutie finančných prostriedkov formou povoleného prečerpania bežného účtu do výšky uvedenej v tejto žiadosti. V prípade, že žalobca žiadosti vyhovie, berie na vedomie a súhlasí s tým, že konkrétnu výšku úveru určí žalobca na základe výsledku posúdenia žiadosti, stanoví výšku úrokovej sadzby, debetnej úrokovej sadzby a sadzby úrokov z omeškania v súlade s Oznámením žalobcu o stanovených úrokových podmienkach vkladov a úverov, a to vo výške uvedenej v tomto oznámení ku dňu otvorenia povoleného prečerpania. Výška úveru bola 300,- eur. Žiadosť o povolenéprečerpanie k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Ďalej žalovaný súhlasil s Obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu a s Všeobecnými obchodnými podmienkami ČSOB, ktoré prevzal, a s ktorými sa oboznámil a súhlasí s nimi a berie na vedomie, že žiadosť a tieto podmienky v prípade akceptovania žalobcom budú súčasťou zmluvy. Z oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 2.3.2010 vyplýva, že na základe žiadosti žalovaného, ktorou žiadal o poskytnutie peňažných prostriedkov formou povoleného prečerpania bežného účtu žalovaného došlo zo strany žalobcu k poskytnutiu povoleného prečerpania k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX do výšky úverového limitu 300,- eur. Úver môže byť čerpaný od 2.3.2010, účet povoleného prečerpania č. XXXXXXXXXX/XXXX bol otvorený od 2.3.2010. Ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania bola výška úrokovej sadzby 16,90 % ročne. Zmluvné strany sa dohodli, že výška sadzby úroku z omeškania je určená v Obchodných podmienkach pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy. Ďalej bolo uvedené, že úroková sadzba je v tejto výške platná do doby, pokiaľ zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu spôsobom podľa Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria súčasť tejto zmluvy. Týmto oznámením bola medzi účastníkmi konania uzavretá Zmluva o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR (ďalej len „zmluva o povolenom prečerpaní“). Toto oznámenie bolo oboma účastníkmi konania podpísané. Dňa 29.12.2011 bola Zmluva o povolenom prečerpaní bežného účtu č. XXXXXXXXXX zo strany žalobcu vypovedaná. Výpovedná lehota je dva mesiace a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia výpovede druhej strane. Posledný deň výpovednej lehoty bol žalovaný povinný uhradiť čerpanú čiastku úveru vrátane príslušenstva. Výpoveď bola žalovanému doručená, čo žalobca preukázal kópiou doručenky podpísanou žalovaným, na ktorej však nebol dátum doručenia. Pred daním výpovede zmluvy o povolenom prečerpaní bol žalovaný žalobcom vyzvaný výzvou zo dňa 24.8.2011 označenou ako Posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky, ktorá ku dňu výzvy predstavovala sumu 123,31 eur. Ďalej bol žalovaný poučený o tom, že ak jeho dlh nebude ihneď uhradený žalobca prehlási svoju pohľadávku za splatnú a uplatní si ju súdnou cestou. Táto výzva bola žalovanému doručená dňa 6.9.2011. Listom zo dňa 2.5.2015

oznámil žalobca žalovanému, že z bežného účtu žalovaného nie je možné čerpať prostriedky k úhrade záväzku žalovaného z povoleného prečerpania, preto tento úver sa stal k 30.4.2012 splatným. Zásielka s týmto oznámením sa vrátila žalobcovi s poznámkou poštového doručovateľa adresát neznámy. V priebehu konania bol žalobca výzvou zo dňa 15.10.2015, dňa 13.1.2016 ako aj výzvou zo dňa 3.3.2016 vyzvaný, aby uviedol kedy žalovaný prvý krát čerpal poskytnuté povolené prečerpanie a kedy tak učinil poslednýkrát, pričom nemalo isť o úhradu poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania, ale o čerpanie istiny. Žalobca tiež bol vyzvaný na predloženie príslušných listinných dôkazov. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 16.11.2015 uviedol, že dňa 10.3.2010 umožnil žalovanému čerpať sumu 496,05 eur a ísť tak do debetu 158,36 eur. Posledné čerpanie povoleného prečerpania, ktoré nebolo úhradou úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov bolo dňa 14.10.2011 a predstavovalo úhradu záväzku zo spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX. Žalobca k svojim vyjadreniam, tiež predložil výpisy z účtu a špecifikáciu pohľadávky. Žalobca si podanou žalobou uplatnil pohľadávku vo výške 567,77 eur spolu s príslušenstvom. Táto pohľadávka je tvorená istinou úveru vo výške 300,- eur, nezaplatenými riadnymi úrokmi vo výške 92,43 eur, úrokmi z omeškania vo výške 60,34 eur a poplatkami vo výške 115,- eur.

Podľa § 708 ods. 1 zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 2 na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523497'&ucin-k- dni='30.12.9999'> a nasl.).

Podľa § 497 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 3 ods. 2 Z.z. zákona o spotrebiteľských spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/258/20100101>. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.

Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101>) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c)postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 111 zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na vyššie opísaný skutkový stav ako aj citované zákonné ustanovenia súd posúdil vec tak, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda plus dňa 17.4.2009 a k nej bolo zriadené dňa 2.3.2010 Zmluvou o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR s účtom č. XXXXXXXXXX/XXXX povolené prečerpanie. Tieto zmluvy sú jednak zmluvami o bežnom účte podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka ako aj zmluvami o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ako aj spotrebiteľskými zmluvami podľa Občianskeho zákonníka. Je síce pravda, že zmluva o bežnom účte ako aj úverová zmluva sú ako zmluvné typy upravené v Obchodnom zákonníku, avšak pokiaľ je ich účastníkom spotrebiteľ, majú ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv (obsiahnuté v piatej hlave prvej časti Občianskeho zákonníka) prednosť pred ustanoveniami Obchodného zákonníka. Aj keď vo všeobecnosti je Občiansky zákonník považovaný za lex generalis, kým za lex specialis, toto platí len vo vzťahu k všeobecnej úprave zmluvných vzťahov. Pokiaľ ide o osobitnú úpravu spotrebiteľských vzťahov, tieto ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať aj vtedy, ak sa zmluvný vzťah inak spravuje Obchodným zákonníkom. To neznamená, že by bol celý zmluvný vzťah podriadený režimu Občianskeho zákonníka a že by

úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v Obchodnom zákonníku stratila akékoľvek opodstatnenie. Záväzkový vzťah upravený ako zmluvný typ v Obchodnom zákonníku sa aj naďalej spravuje ustanoveniami o tomto zmluvnom type ako aj ďalšími ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka, avšak (ak ide súčasne o spotrebiteľský vzťah) len potiaľ, pokiaľ je ich uplatnenie v súlade s osobitnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, teda najmä pokiaľ to nie je v neprospech spotrebiteľa. Teda je potrebné zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť od 1.5.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj samotný zákonodarca sa touto novelou snažil odstrániť nejednotnú prax súdov pri riešení otázky, či na spotrebiteľský vzťah pri duplicite právnej úpravy uplatniť Občiansky zákonník alebo .

Okrem právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku na zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania, nakoľko ide o povolené prečerpanie na bežnom účte, treba aplikovať ustanovenie § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch a zmluvu o bežnom účte a zmluvu o povolenom prečerpaní k bežnému účtu preskúmať z pohľadu náležitosti, ktoré na takéto zmluvy kladie tento predpis.

Súd tak preskúmal uzavretú zmluvu o bežnom účte a k nej uzavretú zmluvu o povolenom prečerpaní hlavne z pohľadu ustanovenia § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom nemal za preukázané, že by zo strany žalobcu pri poskytnutí povoleného prečerpania došlo k splneniu povinnosti vyplývajúcej mu z § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd poukazuje na skutočnosť, že zo strany žalobcu malo dôjsť najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy k písomnému informovaniu žalovaného o úverovom limite, ak bol stanovený, o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. V predmetnej zmluve o povolenom prečerpaní sa však nachádzal iba údaj o úverovom limite 300,- eur, úrokovej sadzbe vo výške 16,90 % ročne, pričom úroková sadzba v tejto výške bola platná do doby pokiaľ si zmluvné strany spôsobom podľa čl. III obchodných podmienok nedohodnú inú úrokovú sadzbu. Zo zmluvy o povolenom prečerpaní tak nevyplývajú podstatné náležitosti zmluvy o povolenom prečerpaní, ktoré vyžadoval § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Tieto náležitosti sa nenachádzajú ani v žiadosti žalovaného na základe, ktorej mu bolo poskytnuté povolené prečerpanie. Žalovaný teda nebol žalobcom písomne informovaný pred uzavretím zmluvy o poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Predmetná zmluva o bežnom účte a povolenom prečerpaní ako aj žiadosť žalovaného o poskytnutie povoleného prečerpania sú typovými zmluvami vopred pripravenými žalobcom, v ktorej sú naformulované žalobcom stanovené zmluvné podmienky a tieto žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, ale mala možnosť ich len prijať alebo neprijať.

Súd tak je toho názoru, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní. Žalovaný nebol písomne informovaný o podmienkach, ktoré pre takýto úver vyžadoval zákon spotrebiteľských úveroch. V žalobcom predloženej zmluve o bežnom účte a zmluve o povolenom prečerpaní, od ktorých žalobca odvádzal svoje nároky neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o povolenom prečerpaní požadované zákonom. Nejestvuje tu určitá a zrozumiteľná dohoda (v zmysle písomného návrhu - oferty a jeho písomného prijatia - akceptácie žalovanou) v písomnej forme obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy o povolenom prečerpaní s konkrétnymi údajmi. Žalobca súdu nepredložil dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne náležitosti boli zrejmé. Súd je preto toho názoru, že predmetné dojednanie o povolenom prečerpaní k bežnému účtu žalovaného je neplatné. Z neplatného právneho úkonu sa nemožno domáhať plnenia. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že došlo k platnému uzavretiu určitej a zrozumiteľnej dohody v písomnej forme obsahujúcej podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd tak vyhodnotil plnenie z povoleného prečerpania ako plnenie z neplatného právneho úkonu. Žalobca tak v súvislosti s takýmto neplatným dojednaním si nemôže uplatňovať poplatky, resp. zmluvné úroky. Žalobcovi tak vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, 2 a § 457 OZ.

Súd tak nárok žalobcu na bezdôvodné obohatenie v zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 107 Občianskeho zákonníka musel preskúmať z pohľadu uplynutia premlčacej doby. Nárok

na bezdôvodné obohatenie sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej dobe. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa žalobca skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal, teda je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Úlohou žalobcu tak bolo súdu preukázať, kedy žalovaný skutočne posledný krát čerpal istinu úveru, ktorá slúžila na úhradu potrieb žalobcu, pričom nesmelo ísť o úroky, úroky z omeškania a poplatky. Zo strany žalobcu bolo tvrdené, že posledné čerpanie úveru žalovaným bolo dňa 14.10.2011 vo výške 203,46 eur a predstavovalo splátku záväzku zo spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu výpis z účtu v angličtine, pričom z jeho záhlavia vyplýva číslo bežného účtu XXXXXXXXXX z ktorého vyplýva transakcia táto transakcia. Súd na tomto mieste poukazuje, že povolené prečerpanie k bežnému účtu bolo vedené pod č. XXXXXXXXXX, teda na preukázanie tohto čerpania mal žalovaný predložiť súdu výpis z tohto účtu, z ktorého bude zrejmá táto transakcia. Žalobca tento výpis z účtu na opakovanú výzvu predložil, avšak takáto transakcia z neho nevplýva. Súd tak nemal preukázané posledné čerpanie úveru v tento deň. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že zo strany žalobcu bol na preukázanie jeho tvrdení predložená vo forme tabuľky špecifikácia pohľadávky za obdobie od 3.3.2010 do 16.9.2013. Z tejto tabuľky vyplýva, že k čerpaniu celej istiny povoleného prečerpania došlo v mesiaci september 2011, nakoľko v ďalších mesiacoch už sa jej výška nezmenila, a to až do dňa zosplatnenia zmluvy o povolenom prečerpaní. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že všetky úhrady žalovaného vykonaná po septembri 2011 boli pravdepodobne započítané úroky, úroky z omeškania a poplatky.

Tak ako už súd uviedol najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo. Dvojročná subjektívna premlčacia doba však beží iba v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. V predmetnej právnej veci dvojročná subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť vzhľadom na všetky okolnosti najskôr v priebehu mesiaca september 2011 a uplynula najneskôr v septembri 2013. Žalobca podal na súde žalobu až októbri 2013 (dňa 10.10.2013), teda žalobca si uplatnil svoj nárok až po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na túto skutočnosť tak súd musel žalobu zamietnuť. Súd pri premlčaní musel vychádzať z listinných dôkazov, ktoré boli žalobcom predložené v konaní, kde zo strany žalobcu nebol preukázaný presný dátum posledného čerpania úveru (výpis z účtu predložený v angličtine, z ktorého nebolo jednoznačne zrejmá takáto transakcia). Žalobca tiež predložil súdu špecifikáciu pohľadávky, z ktorej vyplývalo, že k čerpaniu istiny úveru povoleného prečerpania (300,- eur) došlo už v mesiaci september 2011, pričom úhrady žalovaného po tomto období boli započítané na úroky, úroky z omeškania a poplatky, pričom istina úveru sa do zosplatnenia neznižovala ani nezvyšovala, teda k čerpaniu úveru nemohlo dôjsť.

Súd na tomto mieste poukazuje, že žalobca ako účastník sporového občianskeho súdneho konania má povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. a § 120 ods.1 O.s.p.), medzi ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie sankcionovať. Ich nesplnenie nie je ani nedostatkom, ktorý by bránil pokračovaniu v konaní, keďže účastníci majú právo uviesť skutkové tvrdenia a predložiť alebo označiť dôkazy a skutočnosti na ich preukázanie až do vyhlásenia uznesenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Preto jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok neúspech účastníka, ktorý tieto svoje procesné povinnosti nesplnil. Žalobca bol tiež v uznesení súdu zo dňa 23.4.2015, ktoré mu bolo doručené dňa 30.4.2015 poučený v zmysle § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. o povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tiež o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada a že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Žalobca bol tiež v priebehu konania výzvou zo dňa 15.10.2015, ktorá mu bola doručená dňa 23.10.2015, výzvou zo dňa 13.1.2016, ktorá mu bola doručená dňa18.1.2016 a výzvou zo dňa 3.3.2016, ktorá mu bola doručená dňa 9.3.2016 vyzvaný na preukázanie posledného čerpania povoleného prečerpania žalovaným. Žalobca síce uviedol dátum posledného čerpania dňa 14.10.2011, avšak toto čerpanie nepreukázal, keď predložil súdu výpis z účtu v angličtine, z ktorého nebolo zrejmé, či k takémuto čerpaniu došlo, pričom s ním predloženej špecifikácie pohľadávky takéto

čerpanie nevyplývalo. Žalobca tiež dobrovoľne nevyužil možnosť zúčastniť sa pojednávania a vysvetliť súdu predložené dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k poslednému čerpaniu povoleného prečerpania a vo vzťahu k začiatku plynutia premlčacej doby. K súčinnosti zo strany žalobcu nedošlo pri preukazovaní nároku nedošlo, a to aj napriek viacerým výzvam. Súd nielenže nemôže, ale ani nesmie donekonečna vyzývať žalobcu, aby predložil dôkazy na základe ktorých by mu súd tvrdené právo mohol prisúdiť. Súd je totiž povinný rešpektovať zásadu rovnosti účastníkov konania a tiež platné procesné zásady v sporových veciach, t.j. zásadu prejednaciu, zásadu kontradiktórnosti a tiež to, že procesná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. pre rozhodnutie vo veci je predovšetkým na účastníkoch konania. Nepredloženie dôkazov žalobcom nebránilo prejednaniu veci, keďže nejde o nedostatky pre ktoré nemožno v konaní pokračovať.

V zmysle už uvedených zákonných ustanovení a procesných zásad súd žalobe aj z týchto dôvodov nemohol vyhovieť a preto ako to bolo vyššie uvedené bolo potrebné žalobu zamietnuť. Súd na premlčanie nároku musel prihliadať v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Súd záverom tiež poukazuje na skutočnosť, že poplatky za upomienky a výzvy a v celkovej výške 115,- eur, ktoré boli súčasťou žalobou uplatnenej pohľadávky, ktoré boli žalovanému účtované aj počas trvania zmluvného vzťahu, že tieto sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Vystavenie upomienky je úkon, ktorý nie je závislý od vôle žalovaného (aj keď je spojený s porušením jeho povinnosti) a bolo v zásade len na vôli žalobcu, ako často bude takéto upomienky vystavovať a vyberať za ne poplatky, nakoľko iba on určoval, či vystavenie upomienky bude len pri prvom porušení platobnej disciplíny, alebo aj pri opakujúcom sa porušení platobnej disciplíny. Navyše súdu nie je známe, akým kľúčom sa vyrátavala zo strany žalobcu suma poplatku za upomienku, keď raz táto suma je raz vo výške 10,- eur a raz vo výške 45,- eur. Súd považoval takéto poplatky za ďalšiu sankciu pre žalovaného spojenú s omeškaním úhrad splátok úveru. Účtovanie poplatkov za upomienku tak súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Zo strany žalobcu navyše nedošlo k preukázaniu reálnych nákladov spojených s vyhotovením a doručením týchto upomienok. Upomienka nemá mať sankčný charakter, teda nemá byť potenciálnym zdrojom neodôvodneného prospechu pre žalobcu, čo v danom prípade tak jednoznačne je, keď paušalizovaná náhrada vo forme poplatku za upomienku predstavuje rozmedzie od 10,- eur až do 45,- eur, čo výrazne prekračuje prijateľnú náhradu nákladov (najmä nákladov na papier, tlač a poštovné). Už samotná skutočnosť, že dodávateľ uplatňuje poplatky za upomienky ako poplatky podľa sadzobníka (nie ako vyúčtovanie reálnych zdokumentovaných nákladov), pričom môže tieto poplatky účtovať ľubovoľne často (napr. každý mesiac pri omeškaní dlžníka s platbou) je potenciálne spôsobilá neprimerane sankcionovať dlžníka. Poplatky za upomienky boli vyúčtované v rozmedzí od 10,- eur do 45eur od augusta 2010 do septembra 2011 spolu v sume 415,- eur, pričom tieto boli žalovaným aj uhradené a od septembra 2011 do marca 2012 v sume 195,- eur, pričom v sume 80,- eur boli uhradené a v sume 115,- eur boli uplatnené žalobcom podanou žalobou, čo predstavuje neprimeranú sankciu žalovaných, najmä ak popri tom boli ešte účtované "úroky za oneskorenie splátky", ako to vyplýva z predloženej špecifikácie povoleného prečerpania. Celkové úhrady žalovaného na poplatky tak boli vo výške 495,- eur, pričom žalovaný čerpaná istina bola vo výške 300,- eur. Vzhľadom ani na túto skutočnosť, tak súd nemohol žalobcovi priznať nárok ním uplatnený podanou žalobou.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods.1 O.s.p.. Úspešný žalovaný návrh na uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť mu trovy konania v priebehu konania neurobil, súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia