Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-238-2015.pdf
PDF · 84.34 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/238/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti odporcovi: B. A., G.. XX.XX.XXXX, K. Č. XXX/XX, C., v konaní o zaplatenie 1.520,90 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.183,47 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 15.09.2015 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur splatných vždy do 20. dňa v príslušnom mesiaci s tým, že prvá splátka je splatnou 20.06.2016, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
III. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 50,96 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 106,53 Eur ich zaplatením právnej zástupkyni navrhovateľa Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, a to v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 08.09.2014 žiadal navrhovateľ uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 1.520,90 Eur, vyčíslený úrok z omeškania 277,34 Eur a úrok z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 1.520,90 Eur od 26.08.2014 do zaplatenia a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ uzavrel s odporcom dňa 10.08.2011 úverovú zmluvu č. 4108036919. Na jej základe mu poskytol spotrebiteľský úver vo výške 1.300,- Eur, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť v mesačných splátkach v počte 48 po 51,53 Eur. V dôsledku omeškania s úhradou splátok vyzval odporcu listom zo dňa 28.05.2012 k úhrade celého zostatku úveru pozostávajúceho z nezaplatených splátok, zosplatnených splátok, poplatku za upomienky a zmluvnej pokuty. Posledné dve položky si však neuplatňuje.
Súd vo veci vydal dňa 23.07.2015 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca včas odôvodnený odpor. Namietal, že ide o zmluvu spotrebiteľskú a táto neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne v nej absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) a k), čo podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) cit. zákona spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žiadal preto návrh zamietnuť s tým, že ak prípadne bude zaviazaný na zaplatenie určitej sumy navrhovateľovi, vzhľadom na svoju ťaživú situáciu bude dlžnú sumu schopný uhradiť len v splátkach a nie naraz.
K odporu navrhovateľ cestou právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 01.03.2016 uviedol, že dátum konečnej splatnosti úveru je uvedený v bode 48 zmluvy a zmluva takisto obsahuje RPMN ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Ešte predtým podaním doručeným súdu dňa 21.10.2014 oznámil svoj vstup do konania na strane odporcu vedľajší účastník Združenie - pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, ktorý je spotrebiteľskou organizáciou (§ 93 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Tento však následne podaním doručeným súdu dňa 21.03.2016 oznámil, že z konania vystupuje. Súd s ním preto už ďalej nekonal.
Na pojednávaní dňa 07.04.2016 súd s použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov, keď navrhovateľ žiadal cestou právneho zástupcu konať bez jeho účasti a odporca síce ospravedlnil svoju neúčasť zdravotným stavom, no odročiť pojednávanie nežiadal súčasne sa vyjadriac, že sa bude snažiť dostaviť.
Súd vykonal dokazovanie účastníkmi predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. uzavrela dňa 10.08.2011 s odporcom ako dlžníkom úverovú zmluvu a ako vyplýva z predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad (č.l. 19 spisu), odporca na jej základe dostal na svoj bankový účet sumu 1.300,- Eur. Túto sa v zmluve zaviazal splatiť presne tak ako uviedol v návrhu aj navrhovateľ v splátkach po 51,53 Eur mesačne. Podľa už spomínaného prehľadu odporca splátky riadne neuhrádzal, či ani sporným nebolo.
Z hľadiska právneho posúdenia spornej úverovej zmluvy je nepochybné, že ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 ustanovuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Navrhovateľ mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a odporca postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.
Okrem iných náležitostí zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy vyžadoval v ust. § 9 ods. 2, aby v zmluve bola uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f)), ďalej ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. j)) a napokon aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k)). Ich absenciu v zmluve § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru.
Súdu predložená úverová zmluva uzavretá navrhovateľa a odporcom tieto náležitosti buď neobsahuje alebo ich síce obsahuje no nie v takej podobe, ako to vyplýva zo zákonného znenia. Preto poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkov.
Konkrétne zmluva neobsahuje uvedenie dátumu, ktorý je termínom konečnej splatnosti úveru, keď bod 48 zmluvy hovorí len o lehote splatnosti 48 mesiacov po poskytnutí úveru do 15. dňa v poslednom mesiaci. Absentuje tu konkrétny deň, ktorý je termínom konečnej splatnosti úveru. RPMN je uvedená v bode 42 v rozsahu od 39,9 % do 42,4 % aj keď zákon jednoznačne hovorí o potrebe uvedenia konkrétnej výšky RPMN vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V bode 38 zmluvy je uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom v sume 2.427,36 Eur a táto matematicky nesúhlasí s počtom splátok 48 po 51,53 Eur, čo je 2.473,44 Eur. Napokon zmluva vôbec neobsahuje rozčlenenie mesačných splátok z hľadiska úhrady istiny, úrokov a iných poplatkov, na čom nič nemení možnosť odporcu žiadať podľa úverových podmienok o zaslanie amortizačnej tabuľky.
Vo vzťahu k prípustnosti uvedenia RPMN určitým intervalom, ktorú argumentáciu navrhovateľ opieral o predložený znalecký posudok č. 135/2009 je treba uviesť, že ide o znalecký posudok týkajúci sa predchádzajúcej právnej úpravy spotrebiteľských úverov v Českej republike (zákon č. 321/2001 Sb.), ktorá bola odlišná od úpravy obsiahnutej v u nás platnom ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Slovenská právna úprava totiž na rozdiel od uvedenej českej úpravy vyžaduje uvedenie RPMN na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda konkrétnym číslom a preto nie je dôvod, aby bola RPMN daná určitým rozpätím ako k tomu dospel český znalec posudzujúci českú právnu reguláciu. Navyše treba dodať, že znalec v posudku odpovedal na otázky právneho charakteru a nie na otázky skutkové, lebo otázka „súladu“ zmluvy so zákonom je vecou právneho posúdenia.
Pokiaľ podľa prehľadu (č.l. 19 spisu) odporca zaplatil z poskytnutej sumy 1.300,- Eur len sumu 116,53 Eur, jeho dlh z úverovej zmluvy predstavuje ešte 1.183,47 Eur. Preto v tomto rozsahu súd návrhu vyhovel a zamietol ako nedôvodný návrh vo zvyšku uplatňovanej istiny, úroku a ďalších žalovaných poplatkov vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.
Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013 je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Odporca sa so zaplatením dlhu dostal do omeškania podľa § 563 Občianskeho zákonníka až dňom nasledujúcim po dni prevzatia žalobného návrhu. Tento prevzal dňa 14.09.2015 a od nasledujúceho dňa 15.09.2015 má navrhovateľ právo na úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne (úroková sadzba platná ku dňu 15.09.2015 vo výške 0,05 % plus 8 percentuálnych bodov). Aj keď navrhovateľ požadoval aj kapitalizované úroky z omeškania vo výške 277,34 Eur, resp. úrok z omeškania už od 26.08.2014 do zaplatenia, dôvodnosť návrhu v tejto časti nepreukázal, lebo síce v konaní nebolo sporným, že v dôsledku omeškania odporcu došlo v súlade s úverovou zmluvou k predčasnému zosplatneniu úveru listom zo dňa 28.05.2012, no dôkaz o tom kedy bol tento právny úkon doručený odporcovi súdu predložený nebol. Výzva k splateniu celého úveru bola k návrhu priložená spolu s poštovým podacím hárkom, no tieto dôkazy nepreukazujú, že sa skutočne (a kedy) tieto právne úkony dostali do dispozičnej sféry odporcu.
Vzhľadom na aktuálnu sociálnu situáciu odporcu, ktorý je podľa predložených lekárskych správ a posudkov diabetikom a osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a s minimálnym príjmom, pričom dňa 04.03.2016 požiadal o priznanie starobného dôchodku, súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporcovi zaplatiť dlžnú sumu v splátkach po 50,- Eur mesačne ako to žiadal počnúc mesiacom jún 2016 s tým, že výška splátky zohľadňuje primeranú dobu úhrady dlhu na úrovni okolo dvoch rokov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov konania. Navrhovateľ bol úspešný v sume 1.183,47 Eur, odporca v sume 337,43 Eur (žalovaná suma 1.520,90 Eur mínus úspech navrhovateľa v sume 1.183,47 Eur). Čistý úspech navrhovateľa potom v percentuálnom vyjadrení predstavuje 56 % (úspech navrhovateľa po zaokrúhlení 78 % mínus úspech odporcu 22 %).
Náhradu trov konania súd priznal za súdny poplatok v sume 50,96 Eur (56 % zo súdneho poplatku zaplateného za žalobný návrh v sume 91,- Eur). Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal za dva účelne vynaložené úkony právnej pomoci (pri hodnote jedného úkonu 71,37 Eur podľa § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov): 1. príprava a prevzatie zastúpenia (úkon z roku 2015) v sume 71,37 Eur + režijný paušál 8,39 Eur, 2. písomné vyjadrenie zo dňa 01.03.2016 k odporu v sume 71,37 Eur + režijný paušál 8,58 Eur, čo je 159,71 Eur + 20 % DPH v čiastke 31,94 Eur, spolu na trovách právneho zastúpenia 191,65 Eur. Z tejto sumy 56 % potom predstavuje čiastku 106,53 Eur, ktorú je odporca podľa § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.