Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-28-2015.pdf
PDF · 86.6 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/28/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpeného: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Piešťanoch, Sad A.Kmeťa 24, IČO: 36 866 598, proti odporkyni: C. A., X.. S., E.. XX.XX.XXXX, I. K. D., O. E.A. XXX/X, v konaní o zaplatenie sumy 6.648,45 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.648,45 EUR spolu s úrokom vo výške 17,90 % ročne zo sumy 4.092,14 EUR od 18.11.2014 až do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.356,18 EUR od 18.11.2014 do zaplatenia. Povoľuje, aby odporkyňa dlh uvedený v prvom výroku tohto rozsudku zaplatila navrhovateľovi v mesačných splátkach po 50 EUR mesačne, vždy do 25.dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom september 2016, s tým, že prvá splátka bude splatná 25.septembra 2016, až do zaplatenia celého dlhu. Pokiaľ nebude zaplatená čo len jedna mesačná splátka, výhoda splátok sa stráca a celý dlh sa stáva splatným. Priznáva navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporkyni vo výške 588,91 EUR, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Romana Kvasnicu, advokát, s.r.o. so sídlom v Piešťanoch, IČO: 36866598 v štyroch mesačných splátkach po 147,23 EUR s tým, že 1.splátka bude splatná 25.mája 2016, 2. splátka 25.júna 2016, 3. splátka 25.júla 2016 a 4. splátka 25.augusta 2016. Pokiaľ nebude zaplatená čo len jedna mesačná splátka, výhoda splátok sa stráca a celý dlh sa stáva splatným.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.1.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 6.648,45 EUR spolu s príslušenstvom, v rozsahu, ako je špecifikované vo výroku tohto rozsudku a uplatnil si aj náhradu trov konania. Navrhovateľ návrh odôvodnil skutočnosťami, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č.ú.XXXXXXXXXX/XXXX poskytol odporkyni spotrebný úver na čokoľvek vo výške 3.990 EUR, s dohodnutou pevnou výškou úrokovej sadzby 17,90 % ročne. Odporkyňa sa zaviazala úver vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom v 120 pravidelných mesačných splátkach vo výške 75,32 EUR, vždy k 20.dňu v kalendárnom mesiaci, so splatnosťou prvej splátky k 28.2.2011 vo výške 42,67 EUR. Odporkyňa úver riadne splácala do októbra 2011, často však s niekoľkodňovým omeškaním. V mesiaci november 2011 uhradila už iba malú časť dojednanej splátky vo výške 1,14 EUR a následne prestala dlh splácať. Realizovala už iba dve úhrady, v mesiaci január 2012 v celkovej výške 98,33 EUR, ktoré navrhovateľ v súlade so zmluvou započítal na najstaršie nezaplatené splátky a príslušenstvo. Z dôvodu neplnenia povinností navrhovateľ v súlade so zmluvou vyhlásil ku dňu 24.6.2014 mimoriadnu splatnosť úveru a túto skutočnosť oznámil odporkyni listom zo dňa 27.6.2014. Zároveň ju vyzval na zaplatenie dlhu vo výške 6.277,90 EUR. K 17.11.2014 dosiahla výška splatného dlhu celkom 6.648,45 EUR. Uvedená suma pozostáva z istiny vo výške 4.092,14 EUR, úrokov vo výške 2.264,04 EIUR, úrokov z omeškania vo výške 292,27 EUR (pri úročení splatnej istiny a úrokov dojednanou sadzbou 8 % ročne do 31.1.2013 a 5 % ročne od 1.2.2013 do 17.11.2014). Od uvedeného vyčíslenia navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov vo výške 17,90 % ročne z istiny 4.092,14 EUR a úrokov z omeškania vo výške 5 0% ročne zo sumy 6.356,18 EUR (t.j.istina 4.092,14 EUR + úroky 2.264,04 EUR) od 18.11.2014 až do zaplatenia. Navrhovateľ opakovane odporkyňu vyzýval na zaplatenie dlžnej sumy, Na posledné výzvy zo dňa 28.5.2014 a 31.7.2014 odporkyňa nereagovala. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 6.7.2015 uviedla, že si je plne vedomá dlžnej sumy a vyjadrila ochotu splácať dlh v mesačných splátkach s poukazom na svoje pomery.
Na pojednávaní konanom dňa 7.4.2016 odporkyňa uznala nárok uplatnený návrhom na začatie konania v celom rozsahu, čo do dôvodu i výšky. Uznanie dlhu potvrdila svojim podpisom na listine, tvoriacej neoddeliteľnú súčasť zápisnice z pojednávania.
Podľa ustanovenia § 153a/ ods.1 O.s.p., ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ, alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
Podľa ustanovenia § 153a/ ods.3 O.s.p., rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom.
Podľa ustanovenia § 157 ods.4 O.s.p., v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods.5, § 153a/ ods.1 a § 153b/ ods.1 O.s.p. uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
V predmetnej veci súd rozhodol rozsudkom na základe uznania nároku v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 153a/ ods.1 O.s.p.. Uznanie nároku je procesným úkonom odporcu. Uznanie nároku je účinné, ak sa urobí vo vzťahu k súdu. V danom prípade bolo uznanie nároku zo strany odporkyne uskutočnené v platnej procesnej forme. K uznaniu nároku došlo v písomnej forme, jednak vo vyjadrení k návrhu na začatie konania, ako aj do zápisnice z pojednávania.
V prípade uznania nároku súd neskúma hmotnoprávne predpoklady takéhoto uznania. Súd sa obmedzí iba na konštatovanie, že odporca uznal nárok uplatnený žalobou a v nadväznosti na ustanovenie § 157 ods.4 O.s.p. uvedie iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
Predmet konania súd uviedol v úvode odôvodnenia tohto rozsudku.
Vo veci samej súd rozhodol podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písmena d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti, zmluvy o úvere, zmluvy o kontrolnej činnosti, zasielateľskej zmluvy, zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku, zmluvy o tichom spoločenstve, zmluvy o otvorení akreditívu, zmluvy o inkase, zmluvy o bankovom uložení veci, zmluvy o bežnom účte a zmluvy o vkladovom účte.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 500 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zmluva neurčuje alebo osobitný zákon neustanovuje inú výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou účinnosťou a veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi. Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. Podľa ustanovenia § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ust. § 160 ods.1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročností určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Odporkyňa žiadala, aby jej súd povolil splácať dlh v splátkach a požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov, s poukazom na svoje osobné, majetkové a sociálne pomery. Odporkyňa je invalidnou dôchodkyňou od januára 2001. Je postihnutá onkologickým ochorením. Jej jediný príjem v podstate predstavuje len invalidný dôchodok, naposledy určený vo výške 462,- EUR mesačne, z ktorého je exekučne zrážaná suma 56 EUR mesačne. Raz za pol roka má príjem titulom odmeny za výkon funkcie zástupcu vlastníkov bytov SBD III Košice vo výške 408,- EUR. Býva v byte, v spoločnej domácnosti s plnoletým synom, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani hnuteľné veci významnejšej hodnoty. Náklady na byt predstavujú cca 150 EUR mesačne. Náklady na lieky súvisiace s jej zdravotným stavom predstavujú 40 - 50 EUR mesačne. Po posúdení pomerov na strane odporkyne, s prihliadnutím na súhlasný prejav navrhovateľa súd povolil odporkyni splácať dlh v splátkach vo výške a za podmienok zročnosti, uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zároveň na pojednávaní vyhlásil uznesenie, ktorým priznal odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ust. § 138 ods.1 O.s.p. Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O náhrade trov konania súd v danom prípade rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a navrhovateľovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva proti odporkyni, ktorá v spore úspech nemala. Trovy navrhovateľa predstavuje súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 398,50 EUR ( podľa položky 1a/ sadzobníka tvoriaceho prílohu zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania návrhu, t.j. 6% z ceny predmetu konania), ako aj odmena za zastupovanie, pretože navrhovateľa v spore zastupoval advokát, resp. právnická osoba založená podľa osobitného zákona na účel výkonu advokácie ( § 26 ods.4 O.s.p.). Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 588,91 EUR. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa súd určil podľa ustanovenia § 10 ods.1, § 14 ods.1, § 16 ods.3 a § 18 ods.4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí tarifná odmena vo výške 237,34 EUR za jeden úkon právnej služby, vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci a to za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastupovania (2014) a podanie žaloby (2015), spolu vo výške 474,68 EUR. Právnemu zástupcovi ďalej patrí náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, tzv. režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Výpočtovým základom sa v zmysle § 1 ods.3 citovanej vyhlášky rozumie priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Výpočtovým základom na rok 2014 je 804 EUR. 1/100 výpočtového základu teda činí 8,04 EUR. Režijný paušál v uvedenej výške patrí právnemu zástupcovi za 1 úkon právnej služby, vykonaný v roku 2014. Výpočtovým základom na rok 2015 je 839 EUR. 1/100 výpočtového základu teda činí 8,39 EUR. Režijný paušál v uvedenej výške patrí právnemu zástupcovi za 1 úkon právnej služby, vykonaný v roku 2015. Spolu režijný paušál činí 16,43 EUR. Právnemu zástupcovi navrhovateľa, vzhľadom k tomu, že preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patrí v zmysle ustanovenia § 18 ods.4 citovanej vyhlášky aj zvýšenie tarifnej odmeny ako aj náhrady výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Tarifná odmena spolu s náhradou výdavkov činí 491,11 EUR. 20 % z uvedenej sumy činí 98,22 EUR. Odmena právneho zástupcu po tomto zvýšení teda činí 589,33 EUR. Právny zástupca si trovy právneho zastúpenia uplatnil v nižšom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na trovy v uplatnenom rozsahu 588,91 EUR. Celkové trovy, ktoré vznikli v konaní navrhovateľovi (súdny poplatok + trovy právneho zastúpenia) činia 987,41 EUR. Súd však vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti mal za to, že v danom prípade je namieste použitie moderačného absolučného práva súdu zakotveného v ust. § 150 ods.1 O.s.p., ktorého cieľom je zmiernenie dopadu resp. dôsledkov právnej normy, upravujúcej náhradu trov konania.
Podľa ust. § 150 ods.1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Dôvody hodné osobitného zreteľa v danom prípade spočívajú v sociálnych aspektoch. Po posúdení osobných, sociálnych a majetkových pomerov na strane odporkyne súd konštatoval, že výrazne vystupuje do popredia skutočnosť, že odporkyňa môže uhradiť trovy konania len s veľkými ťažkosťami. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na celkovú výšku uplatnenej istiny s príslušenstvom, ako aj na celkovú výšku trov konania. Zhrnúc vyššie uvedené, súd rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov len čiastočne a to v rozsahu trov právneho zastúpenia (588,91 EUR), čo predstavuje 60 % z celkovej výšky trov. V súlade s ustanovením § 149 ods.1 O.s.p. súd zaviazal odporkyňu, aby náhradu týchto trov zaplatila advokátovi resp. advokátskej kancelárii, ktorá zastupovala navrhovateľa.
Poučenie:
Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku , okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (202 ods.1 O.s.p.).
V takomto prípade možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie možno podať proti výroku o náhrade trov konania a proti výroku, ktorým bolo odporcovi povolené vykonať peňažné plnenie, na ktoré bol zaviazaný, v splátkach, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeru, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )