Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Csp/15/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou v právnej veci žalobcu: B.. C. L.L., U.. XX.XX.XXXX, I.. Š. XXXX/XX, L., právne zast.: JUDr. Michal Mudrák, Hurbanovo námestie 1, Bratislava, proti žalovanému: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, IČ: 649 48 242, organizačná zložka: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, o určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov a určenie, že zmluvné podmienky sú z dôvodu neprijateľnosti neplatné,

rozhodol:

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka "rozhodcovská doložka" uvedená v čl. X. bod 3 zmluvy o úvere č. EZY-CRL-00215131-2013-BR13-SU uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 02.01.2014 v znení: "Banka pri uzavieraní tejto zmluvy ponúkla dlžníkovi neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v nasledovnom znení: Banka a dlžník sa dohodli, že akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej výkladu, existencie, platnosti alebo ukončenia, ktoré sa nepodarí vyriešiť vzájomnou dohodou, bude prejednávať a rozhodovať Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie podľa zákona o rozhodcovskom konaní a podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie platného a účinného v čase začatia konania, zverejneného na internetovej stránke www.sbaonline.sk. Jazykom rozhodcovského konania bude slovenský jazyk. Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie bol zriadený Slovenskou bankovou asociáciou, IČO: 308 131 82, so sídlom v Bratislave. V dôsledku uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy sa vzájomné spory medzi zmluvnými stranami z obchodov v dohodnutom rozsahu nebudú riešiť pred súdmi Slovenskej republiky, ale sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, o čom banka predložením uvedeného návrhu rozhodcovskej zmluvy dlžníka v zmysle príslušných ustanovení zákona o bankách poučila a ten to podpisom tejto zmluvy potvrdzuje. Dlžník tento návrh rozhodcovskej zmluvy podpisom tejto zmluvy prijíma - neprijíma.", je z dôvodu neprijateľnosti neplatná.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Súd konanie v časti o určenie, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej splátky č. 70 obsiahnutej v zmluve o úvere č. EZY-CRL-00215131-2013-BR13-SU uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 02.01.2014, iba čiastku sumy 6,20 eur, a určenie, že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému jednotlivé mesačné splátky od splátky č. 71 (vrátane) až po splátku č. 120 (vrátane) obsiahnuté v zmluve o úvere č. EZY-CRL-00215131-2013-BR13-SU uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 02.01.2014, z a s t a v u j e .

IV. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 2/3.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.01.2018 domáhal určenia, že zmluva o úvere č. EZY- CRL-002151131-2013-BR13-SU uzatvorená medzi stranami sporu dňa 02.01.2014 je bezúročná a bez poplatkov, ďalej určenia, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej splátky č. 70 obsiahnutej v uvedenej zmluve iba sumu 6,20 eur, tiež určenia, že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému jednotlivé mesačné splátky od splátky č. 71 (vrátane) až po splátku č. 120 (vrátane) obsiahnuté v predmetnej zmluve o úvere. Žalobca nakoniec žiadal aj o určenie, že zmluvné podmienky obsiahnuté v uvedenej zmluve v čl. II. bod 2 písm. a), v preambule zmluvy o úvere a v čl. X. bod 3 zmluvy sú ako neprijateľné podmienky neplatné.

2. Žaloba bola odôvodnená na tom skutkovom základe, že žalobca ako spotrebiteľ a žalovaný ako dodávateľ uzatvorili formulárovú zmluvu, ktorú žalobca nemohol meniť, či pripomienkovať, iba ju podpísať. Žalobca namietal, že uvedená zmluva je bezúročná a bez poplatkov v zmysle z viacerých dôvodov. V prvom rade s poukazom na bol názoru, že žalovaný nesprávne stanovil celkovú výšku spotrebiteľského úveru tým, že doň zahrnul aj sumu jednorazového poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver vo výške 2 158,- eur, avšak uvedené finančné prostriedky mu nikdy neboli poskytnuté. Mal za to, že hoci podľa článku II. bod 1 zmluvy o úvere mal čerpať úver vo výške 11 148,- eur, reálne mu žalovaný poskytoval spotrebný úver len vo výške 8 990,- eur, pretože suma vo výške 2 158,- eur bola sumou jednorazového poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver, čím podľa neho ho žalovaný klamlivo a spotrebiteľsky nekalo zaviedol do omylu o skutočnej reálnej výške poskytnutého úveru, keďže suma 2 158,- eur mu nikdy nebola poskytnutá ako reálne prostriedky na čerpanie úveru. Uviedol, že jednorazový poplatok za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver podľa článku II bod 2 písm. a) zmluvy nepredstavuje skutočné reálne prostriedky poskytnuté žalovaným a rovnako nemôžu predstavovať ani spotrebiteľský úver. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.11.2013 a sp. zn. zo dňa 29.05.2013. Namietal, že jednotlivými splátkami vo výške 130,20 eur pri 120 mesačných anuitných splátkach za poskytnutý spotrebiteľský úver nie je povinný vrátiť len sumu reálne poskytnutých prostriedkov vo výške 8 990,- eur a úroky, ale je povinný vrátiť sumu 11 148 eur, t.j. aj nikdy reálne neposkytnuté a nečerpané finančné prostriedky vo výške 2 158,- eur ako sumu jednorazového poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver. Tvrdil, že si od žalovaného nikdy nechcel požičať sumu 2 158,- eur za daný poplatok, uviedol, že daná suma mu bola nanútená na základe formulárovej zmluvy.

2.1 Ďalší dôvod pre tvrdenie o tom, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalobca vzhliadol v tom, že podľa jeho udania v zmluve v rozpore s nie je stanovená konkrétna výška istiny, ani konkrétna výška úroku, keďže podľa neho v zmluve je uvedená iba mesačná anuitná splátka vo výške 130,20 eur, z nej však nevedel určiť, aká suma pripadá na istinu a aká na úroky. Ďalej namietal, že v rozpore s je v zmluve nesprávne stanovená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože podľa zmluvy mal žalobca zaplatiť 120 splátok po 130,20 eur, t.j. sumu 15 624,- eur, s ktorou však nesúhlasil, a to opätovne z dôvodu, že jednorazový poplatok za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver vo výške 2 158,- eur považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Mal za to, že uvedená suma nemala byť nikdy zahrnutá do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ v súvislosti s poskytnutým úverom zaplatiť. Poukázal pritom aj na amortizačnú tabuľku a tvrdil, že výška jednotlivých splátok v nej obsiahnutá nekorešponduje s obsahom zmluvných ustanovení o výške splátok obsiahnutých v zmluve o úvere.

2.2. Žalobca ďalej tvrdil, že v zmluve je v rozpore s určená aj RPMN, a to v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Uviedol, že hoci podľa čl. II. bod 20 zmluvy mal žalovaný zahrnúť do výpočtu RPMN aj sumu 2 158,- eur predstavujúcu ako jednorazový poplatok za zaradenie do poistenia, a to dvakrát - ako súčasť výšky úveru a ako samostatný poplatok za zaradenie do poistenia, podľa neho žalovaný predmetný poplatok nezahrnul do výpočtu ani jedenkrát, a preto žalovaný klamlivo a spotrebiteľsky nekalo zavádzal o tom, aké predpoklady boli použité na výpočet a o skutočnej výške. Uviedol, že podľa zmluvy bola výška RPMN určená na 12,94%, mal však za to, že po zadaní vstupných údajov (výška úveru 11 148 eur, počet splátok 120, výška splátky 130,20 eur a poplatok za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver 2 158 eur) je výška RPMN 12,91%, a nie 12,94%, ako je uvedené v zmluve. V neposlednom rade poukázal aj na nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy podľa , keď mal za to, že v zmluve nie je uvedený konkrétny termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pretože je uvedená konečná splatnosť ako "119 mesiacov od prvého platobného dňa". Nakoniec namietal aj rozpor s písm.

c) , keď tvrdil, že v zmluve nie je uvedená adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

2.3 V žalobe bolo tiež uvedené, že z dôvodu, že podľa žalobcu je vyššie uvedená zmluva bezúročná a bez poplatkov, potom má žalobca povinnosť uhradiť žalovanému iba dlžnú istinu podľa zmluvy, teda iba sumu reálne poskytnutých finančných prostriedkov tvoriacich predmet spotrebiteľského úveru - sumu 8 990,- eur. Tvrdil, že zaplatil splátky č. 1 až po splátku č. 69 a časť splátky č. 70 podľa zmluvy, čím mal za to, že uhradil žalovanému celú dlžnú čiastku v sume 8 990,- eur. Z uvedeného dôvodu žiadal o určenie, že nie je povinný zaplatiť žalovanému jednotlivé splátky od splátky č. 71 až po splátku č. 120 a určenie, že je povinný zo splátky č. 70 uhradiť iba čiastku vo výške 6,20 eur, čím sa podľa neho touto určovacou žalobou do budúcna vytvorí právny vzťah medzi stranami sporu a súčasne sa odstráni budúca žaloba na plnenie, teda mal za to, že preukázal naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby.

2.4 Žalobca sa žalobou domáhal aj určenia neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu neprijateľnosti. Jednorazový poplatok za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver vo výške 2 158,- eur uvedený v čl. II. bod 2 písm. a) zmluvy o úvere považoval za neplatnú zmluvnú podmienku z dôvodu neprijateľnosti, a to s poukazom na nemeckú názorovú líniu, podľa ktorej sú poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru neprijateľné, resp. poplatok za vedenie účtu nemá povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú bankou, a preto nepredstavuje dojednanie týkajúce sa ceny. Podľa žalobcu zo zmluvy nie je zrejmé, aké skutočné plnenie spotrebiteľ dostáva od žalovaného, za ktoré mal zaplatiť poplatok s označením jednorazový poplatok za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver. Tvrdil, že predmetný poplatok nebol medzi zmluvnými stranami individuálne dojednaný a nebol ani v zmluve riadne špecifikovaný, nie je z neho preto zrejmé, akému plneniu zo strany žalovaného ako veriteľa má tento poplatok zodpovedať. Mal za to, že za neprijateľnú podmienku treba považovať aj takú zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa ako podnikateľa v zmysle v spojení s .

2.5 Za neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobca považoval aj preambulu zmluvy o úvere, podľa ktorej sporná zmluva o úvere bola uzatvorená podľa až v znení neskorších predpisov. Neprijateľnosť namietal s poukazom na v spojení s , a , keď mal za to, že ustanovenie tretej vety , podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva, a to aj v prípade právnych vzťahov založených pred jeho účinnosťou. Žalobca namietal, že zmluva bola uzatvorená v zmysle , čím sa podľa neho zmluvné strany údajne dohodli, že sa ich právne vzťahy budú spravovať , teda sa použije právna úprava znevýhodňujúca spotrebiteľa.

2.6 Nakoniec sa žalobca domáhal určenia neplatnosti aj zmluvnej podmienky upravenej v čl. X. zmluvy

- rozhodcovskej doložky z dôvodu jej neprijateľnosti. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka bola súčasťou vopred pripravených formulárových ustanovení zmluvy o úvere, ktoré neboli individuálne dojednané a do ktorých obsahu nemal možnosť zasahovať alebo ich iným spôsobom meniť. Uviedol, že hoci v zmysle zmluvy prijal návrh rozhodcovskej doložky, poukázal na to, že uvedenú klauzulu prijal z dôvodu, že pracovníčka žalovaného trvala na uzatvorení rozhodcovskej zmluvy, v opačnom prípade by mu žalovaný neposkytol úver. Žaloba tvrdil, že v rámci ochrany spotrebiteľa je v súvislosti s rozhodcovskou doložkou nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednával. Namietal aj text rozhodcovskej doložky, podľa ktorého: "Banka pri uzavieraní tejto zmluvy ponúkla dlžníkovi neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v nasledovnom znení: Banka a dlžník sa dohodli, že akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej výkladu, existencie, platnosti alebo ukončenia, ktoré sa nepodarí vyriešiť vzájomnou dohodou, bude prejednávať a rozhodovať Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie podľa zákona o rozhodcovskom konaní a podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie platného a účinného v čase začatia konania, zverejneného na internetovej stránke www.sbaonline.sk. Jazykom rozhodcovského konania bude slovenský jazyk. Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie bol zriadený Slovenskou bankovou asociáciou, IČO: 308 131 82, so sídlom v Bratislave. V dôsledku uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy sa

vzájomné spory medzi zmluvnými stranami z obchodov v dohodnutom rozsahu nebudú riešiť pred súdmi Slovenskej republiky, ale sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, o čom banka predložením uvedeného návrhu rozhodcovskej zmluvy dlžníka v zmysle príslušných ustanovení zákona o bankách poučila a ten to podpisom tejto zmluvy potvrdzuje. Dlžník tento návrh rozhodcovskej zmluvy podpisom tejto zmluvy prijíma - neprijíma."

3. Žalovaný dňa 01.03.2018 doručil súdu vyjadrenie k žalobe, v ktorom žiadal konanie zastaviť z dôvodu nedostatku právomoci všeobecného súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu, eventuálne žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Nesporoval, že medzi stranami sporu bola dňa 02.01.2014 uzatvorená zmluva o úvere č. EZY-CRL-002151131-2013-BR13-SU. Tvrdil, že na základe tejto zmluvy bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 11 148,- eur, ktorý pozostáva z dvoch častí - suma vo výške 2 158,- eur bola poskytnutá za účelom uhradenia jednorazovo plateného poistného poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver a suma vo výške 8 990,- eur bola poskytnutá bez účelového určenia. Poukázal na to, že sa žalobcovi na výpise z účtu zobrazovali informácie o úhrade a výške každej splátky členenej na sumu, z ktorej muselo byť žalobcovi zrejmé, ktorá časť zo zaplatenej anuitnej splátky pripadla v danom čase na vrátenie istiny a ktorá na platbu úrokov. Uviedol, že zo strany žalobcu neevidoval žiadne sťažnosti až do obdržania predžalobnej výzvy, a to po 4 rokoch od uzavretia zmluvy o úvere. Žalovaný v prvom rade vzniesol námietku nedostatku právomoci všeobecného súdu na prejednanie tohto sporu z dôvodu dojednania rozhodcovskej zmluvy v článku X. bod 3 zmluvy o úvere s tým, že akýkoľvek spor medzi stranami mal byť prejednaný a rozhodnutý Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie. Popieral tvrdenie žalobcu, podľa ktorého by rozhodcovská doložka mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to z dôvodu, že žalobca mal na výber, či rozhodcovskú zmluvu príjme alebo nie, teda mal možnosť do ustanovení zmluvy o úvere priamo zasiahnuť. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalobcu a považoval ho za ničím nepreukázané, podľa ktorého mala pracovníčka žalovaného nabádať žalobcu na prijatie rozhodcovskej doložky. Žalovaný ďalej namietal absenciu existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, keď mal za to, že v prípade splnenia niektorej z hypotéz uvedených v vzniká bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ex lege. Považoval preto procesný postup žalobcu za neprijateľný, keď mal za to, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na určenie požadovanej skutočnosti z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Okrem toho poukázal na v znení účinnom od 1.1.2018 a tvrdil, že vzhľadom na princíp zákazu retroaktivity sa zmluva o úvere spravuje ustanoveniami v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

3.1 Ohľadom žalobcom namietaných dôvodov bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere žalovaný uviedol nasledovné. Tvrdil, že žalobca nesprávne interpretuje poistný poplatok za poskytnutie poistného krytia neschopnosti splácať úver ako poplatok za poskytnutie úveru. Uviedol, že žalobca požiadal o poistenie schopnosti splácať splátky úveru, čím sa jeho subjektívna situácia dlžníka zlepšila, keďže v prípade poistnej udalosti mu poisťovňa poskytne poistné plnenie, ktoré sa započíta na splátky úveru. Dodal, že suma za poistenie sa vypočíta ako súčin 0,2% zo sumy, o ktorú žalobca žiadal, a počtu splátok úveru. Poukázal na to, že žalobca o službu poistenia prejavil záujem a požiadal banku o zahrnutie výšky poplatku za poistenie do úveru, hoci poplatok za zaradenie do poistenia mohol žalobca pripočítať k výške požadovaného úveru alebo uhradiť z vlastných prostriedkov pri čerpaní úveru. Podľa žalovaného preto suma vo výške 2 158,- eur predstavuje úver poskytnutý účelovo na uhradenie poistného poplatku za poskytnutie poistného krytia, o ktoré žalobca dobrovoľne požiadal. Uviedol, že skutočne poskytnutý úver preto tvorí suma vo výške 11 148,- eur. Ohľadom tvrdenia žalobcu o nesprávnom určení výšky splátok žalovaný poukázal na to, že žalobca z výpisov z účtu vedel presne identifikovať, aká časť konkrétnej splátky sa započíta na istinu a aká časť na úroky, navyše podľa neho podrobné informácie bolo možné zistiť aj z amortizačnej tabuľky. Žalovaný mal za to, že uvedenie výšky anuitnej splátky v zmluve o úvere je pre účely § 9 ods. 2 písm. k) postačujúce, pretože doplňujúce informácie vedel žalobca získať prostredníctvom amortizačnej tabuľky. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15 Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej z 9.11.2016. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o nesprávne stanovenej celkovej čiastke, ktorú mal žalobca podľa zmluvy o úvere zaplatiť, žalovaný poznamenal, že vzhľadom na to, že ustanovenie o poplatku za zaradenie do poistenia považoval za platné, potom v zmluve o úvere bola podľa neho správne určená aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Pokiaľ ide o výšku splátok uvedenú v zmluve (130,20 eur) a amortizačnej tabuľke (130,18 eur), žalovaný uviedol, že anuitná splátka v zmluve o úvere bola počítaná za predpokladu čerpania úveru v deň podpisu zmluvy a za predpokladu, že každý mesiac má 30 dní

a rok má 360 dní. Tvrdil, že anuitná splátka vypočítaná a účtovaná bankovým informačným systémom po načerpaní úveru je presnejšia, zodpovedá čerpaniu k 3.1.2014, teda o jeden deň kratším trvaním úverového vzťahu. Poukázal na to, že v zmluve je výpočet celkovej čiastky na zaplatenie vykonaný ako 120 anuitných splátok po 130,20 eur, t.j. 15 624,- eur, avšak po čerpaní úveru a prepočítaní splátok informačným systémom bola vypočítaná celková čiastka, ktorú má žalobca zaplatiť, a to na sumu 15 604,89 eur. Žalovaný tak mal za to, že rozdiel, na ktorý žalobca upozornil, je v prospech spotrebiteľa a žiadnym spôsobom nepoškodzuje jeho majetkové práva. Ohľadom námietky o nesprávnom určení RPMN žalovaný opätovne nesúhlasil so žalobcom, tvrdil, že úver bol skutočne poskytnutý vo výške 11 148 eur, suma 2 158 eur predstavuje úver poskytnutý účelovo na uhradenie poplatku za poskytnutie poistenia, o ktoré žalobca dobrovoľne požiadal, pričom počet splátok bolo 120, t.j. výsledok po výpočte je 12,94% RPMN. Dodal, že pokiaľ by aj výsledok RPMN bol 12,91%, namiesto zmluvne uvedenej výšky 12,94%, nespôsobilo by to bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere, pretože by išlo o uvedenie RPMN v prospech spotrebiteľa. V neposlednom rade sa žalovaný vyjadril aj k tvrdeniu žalobcu o absencii konečného termínu splatnosti úveru a uviedol, že termín konečnej splatnosti je možné jednoducho zistiť na základe skutočnosti, že v zmluve je jasne a jednoznačne uvedený počet splátok, a to 120. Opätovne s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sp. zn. C - 42/15 poukázal na to, že termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru by nemal byť od banky požadovaný. Mal za to, že uzavretie zmluvy je podmienkou následného čerpania úveru, ktoré je podmienené žiadosťou dlžníka, a preto v momente uzatvárania zmluvy o úvere nie je možné určiť termín konečnej splátky, keďže ten je závislý od žiadosti žalobcu ako dlžníka požiadať o čerpanie. Nakoniec, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o absencii adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, žalovaný poukázal na článok X. bod 2 zmluvy o úvere a článok 12. bod 1 Obchodných podmienok na poskytovanie úverov fyzickým osobám - nepodnikateľom a tvrdil, že v zmluve o úvere bola uvedená adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, a to prostredníctvom odkazu na všeobecné obchodné podmienky, ktoré danú informáciu obsahovali. Zároveň však poznamenal, že požiadavka podľa ide nad rámec Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, tá takúto informáciu vôbec nevyžaduje.

3.2 Žalovaný tiež nevzhliadol dôvod na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Poukázal na to, že jednorazový poplatok za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver vo výške 2158 eur nepredstavuje poplatok za spracovanie spotrebiteľského úveru, ani poplatok za vedenie účtu, práve naopak, ide o poplatok, na základe ktorého bola žalobcovi poskytnutá protislužba - poistenie. Zdôraznil, že zo strany žalobcu išlo o dobrovoľné poistenie. Mal za to, že dané zmluvné ustanovenie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vo vzťahu k žalobcom namietanej neprijateľnosti odkazu na ustanovenia až žalovaný tvrdil, že jednak v čase uzavretia zmluvy neobsahoval ustanovenie posledná veta, jednak zmluva o úvere ako zmluvný typ je upravená výlučne v . Zároveň však dodal, že z dôvodu, že právny vzťah založený zmluvou o úvere je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, bude sa riadiť bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu, súčasne sa však vzhľadom na spotrebiteľský status dlžníka budú aplikovať ustanovenia a nasl.

4. V replike žalobca zotrval na svojej argumentácii a s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 24.11.2016 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 20.2.2018 trval na tom, že zmluvné dojednanie odkazujúce na použitie na vzťahy vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Taktiež nesúhlasil so vznesenou námietkou nedostatku právomoci okresného súdu na prejednanie a rozhodnutie daného sporu, keď trval na tom, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Žalobca vzhliadol značnú nerovnováhu najmä v tom, že sporná doložka neumožňuje spotrebiteľovi obrátiť sa na všeobecný súd Slovenskej republiky, čím ustanovenie o rozhodcovskej doložke umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok. Ďalej apeloval na skutočnosť, že mu neboli dostatočným spôsobom ozrejmené následky prijatia rozhodcovskej doložky, ako aj to, že ustanovenie rozhodcovskej doložky bolo vložené minimalistickým písmom do záverečných ustanovení zmluvy. Tiež mal za to, že z ustanovenia a o bankách v znení účinnom k 2.1.2014 vyplýva zákonná a kogentná povinnosť žalovaného dať žalobcovi ako spotrebiteľovi samostatný neodvolateľný návrh rozhodcovskej zmluvy, avšak nie

samostatnú rozhodcovskú doložku zakomponovanú do zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ohľadom potreby preukázať naliehavý právny záujem na určovacej žalobe žalobca tvrdil, že ho preukázať nemusí, pretože vyplýva priamo zo zákona. S poukazom na žalobca trval na tom, že má zákonné právo domáhať sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, a to aj z dôvodu, že uvedené ustanovenie má procesný charakter bez prechodných ustanovení. Rovnaký názor vyjadril aj vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok, kedy poukázal na o ochrane spotrebiteľa. Žalobca mal ďalej za to, že v danom prípade nie je možné priznať ani priamy, ani nepriamy účinok Smernice č. 2008/48/ES, a preto nie je možné vykladať ustanovenie eurokonformne. Bol totiž názoru, že uvedená Smernica bola implementovaná vadne.

4.1 Žalobca následne zobral žalobu čiastočne späť, netrval na určovacích výrokoch, ktorými sa domáhal určenia, že je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej splátky č. 70 obsiahnutej v uvedenej zmluve iba sumu 6,20 eur, a určenia, že nie je povinný zaplatiť žalovanému jednotlivé mesačné splátky od splátky č. 71 (vrátane) až po splátku č. 120 (vrátane) obsiahnuté v predmetnej zmluve o úvere. Uvedené odôvodnil tým, že pokiaľ súd žalobe v časti určenia, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, vyhovie, potom sú uvedené určenia nadbytočné.

5. V duplike žalovaný zopakoval svoju procesnú obranu. K rozhodcovskej doložke uviedol, že bola riadne, slobodne a vážne prijatá a žalobca bol o následkoch jej uzatvorenia poučený. Odmietol tvrdenie žalobcu o obchádzaní zákona, tvrdil, že mu ponúkol neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, a to v prípustnej forme rozhodcovskej doložky, pričom žalobca mal možnosť voľby, či návrh príjme alebo nepríjme, preukázateľne poučil žalobcu o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a návrh rozhodcovskej zmluvy bol predložený najneskôr pri uzatváraní obchodu.

6. Žalovaný v priebehu konania oznámil súdu, že došlo k zmene na strane žalovaného z dôvodu postúpenia pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v celom rozsahu na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., a to s účinnosťou ku dňu 5.11.2020. Žalovaný dodal, že žalobcu o tejto skutočnosti informoval oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 13.11.2020. Vzhľadom na uvedené žalovaný namietol pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore. Žalobca sa k predmetnej námietke nevyjadril.

7. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 13.09.2022, na ktoré sa nedostavila žiadna zo strán sporu.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: zmluva o úvere, amortizačná tabuľka k zmluve o úvere, prehľad budúcich splátok, výpis z účtu žalobcu, predžalobná výzva, žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru, protokol o schválení úveru, obchodné podmienky žalovaného na poskytovanie úverov fyzickým osobám - nepodnikateľom s účinnosťou od 1.12.2013, obchodné podmienky na poskytovanie úverov fyzickým osobám - nepodnikateľom zo dňa 2.1.2014, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 2.1.2014, informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov zo dňa 2.1.2014, všeobecné obchodné podmienky na vykonávanie bankových obchodov s účinnosťou od 1.12.2013, prehľad poistného krytia zo dňa 2.1.2014, oznámenie o postúpení pohľadávky, zmluva o odplatnom postúpení pohľadávky, a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

9. Zo zmluvy o úvere č. EZY-CRL-00215131-2013-BR13-SU uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 02.01.2014 súd zistil, že bola uzatvorená v zmysle a nasl. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný sa zaviazal v zmysle čl. I. a II. zmluvy poskytnúť v prospech žalobcu spotrebiteľský úver v sume 11 148,- eur na nasledovný účel - na úhradu jednorazovo plateného poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver v sume 2158 eur a bez účelového určenia v sume 8990 eur. Úroková sadzba bola medzi stranami dohodnutá vo výške 7% ročne, a to na celé obdobie splatnosti úveru. Spôsob čerpania úveru bol dohodnutý jednorazovo. Žalobca sa zaviazal úver vrátiť žalovanému, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky, a to v 120 mesačných splátkach po 130,20 eur vždy k 25. dňu v mesiaci. Prvý platobný deň bol dohodnutý ako deň v mesiaci nasledujúcom po čerpaní úveru, ktorý sa svojím číselným označením zhoduje s dňom dohodnutým ako platobný deň. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá do 119 mesiacov od prvého platobného dňa. Poplatok za poskytnutie úveru nebol dojednaný. Celkové náklady dlžníka v deň platnosti zmluvy boli v sume 4476 eur. Celková čiastka, ktorú musel dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom, bola vo výške 15 624,- eur. RPMN bola vo výške 12,94% ročne s tým, že ako predpoklady použité na výpočet

RPMN boli uvedené - výška úveru, počet splátok, výška splátky, úroková sadzba, poplatok za zaradenie do poistenia (ak bol dohodnutý), úver považovaný za vyčerpaný ihneď a v plnej výške, pričom v prvý platobný deň, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bolo realizované čerpanie, je splatná anuitná splátka. Priemerná hodnota RPMN bola 13,88% ročne. Zmluvné strany ďalej v čl. II. bod 22 zmluvy dojednali poistenie schopnosti splácať úver na celé obdobie splatnosti úveru odo dňa prvého čerpania úveru v súlade s vyhláseniami a súhlasom uvedeným v článku IX. zmluvy pre dlžníka ako poisteného v rozsahu

- súbor poistenia C. Poplatok za zaradenie do poistenia bol medzi žalovaným ako bankou a žalobcom ako poisteným dohodnutý ako súčin 0,2% zo sumy úveru podľa bodu 2 písm. b) článku II. (8990,- eur) a počtu splátok úveru podľa tohto článku (120). Poplatok bol splatný a banka ho účtovala v prvom poradí pri čerpaní čo i len časti úveru. V zmysle článku IX. tejto zmluvy žalobca ako poistený podpisom zmluvy potvrdil svoj súhlas s poistením, a to pre súbor poistenia špecifikovaný v článku II. tejto zmluvy, ktoré poskytuje ERGO Poisťovňa, a.s. so sídlom Lazaretská 12, Bratislava v zmysle rámcovej poistnej zmluvy č. 100 006 zo dňa 12.4.2013 uzatvorenej medzi poistiteľom a bankou ako poistníkom, a pristupuje k poisteniu v súbore poistenia, a to odo dňa uzavretia zmluvy o úvere. Nakoniec v čl. X. bod 3. zmluvy žalovaný ponúkol žalobcovi neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v znení: "Banka pri uzavieraní tejto zmluvy ponúkla dlžníkovi neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v nasledovnom znení: Banka a dlžník sa dohodli, že akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej výkladu, existencie, platnosti alebo ukončenia, ktoré sa nepodarí vyriešiť vzájomnou dohodou, bude prejednávať a rozhodovať Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie podľa zákona o rozhodcovskom konaní a podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie platného a účinného v čase začatia konania, zverejneného na internetovej stránke www.sbaonline.sk. Jazykom rozhodcovského konania bude slovenský jazyk. Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie bol zriadený Slovenskou bankovou asociáciou, IČO: 308 131 82, so sídlom v Bratislave. V dôsledku uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy sa vzájomné spory medzi zmluvnými stranami z obchodov v dohodnutom rozsahu nebudú riešiť pred súdmi Slovenskej republiky, ale sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, o čom banka predložením uvedeného návrhu rozhodcovskej zmluvy dlžníka v zmysle príslušných ustanovení zákona o bankách poučila a ten to podpisom tejto zmluvy potvrdzuje. Dlžník tento návrh rozhodcovskej zmluvy podpisom tejto zmluvy prijíma - neprijíma." V závere tohto ustanovenia bola prečiarknutá možnosť "neprijíma".

10. V zmysle amortizačnej tabuľky žalobca ku dňu 28.12.2017 uhradil žalovanému spolu 6 106, 27 eur. Nesplatený zostatok istiny úveru bol vo výške 7 720,03 eur. Podľa prehľadu budúcich splátok mal žalobca uhrádzať splátky po 130,18 eur mesačne od 25.01.2018 do 25.01.2024 s tým, že posledná splátka mala byť vo výške 130,34 eur. Celkom mal žalobca uhradiť ešte 9 503,30 eur.

11. Z výpisu z účtu žalobcu (č. l. 44 - 53 spisu) je zrejmá výška aktuálnej úrokovej sadzby, zostatok istiny ku koncu roka, sumár splátok istiny, úrokov uhradených poplatkov a poistného, ako aj aktuálna výška omeškaných splátok. Z výpisu z účtu za obdobie rokov 2014 až 2015 vyplýva aj výška úrokov a istiny konkrétnej mesačnej splátky.

12. Predžalobnou výzvou zo dňa 15.01.2018 žalobca vyzval žalovaného na vydanie potvrdenia, že vyššie uvedená zmluva je bezúročná a bez poplatkov a že žalobca má voči žalovanému zaplatiť len sumu istiny, ktorá je vo výške 8 990,- eur.

13. Zo žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru zo dňa 30.12.2013 súd zistil, že žalobca ako žiadateľ žiadal žalovaného o poskytnutie bezúčelového spotrebného úveru vo výške 10 000 eur + 2400 eur, t.j. 12 400 eur jednorázovo s tým, že dobu splatnosti navrhol 120 mesiacov. V rámci predmetnej žiadosti žiadal aj o poskytnutie poistenia ERGO typu C - úmrtie + ÚTI + hospitalizácia, pričom žiadal poplatok za zaradenie do poistenia pripočítať k výške požadovaného úveru, a nežiadal o úhradu z vlastných prostriedkov pri čerpaní úveru.

14. Podľa protokolu o schválení úveru zo dňa 31.12.2013 bol žalobcovi schválený úver vo výške 11 148 eur s úrokovou sadzbou 7% ročne, s počtom splátok 120 mesiacov a s poistením úveru.

15. Z prehľadu poistného krytia zo dňa 02.01.2014 súd zistil, že obsahuje súhrn najdôležitejších informácií o poistení žalobcu podľa rámcovej poistnej zmluvy č. 100 006 uzatvorenej medzi ERGO

Poisťovňou, a.s. a žalovaným ako bankou a zároveň ako poistníkom dňa 12.4.2013, ktorého účelom je zabezpečenie schopnosti splácať úver, a to poskytnutím súborov poistenia typu A, B a C.

16. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 13.11.2020 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 5.11.2020 uzatvorenej medzi žalovaným ako postupcom a EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom, žalovaný postúpil na postupníka svoju pohľadávku voči žalobcovi ako dlžníkovi, ktorá vznikla na základe zmluvy o úvere č. EZY- CRL-00215131-2013-BR13-SU zo dňa 2.1.2014. Ku dňu účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bola výška dlhú 7407,01 eur. Žalovaný zároveň upozornil žalobcu, že po doručení oznámenia je povinný plniť záväzky zo zmluvy o úvere novému veriteľovi.

17. Zo zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky č. 1008431_1004_ZoOPP_2020_CWR SK uzavretej dňa 5.11.2020 medzi žalovaným ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom súd zistil, že predmetom zmluvy bolo odplatné postúpenie pohľadávky špecifikovanej v prílohe č. 1. Podľa uvedenej prílohy bola pohľadávka žalovaného voči žalobcovi zo zmluvy s ID 1044026207 vo výške 7 420,17 eur postúpená na postpníka.

18. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa veta prvá o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere medzi stranami sporu (ďalej len ""), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa , a na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a , zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa článku 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa prípadnej poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia a v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

Podľa o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi stranami sporu (ďalej len "") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa a dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa a za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa o bankách (účinného v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len ""), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa o bankách (účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere) banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov () budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

Podľa o bankách (účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere) návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

Podľa o rozhodcovskom konaní účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa (ďalej len "") súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

Podľa súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

19. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi stranami sporu došlo dňa 02.01.2014 k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy o úvere č. EZY-CRL-00215131-2013-BR13-SU, na základe ktorej

žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský bezúčelový úver. Je nepochybné, že uvedená úverová zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je preto zrejmé, že na túto zmluvu bolo potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, rovnako o spotrebiteľských úveroch. V zmysle zmluvy sa strany sporu dohodli na splatení úveru, ktorého výška 11 148,- eur bola medzi stranami sporná, v 120 mesačných splátkach po 130,20 eur vždy k 25. dňu v mesiaci s tým, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá do 119 mesiacov od prvého platobného dňa. Celkové náklady žalobcu ako dlžníka boli v sume 4 476,- eur a celková čiastka, ktorú musel žalobca zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom, bola vo výške 15 624,- eur. Výška ročnej úrokovej sadzby bola dohodnutá vo výške 7 %, RPMN bola vo výške 12,94% a priemerná hodnota RPMN bola v zmluve určená vo výške 13,88%. Podľa zmluvy o úvere žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 11 148,- eur, a to na úhradu jednorazovo plateného poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver v sume 2 158,- eur a bez účelového určenia v sume 8 990,- eur. Žalobca sporoval splnenie zákonných náležitostí zmluvy o úvere podľa ustanovenia , a preto žiadal o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy, zároveň v zmluve vzhliadol neprimerané zmluvné podmienky, ktoré žiadal určiť za neplatné. Žalovaný namietal právomoc súdu predmetný spor prejednať a rozhodnúť z dôvodu dojednanej rozhodcovskej doložky medzi stranami sporu, a preto žiadal konanie zastaviť, zároveň v priebehu konania vzniesol aj námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vzhľadom na postúpenie pohľadávky zo zmluvy o úvere. Okrem uvedeného však žalovaný mal za to, že zmluva o úvere spĺňa všetky zákonné náležitosti a žalobcom namietané zmluvné podmienky nepovažoval za neprijateľné, za dojednané v neprospech spotrebiteľa.

20. Súd sa prednostne zaoberal otázkou právomoci, keďže z článku X. bod 3 zmluvy o úvere mal za preukázané, že v ňom bola zakotvená rozhodcovská doložka, ktorá vylučovala právomoc všeobecných súdov prejednať a rozhodnúť spory vzniknuté z tejto zmluvy a určovala právomoc Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie. Žalobca považoval rozhodcovskú doložku za neplatnú, žalovaný, naopak, žiadal predmetné konanie zastaviť z dôvodu nedostatku právomoci súdu vec prejednať, keď mal za to, že rozhodcovská doložka je platná. Vzhľadom na formulárový charakter zmluvy o úvere, ktorá nebola individuálne dojednaná, súd s poukazom na ustanovenie a o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere mal za to, že daná rozhodcovská doložka je neplatná, pretože okrem iného žalovaný nepreukázal, že by bol žalobcovi ponúkol návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, nespĺňa podmienku uvedenú v bode 1 písm. q) prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom smere, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa, pretože mu fakticky bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď je oprávneným podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec žalovaného najprv poučil žalobcu a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že rozhodcovská doložka bola zakomponovaná do spoločných a záverečných ustanovení zmluvy, a to bez možnosti jej jednoduchého odlíšenia od ostatných častí zmluvy. Platnosťou rozhodcovskej doložky sa zaoberal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. z 14.5.2013, v ktorom uviedol, že "rozhodcovská doložka, ktorá núti spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, vykazuje znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle a neplatného zmluvného dojednania; takou doložkou nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok." Súd tiež poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 29.3.2017, či na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 24.09.2020, v ktorých sa riešila otázka platnosti obdobnej rozhodcovskej doložky. Podľa uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove samotné označenie možností, ktoré sú predtlačené v zmluve ("dlžník tento návrh rozhodcovskej zmluvy podpisom tejto zmluvy *prijíma *neprijíma, nehodiace sa prečiarkne"), nepostačuje pre záver, že rozhodcovskú doložku si povinný osobitne vyjednal. Práve oprávnený, teda banka je povinná preukázať, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, pretože dôkazné bremeno zaťažuje banku. Taktiež nie je možné považovať

návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy za splnený, ak banka návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy začlení medzi iné zmluvné, či všeobecné obchodné podmienky, u ktorých je známe, že sa s nimi spotrebiteľ v čase pred uzavretím zmluvy dostatočne podrobne neoboznamuje. Na to, aby rozhodcovská doložka pri spotrebiteľskej zmluve spĺňala znak individuálneho dojednania, spôsob jej individuálneho dojednania nesmie vzbudzovať pochybnosti o zrozumiteľnom a určitom prejave vôle, z ktorého bude jasné, že spotrebiteľovi boli poskytnuté všetky potrebné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a spotrebiteľ bude mať možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky, čo musí byť na ťarchu dodávateľa aj náležite preukázané. Žalovaný vzhľadom na uvedené neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že by v rámci uzatvárania zmluvy o úvere došlo k naplneniu zákona a s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil žalobcu a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Súd vo vzťahu k rozhodcovskej doložke tiež poznamenáva, že rozhodnutím Zhromaždenia členov Slovenskej bankovej asociácie došlo k zrušeniu Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie ku dňu 1.1.2019, preto v zmysle ustanovenia o rozhodcovskom konaní nemožno začať rozhodcovské konanie a nemožno pokračovať v začatom a neskončenom rozhodcovskom konaní pred týmto stálym rozhodcovským súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka uvedená v čl. X bod 3 zmluvy o úvere je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti, a preto je daná právomoc súdu v zmysle ustanovenia daný spor prejednať. Súd preto žalobe v tejto časti o určenie neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky vyhovel, pričom znenie zmluvnej podmienky uviedol do výroku rozsudku v zmysle ustanovenia .

21. V priebehu konania žalovaný doručil súdu oznámenie o zmene subjektu na strane žalovaného v dôsledku postúpenia pohľadávky žalovaného voči žalobcovi zo zmluvy o úvere č. EZY- CRL-00215131-2013-BR13-SU zo dňa 02.01.2014. Hoci žalobca žiadnym spôsobom nereagoval na oznámenie žalovaného o postúpení pohľadávky, ani na vznesenú námietku nedostatku pasívnej legitimácie, súd je vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu povinný ex offo skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ako aj splnenie hmotnoprávnych predpokladov na postúpenie pohľadávky. Z uvedeného dôvodu súd vyzval žalovaného na kvalifikované preukázanie splnenia týchto predpokladov, ktorý však súdu predložil iba oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalobcovi a zmluvu o postúpení pohľadávky s prílohou č. 1. Z predmetných listinných dôkazov však súdu vôbec nebolo zrejmé, či pohľadávka postúpená žalovaným na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. bola spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona, keďže žalovaný nepreukázal existenciu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, ako bol klient banky, t.j. žalobca nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Rovnako nepreukázal ani splnenie zákonnej požiadavky v zmysle v spojení s , t.j. vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v súlade so zákonom. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.11.2019 "ustanovenie zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa ." Problematika postúpenia pohľadávky z banky na tretiu osobu je riešená aj v judikáte R60/2018, podľa ktorého "ustanovenie o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon". Žalovaný nepreukázal, že by ukončil záväzkovoprávny vzťah uzatvorený medzi ním a žalobcom, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, zmluvu vypovedal, či od nej odstúpil. Žalovaný ani nedoložil dôkazy, ktoré by preukázali ukončenie zmluvy, a to napriek výzve súdu zo dňa 20.05.2022, taktiež nepreukázal, že žalobcu písomne vyzval

- upozornil na omeškanie trvajúce nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Pohľadávku zo zmluvy o úvere žalovaný postúpil spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 05.11.2020. Podľa čl. VIII zmluvy o úvere bol žalovaný oprávnený požadovať od dlžníka v prípade porušenia jeho zmluvnej povinnosti, aby vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve. Žalovaný však napriek výzve súdu nepreukázal, či úver zosplatnil, a preto súd považoval zmluvu o postúpení pohľadávok za neplatnú. Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp. odstúpením od nej, nie je možné urobiť záver o tom, že úver s úrokmi z neho bol splatný. Z ustanovenia o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k

tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) uvádza, že v odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Pokiaľ žalovaný postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok pohľadávku z úveru v celom rozsahu postupníkovi, čo evidentne vyplýva z identifikácie postúpenej pohľadávky, ako i z oznámenia žalovaného o postúpení pohľadávky, postupoval v rozpore s je kľúčovým právnym predpisom upravujúcim činnosť bánk, ktorého zároveň veľmi presne upravuje, za akých okolností môže banka postúpiť pohľadávku z úveru na inú banku a tiež aj na tretiu osobu, a to aj na osobu bez bankovej licencie a bez súhlasu dlžníka. V zmysle tohto zákona musí banka pre platné postúpenie pohľadávky písomne vyzvať svojho klienta, aby dlh zaplatil, ak je napriek písomnej výzve klient v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní čo i len s časťou dlhu, môže banka postúpiť pohľadávku uplynutím uvedených 90 dní. Postúpenie pohľadávky banky v rozpore s uvedenými zákonnými podmienkami je absolútne neplatným právnym úkonom. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný je naďalej pasívne vecne legitimovaný, pretože nepreukázal platné postúpenie splatnej pohľadávky zo zmluvy o úvere.

22. Po preskúmaní spornej zmluvy o úvere mal súd za to, že uvedenú zmluvu nie je možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov podľa ustanovenia a v spojení s tak, ako to tvrdí žalobca, t.j. z dôvodu, že splátka nebola v zmluve špecifikovaná podľa jednotlivých zložiek - istiny, úrokov a poplatkov a zároveň pre nejasnosť termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa názoru súdu pri výklade ktoréhokoľvek ustanovenia o náležitostiach spotrebiteľskej zmluvy je potrebné vychádzať zo zásady, že formulácia zmluvy musí spotrebiteľovi umožniť jednoznačne a bez ťažkostí identifikovať podmienky zmluvy. Zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa treba považovať za jednu zo základných zásad spotrebiteľského práva. Ustanovenie síce pripúšťa gramatický výklad, podľa ktorého by každá jednotlivá splátka mala byť rozpísaná na časti pripadajúce na istinu, úrok a poplatky, avšak takýto výklad neobstojí pri zohľadnení účelu právnej úpravy spotrebiteľského práva, ktorým je zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa, a to ani pri posúdení kritériom prospechu spotrebiteľa. Porovnanie miery zrozumiteľnosti vyjadrenia splátky úveru jednou sumou oproti vyjadreniu splátky dvoma alebo troma sumami svedčí jednoznačne v prospech jednoduchšieho spôsobu jedným údajom. Výpočet celkovej výšky splátky pri jej rozpise na istinu, úrok a poplatky by bol omnoho komplikovanejší, predovšetkým pri nerovnomernej amortizácii úveru, pretože by sa jednalo o matematickú operáciu s inými vstupmi, keďže by dochádzalo k zmene výšky zložky istiny a zložky úroku. Ak by úverová zmluva celkovú výšku splátky obsahovať nemusela, spotrebiteľ by k zisteniu výšky celkovej splátky, resp. k zisteniu, či sa jedná o konštantnú výšku splátok, dospel iba súčtom jednotlivých zložiek splátky pre každú jednotlivú splatnosť. Úmyslom zákonodarcu však sotva bolo stanoviť náležitosti spotrebiteľskej zmluvy tak, že by obsahovala množstvo číselných údajov a povinnosť vypočítať si celkovú výšku každej jednotlivej splátky prenášala na spotrebiteľa. Ustanovenie je preto potrebné vykladať tak, že v zmluve uvedená splátka úveru je dostatočne určená, aj keď je vyjadrená iba celkovou výškou splátky, pričom takto uvedená splátka musí zahŕňať všetky veriteľom požadované plnenia, a nie len uvedením niektorých zložiek navodzovať dojem nízkej splátky. Prípustnosť vyjadrenia splátky iba celkovou výškou splátky nie je výklad contra legem, pretože dané ustanovenie neobsahuje gramatické vyjadrenie vylučujúce uvedenie tam vymenovaných zložiek splátky iba v súhrne jednou sumou. Súd v ostatnom poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 09. 11. 2016, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48/ES sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Podľa citovaného rozsudku predmetný článok smernice (10 ods. 2 písm. h/) ustanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. V neposlednom rade súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22.2.2018, sp. zn. z 17.4.2018 a sp. zn. z 23.4.2018, v ktorých Najvyšší súd SR uviedol, že eurokonformným výkladom ustanovenia nemožno od dodávateľov žiadať, aby v zmluvách uzatváraných podľa uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach - samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ustanovenie uvádza pojmy "výška" alebo "počet", či "termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka

úveru zahrňuje. Najvyšší súd SR tiež uviedol, že vychádzajúc z účelu Smernice 2008/48, právnych záverov vyjadrených v rozsudku Súdneho dvora vo veci C-42/15, účelu , je potrebné uvedené ustanovenie interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Rovnako s poukazom na vyššie uvedený výklad je tomu tak aj pri určení konečnej splatnosti úveru, keď v tomto prípade zo zmluvy jasne a zrozumiteľne vyplynul termín, dokedy je povinný žalobca splácať poskytnutý úver, a to do 119 mesiacov od prvého platobného dňa. Vzhľadom na takúto ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR súd dospel k záveru, že zmluvu o úvere uzatvorenú medzi stranami sporu nie je možné považovať a určiť za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle a v spojení s Súd ešte poznamenáva, že v ustanovení sa s účinnosťou od 1.5.2018 slová "a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov" nahrádzajú slovami "frekvenciu splátok". Novelou uvedeného zákona sa tak odstránili do budúcna doterajšie možnosti rôzneho výkladu predmetného ustanovenia.

23. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že zmluva o úvere nie je v súlade ani s ustanovením z dôvodu, že RPMN je nesprávne určená, a to v neprospech spotrebiteľa, súd uvádza nasledovné. Zo zmluvy o úvere bolo zistené, že RPMN bola v zmluve určená vo výške 12,94% a priemerná hodnota RPMN bola určená vo výške 13,88%. Súd po preskúmaní výšky RPMN pri výške úveru 11 148,- eur, 120 mesačných splátkach a výške splátok 130,20 eur, dospel k záveru, že RPMN je vo výške 12,94%. Žalobca tvrdil, že žalovaný určil výšku RPMN nesprávne, a to vyššou hodnotou, ako v skutočnosti je (podľa žalobcu bola RPMN 12,91%). Súd však uvádza, že aj pre prípad, že by žalovaný bol nesprávne určil výšku RPMN tak, ako to žalobca uviedol, takto "nesprávne" určená hodnota RPMN by žalobcu ako spotrebiteľa neznevýhodnila, nebola by v jeho neprospech, keďže žalobcom určená RPMN bola nižšia ako je uvedená v zmluve. Takto určená RPMN by nespôsobila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd tak mal za to, že hoci žalobca žiadal určiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru z dôvodu rozporu zmluvy s , súd tu nevzhliadol dôvod na postup podľa , pretože tak RPMN, ako aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, boli v zmluve uvedené, dokonca správne. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, že ho žalovaný znevýhodnil. Čo sa týka žalobcom uvedenej nesprávne vyčíslenej celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom (ktorá bola v zmluve vyčíslená sumou 15 624,- eur ako súčin počtu splátok a výšky splátok), súd konštatuje, že zmluva o úvere obsahuje údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, aj keď v nesprávnej výške, preto nie je splnená podmienka v zmysle , ktorá predpokladá úplnú absenciu tohto údaja v zmluve o spotrebiteľskom úvere a nie uvedenie v nesprávnej výške. Okrem toho mal súd za to, že hoci suma celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom bola v zmluve vyššia, v skutočnosti však žalobkyňa zaplatí nižšiu sumu (ako to vyplýva zo súčinu počtu a výšky splátok), preto tento údaj nespôsobuje zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ani žalobkyňu ako spotrebiteľa neznevýhodňuje.

24. Súd za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu o nesprávne stanovenej celkovej výške spotrebiteľského úveru z dôvodu, že žalovaný do výšky úveru zahrnul aj sumu jednorazového poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver vo výške 2 158,- eur, pričom žalobca tvrdil, že mu uvedené finančné prostriedky nikdy neboli poskytnuté. Z listinných dôkazov (bod 13. a 15. rozsudku) však vyplýva, že žalobca požiadal o poskytnutie bezúčelového spotrebného úveru vo výške 12 400 eur, zároveň aj o poskytnutie poistenia ERGO typu C (úmrtie + ÚTI + hospitalizácia), pričom poplatok za zaradenie do poistenia žiadal pripočítať k výške požadovaného úveru, a nežiadal o úhradu z vlastných prostriedkov pri čerpaní úveru. Žalobca tak ešte pred podpisom zmluvy o úvere požiadal aj o poskytnutie poistenia, čo sa nakoniec odzrkadlilo v ním podpísanej zmluve o úvere s tým, že poistné nebolo pripočítané k jednotlivým splátkam úveru, ale bolo zaplatené jednorazovo. Zmluva v čl. II bod 22, ako aj v čl. IX. obsahuje zrozumiteľný popis poistenia schopnosti splácať úver na celé obdobie splatnosti úveru odo dňa prvého čerpania úveru s uvedením, že súčasťou úverovej istiny je aj suma 2 158,- eur, ktorá bola podľa čl. II. bod 2 zmluvy účelovo použitá na úhradu poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver, a to jednorazovo, teda nebola súčasťou anuitných mesačných splátok. Z uvedeného je potom zrejmé, že skutočná a reálna výška poskytnutého úveru korešponduje so sumou uvedenou v zmluve, teda 11 148,- eur. Súd sa taktiež stotožnil s procesnou obranou žalovaného, podľa ktorého poplatok za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver nepredstavuje poplatok za poskytnutie úveru, a preto žalobcom uvádzané rozhodnutia na podporu jeho skutkových tvrdení neobstoja. V

súvislosti s výškou celkovej čiastky, ktorú musí žalobca zaplatiť na základe zmluvy o úvere, žalobca poukázal na rozpor medzi výškou splátky v zmluve a amortizačnej tabuľke, ako aj celkovej čiastke, ktorú musí žalobca uhradiť v súvislosti s čerpaním úveru. Súd mal za to, že opätovne v tomto prípade nejde o konanie žalobcu v neprospech spotrebiteľa, pokiaľ konečná výška sumy, ktorá mala byť zaplatená titulom zmluvy o úvere, bola v zmysle amortizačnej tabuľky nižšia, ako bola uvedená v zmluve o úvere (bod 10. rozsudku).

25. Žalobca považoval zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov aj v zmysle v spojení s , keď mal za to, že v zmluve absentuje adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Súd sa v tejto časti stotožnil s procesnou obranou žalovaného, pretože zo zmluvy jednoznačne vyplýva adresa žalovaného - banky (v záhlaví zmluvy o úvere), okrem toho žalovaný nebol v pozícii predajcu tovaru, ale poskytovateľa úveru.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že zmluva o úvere č. EZY-CRL-00215131-2013- BR13-SU uzatvorená medzi stranami sporu dňa 02.01.2014 nie je v rozpore s namietanými ustanoveniami , preto sa nepovažuje za bezúročnú a bez poplatkov. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol.

27. Žalobca sa domáhal aj určenia, že zmluvné podmienky uvedené v čl. II. bod 2 písm. a) a preambule zmluvy o úvere sú neprijateľné z dôvodu ich neplatnosti. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.3.2019, žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia - určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia - určenia ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle . Ide totiž o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch. V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.

28. V prípade namietaného čl. II bod 2 písm. a) zmluvy o úvere sa súd odvoláva na bod 24. tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca ešte pred uzavretím zmluvy o úvere v štádiu žiadosti o poskytnutie úveru žiadal aj o poskytnutie poistenia ERGO, typu C (úmrtie + ÚTI + hospitalizácia), hoci poistenie nebolo povinné, pričom žiadal poplatok za zaradenie do poistenia pripočítať k výške požadovaného úveru, a nežiadal o úhradu z vlastných prostriedkov pri čerpaní úveru. Z uvedeného dôvodu sa jeho žiadosť premietla do zmluvy o úvere, konkrétne do čl. II bod 2, čl. II bod 22 a čl. IX. Súd bol názoru, že čl. II bod 2 písm. a) nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nejde tu o hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami spotrebiteľa a dodávateľa, ale reflektuje na žiadosť žalobcu byť poistený pre prípad neschopnosti splácať úver, a to formou, že sa poistné uhradí jednorazovo prostredníctvom poskytnutého úveru. Z tohto dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol.

29. Ohľadom žiadosti žalobcu o určenie neplatnosti preambuly zmluvy o úvere z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky, súd uvádza nasledovné. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto sú neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Zmluvu uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení , ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie. I keď sporná zmluva o spotrebiteľskom úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah ( ), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalobcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( a nasl. ), a to cez odkaz podľa ustanovenia druhá veta Obchodného

zákonníka, a tiež , ktorý upravuje otázky splnenia zákonných podmienok uzavretia zmluvy, resp. jednotlivé náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v ) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak, príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia (čo sa týka konkrétnych práv a povinností), ako aj ustanovenia (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Zároveň súd zdôrazňuje, že žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z , z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. Súd poukazuje aj na rozhodnutie R 68/2013, v ktorom najvyšší súd uviedol, že v spotrebiteľských veciach klasická rímska právna zásada "vigilantibus iura scripta sunt" ("práva patria bdelým" alebo "nech si každý stráži svoje práva" alebo "zákony sú písané pre bdelých") v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, a to princípu ochrany práv spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že bez ohľadu na odkaz na právny predpis v zmluve o úvere súd vždy aplikuje na spotrebiteľské veci , ako aj príslušné právne predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa, zároveň však aj . V predmetnom spore žalobca vzhliadol neprijateľnú zmluvnú podmienku v preambule zmluvy o úvere, v ktorej je odkaz na , ako aj , podľa ktorých sa daná zmluva uzatvorila. Súd v prvom rade mal za to, že preambulu zmluvy nie je možné považovať za zmluvnú podmienku, zároveň odkaz na právny predpis () mimo konkrétneho článku zmluvy nespôsobuje zásah do práv a povinností spotrebiteľa. Hoci žalobca namieta, že zmluva bola uzavretá podľa , opomenul však spomenúť, že sa zmluva uzatvorila aj podľa o spotrebiteľských úveroch. S poukazom na vyššie uvedené preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

30. Žalobca v priebehu konania zobral žalobu späť v časti o určenie, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej splátky č. 70 obsiahnutej v zmluve o úvere č. EZY-CRL-00215131-2013-BR13- SU uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 02.01.2014, iba čiastku sumy 6,20 eur, ako aj v časti o určenie, že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému jednotlivé mesačné splátky od splátky č. 71 (vrátane) až po splátku č. 120 (vrátane) obsiahnuté v zmluve o úvere č. EZY-CRL-00215131-2013-BR13- SU uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 02.01.2014. Keďže ide o dispozitívny úkon žalobcu, súd konanie v tejto časti s poukazom na ustanovenie zastavil. Súhlas žalovaného súd vzhľadom na skutočnosť, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred otvorením pojednávania, nežiadal.

31. Nakoniec súd uvádza, že nevykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie jeho výsluchom, pretože súd ustálil zmluvu o úvere ako formulárovú zmluvu tak, ako žalobca tvrdil. Rovnako súd nevykonal dokazovanie ani vyžiadaním od Slovenskej obchodnej inšpekcie a Národnej banky Slovenska rozhodnutia o vydaných sankciách v neprospech žalovaného, keďže prípadné rozhodnutia nemajú vplyv na preskúmanie zákonných náležitostí zmluvy o úvere, ako aj neprijateľnosti namietaných zmluvných podmienok súdom.

32. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa s tým, že žalovaný bol v predmetnom konaní úspešný čo do piatich výrokov žalobného petitu z dôvodu zamietnutia žaloby v časti 3 výrokov žalobného petitu a zastavenia konania v časti 2 výrokov žalobného petitu z dôvodu späťvzatia žaloby bez udania dôvodu, t.j. v tejto časti žalobca zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 2/3 (žalovaný bol čiastočne úspešný čo do 5/6, žalobca bol čiastočne úspešný čo do 1/6, a preto celkový úspech žalovaného je 2/3).

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.