Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/26/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava - samosudca JUDr. Ján Gallo, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.04.2016, v trestnej veci obžalovaného A. T., takto

rozhodol:

Obžalovaný A. T. , F.. XX.XX.XXXX R. S., T. A. Č.. XXX, Z. S., T. H. T. G. H. Č.. XXX, okres Rožňava, t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby v Košiciach

j e v i n n ý,

že dňa 28.12.2015 okolo 14.00 hod. v obci Gemerská Panica, okres Rožňava, pod vplyvom alkoholických nápojov, vo dvore rodinného domu č. 212, ktorý užíva so svojou bývalou manželkou M. T., sa po predchádzajúcom slovnom konflikte vyhrážal zabitím so sekerou v ruke svojej bývalej manželke M. T., pričom opakovane vykrikoval, že zlikviduje celú rodinu a poškodená, v obave o svoj život ušla na poschodie rodinného domu a obžalovaný svoje vyhrážky neustále opakoval, čo u nej vzbudilo dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe - bývalej manželke,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1,2 písm.a/,b/ Trestného zákona č. 300/2005 v znení Zákona č. 174/2015 Z.z. s poukazom na § 138 písm.a/ Trestného zákona, § 139 ods.1 písm.c/ Trestného zákona, § 127 ods.5 Trestného zákona, za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods.2 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2,4, § 37 písm.m/ Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov n e p o d m i e n e č n e .

Podľa § 48 ods.2 písm.b/ Trestného zákona pre výkon trestu ho sú zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods.1 písm.a/ Trestného zákona mu ukladá aj trest prepadnutia veci - 1 ks malá sekerka s drevenou rukoväťou o dĺžke 39 cm na kovovej časti vyrazené číslo 50.

Podľa § 60 ods.5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 73 ods.2 písm.d/ Trestného zákona mu ukladá aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor v Rožňave podal obžalobu na A. T. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1,2 písm.a/,b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.a/, § 139 ods.1 písm.c/, § 127 ods.5 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na hlavných pojednávaniach vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav tak, ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda tak, ako to kládla obžaloba A. T. za vinu.

Obžalovaný A. T. na hlavnom pojednávaní po poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku o možnosti urobiť vyhlásenie o vine prehlásil, že je nevinný. Vypovedal, že kritického dňa sa bývalej manželke nevyhrážal zabitím so sekerou v ruke, túto ani nevidel. Nevyhrážal sa nikomu. V kritický deň vypil len 2 pivá, po tom ako zjedol salámu. Podľa neho všetko to bolo pripravené a dohodnuté vopred, aby sa ho zbavili. Nevedel odpovedať na otázku, či bývalá manželka sa ho bojí alebo nie. Bol nahnevaný preto, že prišli ho vziať policajti. Priznal, že odmietol sa podrobiť dychovej skúške a to len preto, že predsa vypil len 2 pivá. Priznal, že v nemocnici mu bola odobraná krv a pokiaľ bolo zistené, že mal v krvi 1,5 promile alkoholu, tak to všetko bolo vopred na neho pripravené.

Vina obžalovaného bola preukazná predovšetkým výpoveďou poškodenej, nepriamo aj výpoveďami J. Š. - dcéry a E. Š. - zaťa, ktorých výpovede boli prečítané, znaleckým dokazovaním , ako aj listinnými dôkazmi.

Poškodená M. T., bývalá manželka, na hlavnom pojednávaní rozhodne potvrdila, že obžalovaný po tom, ako ho upozornila na jeho nevhodné správanie, sa jej vyhrážal zabitím so sekerou v ruke, pričom opakovane vykrikoval, že zlikviduje celú rodinu. Vypovedala , že v kritický deň obžalovaný odišiel o 8.30 hod. a vrátil sa opitý o 13.30 hod., pri návrate domov vykrikoval a nadával. Keď ho upozornila, že prečo vystrája, zobral do rúk sekeru, ktorú zdvihol nad hlavu v čase, keď stála oproti nemu pri studni a vyhrážal sa jej so sekerou v ruke, že ju zabije a pozabíja všetkých. Ďalej vypovedala, že obžalovaný po návrate z výkonu trestu, z ktorého bol podmienečne prepustený, počas trvania podmienky sa správal primerane, no po uplynutí podmienky začal požívať alkoholické nápoje, často sa opíjal a v opitom stave vystrájal. Na druhý deň keď vytriezvel sa nepamätal, čo robil. V kritický deň policajtov volal zať preto, že sa obžalovaného báli, a pritom podobné správanie zo strany obžalovaného bolo predtým denno-denne, nedalo sa to už vydržať. Obžalovanému nechcú zle, potreboval by sa liečiť.

Poškodená M. T. tieto tvrdenia zopakovala aj pri vykonanej konfrontácii s obžalovaným na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný tvrdil, že svedkyňa klame, všetko je to vymyslené a pripravené, aby sa ho mohli zbaviť.

Z prečítanej svedeckej výpovede dcéry obžalovaného J. Š. vyplynulo, že v kritický deň bola spoločne s manželom a matkou doma. Keďže v dome kúril obžalovaný, pritom bola zima, šla za ním, aby zakúril. Obžalovaný však začal nadávať a vyhrážal sa jej slovami „že vojna len začne“. Keď to počula matka šla obžalovaného upozorniť, aby si to nedovoľoval, no následne počula krik, ako obžalovaný sa matke na dvore vyhráža a videla ako matka rýchlym krokom ide do domu a povedala, aby volali políciu. Do príchodu polície neustále im nadával a vyhrážal sa. Obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, bol ako zmyslov zbavený. Majú všetci strach z neho, že im niečo vyvedie. Jeho správanie je nevyspytateľné, čím ďalej tým je horšie, jeho agresivita voči rodine sa stupňuje, mal by sa dať liečiť. Matka sa jej sťažovala, že otec jej neustále nadáva, vyhráža sa jej a má z neho strach. Už to s ním nevládze.

Z prečítanej výpovede zaťa obžalovaného - E. Š. vyplynulo, že v kritický deň, keďže nebolo zakúrené, keď sa vrátili z nákupu, obžalovaného upozornili, aby zakúril, no on vykrikoval, že ho otravujú, nedajú mu pokoja a vykrikoval, že vojna len začala. Bol nervózny, agresívny a keď ho išla svokra upozorniť na jeho správanie počul vonku krik ako na ňu kričal a keď sa vrátila, požiadala ho, aby zavolal políciu. Obžalovaný bol opitý, správal sa agresívne.

Zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. D. G., z oboru zdravotníctva - odvetvia psychiatrie vyplynulo, že obžalovaný je trestne zodpovedný, netrpí ani v čase spáchania trestného činu netrpel duševnou chorobou - psychózou. Je však závislý na alkohole a pod vplyvom alkoholu sa dopúšťa porúch správania a trestných činov. Znalkyňa zistila plne rozvinutý syndróm závislosti na alkohole. Nie je schopný abstinovať bez odborného dohľadu, doporučila mu uložiť ochrannú protialkoholickú liečbu ústavnou formou. Aj kritického dňa konania, ktoré sa mu kladie za vinu sa dopustil pod vplyvom alkoholu. Po zadržaní a vyšetrení na internej ambulancii pre neochotu spolupracovať daný na psychiatrické oddelenie, kde mu bola odobratá krv preto, aby v súvislosti s výškou požitého alkoholu mohla byť poskytnutá adekvátna liečba. Krv bola odobratá do hodiny po transporte z internej ambulancie NsP Rožňava. Krv bola odobratá nielen na zistenie množstva alkoholu, ale aj na iné laboratórne výsledky. Podľa znalkyne dve pivá požité do 13.30 hod. v kritický deň nemôžu mať hodnotu 1,5 promile alkoholu v krvi.

Podľa záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby na čl. 82, obžalovaný dňa 28.12. 2015 o 15.08 hod. bol lekárom RZP vyšetrený. Podľa tohto záznamu pri vyšetrení nespolupracoval , bol pod vplyvom alkoholu, odmietol sa podrobiť dychovej skúške. Odmietol vyšetrenie pre nespoluprácu ho polícia zobrala na LSP na vyšetrenie do Rožňavy.

Z formulára pre používanie obmedzovacích prostriedkov na čl. 83 vyplýva, že obmedzujúce prostriedky boli použité 28.12.2015 od 19.15 hod. pre agresívne správanie sa obžalovaného. Obžalovaný bol etylyzovanom stave, verbálne agresívny, bol daný do ochrannej postele.

Podľa lekárskej správy na čl. 84 obžalovaný bol privezený políciou na vyšetrenie pred umiestnením do CPZ, pretože mal naháňať svoju manželku so sekerou v ruke. Po privezení bol verbálne i brachiálne agresívny, nekľudný, odmietol akékoľvek vyšetrenie EKG, pri vyšetrení nespolupracoval. Bol odoslaný na psychiatrické vyšetrenie.

Z lekárskej správy z psychiatrickej ambulancie NsP Sv. Barbory Rožňava na čl. 134 vyplýva, že mu bola odobratá krv vzhľadom na poruchy správania za asistencie polície, pričom v krvi mal 1,5 promile alkoholu.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania, v zmysle zásad uvedených v § 2 ods.12 Trestného poriadku dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku a obžalovaný týmto konaním naplnil všetky pojmové znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1,2 písm.a/, b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.a/, § 139 ods.1 písm.c/, § 127 ods.5 Trestného zákona .

Podľa § 360 ods.1 Trestného zákona prečinu nebezpečného vyhrážania sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví, alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu.

Podľa ods.2 písm.a/ citovaného ustanovenia tohto prečinu sa dopustí, ak spácha vyššie uvedený čin závažnejším spôsobom konania a podľa písm.b/ citovaného ustanovenia tohto prečinu sa dopustí, ak spácha vyššie uvedený čin na chránenej osobe.

Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia.

Podľa § 138 písm.a/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie spáchanie trestného činu so zbraňou.

Podľa § 139 ods.1 písm.c/ Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba, ktorou poškodená ako bývalá manželka v zmysle § 127 ods.5 Trestného zákona je.

V danom prípade bolo nepochybne preukázané, predovšetkým výpoveďou poškodenej, že obžalovaný tým, že sa jej vyhrážal so sekerou v ruke (zbraňou - § 138 písm.a/) zabitím, vzbudil v nej dôvodnú obavu, že tieto vyhrážky môže uskutočniť. Vina obžalovaného bola nepochybne preukázaná výpoveďou poškodenej, ktorá tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, o rozhodujúcich skutočnostiach pre posúdenie viny vypovedala presvedčivo a s prihliadnutím na prečítanú výpoveď dcéry, zaťa, lekárske správy, ako aj závery znaleckého posudku znalkyne z oboru psychológie, súd nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti jej tvrdení.

Násilného konania voči poškodenej obžalovaný sa dopustil aj v minulosti, za čo bol právoplatne odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp.zn. zo dňa 08.02.2006 a to pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods.1 písm.a/, ods.2 písm.d/ Trestného zákona a trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods.1,2 písm.c/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení noviel k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do I. nápravnovýchovnej skupiny.

Súd obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že poškodenej sa nevyhrážal zabitím, že ju v kritický deň ani nevidel, nebol pod vplyvom alkoholu, považoval len za účelovú, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Súd pri určení druhu a výmery trestu postupoval v zmysle zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 38 ods.2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods.4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-inu.

Obžalovaný v mieste bydliska je hodnotený ako osoba nekonfliktnej povahy, čiastočne požíva alkoholické nápoje. Doposiaľ bol 2-krát súdne trestaný, naposledy bol rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp.zn. odsúdený za vyššie popísanú trestnú činnosť k trestu odňatia slobody trvaní 6 rokov nepodmienečne. Z výkonu trestu bol podmienečne prepustený dňa 12.05.2009 so skúšobnou dobou na 3 roky. V skúšobnej dobe sa osvedčil. Toto odsúdenie však nie je zahladené.

Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočnosti s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.m/ Tr.zák. - bol už za trestný čin odsúdený, pritom poľahčujúca okolnosť zistená nebola, trest ukladal v zmysle zásady uvedenej v § 38 ods.4 Trestného zákona. Podľa trestnej sadzby uvedenej v § 360 ods.2 Trestného zákona, je trestná sadzba od 6 mesiacov do 3 rokov, spodná hranica sa zvyšuje o 1/3-inu teda o 10 mesiacov a pri takto upravenej trestnej sadzbe obžalovanému uložil trest na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby , teda v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne. Súd mal za to, že takto uložený trest zabezpečí jeho prevýchovu a nápravu a iných odradí od páchania podobnej trestnej činnosti.

V súlade s ustanovením § 48 ods.2 písm.b/ Trestného zákona pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných 10 rokoch bol vo výkone trestu pre úmyselnú trestnú činnosť.

Súd obžalovanému taktiež uložil aj trest prepadnutia veci - 1 ks malej sekerky s malou rukoväťou o dĺžke 39 cm na kovovej časti vyrazené číslo 50, ktorá bola použitá na spáchanie trestnej činnosti - ktorou sa vyhrážal poškodenej. Vlastníkom prepadnutej sekery sa stáva štát.

Keďže obžalovaný posudzovanú trestnú činnosť spáchal pod vplyvom alkoholu, pritom znalkyňou bola zistená jeho závislosť na alkohole a potreba liečiť sa, súd mu uložil v zmysle § 73 ods.2 písm.d/ Trestného zákona aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať: · prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2). · obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§ 308/2) · príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) · poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je · poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.