Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/36/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci starostlivosti o maloletého T. T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B., pracovisko Z. T., U. X, XXX XX Z. T., dieťa rodičov: matky I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX Z. T., zastúpenej Mgr. Zuzanou Gálikovou, advokátkou so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, a otca N.. N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX Z. T., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, 951 93 Topoľčianky, o zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -243 zo dňa 24.05.2022 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -105 zo dňa 15.12.2020 v časti úpravy styku otca s maloletým T. T. G., nar. XX.XX.XXXX, zmenil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu a v nedeľu od 09:00 hod. do 12:30 hod. a v nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 15:30 hod. do 19:00 hod. s tým, že otec si dieťa prevezme v mieste bydliska dieťaťa a po ukončení styku dieťa na tom istom mieste matke včas odovzdá. Zároveň rozhodol, že matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi včas odovzdať. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že matka podala dňa 21.09.2021 návrh, ktorým žiadala zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom tak, že sa budú stretávať raz za dva týždne v nedeľu od 16:00 hod. do 18:00 hod. za jej prítomnosti, čo odôvodnila tým, že sa zmenili pomery a zásadným spôsobom sa narúša psychický vývin dieťaťa. Podľa nej otec svojím správaním narúša pokojný stav, kedy sa nevhodným, agresívnym, manipulačným správaním dopúšťa excesov voči nej a rovnako tak voči synovi.

2. Otec vo vyjadrení k návrhu uviedol, že návrh matky je nedôvodný. S dieťaťom sa stretáva od súdneho rozhodnutia len v súdom určenom čase. Matka požaduje, aby bol so synom len u nich, na jej dvore a záhrade. On má však so synom vytvorený veľmi dobrý vzťah, nijako ho neohrozuje a ani nenarúša správny vývin jeho psychického zdravia, preto by sa mohol so synom stretávať aj bez prítomnosti matky a vo väčšom rozsahu, pretože potrebuje aj otcovský vzor. O syna sa vie riadne postarať, pričom už sedem rokov má zvereného do výlučnej starostlivosti XX ročného syna. Navrhol, aby bol upravený jeho styk na každý utorok od 15:00 hod. do 19:00 hod. a každú sobotu od 09:00 hod. do 13:00 hod. bez

prítomnosti matky, a ak uzná súd, že dieťa je pripravené aj na prespatie u neho, žiadal upraviť styk každý druhý víkend od piatka od 15:00 hod. do nedele do 15:00 hod. bez prítomnosti matky.

3. Dňa 19.11.2021 matka vzala návrh na zmenu úpravy späť a žiadala konanie zastaviť. Otec so späťvzatím návrhu nesúhlasil a žiadal rozhodnúť o jeho návrhu na úpravu styku. Súd prvej inštancie podľa a (ďalej len „“) na pojednávaní dňa 24.05.2022 nepripustil späťvzatie návrhu matky na zmenu styku otca s maloletým dieťaťom a v konaní pokračoval. Kolízny opatrovník vo veci poukázal na výsledky spolupráce rodičov a konštatoval, že vzhľadom na narušené vzťahy medzi rodičmi bola rodina zapojená do spolupráce s akreditovaným subjektom K.. Súčasný spôsob úpravy styku navrhol zmeniť na realizáciu kontaktov otca so synom bez prítomnosti matky, a to aj vzhľadom na vek dieťaťa, ktoré navštevuje materskú školu a takýmto spôsobom tiež príde k odpútaniu sa od matky, ktoré je v jeho veku prirodzené. Rovnako prostredie, v ktorom sa doteraz realizovali kontakty, je málo podnetné. Rešpektujúc, že aj matka má právo na voľný víkend so synom, navrhol upraviť kontakty v jednom týždni v utorok - štvrtok od 16:00 hod. do 19:00 hod. a druhý týždeň v stredu od 16:00 hod. a v sobotu od 09:00 hod. do 13:00 hod. pri rešpektovaní denného režimu dieťaťa. Len v prípade potreby navrhol prvých 10 kontaktov realizovať za jej prítomnosti.

4. V záverečnom návrhu matka súhlasila, aby sa kontakty otca realizovali v rozsahu v súlade s predbežným právnym názorom súdu, lebo po vykonanom dokazovaní vystala potreba zmeny rozsahu styku. Nenastala však žiadna zmena, ktorá by odôvodňovala zmenu v prítomnosti matky, pretože dieťa ešte nie je na to pripravené a odmieta to. Pridružené zdravotné problémy dieťaťa s pomočovaním, ktoré nie sú nefrologického charakteru, by sa mohli zhoršiť, ak by bolo vystavené stresovým situáciám. Matka žiada, aby sa kontakty realizovali len v jej prítomnosti. Otec navrhol rozhodnúť v súlade s predbežným právnym názorom súdu a styk upraviť bez prítomnosti matky. On preukázal, že má o dieťa záujem, má k nemu vytvorený vzťah a chce sa podieľať na jeho starostlivosti. To, že sa kontakty realizovali len v prítomnosti matky a len na mieste, ktoré ona určila, bolo preto, že inú formu a iné miesto odmietala, a nie preto, že by s tým malo dieťa problémy. Aktuálny zdravotný stav dieťaťa doteraz nebráni a ani do budúcna nebráni stretávaniu sa dieťaťa s otcom bez prítomnosti matky. Uviedol, že matka je typom ochranárskej matky a je veľmi dôležité aj pre dieťa, aby postupne došlo k odpútaniu sa maloletého od nej. Kolízny opatrovník uviedol, že je v záujme dieťaťa, aby si rovnomerne rozvíjalo vzťah k obom rodičom, a navrhol upraviť styk bez prítomnosti matky v súlade s predbežným právnym názorom.

5. Súd po vykonaní dokazovania konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. -105 zo dňa 15.12.2020 boli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletému T. T. G., nar. XX.XX.XXXX, tak, že bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100 eur mesačne a bol upravený styk tak, že otec je oprávnený sa so synom stretávať každý utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každú sobotu od 10:00 hod. do 12:00 hod. za prítomnosti matky. V časti úpravy styku došlo k dohode rodičov po tom, čo rodičia absolvovali poradenstvo na RPPS v B., pričom otec vzal do úvahy vývinové obdobie maloletého, jeho potreby a naviazanosť na matku a súhlasil s kontaktami za jej prítomnosti. Matka po vzájomnej dohode bola naklonená realizovať kontakty aj nad rámec stanoveného rozsahu. V súčasnosti sa kontakty otca s dieťaťom realizujú v rozsahu súdneho rozhodnutia za prítomnosti matky v mieste jej bydliska - len na dvore a na záhrade. Matka žiadala zúžiť súdom upravený styk a poukazovala na nevhodnosť správania sa otca k dieťaťu ako aj k nej, na to, že dieťa otca odmieta, že mu otec ubližuje a tieto skutočnosti majú na syna negatívny vplyv. Otec naopak poukazoval na neprimerané a negatívne zásahy matky počas realizácie styku, kedy dieťa ovplyvňovala. Zo správy RPPS zo dňa 27.01.2022 súd zistil, že boli zrealizované interakcie dieťaťa a rodičov, odpozorovanie správania sa dieťaťa v prítomnosti rodičov ako aj poradenská pomoc a usmernenie rodičov vo vzájomnej komunikácii. Dieťa sa na interakcii s matkou prejavovalo ako spontánne, veselé a spoločenské, do hry zapájalo aj matku, ktorá reagovala na jeho potreby, často ho chválila a oceňovala. Dieťa na ďalšom stretnutí v prítomnosti oboch rodičov bolo rovnako spontánne, veselé a živé, hralo sa v prítomnosti oboch rodičov, matka bola značne dominantnejšia a viac s dieťaťom komunikovala. Otec bol submisívnejší a dieťa reagovalo pozitívne i na neho. Po tom, čo matka opustila miestnosť, prevzal iniciatívu otec, ktorý sa dieťaťu venoval adekvátnym spôsobom, na čo maloletý pozitívne reagoval. Maloletý v úvode povedal, že "tata neľúbim", ale po spoločnej hre sa dožadoval jeho ďalšej spoločnosti a chcel, aby otec za ním prišiel aj domov a že by sa išiel s ním niekedy lyžovať. Záverečné stretnutie sa ukázalo ako kontraproduktívne, rodičia na akúkoľvek situáciu nazerali diametrálne odlišne a každý z nich si ju vyhodnotil subjektívne; obviňovali sa z klamania,

ovplyvňovania úradov i maloletého, neustále sa vracali konfliktov z minulosti. Psychologička z RPPS konštatovala, že komunikácia rodičov je konfliktná, nekonštruktívna, ovplyvnená nevyriešenými spormi z minulosti a aktuálnymi nespracovanými emóciami. Voči dieťaťu majú odlišný výchovný štýl - matka sa prejavuje miestami hyperprotektívne a otec je značne benevolentnejší, čo matka vyhodnocuje ako nezodpovednosť vyvolávajúcu strach z možného rizika a nebezpečenstva voči dieťaťu. Taká atmosféra nie je pre dieťa vhodná na prehlbovanie vzťahu s otcom. Aj keď dieťa verbálne spočiatku otca odmieta, po správnej motivácii k jeho osobe sa za krátky čas jeho osobe teší a vyžaduje si ju.

6. Podľa lekárskej správy predloženej matkou má maloletý dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pre poruchy imunity aj alergiu na potraviny a ekzém a má zvýšenú chorobnosť. V poslednom čase matka udávala aj pomočovanie cez deň a aj v noci, no nefrológ vylúčil organickú príčinu. Maloletý je veľmi vnímavé a citlivé dieťa a problémy v rodine majú negatívny vplyv na jeho zdravotný stav. Dňa 23.05.2022 matka absolvovala psychiatrické vyšetrenie u pedopsychiatra, ktorý konštatoval, že dieťa nejaví žiadne prejavy neposlušnosti alebo strachu, je hravé, primerane intelektovo vyvinuté, myslenie má detské bez patologického obsahu, osobnosť je detská vo vývoji. Matke bolo odporučené vyvarovať dieťa stresovým situáciám.

7. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu rozhodol o zmene úpravy styku otca a dieťaťa bez prítomnosti matky a svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na , , , a o rodine (ďalej len „“), ktoré v odôvodnení aj citoval. Výrok o trovách konania odôvodnil v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Konštatoval, že pôvodná úprava styku - dohoda rodičov o úprave styku - reflektovala na vek dieťaťa, naviazanosť dieťaťa na matku a potrebu väzby aj na otca, a to za prítomnosti matky, ktorá mala svojím výchovným pôsobením na dieťa dopomôcť k upevneniu vzťahu otca a dieťaťa, podporovať ju a postupne sa mali začať realizovať kontakty aj nad rámec súdnej úpravy. Tieto stretnutia sa realizovali od 12/2020, čo bolo dostatočne dlhé obdobie, aby bol cieľ - upevnenie vzťahu medzi otcom a maloletým dosiahnutý. Súd preto pri zmene styku a určení aktuálneho rozsahu styku zohľadnil záujem dieťaťa s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, denný režim, sociálny vývoj, zohľadnil citovú naviazanosť maloletého dieťaťa. Otec bude oprávnený stretávať sa s dieťaťom pravidelne každý týždeň v rozsahu tri a pol hodiny 2x v jednom týždni a druhý týždeň v rovnakom rozsahu raz do týždňa (s rozsahom styku boli stotožnení obaja rodičia) no bez prítomnosti matky na týchto stretnutiach. Matka síce nesúhlasila s úpravou styku bez jej prítomnosti argumentujúc odmietaním otca dieťaťom, jeho nevhodným správaním sa počas styku (fyzické ubližovanie dieťaťu, neprimerané a nebezpečné hry s dieťaťom, verbálne ataky na dieťa aj na ňu) ako aj meškaniami otca na styk. Súd námietku matky vyhodnotil ako neprimerané a neodôvodnené, preto upravil styk bez jej prítomnosti, čo je v záujme dieťaťa. Matkine opakujúce sa tvrdenia o odmietaní otca dieťaťom sa pri priamom pozorovaní neukázali ako reálne. Z celkového správania sa matky je badateľná jej obava zo stretnutí bez jej prítomnosti a jej výrazná naviazanosť na dieťaťa. Dieťa pri stretnutiach otvorene prejavilo náklonnosť k otcovi a strach z jeho prítomnosti neboli zistené, pričom má k otcovi vytvorený pozitívny citový vzťah, ktorý je potrebné ešte prehĺbiť najmä tým, že otec bude mať dieťa výlučne vo svojej starostlivosti každý týždeň bez prítomnosti matky. Ani matkine výhrady k starostlivosti otca neboli preukázané, naopak, otec má vytvorené podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o dieťa, aktívne o neho prejavuje záujem a dokáže sa oň v stanovenom rozsahu postarať; sám má v osobnej starostlivosti ďalšie dieťa, ktoré vychováva. Dieťa nemá problém byť bez matky, o čom svedčí aj správa zo škôlky. Rovnako súd nezistil ohrozenie dieťaťa tým, akým spôsobom trávi dieťa s otcom čas a argumenty matky skôr poukazujú na jej prílišnú precitlivenosť. Zdravotný stav dieťaťa tiež nie je prekážkou realizácie kontaktov bez prítomnosti matky. Problémy udávané matkou poukazujú na psychický diskomfort maloletého, ktorý môžu ovplyvňovať viaceré faktory, a to aj stresové situácie v rodine, keďže komunikácia rodičov je konfliktná. Prítomnosť matky pri styku s otcom je s ohľadom na uvedené aktuálne nevhodná a aj nepotrebná. Je potrebné umožniť otcovi pravidelný kontakt bez prítomnosti matky, v ktorom môže realizovať svoje výchovné pôsobenie, rešpektujúc pritom právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obom rodičom.

8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že otec bude oprávnený sa s maloletým stýkať zásadne v jej prítomnosti a vždy v čase kratšom ako pol hodiny. Uviedla, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a odvolanie odôvodnila s odkazom na ustanovenie , . Podľa nej nemožno so závermi súdu prvej inštancie súhlasiť. Vzťah dieťaťa s otcom sa doposiaľ neprehĺbil vinou otca. Styk v rozsahu dvoch hodín

dvakrát do týždňa otec plnohodnotne nevyužíval a ani raz nezotrval so synom počas celých dvoch hodín. V ďalšom texte odvolania opísala negatívny priebeh styku otca s dieťaťom v dobe od 24.05.2022 do 14.06.2022. Uviedla, že vzťah otca s dieťaťom nenapreduje a otec odmieta rešpektovať názory dieťaťa, nerešpektuje jeho potreby, neustále ho zosmiešňuje, podceňuje ho, posmieva sa a nadáva mamu. Syn je z otca v strese a keď sa ona stratí synovi z dohľadu, tak ju volá naspäť a potrebuje cítiť jej prítomnosť. Navyše otec často privolával k ich domu policajné hliadky, čo syn veľmi citlivo vníma. Napriek tomu si súd osvojil výlučne tvrdenie otca a jej tvrdenie nebral do úvahy. Vyslovila obavu, že otec jej syna zoberie, aj keď jeho záujem o syna nie je skutočný. Ani toto súd nebral do úvahy. Úprava styku bez jej prítomnosti by mohla mať zlý vplyv na psychiku dieťaťa. Skrátenie styku o 30 minút navrhla z dôvodu rešpektovania denného režimu dieťaťa.

9. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že odvolanie matky je nepravdivé a účelové a je zrejmé aj z tohto odvolania, prečo by sa mal stretávať so synom tak, ako to vnímal on, pričom sa nesprával k synovi negatívne a pokiaľ došlo ku konfliktom, tak to bolo vinou matky. Od posledného pojednávania dňa 24.05.2022 mu matka znemožnila 4 stretnutia bezdôvodne. Nie je pravdou, že styk so synom plnohodnotne nevyužíva, ale situácia pri jednotlivých stretnutiach si to niekedy vyžaduje. Nie je tiež pravda, že by bol k dieťaťu agresívny alebo že by ho zbil, ide o nepodložený výmysel matky. Matka vytvára konfliktné situácie s cieľom ho vyprovokovať a tak predčasne ukončiť stretnutie. On sa matke nevyhrážal, že si syna zoberie; býva od matky len pár minút chôdze v tom istom meste a je nelogické, aby niečo také vykonal. On už mnoho mesiacov trpí všetky jej podmienky a vždy príde, lebo syna ľúbi a chce byť s ním. Je to matka, ktorá neprimerane zasahuje do stretávania sa a znevažuje ho pred dieťaťom. Stretávanie nie je pre dieťa stresujúce a stres vytvára matka svojimi činmi a zásahmi. Psychologické skúmanie ÚPSVaR preukázalo, že syn je s ním rád, rád sa s ním hrá a dožaduje sa viacerých stretnutí. Čo sa týka návrhu matky na skrátenie rozsahu styku, toto je za nedôvodné, pretože na pojednávaní sa o režime dieťaťa hovorilo a stretnutia sa nastavili v súlade s týmto režimom. Navyše syn bude mať tento rok už X rokov. Navrhol preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

10. Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že maloleté dieťa navštevovalo v školskom roku 2021/2022 predškolské zariadenie a bez problémov sa adaptovalo do kolektívu. Kolízny opatrovník má za to, že dieťa je pripravené odpútať sa aspoň na niekoľko hodín od vzťahovej osoby, jeho matky a tráviť čas so svojim otcom aj bez jej prítomnosti. Taktiež z dôvodu narušených vzájomných vzťahov medzi rodičmi, kedy jej prítomnosť matky počas realizácie styku otca s dieťaťom je skôr rušivá ako žiaduca, má za následok neschopnosť dieťaťa spontánne si budovať citovú väzbu aj k otcovi, a taktiež možnosť otca podieľať sa na výchove dieťaťa. Kolízny opatrovník preto navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( , ďalej len „CSP“, v spojení s ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (, , ) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa ako vecne správne potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými ustanoveniami .

12. Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd vychádzal z právneho názoru, že práva a povinnosti oboch rodičov sú rovnocenné v medziach stanovených zákonom, pričom je nutné prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Matka podané odvolanie odôvodňovala záujmom maloletého dieťaťa, ktorý opísala v podstate tak, že otec sa k synovi správa nevhodne čo má negatívny vplyv na jeho psychické aj fyzické zdravie. Uvádzala, že súd bral do úvahy len otcove stanoviská a to čo ona uvádzala, súd neakceptoval. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku a aj z obsahu spisu vyplýva, že súd pri rozhodovaní okrem iného vychádzal aj zo stanoviska kolízneho opatrovníka, ktorý prešetroval vzťahy v rodine, teda vzťahy medzi synom a otcom, vzťahy medzi synom a matkou a aj vzťahy medzi rodičmi navzájom. Zároveň súd hodnotil všetko, čo vyšlo v konaní najavo, teda aj vyjadrenia a návrhy matky, vyjadrenia a návrhy otca a aj vyjadrenia a návrhy kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa.

13. Z obsahu odvolania matky vyplýva, že ňou opisované stretnutia realizovaného styku medzi otcom a synom za jej prítomnosti neprebiehali nekonfliktne a pred dieťaťom sa rodičia správali k sebe negatívne, na čo v podstate poukázal aj otec vo vyjadrení k odvolaniu. Aj obsah tohto odvolania vyznel v podstate kontraproduktívne k tomu, o čo matke odvolaním išlo. Sama tým potvrdila že jej prítomnosť pri stretnutí otca so synom vedie ku vzájomným konfliktom, čo nie je jednoznačne v záujme dieťaťa. Matka v odvolaní neuviedla pravdivo, že súd vychádzal pri rozhodovaní len z tvrdení otca. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku je totiž zrejmé, že súd prvej inštancie dal veľkú váhu vyjadreniu kolízneho opatrovníka, ktorý v konaní predniesol objektívne stanovisko po prešetrení vzťahov v rodine a po vykonaní pohovoru s obomi rodičmi ako aj pozorovaním správania sa dieťaťa pri tom - ktorom rodičovi. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie rešpektuje záujem maloletého dieťaťa, ktoré má právo na výchovu zo strany obidvoch rodičov, a zároveň rešpektuje aj právo otca, ktorý dieťa nemá v osobnej starostlivosti, aby sa podieľal na jeho výchove formou stretávania sa s ním. Z výsledkov dokazovania vykonaného súdom v prvoinštančnom konaní nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by spochybňovali výchovnú spôsobilosť otca a ktoré by svedčili o negatívnom pôsobení otca na syna. Každé dieťa pre svoj zdravý psychický vývoj nesporne potrebuje mať kontakt s oboma rodičmi a toto právo dieťaťa nesmie byť ovplyvnené ani narušeným vzťahom medzi rodičmi samotnými. Je zrejmé, že v tomto prípade sú vzťahy medzi rodičmi dieťaťa zlé, až nepriateľské, ale táto situácia by nemala mať nepriaznivý dopad na zdravie ich dieťaťa, ak oni sami uprednostnia jeho záujem nad svoje záujmy. Vzhľadom na to, že v minulosti sa styk otca s dieťaťom realizoval len za prítomnosti matky a tieto stretnutia neprebiehali v harmonickej situácii, pričom dieťa je už o niečo staršie a prispôsobivejšie, a tiež je adaptované na prostredie aj v mimoškolskom zariadení bez matky, súd prvej inštancie správne zhodnotil, že stretnutia otca a syna do budúcna by sa mali realizovať v danom rozsahu už bez prítomnosti matky.

14. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím v súlade so zisteným skutkovým stavom rešpektoval právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a prihliadol na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia a denný režim dieťaťa, pričom zároveň rešpektoval právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku nielen s matkou, ale aj s otcom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Práva a povinnosti oboch rodičov sú rovnocenné v medziach stanovených zákonom. Je zrejmé, že dieťa má k otcovi vybudovaný vzťah a v záujme zachovania jeho zdravého vývinu je potrebné realizovať styk s otcom, zachovať a upevniť citové väzby s ním tak, aby dieťa malo pozitívny mužský vzor pri ďalšom fyzickom i psychickom vývoji. Stanovená úprava styku rešpektuje aj denný režim mal. dieťaťa, ktorý matka pred súdom prvej inštancie nenamietala. Odvolací súd ani ostatné námietky opísané v odvolaní matky nepovažoval za právne významné v tom smere, aby napadnutý rozsudok v zmysle odvolania zmenil. Preto dané odvolanie posúdil ako neopodstatnené a zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval, že došlo k podstatnej a závažnej zmene tých skutočností, ktoré boli podkladom pre vyhlásenie pôvodného rozsudku o výkone rodičovských práv a povinností v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. S ohľadom na uvedené majúc objektívne na zreteli najlepší záujem dieťaťa napadnutý rozsudok v zmysle potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).