Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/504/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci navrhovateľky: doc. O.. Ľ. P., H.., rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Košice, I. Q. X, právne zast. JUDr. Richard Kovalčík, advokát, AK Rázusova 1, Košice, proti odporcovi: D. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Košice, I. Q. X, o rozvod manželstva takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov C.. O.. Ľ. P., H.., S.. U., nar. XX.X.XXXX a D. P., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX pred Obvodným národným výborom Košice II zapísané v knihe manželstiev Obvodného národného výboru Košice II vo zväzku X, ročník XXXX na strane XXX pod por. č. XXX r o z v á d z a .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 29.12.2015 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom s odôvodnením, že každodenné konflikty a rodinná nepohoda (konflikty medzi odporcom a deťmi), absentujúca komunikácia medzi odporcom a navrhovateľkou, odlišnosť pováh a pohľadu na život, výchovu detí, spôsobili ochladenie citových väzieb. Účastníci prerušili spolužitie na jeseň 2011 po absolvovaní cyklu prednášok o manželstve na jeseň 2012 sa pokúsili o obnovenie spolužitia, avšak neúspešne, ďalej vznikali nezhody. V marci 2013 odporca opustil spoločnú domácnosť, navrhovateľka nemá vedomosť, na akej adrese sa zdržiava, komunikujú len prostredníctvom sms. Manželstvo je len formálnym právnym zväzkom, ďalšie trvanie nemá význam, vzťahy sú natoľko rozvrátené, že napriek viacerým snahám už nie je možné obnoviť manželské spolužitie a rozvod bude najvhodnejším riešením pre oboch účastníkov.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Mal za to, že existujú cesty k zmiereniu a poukázal na svoju vieru.

Súd vykonal dokazovanie sobášnym listom účastníkov, rodných listov, výpoveďou navrhovateľky, výpoveďou odporcu a zistil tento skutkový stav:

Zo sobášneho listu účastníkov súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Obvodného národného výboru v Košiciach II vo zväzku X, ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XXX. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo.

Z rodných listov súd zistil, že z manželstva účastníkov pochádzajú 4 deti A. P., nar. X.X.XXXX, E. P., nar. XX.X.XXXX, D. P., nar. XX.XX.XXXX a C. P., nar. XX.X.XXXX.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že jej rozhodnutie uzavrieť manželstvo s odporcom bolo chybným rozhodnutím, mala pochybnosti. Pol roka po uzavretí manželstva odišla od odporcu, po tlakoch aj z náboženských skupín sa vrátila, avšak rozdiely v odlišnom svetonázore sa prehlbovali. Keď prišli deti, rozdiely boli v názoroch na výchovu. Navrhovateľka celý život robila mediátorku medzi deťmi a odporcom. V roku 2011 sa prvýkrát rozišli, po konflikte jedného z detí s odporcom, po fyzickom útoku. Odporca po dohode odišiel bývať k bratovi, komunikovali spolu, ona prispievala aj na jeho výdavky, keďže bol dlhodobo nezamestnaný, nevedel si nájsť prácu. Následne začali navštevovať stretnutia za účelom zmieru, dala odporcovi šancu. Situácia sa ukľudnila na jeseň roku 2012, napriek odporu detí si presadila, aby sa vrátil. V dôsledku tejto situácie sa jej však zhoršil zdravotný stav, musela byť hospitalizovaná a zistila, že nie je možné, aby boli spolu. Dňa 17.3.2013 vzhľadom na zlú psychickú klímu v domácnosti, musel odporca opustiť domácnosť, od tejto doby spolu komunikujú len cez sms, ohľadom pokusov o vyporiadanie bytu. Keď nemusí, s odporcom nekomunikuje. Za žiadnych okolností nemá záujem obnoviť spolužitie a nevidí možnosť jeho obnovenia a ani to nechce, keď vidí odporcu, má psychické problémy. Z manželstva pochádzajú 4 deti A. P., nar. X.X.XXXX, E. P., nar. XX.X.XXXX, D.A. P., nar. XX.XX.XXXX a C. P., nar. XX.X.XXXX.

Z výpovede odporcu súd zistil, že pred uzavretím manželstva spolu chodili 9 mesiacov, je to dlhý čas na spoznanie. On bol z neúplnej rodiny, vyrastal bez otca, bol nesmelý, hanblivý, všetku iniciatívu vyvíjala navrhovateľka aj čo sa týka zásnub, uzavretia manželstva. On sa do manželstva nehrnul, preto je prekvapený, že mala mať pochybnosti. Bol dlhodobo nezamestnaný, čo zvýšilo jeho neistotu, mal negatívne nálady, bol podráždený, nikdy na navrhovateľky fyzicky neútočil a nenadával jej. V manželstve bol nedostatok komunikácie, obaja sú také povahy. To, že aj navrhovateľka je introvert mu nepomohlo, nepomohlo to jeho sebavedomiu, ktoré nadobudol až teraz, keď sa trvale zamestnal, našiel to, čo hľadal. Jeho predchádzajúca neistota sa prejavovala aj vo vzťahu. Komunikácia s deťmi z jeho strany viazla, deti komunikovali s navrhovateľkou aj o jeho chybách, čo mu nezvýšilo autoritu. Napísal navrhovateľke aj list, pokúsil sa o zmier, avšak nechce na ňu tlačiť. Spoločnú domácnosť opustil po útoku syna, nebolo to dobrovoľné, dostal ultimátum, musel odísť. Dúfal, že sa situácia vyrieši a nechal navrhovateľke čas. Ako pozná manželku, ona zotrvá na svojom a preto ani nemá význam pokúšať sa o obnovu spolužitia, nechce na navrhovateľku tlačiť, on však trvá na svojom vyjadrení.

Podľa ust. § 22 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 27 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Predmetom konania je rozvod manželstva.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželia. Manželstvo uzavreli dňa 21.9.1985, u oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Obaja účastníci sú slovenskými štátnymi príslušníkmi. Z manželstva pochádzajú 4, toho času plnoleté deti A. P., nar. X.X.XXXX, E.Ú. P., nar. XX.X.XXXX, D. P., nar. XX.XX.XXXX a C. P., nar. XX.X.XXXX. V dôsledku odlišných názorov na základné otázky vzájomného spolužitia, na výchovu detí, rozdielnosti vo vzdelaní účastníkov, neschopnosti odporcu nájsť si zamestnanie, nedostatku vzájomnej komunikácie medzi účastníkmi ako aj medzi odporcom a deťmi pochádzajúcimi z manželstva, nastal medzi účastníkmi rozvrat, po vzájomnom incidente odporcu a jedného zo synov účastníkov odporca opustil spoločnú domácnosť, účastníci sa pokúsili obnoviť vzájomné spolužitie, avšak neúspešne. V roku 2013 odporca opätovne opustil spoločnú domácnosť, od tejto doby účastníci spolu komunikujú iba minimálne. Navrhovateľka za žiadnych okolností nemá záujem obnoviť spolužitie, ani to nechce, odporca trvá na zotrvaní v manželstve, avšak je si vedomý, že navrhovateľka nezmení svoje rozhodnutie a preto podľa jeho názoru ani nemá význam pokúšať sa o jeho obnovu.

V ustanovení § 23 zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie § 23 predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Pre určitý nadhľad treba mať na zreteli, že v manželstve je prirodzený vznik nezhôd, je však relatívne, či budú mať za následok aj vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t.j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t.j. napríklad jednoznačná nemožnosť obnovenia citových väzieb, dlhodobé oddelené spolužitie manželov so samostatnými domácnosťami, dlhé trvanie mimomanželských známostí s plánmi ďalšieho vzájomného spolužitia a pod.. Možnosť obnovenia manželského spolužitia teda závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu.

Súd posúdil zistený skutkový stav v súlade s cit. zák. ust. a dospel k záveru, že v manželstve účastníkov pretrváva rozvrat, ktorý je trvalého charakteru, manželstvo neplní ani jednu zo svojich spoločenských úloh. Účastníci spolu nežijú od roku 2013, navrhovateľka nepovažuje obnovenie manželského spolužitia za možné a nepovažuje to za možné ani odporca, ktorý napriek tejto skutočnosti vzhľadom na svoje vierovyznanie, nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva.

Keďže súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov pretrváva rozvrat, že tento rozvrat vzhľadom na svoju intenzitu a dobu trvania je trvalého charakteru, manželstvo neplní ani jednu zo svojich spoločenských úloh, v súlade s cit. zák. ust. a zisteným skutkovým stavom súd manželstvo účastníkov rozviedol, s poukazom na skutočnosť, že z manželstva už nepochádzajú žiadne maloleté deti a skutočnosť, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v nefunkčnom vzťahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p. a vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, keďže nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )