Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-571-2015.pdf
PDF · 122.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9C/571/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v právnej veci žalobcu : U. O., K.. XX.XX.XXXX, O. Z. XX, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému : Home Credit Slovakia, a.s, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, takto
rozhodol:
I. U r č u j e , že úver z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 473,62 Eur, a to na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.10.2015 domáhal určenia, že úver z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi účastníkmi konania je bezúročný a bez poplatkov. Žalobcu svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 2.000,- Eur s mesačnou splátkou 53,90 Eur. Pretože sa podľa žalobcu jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa žalobcu však termín konečnej splatnosti úveru, ktorý musí uviesť žalovaný, ponechal na jeho výpočte, čím táto náležitosť zmluvy absentuje. Okrem toho zmluva podľa žalobcu neobsahuje členenie jednotlivých splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky tak, aby sa žalobca dokázal v týchto splátkach zorientovať. Z tohto dôvodu považuje žalobca úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 za bezúročný a bez poplatkov. Naliehavý právny záujem na tomto určení vyplýva podľa žalobcu z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a tiež z toho, že potrebuje poznať výšku svojho dlhu.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu elektronickou poštou dňa 05.04.2016 uviedol, že so žalobcom chcel uzavrieť mimosúdnu dohodu, na základe ktorej by uznal úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný zdôraznil, že na základe tejto úverovej zmluvy žalovaný čerpal úver vo výške 2.000,- Eur, pričom ku dňu podania žaloby neuhradil ani istinu. Podľa žalovaného k uzavretiu mimosúdnej dohody nedošlo pre nedohodu účastníkov konania na trovách konania.
Žalovaný sa na pojednávanie konané dňa 06.04.2016 nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu elektronickými prostriedkami dňa 05.04.2016 z dôvodu kolízie s iným pojednávaním. Žalovaný však v tomto písomnom podaní
nežiadal, aby súd pojednávanie odročil. Preto súd za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalovaného.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX G.o dňa 19.11.2012, Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - hotovostný a revolvingový úver, štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 05.04.2016, fotokópií poštových poukazov na účet, potvrdenia o zrealizovanej SEPA platbe, výpisov z účtu vedených v ČSOB, a.s., ostatného spisového materiálu procesného charakteru a zistil tento skutkový stav:
Žalovaný, ako veriteľ a žalobca, v pozícii dlžníka uzavreli dňa XX.XX.XXXX Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi bezúčelový úver v celkovej výške 2.000,- Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 84 - roch mesačných splátkach vo výške po 53,90 Eur. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá na 25,93 %, pričom RPMN bolo dohodnuté na hodnotu od 30,7 % do 31,9 %, pri priemernej hodnote RPMN vo výške 19,37 %. V poznámke za bodom 53 Zmluvy sa nachádza malým písmom písaný text označený jednou hviezdičkou, ktorý vo vzťahu k vyššie uvedenému zmluvnému dojednaniu týkajúcemu sa RPMN znie: „Presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru. Klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu Spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru“. V bode 53 Zmluvy bola stanovená lehota splatnosti úveru 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Z dojednania Zmluvy nachádzajúceho sa za bodom 53 označeným dvoma hviezdičkami vyplýva, že „Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.“ Z ďalších ustanovení Zmluvy vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., pričom žalobca svojím podpisom potvrdil, že prevzal úverové podmienky s kódom ITH 212, je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Zároveň žalobca v tomto vyhlásení potvrdil pravdivosť prehlásení uvedených pred textom úverových podmienok.
Žalobca súdu predložil Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - hotovostný a revolvingový úver, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a tiež informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, ktoré tvorili prílohu Zmluvy.
Žalobca na pojednávaní konanom dňa 06.04.2015 prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to, že v zmluve je uvedená iba mesačná splátka a poplatok za vedenie úverového účtu, avšak absentuje skutočnosť, koľko z mesačnej splátky pripadá na istinu a na úrok. Zmluva mu zároveň ako spotrebiteľovi ukladá, aby si sám zmluvu doplnil o RPMN, čo ale nie je jeho povinnosťou. Žalobca ďalej poukázal na to, že termín konečnej splatnosti úveru je tu uvedený iba ako 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci a drobným písmom je uvedené, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci v ktorom je splatná prvá splátka. Toto dojednanie považuje žalobca za nezrozumiteľné a mätúce. Okrem toho poukázal na to, že RPMN je uvedené v intervale od 30,7 % do 31,9 %, čo je podľa neho neprípustné. Podľa žalobcu je naliehavosť právneho záujmu na tomto určení daná tým, že potrebuje vedieť, aký je charakter tohto právneho vzťahu. Poukázal na to, že doposiaľ uhradil presne 2.002,- Eur, teda presne tú sumu, ktorá mu bola požičaná a potrebuje vedieť, či tento úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože podľa tohto rozhodnutia súdu bude uhrádzať svoj záväzok ďalej.
Žalobca súdu predložil fotokópie poštových poukazov na účet, potvrdenie o zrealizovanej SEPA platbe a výpisy z účtu vedených v ČSOB, a.s., z ktorých vyplýva, že v prospech žalovaného doposiaľ uhradil 33 splátok po 53,90 Eur a jednu splátku po 65,- Eur, teda spolu sumu 1.843,70 Eur.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (19.11.2012) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný, ako veriteľ a žalobca, ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi bezúčelový úver vo výške 2.000,- Eur. Napokon, uvedená skutočnosť nebola v priebehu konania medzi účastníkmi sporná.
Súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je založený Zmluvou posúdil ako vzťah spotrebiteľský (čo napokon účastníci konania, vrátane žalovaného, ani nespochybňovali), podliehajúci právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (19.11.2012). Súd pri názore o správnosti aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný mal v čase uzavretia Zmluvy postavenie veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., pretože ako právnická osoba zapísaná v obchodnom registri podnikajúca v právnej forme akciovej spoločnosti poskytla žalobcovi spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v predmete podnikania zapísanom v obchodnom registri. Naopak, žalobca uzavrel Zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a teda má v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. postavenie spotrebiteľa. Predmetná Zmluva je tak v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou v podobe spotrebiteľského úveru.
Súd vzhľadom na určovací charakter žaloby podanej v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., pred preskúmavaním veci v jej merite zameral svoju pozornosť na skúmanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení úveru za bezúročný a bez poplatkov, pričom pri tomto skúmaní nevyhnutne vychádzal zo spotrebiteľského charakteru tohto právneho vzťahu. Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že naliehavý právny záujem je daný najmä tam, kde by bez toho určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Je teda prostriedkom, ktorý žalobcovi umožňuje dovolať sa ochrany skôr, než jeho právo resp. právne postavenie bolo porušené, a teda má preventívny charakter. Návrh domáhajúci sa určenia nemôže byť spravidla opodstatnený tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 12/2008 zo dňa 19.01.2010). Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení tkvie v tom, že práve takéto určenie vyrieši všetky sporné právne otázky medzi účastníkmi konania a vytvorí tak pevný základ pre ich budúce právne vzťahy. Zároveň vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a predíde aj sporom na plnenia.
V spotrebiteľských sporoch, ako je tento, je naliehavosť právneho záujmu na určení daná ochranou spotrebiteľa pred dodávateľom. Súd sa však nestotožňuje s názorom žalobcu, že táto naliehavosť
je daná priamo zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože táto právna úprava iba umožňuje spotrebiteľovi domáhať ochrany svojho práva proti porušiteľovi na súde, avšak už bez určenia konkrétneho spôsobu tejto ochrany prostredníctvom niektorej z druhov žalôb. Zákonom daná naliehavosť právneho záujmu na určení by bola v prípade spotrebiteľských sporov daná vtedy, ak by sa žalobca domáhal určenia neprijateľnosti niektorej zo zmluvných podmienok, pretože túto neprijateľnosť musí súd v spotrebiteľských sporoch skúmať z úradnej povinnosti, čo predpokladá zákonom danú naliehavosť právneho záujmu bez potreby jej ďalšieho preukazovania v priebehu konania. To však nie je tento prípad a súd bol povinný skúmať a žalobca preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, či úver je bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na názor súdu prezentovaný v predchádzajúcom odseku odôvodnenia, je za stavu, kedy žalobca doposiaľ neuhradil istinu úveru (ako tvrdí žalovaný a vyplýva z predložených výpisov z účtu a poštových poukazov) a rovnako za stavu, kedy žalobca uhradil presne sumu zodpovedajúcu istine úveru (ako tvrdí sám žalobca), je naliehavosť právneho záujmu žalobcu na tomto určení daná nutnosťou poznať výšku svojho záväzku voči žalovanému. Týmto určením sa stabilizuje právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným do budúcna, najmä v otázke týkajúcej sa zostávajúcej výšky záväzku, ktorá je medzi účastníkmi sporná. Určenie, či úver je alebo nie je bezúročný a bez poplatkov v tomto konaní zároveň predíde ďalším súdnym sporom o zaplatenie, a teda je naplnený aj preventívny charakter tejto žaloby. Preto súd dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či úver poskytnutý na základe Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Takýto naliehavý právny záujem by nebol daný v tom prípade, ak by žalobca zaplatil vyššiu sumu, ako predstavuje istina úveru (2.000,- Eur), k čomu na základe zisteného skutkového stavu nedošlo. V takom prípade by totiž žalobca musel žalovať na plnenie povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie a v rámci tohto konania by súd bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru skúmal len ako prejudiciálnu otázku.
Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a v zákone č. 129/2010 Z.z. je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.
Táto Zmluva musí (okrem všeobecných náležitostí zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka) obsahovať aj osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnuté v § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., absenciu ktorých tento zákon v ustanovení § 11 spája s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
Súd musí po dôkladnom preskúmaní obsahu Zmluvy konštatovať, že táto neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže žalobca, ako spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z.. Uvedené ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. sleduje legitímny cieľ ochrany spotrebiteľa v prípade, ak spotrebiteľ bude mať záujem uplatniť reklamáciu alebo podať sťažnosť, a to uvedením subjektu, na ktorý sa môže obrátiť. Nie je vylúčené, aby týmto subjektom mohol byť samotný veriteľ (žalobca, resp. jeho právny predchodca), avšak uvedená skutočnosť musí výslovne vyplývať zo Zmluvy, čomu tak v danom prípade nie je.
Súd tiež po preskúmaní obsahu Zmluvy zistil, že táto neobsahuje údaj o dobe trvania Zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.. Táto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavuje pre spotrebiteľa (v danom prípade pre žalobcu) dôležitú informáciu, obsahom ktorej je určenie presného dňa, v ktorom dôjde k zániku záväzku založeného Zmluvou v dôsledku jeho splnenia pri riadnom dodržaní rozvrhnutých splátok. Preto je potrebné, aby táto informácia bola v Zmluve uvedená presne, jasne, určito a zrozumiteľne. V bode 53 Zmluvy je však uvedená lehota splatnosti úveru 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Za týmto bodom v Zmluve nasleduje husto písaný text malým písmom na hranici čitateľnosti, v ktorom sa uvádza: „Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia
úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka“. Takže na jednej strane je lehota splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru a na strane druhej sa v Zmluve uvádza, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Tieto dve ustanovenia Zmluvy si vzájomne odporujú a spôsobujú stav, kedy je pre spotrebiteľa ťažké určiť, v ktorom mesiaci je potrebné začať so splácaním úveru a v ktorý deň bude úver splatený. Toto ustanovenie Zmluvy teda nenapĺňa zákonom požadované uvedenie doby trvania zmluvy formou presného dátumu alebo iného presného a určiteľného kritéria, ktoré nebude pre spotrebiteľa zavádzajúce.
Zmluva ďalej v súlade s požiadavkou stanovenou v § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby dohodnutej v Zmluve na 25,93 % ročne.
V bode 40 Zmluvy sa nachádza dojednanie o výške ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) a to vo forme intervalu od 30,70 % do 31,90 %, pričom opäť (ako v prípade konečnej splatnosti úveru) v poznámke označenej jednou hviezdičkou je drobným písmom v texte Zmluvy uvedené, že „Presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru. Klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu Spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru“. Toto zmluvné dojednanie však podľa názoru súdu nie je naplnením znenia ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré požaduje uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a nie jeho intervalu, resp. stavu, kedy dodávateľ po uzavretí zmluvy sám určí (a spotrebiteľ sa dozvie), aká vlastne bude výška RPMN, pričom túto skutočnosť už spotrebiteľ dodatočne ovplyvniť nedokáže. RPMN je jedným zo základných údajov, ktoré majú slúžiť spotrebiteľovi pri rozhodovaní sa o akceptácii návrhu na uzavretie zmluvy, pretože ide o celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ už v čase uzatvárania zmluvy (pred podpisom zmluvy v štádiu rozhodovania sa o akceptácii návrhu) musí dostať informáciu o výške celkových nákladov spojených so splácaním úveru tak, aby vedel jednoducho zhodnotiť výhodnosť resp. nevýhodnosť predmetného úveru v porovnaní s inými úvermi na trhu s úvermi. Spotrebiteľ na seba preberá povinnosti dlžníka momentom uzavretia zmluvy o úvere (podpisom zmluvy zmluvnými stranami) a nie až po oznámení presnej výšky RPMN po poskytnutí úveru, a preto je irelevantné, či následne (až po uzavretí zmluvy) žalovaný oznámil spotrebiteľovi presnú hodnotu RPMN. Takto formulované ustanovenie Zmluvy podľa názoru súdu deklaruje snahu veriteľa smerujúcu k obchádzaniu zmyslu a účelu tohto ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., a preto súd tomuto právu nemôže poskytnúť ochranu.
Napokon súd dospel k záveru, že v Zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. V Zmluve absentuje údaj o termíne splátok, ktorý je bode 49 Zmluvy opäť uvedený odkazom na drobným písmom písaný text, čo aj vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie súd nepovažuje za relevantný právny nástroj na odstránenie tohto nedostatku Zmluvy. V bode 44 Zmluvy sa uvádza celková výška mesačnej splátky 53,90 Eur. Z uvedeného zmluvného ustanovenia však nevyplýva, koľko z tejto splátky pripadá na istinu úveru, úroky a iné poplatky, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Vo vzťahu k použitiu ustanovení Úverových zmluvných podmienok súd uvádza, že podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. musia byť jasne, určito a zrozumiteľne inkorporované do vlastného textu Zmluvy. Súd nepopiera, že časť zmluvných dojednaní môže byť určená odkazom na všeobecné obchodné podmienky (resp. úverové podmienky a pod.), avšak toto sa môže vzťahovať iba na menej podstatné náležitosti zmluvy. Preto súd tieto úverové zmluvné podmienky neakceptoval ako relevantný právny nástroj na odstránenie vytýkaných obsahových nedostatkov Zmluvy.
Na základe vyššie uvedených dôvodov a pri aplikácii citovaných právnych predpisov dospel súd k jednoznačnému záveru, že Zmluva neobsahuje náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 písm. c), f), i), j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., čo má v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi na základe Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Preto súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vychádzajúc zo zásady úspešnosti upravenej vo vyššie citovanom ustanovení O.s.p., právo na plnú náhradu trov konania vzniklo žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Preto súd priznal žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, a to na základe vyúčtovania, ktoré v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. žalobca doručil súdu dňa 09.04.2016 podaním podaným elektronickými prostriedkami podpísaným zaručeným elektronickým podpisom. V zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastupovania zo dňa 18.09.2015, podanie žaloby zo dňa 15.10.2015) po 64,53 Eur, vychádzajúc z 1/13 výpočtového základu v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky za rok 2015, za jeden úkon právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 06.04.2016) vo výške 66,- Eur, rovnako vychádzajúc z 1/13 výpočtového základu v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky za rok 2016. Ďalej mu súd priznal režijný paušál 2 x 8,39 Eur (za úkony právnej služby vykonané v roku 2015) a 1 x 8,58 Eur (za úkon právnej služby vykonaný v roku 2016). Tarifná odmena a režijný paušál tak spolu predstavujú sumu 220,42 Eur.
Súd tiež v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky priznal žalobcovi náhradu za stratu času strávenú cestou na pojednávanie konané dňa 06.04.2016 a späť v rozsahu 8 polhodín (jedna cesta z miesta sídla právneho zástupcu žalobcu zo Svidníka do Kežmarku nepresahuje štyri polhodiny), teda 8 x 14,30 Eur, čo spolu predstavuje sumu 114,40 Eur. Súd ďalej v zmysle § 15 a § 16 ods. 4 vyhlášky priznal žalobcovi náhradu cestovných výdavkov za cestu zo Svidníka (sídlo advokátskej kancelárie právneho zástupcu žalobcu) do Kežmarku (sídlo súdu) a späť na pojednávanie konané dňa 06.04.2016, pri vzdialenosti 244 km (jedna cesta pri vzdialenosti 122 km). Vychádzajúc z priemernej spotreby použitého osobného motorového vozidla značky Škoda Fabia, a to 5,2 litra pohonných hmôt na 100 km, vzdialenosti 244 km a cene pohonných hmôt 1,199 Eur za liter, predstavuje náhrada pohonných hmôt 15,21 Eur a náhrada za použitie motorového vozidla sumu 44,65 Eur (244 km x 0,183 Eur za km), teda spolu cestovné náhrady predstavujú sumu 59,86 Eur.
Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 394,68 Eur (tarifná odmena a náhrady vo výške 220,42 Eur + náhrada za stratu času vo výške 114,40 Eur + cestovné náhrady vo výške 59,86 Eur), čo po zvýšení o 20 % daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky, ktorej platcom je právny zástupca žalobcu, predstavuje trovy právneho zastúpenia v sume 473,62 Eur. Všetky trovy konania je žalovaný v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.