Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-137-2015.pdf
PDF · 80.3 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/137/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti o mal. W. M., E.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov O. O. M., E.. XX.X.XXXX, I. Z., I. XXXX/XX W. A. Y., E.. X.X.XXXX, I. S. E. K., S. X, v konaní začatom na návrh matky o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
M e n í sa rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č.k. 9P/267/2005 zo dňa 2.12.2005, pokiaľ ním bolo určené výživné na mal. W. tak, že toto výživné sa zo strany otca zvyšuje zo sumy 900 Sk mesačne na sumu 60 eur mesačne počnúc dňom 1.4.2016, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Tunajšiemu súdu bol doručený návrh matky na zvýšenie výživného, ktorý podala na tom skutkovom základe, že od posledného rozhodnutia došlo na strane maloletého dieťaťa k zmene pomerov. Matka vo svojom návrhu uviedla, že mal. W. v čase podania návrhu navštevuje 4.ročník ZŠ v S. S., jedná sa o hokejovú triedu. Z týchto dôvodov mala zvýšené náklady a to príspevok do hokejového klubu mesačne 40 eur, okrem toho sú to výdavky na výstroj, dieťa sa pravidelne zúčastňuje zápasov, kde je potrebné uhradiť cestovné, stravné, vreckové. Maloletý sa stravuje v školskej jedálni, stravné činí 24 eur mesačne. Ďalej sú to bežné výdavky na zakupovanie školských potrieb a pomôcok. Dieťa je zdravé, zvýšené výdaje v tomto smere naň nie sú. Matka sa napriek viacerým výzvam na pojednávanie nedostavila, doručenie mala riadne vykázané, súd preto pojednával v neprítomnosti matky.
Otec vo svojich výpovediach uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného v sume 100 eur na dieťa nemôže súhlasiť, pretože nemá finančné prostriedky, aby v takejto výške hradil výživné. Pokiaľ sa týka jeho pomerov od r.2014, v priebehu uvedeného roku bol dlhodobo práceneschopný, od októbra 2014 bol nezamestnaný, vedený na úrade práce a v januári 2015 sa zamestnal na dohodu, kde príjem predstavoval cca 260 eur mesačne. Táto firma však zaňho nehradila odvody, stal sa dlžníkom a aj v súčasnosti musí splácať dlh voči zdravotnej a sociálnej poisťovni. Od apríla 2015 pracoval ako kuchár v spoločnosti S. S..X..F.. do októbra 2015. Priemerný mesačný zárobok z tohto zamestnania predstavoval 370 eur mesačne. Následne došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu a začal pracovať v reštaurácii X. K. S. E. K.. Riadnu pracovnú zmluvu má v uvedenej reštaurácii od 1.1.2016, pričom jeho príjem činí v čistom 320 eur mesačne. Iný príjem nemá. Otec poukázal na to, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach vykonávať ešte inú prácu, keďže prekonal vážny úraz, v dôsledku ktorého je na 60%
ochrnutý a aj z týchto dôvodov navštevuje odborné ambulancie, rehabilitácie a bola mu doporučená ďalšia liečba. Na lieky dopláca 5 eur mesačne. Žije u svojich rodičov, ktorým prispieva sumou 100 eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
Kolízny opatrovník doporučil zvýšiť výživné s poukazom na zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré v čase podania návrhu navštevovalo hokejovú triedu, v súčasnosti je žiakom 5.ročník ZŠ L. Z., t.j. II. stupeň ZŠ. Vzhľadom k príjmu otca kolízny opatrovník doporučil zvýšiť výživné na sumu 60 eur mesačne. Zároveň poukázal aj na správu zo šetrenia pomerov, z ktorej vyplýva, že napriek viacerým pokusom o návštevu v rodinnom prostredí maloletého dieťaťa nebol nikto prítomný, matke bol zanechaný odkaz a predvolanie v schránke, matka nekontaktovala príslušný úrad práce. Zároveň jej bol zaslaný z úradu práce doporučený list do vlastných rúk, tento sa vrátil ako neprevzatý.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s vykonanými dôkazmi ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č.k. 9P/267/2005-17 zo dňa 2.12.2005 bol mal. W. zverený do osobnej starostlivosti matky, otec dieťaťa bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 900 Sk mesačne. V čase predchádzajúceho konania matka bola na rodičovskom príspevku, ktorý činil 4.230 Sk a otec dieťaťa bol zamestnaný na dohodu s dohodnutou hrubou mzdou 55 Sk/hod. Maloletý bol v útlom veku. V súčasnosti maloletý navštevuje 5.ročník ZŠ L. Z., čo bolo oznámené súdu v správe zo ZŠ Z. - S. S.. Pokiaľ sa týka pomerov na strane matky, lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že matka je osobou starajúcou sa o dieťa do 6 rokov a poberá rodinné prídavky na dve deti. Pokiaľ sa týka pomerov na strane otca, oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci sa zvýšil príjem na strane otca, ktorý v súčasnosti činí 320 eur. V tomto smere je však potrebné poukázať na zdravotný stav otca, ktorý v dôsledku vážneho úrazu je čiastočne ochrnutý (na 60%) a aj z týchto dôvodov nemôže vykonávať inú prácu.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Porovnávajúc pomery v čase predchádzajúceho konania a v súčasnosti mal súd preukázané, že na strane maloletého dieťaťa došlo k výraznej zmene pomerov. Maloletý v čase podania návrhu navštevoval 4.ročník ZŠ, hokejovú triedu a v súčasnosti navštevuje 5.ročník ZŠ L. Z., jedná sa už o II.stupeň. Zmenil sa charakter potrieb na strane dieťaťa. Taktiež na strane otca došlo k zmene pomerov, zvýšil sa jeho príjem oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci a to na sumu 320 eur mesačne. S poukazom na jeho zdravotný stav nie je v možnostiach a schopnostiach otca, aby dosahoval vyšší príjem, našiel si inú prácu, resp. vykonával právu bez obmedzení. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd zvýšil výživné zo strany otca zo sumy 900 Sk mesačne na sumu 60 eur mesačne počnúc dňom 1.4.2016, ktoré výživné v súčasnosti zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam.
Matka žiadala zvýšiť výživné na sumu 100 eur mesačne počnúc dňom 1.9.2012. V tejto prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol. Táto suma momentálne nezodpovedá jeho možnostiam aj s poukazom na zdravotný stav otca. Čo sa týka zaostalého výživného od 1.9.2012, v tomto súd poukazuje na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Matke nič nebránilo podať návrh na zvýšenie výživného skôr. Súd nezhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohlo byť priznané zvýšenie výživného od uvedeného času. Matka sa nedostavila ani na jedno pojednávanie, a teda neozrejmila súdu niektoré skutočnosti. Nereagovala ani na výzvy úradu práce, kde sa nedostavila.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože ide o konanie starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu,
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.