Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-11Pc/2/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom vo veci navrhovateľky: U. D., T.. XX.XX.XXXX, U. H. R. XX, G., zastúpenej: JUDr. Jánom Pekarom, advokátom so sídlom Potočná 191/39, Skalica a osoby povinnej na výživné: I.. G. D., T.. XX.XX.XXXX, U. H. R. XX, G., o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka ako rozvedená manželka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 25.02.2022, po pripustení zmeny návrhu súdom na pojednávaní dňa 23.6.2022, domáhala určenia povinnosti jej bývalému manželovi (ako osoby povinnej podľa návrhu platiť príspevok na jej výživu) prispievať na jej výživu mesačne sumou 500,-eur s účinnosťou odo dňa doručenia návrhu na súd a súčasne žiadala aj nahradiť trovy konania.

2. Návrh bol odôvodnený tým, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. zo dňa 28.10.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2021, pričom dôvodom rozvodu bola najmä tá skutočnosť, že si prestali rozumieť a manželstvo si po dlhú dobu neplnilo svoje funkcie, pravdepodobne z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti bývalého manžela. Navrhovateľka uviedla, že je invalidná dôchodkyňa, mesačne poberá invalidný dôchodok vo výške 329,90 €, žiadny iný príjem nemá. Jej mesačné výdavky sú: voda 28 €, plyn 90 €, elektrina 90 €, mobilný paušál 20 €, RTVS 4,84 €, zelená energia poistenie 3 €, sporenie 20 €, príspevok mame 30 €, onkologická liečba 60 €, výdavky na cestovné (onkologická liečba) 40 € každé 3 týždne. V návrhu bolo poukázané na mesačný príjem bývalého manžela vo výške cca. 3.000,-€.

3. K návrhu sa písomným podaním zo dňa 22.6.2022 vyjadril bývalý manžel tak, že s návrhom nesúhlasí, žiada ho zamietnuť, čo odôvodnil tým, že nie je splnená požiadavka § 72 Zákona o rodine, t.j. podmienka neschopnosti živiť sa na strane navrhovateľky, nakoľko táto je zárobkovo činná (na čiastočný úväzok), má aj hnuteľný a nehnuteľný majetok. Uviedol, že navrhovateľka neuviedla ním platený príspevok na domácnosť. Poukázal na ekonomickú nezávislosť oboch manželov po rozvode ako i na to, že navrhovateľka odmietla riešiť ich majetkové vysporiadanie po rozvode, jej súčasné majetkové pomery sú neporovnateľné s jeho pomermi. Uviedol, že sa koncom januára 2022 odsťahoval zo spoločnej domácnosti, v záujme nekonfliktného riešenie situácie po rozvode a berúc na vedomie zdravotný stav navrhovateľky, až do 02/2022 prispieval mesačne sumou 600,-€, aj keď si stravu a iné potreby zabezpečoval už sám. Ďalej popísal priebeh mimosúdnej komunikácie medzi účastníkmi konania pred

začatím tohto konania. Nesúhlasil ani s platením náhrady trov konania, nakoľko bol ochotný sa o príspevku dohodnúť, no jednanie bolo nie jeho vinou prerušené.

4. Podľa (ďalej len „“), súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania.

5. Súd v zmysle nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré sa dostavila navrhovateľka ako i osoba povinná podľa návrhu na výživné.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinami: rozsudok OS Skalica č.k. -31 zo dňa 28.10.2021 a zápisnicou z pojednávania v tejto veci, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 2.12.2021, lustráciou v Sociálnej poisťovni, pracovnou zmluvou, správou Sociálnej poisťovne a ÚPSVaR, potvrdením o príjme, potvrdeniami o výdavkoch navrhovateľky, odborným posudkom o invalidite, lekárskou správou a zistil tento stav veci:

7. Z rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. zo dňa 28.10.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2021 vyplýva, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené, návrh podala navrhovateľka (aj tohto konania), pričom návrh na rozvod bol odôvodnený tým, že si manželstvo prestalo plniť svoje funkcie, pravdepodobne z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti bývalého manžela. Vzájomné odcudzenie vyplývalo aj z ich výsluchov na danom pojednávaní dňa 28.10.2021.

8. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 2.12.2021 vyplýva, že navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku, od 1.1.2022 vo zvýšenej sume 329,90 € mesačne.

9. Z pracovnej zmluvy zo dňa 2.3.2022 súd zistil, že ju uzatvorila navrhovateľka ako zamestnanec, s termínom nástupu do zamestnania 1.3.2022, pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou do 31.5.2022, s dohodnutou dĺžkou pracovného času 10 hod. týždenne, dohodnutá mzda: 4,40 eur/hod. Pracovný pomer navrhovateľky bol potvrdený aj lustráciou súdu v registri Sociálnej poisťovne, suma vymeriavacieho základu tam bola uvedené vo výške 184,80 € ako i poberanie invalidného dôchodku vo výške 329,90 €. Navrhovateľka nie je poberateľkou príspevkov a prídavkov (správa ÚPSVaR zo dňa 23.5.2022).

10. Z lustrácie súdu v registri Sociálnej poisťovne vyplýva, že bývalý manžel navrhovateľky je vedený ako zamestnanec v spoločnosti B. Braun Avitum s.r.o., Bratislava, nie je poberateľom dávok zo Sociálnej poisťovne (správa zo dňa 19.5.2022), ani príspevkov a prídavkov (správa ÚPSVaR zo dňa 23.5.2022). Jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 3/2022 až 5/2022 bol vo výške 3.955,-€.

11. Mesačné výdavky uvedené navrhovateľkou v návrhu ako i pri jej výsluchu boli preukazované listinami (č.l. 52-66).

12. Z odborného posudku o invalidite navrhovateľky zo dňa 21.5.2020 vyplýva, že týmto dňom na jej strane vznikla invalidita pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav , pričom jej pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je 70 %.

13. Z výsluchu navrhovateľky vyplýva, že z dôvodu nízkeho príjmu (invalidný dôchodok) vo výške 330,- eur mesačne si musela nájsť zamestnanie tak ako to vyplýva z predloženej pracovnej zmluvy, príjem z pracovného pomeru má cca. 170,-eur mesačne, pracuje ako predavačka v pekárni. Povolaním je zdravotná sestra, ale kvôli zhoršenému zdravotnému stavu (potvrdený predloženou lekárskou správou z 21.6.2022) to v súčasnosti nemôže vykonávať. Uviedla, že budúci rok by mala ísť do starobného dôchodku. Do januára 2022 jej manžel platil mesačne sumou 600,-€, od 1.2.2022 spoločne už nebývajú s bývalým manželom, manžel sa odsťahoval, ona býva v rodinnom dome v jej vlastníctve. Navrhovateľka potvrdila výšku mesačných výdavkov uvedených v návrhu v sume 345,84 € plus výdavky na cestovné 40,-€. Výdavky na stranu má mesačne 200-250,-€. Výdavky na alternatívnu liečbu predstavuje suma 400,-€ mesačne, za lieky predpísané lekárom platí 60,-€ mesačne, čo uviedla v návrhu, iné výdavky nemá. Úspory nemá žiadne. Poukázala na očakávané zvýšenie cien energií. Miera jej invalidity je 70 %. Uviedla, že s bývalým manželom ešte nie sú po rozvode majetkovo vyporiadaní. Čo sa týka jej výdavku

20,-€ mesačne na sporenie, túto sumu si odkladá pre prípady v budúcnosti, sumou 30 € mesačne prispieva svojej mama na lieky.

14. Z výsluchu osoby povinnej podľa návrhu platiť príspevok na výživu navrhovateľky ako bývalej manželky vyplýva, že v súčasnosti platí navrhovateľke internet s televíziou v sume 50,-€ mesačne na rodinný dom, v ktorom býva navrhovateľka, čo potvrdila pri výsluchu aj navrhovateľka. Súčasne uviedol, že navrhovateľke platí ročnú poistku na motorové vozidlo, ktoré ona využíva, a to v sume 120,-€. Poukázal na to, že návrh na rozvod podala bývalá manželka. Uviedol, že pre navrhovateľku aj zabezpečil lieky zadarmo, naposledy pred 2 týždňami. Poukázal na investície počas manželstva do rodinného domu, ktorý je v vlastníctve navrhovateľky, s tým, že doposiaľ to nebolo vyporiadané. Po odsťahovaní si musel zabezpečiť bývanie, býva v prenajatom 2-izbovom byte.

15. Zástupkyňa navrhovateľky v záverečnej reči uviedla, že navrhovateľka sa bez svojho zavinenia dostala do náročnej životnej situácie, má minimálny príjem, jej pracovné možnosti sú znížené o 70 % zo zdravotného hľadiska, pravidelne absolvuje liečbu, s čím má zvýšené náklady. Na druhej strane povinný výživou disponuje takým príjmom, aby mohol prispieť navrhovateľke výživným, každý jej príjem získaný od neho fakticky zvyšuje jej šancu na život. Žiadala preto návrhu vyhovieť, s ohľadom na mimoriadnu životnú situáciu navrhovateľky.

16. Osoba povinná na výživné v záverečnej reči uviedla, že podanie návrhu nebolo v súlade s dobrými mravmi v tom zmysle, že nemohol akceptovať podmienky zachovania manželstva. O rozvod požiadala navrhovateľka, podala ho v období, kedy jej bol zdravotný stav známy ako i ekonomické podmienky aké má aj teraz. Celých 30 rokov robil všetko preto, aby bola zabezpečená, 1.februára všetko zanechal a náklady na svoj život si znáša v plnej miere sám, vyšší príjem má na úkor svojho času a zdravia.

17. Podľa ods. l o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

18. Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

19. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

20. Po vykonanom dokazovaní a zistení skutočného stavu veci súd dospel k právnemu záveru, že návrhu nemožno vyhovieť. Zákon o rodine v ust. § 72 ods. 1 stanovuje hmotnoprávne podmienky, za splnenia ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela. Sú nimi: rozvod manželstva, jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť, schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať, bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku a súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu). Nesplnením hociktorej z nich nemožno potom návrhu vyhovieť. Dokazovaním bolo preukázané splnenie podmienky právoplatného rozvodu manželstva, a to rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. zo dňa 28.10.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2021. Súd zisťoval príčiny rozvratu manželstva, pričom tieto boli dané tým, že manželstvo si už nesplnilo svoje funkcie, z dôvodu pracovného vyťaženia bývalého manžela tak ako uviedla aj navrhovateľka v tomto návrhu, ako i v návrhu na rozvod manželstva, ktorý podala ona. Súd nezistil u žiadneho z bývalých manželov žiadne zásadné úmyselné pričinenie sa o rozvrat ich manželstva, ktoré by vyplývalo z porušenia ich manželských povinností tak ako ich definuje Zákon o rodine (§ 18). Taktiež bola splnené podmienka, že sa ako bývalí manželia nevedia dohodnúť na poskytovaní tohto príspevku v prospech navrhovateľky. Ďalšou z podmienok je tá, že jeden z rozvedených manželov (v tomto prípade navrhovateľka ako žiadateľka o príspevok) nie je schopný sám sa živiť. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že samotná skutočnosť invalidity na strane bývalého manžela nie je dôvodom na záver, že tento nie je schopný sa sám živiť (R 21/1978). Ako vyplýva aj v danej veci, a to z odborného posudku o invalidite navrhovateľky, miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 70 %, a teda miera schopnosti zárobkovú činnosť vykonávať je potom

30 %. Uvedené potvrdzuje aj tá skutočnosť, že navrhovateľka je zamestnaná na čiastočný úväzok 10 hodín týždenne. Podľa súdu tak nie je v danom prípade splnená zákonnom stanovená podmienka, že navrhovateľka nie je schopná sa živiť, keďže mesačne má príjem zo zamestnania vo výške 170,- eur a zo systému sociálneho zabezpečenia (invalidný dôchodok) vo výške 329,90 €, spolu teda cca. 500,- € mesačne netto. Príjem v takejto výške nechce súd a nie je to ani jeho úlohou hodnotiť, súd však v danom prípade pri rešpektovaní nepriaznivého zdravotného stavu navrhovateľky porovnal jej príjem a jej výdavky. Mesačné výdavky navrhovateľka vyčíslila v návrhu v sume 345,84 €, súd však medzi oprávnené výdavky navrhovateľky nezaradil ňou vyčíslené výdavky v sume 3,-€ za poistenie zelená energia, ktorý nie je nevyhnutný výdavok na strane navrhovateľky, ani sumu 20,-€ - sporenie, nakoľko nemožno legitímne žiadať od bývalého manžela, aby prispieval na úspory (nie živobytie) bývalej manželky. Taktiež nemožno medzi nevyhnutný výdavok zahrnúť sumu 30,-€ ako príspevok navrhovateľky jej matke na lieky, a to v tom zmysle, že by bremeno tejto úhrady bolo prenesené na bývalého manžela. Po odrátaní týchto súm teda mesačné výdavky navrhovateľky predstavuje suma 292,84 €, ku ktorým sú prirátal sumu 40,-€ ako cestovné náklady na liečbu, t.j. spolu cca. 333,-€. Náklady navrhovateľky na stravu predstavuje suma v priemere 235,-€, teda všetky nevyhnutné výdaje navrhovateľky predstavuje suma 568,-€. Je zrejmé, že príjem navrhovateľky je vo výške 500,-€, t.j. nižšej ako jej výdavky (rozdiel predstavuje cca. 70 €), avšak tu je potrebné uviesť a poukázať na to, že bývalý manžel navrhovateľky jej mesačne prispieva úhradou internetu s TV sumou 50,-€ ako i úhradou ročnej poistky za auto vo výške 120,-€ (na tomto sa účastníci zhodli), t.j. mesačne po prepočte 10,-€, a teda prispieva jej už v súčasnosti sumou 60,-€ mesačne na úhradu jej potrieb. Taktiež jej čiastočne bezplatne zabezpečuje lieky. Vo vzťahu k pojmu primeraná výživa tak ako je uvedený v § 72 ods. 1 Zákona o rodine súd uvádza, že táto má oprávnenému zabezpečiť podstatných životných potrieb s prihliadnutím na vek, zdravotný stav, odôvodnené potreby, no musí byť pritom vždy splnená tá podmienka, že žiadateľ tohto príspevku nie je schopný sa sám živiť, k čomu súd už vyjadril svoj postoj. Vyššia životná úroveň, resp. vyšší príjem druhého bývalého manžela je pre prípady príspevku na (primeranú) výživu irelevantný, nakoľko tu nie je nárok bývalého z manželov na v zásade rovnakú životnú úroveň, rešpektujúc pritom ich ekonomickú samostatnosť (nezávislosť) po rozvode manželstva. Vo vzťahu k výdavkom navrhovateľky na alternatívnu liečbu jej zdravotného stavu v sume 400,-€ mesačne súd uvádza, že v žiadnom prípade nespochybňuje takéto rozhodnutie navrhovateľky, ktorá sa nachádza v náročnej životnej situácii, no je to jej dobrovoľné rozhodnutie podstúpiť takýto druh liečby. Čo sa týka nákladov spojených s jej liečbou na základe verejného zdravotného poistenia, tieto výdavky v sume 60,- € a cestovné 40,-€ súd zhodnotil ako oprávnené výdavky. Za daného stavu potom súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť, a preto ho zamietol (výrok I.).

21. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Keďže v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb zákon neustanovuje inak, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle . Napriek návrhu na priznanie náhrady trov navrhovateľkou súd vychádzal aj z toho, že jej návrh bol zamietnutý, a teda náhradu trov jej nemožno s ohľadom na túto okolnosť spravodlivo priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.