Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3CoP-6-2016.pdf
PDF · 93.87 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoP/6/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. R. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., dieťa rodičov E. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, U.. a M. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, právne zastúpeného Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom so sídlom v Poprade, Mnoheľova 17, o návrhu matky o zmenu výchovného prostredia, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 15P/58/2015-68 zo dňa 01. 12. 2015 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o výživnom, o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 11. 03. 2014, č. k. 14P/10/2014-34 v časti o úprave rodičovských práv a povinností k mal. R. tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na jej výživu za obdobie od 01. 12. 2014 do 31. 08. 2015 sumou 80 Eur mesačne a počnúc dňom 01. 09. 2015 do budúcna sumou 100 Eur mesačne s povinnosťou otca platiť výživné do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zaostalé výživné za obdobie od 01. 12. 2014 do 30. 11. 2015 v sume 430 Eur zaviazal otca uhradiť v 20-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil zistením, že rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 11. 03. 2014, č. k. 14P/10/2014-34 bolo manželstvo rodičov rozvedené a v tom čase mal. M. bol zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a mal. R. bola zverená do osobnej starostlivosti otca s tým, že výživné na deti určené nebolo. Uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 16. 12. 2014, č. k. 15P/340/2014-4 bola mal. R. predbežne zverená do osobnej starostlivosti matky s povinnosťou otca platiť výživné sumou 80 Eur mesačne. V čase podania návrhu matky o zmenu výchovy, matka pracovala v T. ako vedúca predajne s mesačným príjmom 350 - 400 Eur. Okrem mal. R. mala vyživovaciu povinnosť aj k synovi M. a mal. I.. V priebehu konania jej pribudla vyživovacia povinnosť k dcére E., ktorá pochádza z družského vzťahu s priateľom, u ktorého matka v súčasnosti býva a mesačne mu prispieva na domácnosť sumou 200 Eur. V súčasnosti jediným príjmom matky je materský príspevok vo výške 290 Eur mesačne. Otec maloletej je živnostník, vykonáva práce pre firmu J. T. a podľa vyfakturovaných prác príjem otca predstavuje cca 1 000 Eur mesačne, odvody hradí vo výške cca 300 Eur mesačne. Otec má vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi M., študentovi strednej školy, na ktorého od 01. 07. 2015 platí výživné po 100 Eur mesačne. Syn M. od rozvodu jeho rodičov býva v spoločnej domácnosti s matkou. Do novembra 2014 na základe vlastného presvedčenia sa mal. R. presťahovala bývať k matke. V tom
čase navštevovala 9.ročník základnej školy a od 01. 09. 2015 začala navštevovať W. v H.. Okrem štúdia na strednej škole maloletá navštevuje jazykovú školu, kde polročné poplatky činia 65 Eur a matka jej pri nástupe na strednú školu zakúpila učebnice v hodnote 50 Eur. Maloletá sa stravuje v školskej jedálni, stravné činí 24 Eur mesačne, do školy denne dochádza a cestovné predstavuje 40 Eur mesačne. Podľa výpovede matky otec si vyživovaciu povinnosť neplní. Od februára do augusta 2015 zaplatil matke po 50 Eur mesačne, od septembra 2015 platí po 80 Eur mesačne.
S poukazom na ust. § 26, § 36 ods. 1, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd uzavrel, že maloletá je v súčasnosti na základe predbežného opatrenia v starostlivosti matky, u ktorej neboli zistené žiadne nedostatky, maloletá sa vyjadrila, že chce zostať v starostlivosti svojej matky, čo súd plne rešpektoval a vzhľadom na vek mal. dieťaťa zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky.
Pokiaľ sa týka výšky výživného, súd vychádzal z možnosti a schopnosti na strane otca i matky. Príjem matky po narodení mal. E. (28. 08. 2015) predstavuje materský príspevok vo výške 290 Eur mesačne, príjem otca predstavuje 1 000 Eur mesačne. Okrem toho otec je spoluvlastníkom rodinného domu v obci R., a preto súd určil otcovi výživné na mal. R. za obdobie od 01. 12. 2014 do 31. 08. 2015 sumou po 80 Eur mesačne. Od 01. 09. 2015 určil výživné vo vzťahu k mal. R. vo výške po 100 Eur mesačne odôvodňujúc, že maloletá začala navštevovať strednú školu, kde sú zvýšené výdaje na dieťa, okrem toho navštevuje aj jazykovú školu, s čím súvisia ďalšie poplatky. Pri určení výšky výživného súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že otec okrem mal. R. má vyživovaciu povinnosť aj na plnoletého syna M., ktorý je rovnako ako maloletá študentom strednej školy, a preto životná úroveň oboch detí by mala byť rovnaká.
Pokiaľ sa týka dlžného výživného otec neuhradil žiadne výživné za mesiace december 2014 a január 2015, čím mu vznikol dlh na výživnom 160 Eur (2 x 80 Eur). Od februára 2015 do augusta 2015 prispieval na maloletú výživným sumou po 50 Eur mesačne, čím vznikol dlh 210 Eur (7 mesiacov x 30 Eur). Za obdobie od 01. 09. 2015 do 30. 11. 2015 otec dlhuje na výživnom sumu 60 Eur (keďže hradil po 80 Eur mesačne a bol zaviazaný platiť výživné 100 Eur mesačne). Dlžné výživné za obdobie od 01. 12. 2014 do 30. 11. 2015 tak predstavuje 430 Eur a súd otcovi túto sumu povolil splácať v mesačných splátkach po 20 Eur, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec namietajúc, že súd nesprávne posúdil otázku jeho možnosti a schopnosti prispievať na výživu maloletej. Vzťahy medzi otcom a matkou maloletej nie sú dobré, rodičia skoro vôbec spolu nekomunikujú a otec okrem výživného poskytuje dcére aj vreckové, tiež jej zakupuje oblečenie. Jeho príjem je nepravidelný z dôvodu, že je stavebným robotníkom a výkon práce závisí od dopytu v stavebníctve a je aj sezónny. Na základe dohody so synom M. mu uhrádza výživné po 100 Eur mesačne a doklady, ktoré súvisia s výživným vo vzťahu k synovi M. sú založené v spise Okresného súdu Poprad, sp. zn. 15P/57/2015. Otec zo svojho majetku, ktorým je rodinný dom v obci R., nemá žiaden iný príjem a tento dom je určený výlučne na jeho bývanie. Matka z titulu vyporiadania BSM získala finančné prostriedky a v súčasnej dobe žije u priateľa, s ktorým má mal. dcéru. Od 17. 12. 2015 je otec dočasne práceneschopný a jeho jediným príjmom sú dávky nemocenského, pričom výška dávok za mesiac január 2016 bola 200 Eur. Dôvodom zmeny výchovného prostredia u maloletej nebolo nevhodné správanie sa otca, ale skutočnosť, že dcéra nastúpila na štúdium na strednej škole v H., kde len z dôvodu vzdialenosti medzi obcou R. a H. začala bývať u matky. Otec má naďalej s dcéru veľmi blízky a dobrý vzťah, a preto si nikdy z jej strany nepotvrdzoval plnenia, ktoré jej poskytoval už za čas, keď žila u matky. Nikdy si ani neodkladal pokladničné bločky o vecných plneniach, a preto bolo povinnosťou súdu k tejto otázke vypočuť dcéru a zisťovať pravdivosť pravdivých plnení. Nevykonaním dokazovania v tomto naznačenom smere má otec za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné. Okrem toho mal. Viktória v mesiaci júl 2015 bývala u otca a výška jeho plnenia v tom čase predstavovala 500 Eur. Otec dcére nakúpil veci, a to oblečenie, vetrovku, topánky v hodnote viac ako 150 Eur. Preto za primerané výživné na dcéru považuje plnenie od 50 Eur do 80 Eur mesačne a nie vo výške 100 Eur mesačne. Ním navrhovaná suma je primeraným výživným pre dcéru aj s poukazom na tvrdené vreckové a vecné plnenia pre dcéru aj v čase po 01. 09. 2015, kedy dcéra nastúpila na štúdium na strednej škole. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a znížil výživné zo sumy 100 Eur na sumu 50 Eur mesačne.
Matka k podanému odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že nevierohodne sa javí vyjadrenie otca o jeho príjme z podnikania, ktoré je sezónne dosahujúce cca 1 000 Eur mesačne. Pri uhrádzaní odvodov cca 300 Eur mesačne je predpoklad vyššieho príjmu, čo korešponduje aj s vedomosťou matky počas ich spoločného života. Pokiaľ otec poukazuje na finančné prostriedky pochádzajúce z vyporiadania BSM rovnakú hodnotu vyporiadaného majetku získal aj samotný otec, preto v danom prípade je jeho poukazovanie na získanie finančných prostriedkov neopodstatnené. Pozoruhodnou skutočnosťou je, že otec sa nezúčastnil 01. 12. 2015 na pojednávaní z pracovných dôvodov a v odvolacom konaní predložil doklad o práceneschopnosti čo nemôže byť odvolacím dôvodom, nakoľko súd rozhodoval a rozsudok bol vynesený v čase, keď táto skutočnosť ešte nenastala. Matka predpokladá, že sa jedná o účelové konanie zo strany otca. Tiež nie je pravdou, aby otec platil výživné plnoletému synovi M., nakoľko od januára 2016 žiadne výživné neplatí. Ak otec dcére zakúpil nejaké veci bolo to len na jej prianie, a otec mal pocit viny ako rodič alebo preto, že dieťa malo sviatok. Takéto plnenie nemôže byť považované za plnenie v rámci výživného a má byť započítané na výživné. Aj tzv. vreckové, ktoré občas, nie pravidelne, poskytne otec dcére, nie je plnením výživného, ale udržiavaním vzťahu medzi otcom a dieťaťom. Skutočnosť, či dcére prijala takéto plnenie, nemusela byť vzhľadom na vyššie uvedené predmetom samotného výsluchu na súde, nakoľko dcéra bola vypočutá sociálnou kurátorkou a záznam sa nachádza v spise. Opätovný výsluch dcéry pred súdom by jej mohol uškodiť, najmä pokiaľ ide o svedeckú výpoveď v konaní pred súdom, čoby si mohol otec uvedomiť. Aj napriek skutočnosti, že matka odvolanie, pokiaľ ide o výšku výživného nepodala, je toho názoru, že otec pri svojich príjmoch je schopný platiť vyššie výživné ako určil súd.
Kolízny opatrovník k podanému odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 36 ods. l zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému, ako aj vec správne právne posúdil (ust. § 153 ods. 1 O.s.p.).
Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, a podobne.
Pri posudzovaní schopnosti a možností povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.
Z dôkazov realizovaných pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že matkin mesačný príjem v súčasnosti pozostáva len z rodičovského príspevku 290 Eur mesačne a príjem otca, ktorý je živnostníkom v odbore stavebnej činnosti, podľa ním uvádzaných tvrdení predstavuje cca 1 000 Eur mesačne, odvody predstavujú 300 Eur mesačne.
Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje prednosť vyživovacej povinnosti pred výdavkami povinného rodiča. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine spočíva v plynulom zvýšení miery rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a túto povinnosť má rodič už od narodenia dieťaťa a je jeho základnou povinnosťou.
Súd prvého stupňa správne posúdil, že je v schopnostiach a možnostiach otca pri vykonávaní podnikateľskej činnosti v odbore stavebné práce platiť výživné 100 Eur mesačne. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že otec dlhodobo vykonáva prácu živnostníka a rovnako ako v roku 2016, aj v roku 2015 bol určitý čas práceneschopný, pričom ani v odvolaní otec neuvádza žiadne dlhodobé zdravotné problémy. Výdavky, ktoré matka mal. dieťaťa má v súvislosti s výchovou a starostlivosťou o dcéru majú stúpajúci charakter, či sa to už týka nákladov na ošatenie, obuvi, záujmových aktivít dieťaťa, ale vo významnej miere nákladov na stravu a tiež na zabezpečenie primeraných podmienok bývania a súvisiacich činnosti zabezpečujúcich výchovu, starostlivosť o dieťa a chod domácnosti. Všetky spomenuté skutočnosti zabezpečuje matka mal. dieťaťa zo svojho príjmu a z výživného, ktorým je zaviazaný otec. Mal. R. je študentkou 1.ročníka strednej školy a vo všeobecnosti sú známe náklady na zabezpečovanie potrieb dieťaťa i náklady na jeho vzdelávanie, školské aktivity, záujmová činnosť, trávenie voľného času. Súdom určené výživné sa reálne odráža na nákladoch súvisiacich s výchovou a starostlivosťou o mal. R..
Odvolací súd je toho názoru, že vo veci súd vykonal dokazovanie v riadnom rozsahu, z ktorého vyplynulo, že správne posúdil potreby mal. dieťaťa a tiež vychádzal z preukázaných príjmových a majetkových možností a schopností oboch rodičov. Ak si otec plní vyživovaciu povinnosť k synovi M. po 100 Eur mesačne, ktorý je rovnako ako mal. R. študentom strednej školy, je dôvodné, aby v rovnakej výške platil výživné aj na dcéru.
Odvolací súd poukazuje na to, že stanovená výška výživného je adekvátnou v súvislosti so životnou úrovňou povinného rodiča, ktorý je schopný zabezpečiť si uhrádzanie nevyhnutných potrieb, a preto sa nedá stotožniť s názorom odvolateľa, aby súd zmenil rozsudok o výživnom a určil povinnosť otca platiť výživné po 50 Eur mesačne.
Stanovené výživné považuje odvolací súd v súčasných pomeroch za adekvátne schopnostiam otca, veku a potrebám mal. R., aj s ohľadom na príjem matky a jej osobnú starostlivosť o dcéru. Výška výživného určená súdom prvého stupňa je plne súladná z hľadiskami, ktoré sú uvedené v ust. § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Preto odvolací súd považoval súdom prvého stupňa určené bežné výživné a dlžné výživné za zákonné a vecne správne. Súd prvého stupňa stanovil aj povinnosť uhrádzať dlžné výživného, z obsahu spisu nepochybne vyplynulo, v akej výške otec za čas od 01. 12. 2014 do 31. 08. 2015 uhrádzal výživné vo vzťahu k dcére a v akej výške mal uhrádzať. Rozdiel medzi určeným výživným a skutočne uhrádzaným výživným predstavuje sumu 430 Eur, ktorú sumu správne súd prvého stupňa otcovi povolil uhradiť v 20-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p..
Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloletých je podľa § 81 ods. 1 O. s. p. konaním, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.