Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5NcKR-5-2015.pdf
PDF · 79.73 KB
No categories available
5NcKR/5/2015
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: O. C., nar. X.X.XXXX, bytom C. č.XX/XX, XXX XX Y., o návrhu na povolenie oddlženia, takto
rozhodol:
I. Povoľuje oddlženie dlžníka: O. C., nar. X.X.XXXX, bytom C. č.XX/XX, XXX XX Y..
II. Ustanovuje do funkcie správcu: Mgr. Štefan Krnáč so sídlom kancelárie Osloboditeľov 28, 028 01 Brezovica.
III. Určuje rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať písomnému súhlasu správcu nasledovne:
- právne úkony dlžníka smerujúce k skončeniu pracovného pomeru,
- založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby, nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe,
- úkony týkajúce sa účasti v štatutárnych alebo dozorných orgánoch obchodných spoločností, družstiev alebo iných právnických osôb,
- zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou,
- uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných prostriedkov,
- uzatváranie a ukončovanie platnosti zmlúv, ktorých predmetom bude jednorazové plnenie, presahujúce v peňažnom vyjadrení sumu 300 eur alebo opakujúce sa plnenie presahujúce v peňažnom vyjadrení sumu 200 eur v jednom kalendárnom mesiaci,
- odmietnutie daru alebo dedičstva.
IV. Dlžník je povinný poskytnúť na konci každého skúšobného roka na uspokojenie svojich záväzkov správcovi sumu 1.440 eur.
V. Správca je povinný v priebehu skúšobného obdobia oznamovať súdu bez zbytočného odkladu všetky významné skutočnosti, ktoré sa týkajú plnenia povinností dlžníkom. Zároveň je správca povinný vždy v polovici a na konci každého skúšobného roka, aj bez osobitnej žiadosti súdu, podať súdu podrobnú písomnú správu o plnení povinností dlžníkom počas tohto roka či polroka.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 6.5.2015, doručeným súdu dňa 15.5.2015, sa navrhovateľ počas konkurzu na svoj majetok domáhal povolenia svojho oddlženia. Uviedol, že má poctivý zámer vynaložiť úsilie na uspokojenie svojich veriteľov a v priebehu konkurzného konania si plnil všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii a poskytoval maximálnu súčinnosť ustanovenému správcovi konkurznej podstaty. V priebehu konkurzného konania si riadne plnil svoje povinnosti, v rámci
konkurzného konania vyvinul maximálnu snahu na uspokojenie veriteľov. Po zrušení konkurzu sa mieni zamestnať a mať pravidelné príjmy, ktoré chce použiť na úhradu záväzkov veriteľom.
Konkurzný správca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 26.11.2015 uviedol, že úpadca počas konkurzu riadne plnil svoje povinnosti a na požiadanie poskytol potrebnú súčinnosť. Má za to, že úpadca má snahu uspokojiť veriteľov, nakoľko od dňa 1.9.2015 uzatvoril riadny pracovný pomer so spoločnosťou STAFF Agency, s.r.o.. Na pojednávaní doplnil, že počas konkurzu neuplatňoval odporovateľnosť právnych úkonov.
Dlžník na pojednávaní dňa 23.2.2016 uviedol, že má hrubý príjem cca 550 eur mesačne. Má dve vyživovacie povinnosti k dvom dcéram. Žije v podnájme a má sľúbenú pomoc od rodičov v prípade povolenia oddlženia.
Z obsahu konkurzného spisu súd zistil, že majetok, s ktorým dlžník vstupoval do konkurzu, bol tvorený iba finančnou hotovosťou vo výške 1.800 eur. Miera uspokojenia veriteľov v konkurze dosiahla 5,7 %.
Súd počas konkurzného konania nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o nepoctivom zámere dlžníka.
Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), dlžník - fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O možnosti oddlženia súd dlžníka v konkurznom konaní primerane poučí.
Podľa § 167 ods. 1 ZKR, návrh na oddlženie je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou, spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu, prípadne počas konkurzného konania až do zrušenia konkurzu. Návrh na povolenie oddlženia okrem všeobecných náležitostí návrhu 4) musí obsahovať aj odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov.
Podľa § 167 ods. 2 ZKR, súd oddlženie dlžníka povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, inak jeho návrh na oddlženie zamietne. O povolení oddlženia rozhodne súd bezodkladne po zrušení konkurzu.
Podľa § 167 ods. 3 ZKR, v uznesení o povolení oddlženia súd ustanoví správcu a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať súhlasu správcu; za správcu ustanoví toho, kto vykonával funkciu správcu v čase zrušenia konkurzu, ak takého niet, použije sa postup podľa § 40. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.
Podľa § 167 ods. 4 ZKR, v uznesení o povolení oddlženia súd určí aj sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžník na konci každého skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov.
Podľa § 168 ods. 1 ZKR, právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70% svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov dlžníka.
Podľa § 168 ods. 2 ZKR, dlžník je povinný počas skúšobného obdobia vynaložiť primerané úsilie na získanie zamestnania ako zdroja príjmu alebo začať podnikať s týmto cieľom a poskytovať správcovi všetky správcom požadované informácie, najmä informácie o príjme a výdavkoch a o zmene bydliska, zamestnania alebo miesta podnikania.
Podľa vety prvej § 171 ods. 1 ZKR, súd zruší skúšobné obdobie, ak zistí, že dlžník opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo že príjem dlžníka nepostačuje ani na úhradu odmeny správcu.
Základným predpokladom pre povolenie oddlženia je, aby na majetok úpadcu - fyzickú osobu prebehol konkurz, pričom tento nebol zrušený preto, že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Konkurz vyhlásený na majetok úpadcu bude zrušený po splnení rozvrhového uznesenia. Ďalším predpokladom pre povolenie oddlženia je, aby si dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti.
Po zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka po splnení rozvrhového uznesenia preskúmal súd návrh dlžníka na povolenie jeho oddlženia v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Z vyjadrenia dlžníka a správkyne, ako aj zo skutočností, ktoré vyšli najavo v priebehu konkurzu, považuje súd za preukázané, že dlžník v priebehu konkurzu riadne plnil svoje povinnosti, spolupracoval so správcom, vynaložil snahu uspokojiť aspoň čiastočne svojich veriteľov, čo sa však podarilo iba v obmedzenej miere, keďže pohľadávky veriteľov boli v konkurze uspokojené v rozsahu cca 5,7 %.
Pred povolením oddlženia súd pri svojom rozhodovaní vykonal test prípadného zneužitia oddlženia zo strany dlžníka. Medzi indikátory zneužitia oddlženia možno podľa názoru súdu zaradiť najmä: a) nesplnenie si povinnosti dlžníka podať včas návrh na konkurz, na čo možno usudzovať najmä v prípade, ak konkurzné konanie bolo začaté z iniciatívy veriteľa, b) majetok, s ktorým dlžník vstupuje do konkurzu je hodnotovo blízky alebo rovný minimálnej sume potrebnej pre začatie konkurzného konania, c) zistenie odporovateľných či neplatných právnych úkonov vykonaných dlžníkom pred začatím konkurzného konania s cieľom ukrátiť svojich veriteľov, d) ľahkovážny prístup dlžníka k zdroju svojich príjmov, napr. bezdôvodné rozviazanie pracovného pomeru samotným dlžníkom alebo jeho zamestnávateľom z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny, e) nespolupráca dlžníka so správcom konkurznej podstaty a neplnenie si povinností stanovených ZKR, či dokonca spáchanie trestného činu dlžníkom v súvislosti s konkurzným konaním, f) vyhlásenie konkurzu podľa § 107a ZKR po tom čo bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku alebo ochranné opatrenie o zhabaní majetku.
Súd v posudzovanom prípade našiel iba indikátor zneužitia oddlženia dlžníkom uvedený v písm. b) . Dlžník podal návrh sám, do konkurzu však vstupoval iba s finančnou hotovosťou vo výške 1800 eur. Miera uspokojenia veriteľov nebola vysoká. Prípadným povolením oddlženia sa však otvára ďalšia možnosť zvýšenia miery uspokojenia veriteľov počas skúšobného obdobia oddlženia. Súd vychádza z premisy, že pre veriteľov je výhodnejšie, ak dlžník v skúšobnej dobe povoleného oddlženia zvýši mieru uspokojenia veriteľov aspoň o určité percentá, ako by veritelia pri nepovolení oddlženia nemali získať žiadne uspokojenie nad rámec uspokojenia získaného v priebehu konkurzu.
Hoci nejde o explicitnú zákonnú požiadavku, súd pri povoľovaní oddlženia musí vziať do úvahy aj mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov sumárne v konkurznom konaní, ako aj v priebehu oddlženia. Dôsledkom oddlženia je strata vymáhateľnosti pohľadávok veriteľov neuspokojených v oddlžení, čo je závažný zásah do ústavného práva veriteľov vlastniť majetok. Nemožno exaktne stanoviť minimálnu mieru uspokojenia veriteľov potrebnú na povolenie oddlženia (napr. v ČR stanovenú na 30 % z výšky pohľadávok), ani s tým súvisiacu výšku príjmu dlžníka, možno však všeobecne konštatovať, že ak primárnym cieľom konkurzu je usporiadať majetkové pomery dlžníka tak, aby bola zabezpečená čo najvyššia miera uspokojenia pohľadávok veriteľov, tak tomuto cieľu by nezodpovedalo konkurzné konanie a naň nadväzujúce skúšobné obdobie oddlženia, v ktorom by veritelia získali iba marginálnu mieru uspokojenia svojich pohľadávok. Na druhej strane je pri povoľovaní oddlženia nutné zobrať do úvahy, že primárnym cieľom skúšobného obdobia v oddlžení už nie je zabezpečenie čo najvyššej miery uspokojenia veriteľov (hoci aj v ňom je samozrejme aspekt uspokojovania pohľadávok prirodzene prítomný), ale umožnenie dlžníkovi, aby tento prejavil snahu aspoň čiastočne sa vysporiadať so svojimi veriteľmi (pričom dlžník si musí byť vedomý, že tento proces bude niečo stáť) a po uplynutí skúšobného obdobia dosiahnuť nevymáhateľnosť svojich dlhov a umožniť mu tzv. „fresh start“. V konkrétnej posudzovanej veci dlžník počas konkurzu uspokojil pohľadávky veriteľov v relatívne nízkej miere. Prípadným povolením oddlženia sa však vytvára možnosť, aby dlžník uspokojoval svojich veriteľov po dobu ďalších troch rokov (skúšobného obdobia) v súdom stanovenej výške.
Súd preto po konštatácii, že dlžník splnil predpoklady pre povolenie oddlženia, vyhovel dlžníkovmu návrhu a povolil oddlženie a v súlade s § 167 ods. 3 ZKR ustanovil dlžníkovi správcu (v zmysle § 167 ods. 3 ZKR doterajšieho konkurzného) a určil rozsah právnych úkonov, ktoré budú počas skúšobného
obdobia podliehať súhlasu správcu. Ide pritom o právne úkony dlžníka, ktoré sa týkajú predovšetkým nakladania s jeho majetkom, resp. ktorých vykonanie môže mať vplyv na jeho majetkové pomery. Následne súd skúmal zárobkové pomery dlžníka.
V zmysle § 167 ods. 4 ZKR súd určil sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžník na konci každého skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov. Súčasný príjem dlžníka je tvorený príjmom z pracovného pomeru vo výške cca 550 eur brutto. Dlžník má dve vyživovacie povinnosti a jeho výdavky sú tvorené najmä nájomným za byt vo výške 250 eur mesačne. Súd preto pri rešpektovaní potreby zachovania dôstojného spôsobu života dlžníka považoval za možné určiť výšku sumy, ktorú je dlžník povinný odviesť správcovi na uspokojenie svojich záväzkov na úrovni 1.440 eur ročne (120 eur mesačne), čo by po zohľadnení odmeny správcu v oddlžení zabezpečilo zvýšenie miery uspokojenia veriteľov na cca 25 % z ich zistených pohľadávok.
Výrokom V. tohto rozhodnutia uložil súd správcovi povinnosť predkladať súdu správy o plnení povinností dlžníkom v stanovených lehotách.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné /§ 198 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov/.