Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/15/2024

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.06.2024 v Prešove takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 22.01.2024.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 22.01.2024 boli obžalovaní C. D., E. F., G. H. uznaní vinnými zo spolupáchateľstva prečinu krádeže podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Tr. zákona a obžalovaný A. B. bol uznaný vinným zo spolupáchateľstva prečinu krádeže podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. b), g), ods. 2 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- v čase od 06.00 hod. dňa 04.09.2022 do 10.30 hod. dňa 04.09.2022 na ul. D. F. XX I. A., po predchádzajúcej vzájomnej dohode sa vlámali do plechovej haly patriacej spoločnosti J. C. K. K., a to tak, že vytrhli väčšiu časť plechu na bočnej strane tejto haly, následne vošli všetci dnu a odcudzili odtiaľ medené elektrické káble rôznej dĺžky a hrúbky, a to tak, že pozbierali všetky káble, čo boli po zemi, časť káblov vyštikali kliešťami z brúsnych liniek a iných tam umiestnených strojov a časť káblov vybrali z drevenej debny, v ktorej boli voľne položené, tieto káble uložili do tašiek, ktoré si priniesli so sebou, opálili ich pod mostom pri čerpacej stanici OMV oproti ulici K Starej tehelni a následne odpredali do Výkupu druhotných surovín, A. E. F. X, A., čím takto poškodenej spoločnosti J. C. K. K., D. XX, A., IČO: XX XXX XXX, spôsobili krádežou škodu vo výške 4.779,77,- eur, pričom obvinený A. B. bol za obdobnú krádež postihnutý č. bloku 2200139571 zo dňa 11.05.2022,

za čo im bol uložený

1/ C. D. - podľa § 212 ods. 2 s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba na 16 mesiacov, 2/ E. F. - podľa § 212 ods. 2 s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba na 18 mesiacov, 3/ G. H. - podľa § 212 ods. 2 s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba na 2 roky 4/ A. B. - podľa § 212 ods. 2 s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba na 14 mesiacov.

Podľa obžalovaným bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej spoločnosti J. C. K., K., A., škodu vo výške 4.779,77 eur a podľa bola poškodená spoločnosť J. C. K., K., A., so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. B. ihneď po jeho vyhlásení. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu vyslovil, že rozsudok súdu považuje za neodôvodnený, nereflektujúci na dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, a teda nepreskúmateľný. Má za to, že žiadnym spôsobom nebolo na hlavnom pojednávaní preukázané, aby skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, spáchal. Samotný súd v odôvodnení rozsudku na úvod uvádza, že v danej veci neexistuje jednoznačne priamy dôkaz, ktorý by ho jednoznačne usvedčoval zo spáchania skutku. Má za to, že nebol vykonaný nielenže jednoznačne priamy dôkaz, ale ani žiadny jednoznačný nepriamy dôkaz o tom, že trestný čin mal spáchať. Jemu za vinu kladený skutok je z veľkej miery detailne opísaný, pričom uvedené nebolo objektivizované vykonaným dokazovaním. Obžaloba nedisponuje ničím, čo by preukazovalo akúkoľvek dohodu medzi nimi obžalovanými o tom, že mali spoločný zámer spáchať skutok, rovnako tak nebolo preukázané, že vôbec niekto z nás mal byť čo i len v blízkosti spoločnosti J. C. K., K., o to viac, keď neexistujú kamerové záznamy, daktyloskopické odtlačky, ani žiadne trasologické stopy. Poukázal tiež na to, že v priebehu vyšetrovania neboli vykonané previerky výpovedí na mieste, kde mali nájsť predmetný materiál, o to viac, ak z výpovedí spoluobvinených nevyplývalo presné miesto, kde materiál našli, a teda chýba presná lokalizácia nálezu vo vzťahu ku dotknutému skladu spol. J. C. K., K.. Vo vzťahu k časovej súvislosti, ktorú súd rovnako považuje za významnú, uviedol, že ku skutku malo dôjsť dňa 04.09.2022 a ku odovzdaniu nálezu do zberu dňa 06.09.2022, teda dva dni po tom, čo mali byť káble odcudzené. Uvedené nevylučuje možnosť, že pokiaľ by sa aj jednalo o káble zo spoločnosti J. C. K., tieto mohli byť v priebehu 48 hodín na mieste uložené niekým iným. Na základe uvedeného a toho, že káble neboli nikdy stotožnené, považuje argumentáciu súdu ohľadom charakteru, povahy a predmetu odcudzených vecí za nesprávnu. Ak súd jeho obrane, ale aj obrane D., ako sám uvádza neuveril z ním uvedených dôvodov len v tom, že D. mal tvrdiť, že sa jednalo asi o 60 kg medi, tak to D. uviedol takmer presne, nakoľko do zberu odovzdal 70 kg medi. Rozhodnutie súdu je založené výlučne na pravdepodobnosti, ktorá podľa jeho názoru nie je založená na neprerušenom slede nepriamych dôkazov, ktoré by nepripúšťali iný priebeh skutku, ako považoval konajúci súd za preukázané. Odôvodnenie rozsudku nemá byť založené na domnienkach a pravdepodobnosti. Závery súdu sú v rozpore so zásadou in dubio pro reo. S poukazom na hore uvedené navrhol, aby krajský súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok vo vzťahu k nemu a podľa oslobodil ho spod obžaloby prokurátora, pretože nebolo dokázané, že predmetný skutok spáchal.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa , v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého rozsudku, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade preskúmal postup konajúceho súdu, ktorý predchádzal vyhláseniu napadnutého rozsudku, pričom zistil, že obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku kladenému mu obžalobou za vinu a aj k vykonaným dôkazom, mohol navrhovať ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali jeho nevinu a mal možnosť predložiť argumentáciu o svojej nevine aj v záverečnej reči a poslednom slove osobne a taktiež aj prostredníctvom svojho obhajcu. V tomto rozsahu porušenie práva na obhajobu zistené nebolo. U obžalovaného išlo o povinnú obhajobu, preto bol zastúpený obhajcom, ktorý reálne zabezpečoval jeho práva.

Konajúci súd vykonal dokazovanie podľa pravidiel stanovených procesným predpisom a o takto vykonané dokazovanie mohol opierať svoje skutkové zistenia. Z nich vyvodil záver o tom, že všetci štyria obžalovaní odcudzili káble z haly poškodenej strany J. C. K., K., A., ku ktorému dospel predovšetkým na základe toho, že všetci štyria obžalovaní, teda aj odvolateľ A. B. prišli dňa 06.09.2022 za svedkom C. B. a požiadali ho o pomoc, ktorá spočívala v odvoze káblov do zberných surovín. Celkom odovzdali 220 kg medených káblov, za čo im bolo vyplatených približne po 450,- eur. Išlo o káble opálené, pretože meď bola spálená. Aj keď obž. A. B. rovnako ako aj ostatní už odsúdení popreli spáchanie skutku, krádež vlámaním do haly poškodenej strany J. C. K., K., A., a odcudzenie káblov z nej má súvislosť

s časom odovzdania káblov do zberných surovín 06.09.2022, čo je v podstate dostatočný čas odo dňa ich odcudzenia a spracovania pre zberné suroviny, kde ich bolo potrebné odovzdať bez obalu, teda len čistý kov. Okrem toho je tu aj miestna spojitosť medzi miestom krádeže a miestom, kde mali byť nájdené podľa tvrdenia ods. D. a B..

S predloženou argumentáciou konajúceho súdu sa odvolací súd stotožnil, hodnotenie dôkazov považuje za súladné so zásadou uvedenou v , pričom jeho závery sú logické a majú oporu vo vykonaných dôkazoch. Je síce faktom, že priamy dôkaz o vine obžalovaného neexistuje, ale dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní umožňujú záver o vine obžalovaného, pretože časová súvislosť medzi krádežou a odovzdaním opálených medených káblov do zberu zodpovedá opáleniu/ spracovaniu káblov do zberných surovín, miesto odcudzenia a odovzdávania káblov je v meste Prešov, pričom všetci obžalovaní dňa 06.09.2022 realizovali odvoz káblov prostredníctvom svedka C. B., ktorý bol o to požiadaný. Táto okolnosť plynie z výpovede svedka C. B.. Obhajoba obžalovaného, že opálené káble našli na Sekčove, je nehodnoverná, pretože ide o kovový odpad o hmotnosti cca 210 kg v čistej váhe bez obalu v hodnote 1.350,- eur kovového šrotu, taká suma totiž bola vyplatená podľa výkupného denníka obžalovaným K. F., G. H. a A. B.. Už len táto hodnota medeného odpadu vážnym spôsobom spochybňuje obhajobu obžalovaného, pritom jej nelogickosť spočíva aj v tom, že niekto najprv opálil medené káble a následne sa ich zbavil do kríkov namiesto ich odovzdania do zberu surovín za odplatu. Nemožno opomenúť ani fakt, že miesto nálezu, ktoré opisoval obžalovaný, je v blízkosti plechovej haly poškodenej strany, z ktorej boli odcudzené medené káble. Okrem toho správne poukázal konajúci súd i na výpoveď svedka I. G. a fotodokumentáciu z obhliadky miesta činu, z ktorých možno usudzovať na väčší počet páchateľov s ohľadom na zistenie, že v areáli poškodenej spoločnosti bola udupaná tráva na širšom priestore. Z takto použiteľných dôkazov vo svojom súhrne možno vyvodiť skutočnosti, ktoré pokiaľ sa logicky vyhodnotia, potvrdzujú skutkový dej uvedený vo výroku o vine napadnutého rozsudku. Z fotografií zabezpečených v zbernom dvore je zrejmé, že ide o podobné káble dlhších rozmerov, ktoré mali byť odcudzené z haly poškodenej spoločnosti.

Ak obžalovaný A. B. namietal, že mu nebol preukázaný spoločný zámer spáchať skutok, tak ten možno vyvodiť z výpovede jeho a obž. C. D., ktorý taktiež vypovedal, že všetci štyria obžalovaní boli chodiť „po kontajneroch“, pričom v kríkoch smerom na Tehelňu našli opálenú meď a spoločne ju vzali a odniesli do zberu. Na okraj odvolací súd len poznamenáva, že ostatní obžalovaní sú už právoplatne odsúdení a teda ak by boli nevinní, neboli by spokojní s odsúdením.

Konanie obž. A. B. bolo po právnej stránke posúdené ako spolupáchateľstvo prečinu krádeže podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. b), g), ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Skutkové okolnosti zodpovedajú znakom uvedeného prečinu tak v jeho základnej skutkovej podstate ako aj kvalifikovanej, keďže všetci obžalovaní spoločným konaním spôsobili krádežou škodu vo výške 4779,77 eur, čo sa podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona považuje za väčšiu škodu.

Odvolací súd preskúmal v zmysle aj výrok o treste, hoci ho obžalovaný nenamietal.

Obž. A. B. konajúci súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 14 mesiacov. Konajúci súd obžalovanému nepriznal žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť, preto trest ukladal v zákonom stanovenej trestnej sadzbe bez jej úprav v rozmedzí od 6 mesiacov do 3 rokov. Keďže predchádzajúce tri odsúdenia mal obž. A. B. zahladené a v evidencii priestupkov okrem priestupku majetkového charakteru uvedeného v skutku má evidované ďalšie 4 priestupky za roky 2019 až 2020, odvolací súd sa stotožnil v rámci ukladania trestu s určením druhu trestu odňatia slobody a aj s jeho výmerou na dolnej hranici trestnej sadzby 6 mesiacov. So zreteľom na spáchanie trestného činu po uplynutí dlhšej doby, keďže ostatné odsúdenie je z roku 2013, výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je nevyhnutným, a preto podmienečný odklad jeho výkonu na kratšiu skúšobnú dobu nateraz postačuje pre zabezpečenie účelu trestu vymedzeného v § 34 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný totiž v rámci tohto trestu sa môže aktívne spolupodieľať na svojej náprave predovšetkým tým, že počas skúšobnej doby povedie riadny život a vyhovie uloženým podmienkam, teda bude dodržiavať spoločenské normy, či starať sa o rodinu. V prípade porušenia týchto podmienok mu môže byť už počas plynutia skúšobnej doby nariadený výkon uloženého trestu odňatia slobody.

Odvolací súd preskúmal aj výrok o náhrade škody, ktorý nadväzuje na výrok o vine. Konajúci súd zaviazal všetkých obžalovaných k náhrade škody vo výške 4.779,77 eur poškodenej spoločnosti J. C. K., K., ktorú spôsobili spoločným konaním. Výrok o náhrade škody zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, keďže výška spôsobenej škody bola v skutkových zisteniach stanovená na sumu, ktorú obžalovaní majú povinnosť nahradiť. Poškodená strana si však uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 29.873,60 eur, preto správne postupoval konajúci súd, ak poškodenú stranu so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd nevzhliadol žiadne skutočnosti, ktoré by mali byť podkladom pre zmenu napadnutého rozsudku v prospech obžalovaného A. B.. Jeho odvolanie odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné a ako také ho postupom podľa jednomyseľne zamietol. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.