Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-449-2015.pdf
PDF · 108.08 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/449/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa: Ľ. T., C.. X.X.XXXX, S. M., H. XXXX/X, práv. zast. M., O. &. M. O..U..L.., I. XX, XXX XX I., proti odporcovi: M. J. O., O..U..L.., M. XX, XXX XX S., M.. H.. Advokátska kancelária JUQ.. X. J., O..U..L.., I. XX, XXX XX S., v konaní o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy s prísl., takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500115158 zo dňa 16.5.2015, uzavretá medzi Ľ. T., C.. X.X.XXXX, S. H. XXXX/X, M. a spoločnosťou M. J. O., O..U..L.. O. O. M. XX, S., Y.: XX XXX XXX zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Sro, vložka č.:22160/B j e n e - p l a t n á .
Odporca j e p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 433,96 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25.11.2015 domáhal, aby určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.5.2015 uzavretá medzi účastníkmi, je neplatná. V písomnom podaní svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 16.5.2015 požiadal odporcu o poskytnutie revolvingového úveru a na základe tejto žiadosti s odporcom uzavrel úverovú zmluvu na sumu 1.110,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 17,45 %. Poskytnuté plnenie mal splácať v mesačných splátkach po 39,13 eur. Spolu s úverovou zmluvou bola podpísaná aj Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX. Tieto zmluvy sú spotrebiteľskými formulárovými zmluvami, ktorých obsah ovplyvniť nemohol. Dohoda o zrážkach musí obsahovať označenie pohľadávky, uspokojenie ktorej sa má dohodu vykonať a výšku dohodnutých zrážok. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje výšku zabezpečenej pohľadávky, len možné dôvody jej vzniku, nakoľko sa jedná o revolvingový úver, ktorý sa postupne môže v prípade riadneho splácania navyšovať. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť svoju vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho inštitútu. Navyše, dohoda je neurčitá, a teda v rozpore s ust. § 37 ods. 1 OZ. Pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy dlžník - spotrebiteľ musí vedieť, pohľadávku akého druhu a v akej výške zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Aj výška mesačnej zrážky v čl. V zmluvy v sume 64,50 eur je určená neurčito a predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa. Pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, a to bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu mesačnej zrážky. Takéto dojednanie je neurčité, obchádza zákon a je neplatné podľa ust. § 37 ods. 1 a § 39 OZ. Z dlhodobej praxe odporcu a zo spôsobu uzavretia Zmluvy o úvere, je zrejmé, že navrhovateľ zasielal svoju vyplnenú žiadosť o úver priamo odporcovi spoločne s predpripravenými formulárovými prílohami, pričom jednou z nich bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah formulárových dojednaní. Navyše, nebol poučený o dôsledkoch uzavretia
dohody o zrážkach zo mzdy zo strany odporcu v zmysle § 5a ods. 1, písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a preto je takáto dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút neprípustná. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/815/2014 zo dňa 27.1.2015, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 1.10.2014, Krajského súdu v Nitre sp. zn. XXCopr/X/XXXX zo dňa 11.2.2015, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015, rozhodnutie ESD vo veci C-106/77 Simmenthal a na stanovisko Komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík pôsobiacej pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2011. Naliehavý právny záujem na podaní návrhu odôvodnil tým, že odporca žiadosťou zo dňa 19.8.2015 vyzval jeho zamestnávateľa spoločnosť O. O., O..U..L.., M. na vykonávanie zrážok z jeho mzdy vo výške 64,50 eur mesačne. Na základe toho zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy, čím pretrváva stav zásahu do jeho majetkovej sféry z neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy. Tento stav nemožno odstrániť inak, než rozhodnutím súdu, čím je splnená podmienka naliehavého právneho záujmu v prípade určovacej žaloby, čo bolo vyslovené aj v rozsudku Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. XXCopr/X/XXXX.
Spolu s návrhom navrhovateľ podal návrh na predbežné opatrenie, o ktorom súd rozhodol uznesením č.k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa 2.12.2015 a s právoplatnosťou k 30.12.2015 tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej v prospech odporcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy, neplatnosť ktorej je predmetom tohto konania.
Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že pracovníka odporcu oboznámil s tým, že má záujem požiadať o úver v sume 1.500,- eur v hotovosti, resp. na účet, ktorý by splácal v hotovosti, avšak nemal záujem, aby mu bol obnovovaný nejaký úverový limit. Pracovník odporcu vyhotovil viac písomností, avšak mu nevysvetlil, čoho sa týkajú, ani ho neinformoval, že niektoré dokumenty môže odmietnuť. Všetky dokumenty podpísal, avšak ich nečítal. Následne mu bol na účet poukázaný úver asi vo výške 1.110,- eur. Až po telefonickom zisťovaní u odporcu zistil, že úver v žiadanej výške 1.500,- eur mu ako prvoklientovi nebol poskytnutý v plnom rozsahu. Nevedel uviesť, kedy prestal splácať uver, ani kedy sa začala realizovať dohoda o zrážkach zo mzdy, avšak zrážky mu boli vykonávané po 64,50 eur. Nemal vedomosť o tom, z čoho táto suma pozostáva. Odporca ho neinformoval o celkovej dlžnej istine, poplatkoch, úrokoch, sankciách, ani o tom, dokedy budú zrážky vykonávané.
Prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľ na pojednávaní ďalej uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je riadne špecifikovaná, dostatočne určitá, a preto je neplatná. Zo strany odporcu mu neboli poskytnuté žiadne informácie o tom, aké listiny podpisuje, ani nebol žiadnym spôsobom poučený zo strany odporcu o náležitostiach, dôsledkoch podpísania zmluvy, ani o možnosti odmietnuť podpis niektorej z listín. Podotkol, že zrážky zo mzdy môžu byť vykonávané do výšky podľa ľubovôle odporcu tak, že v zrážke môžu byť zahrnuté aj poplatky, sankcie, či plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. V danom prípade boli zrážky zo mzdy navrhovateľa vykonávané až do vydania predbežného opatrenia.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že medzi účastníkmi bola dňa 21.5.2015 uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Pri jej uzavretí bol navrhovateľovi predložený aj návrh dohody o zrážkach zo mzdy s rovnakým číslom, pričom podľa článkov I. a II. bol navrhovateľ poučený o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinný uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň bol v článku III. poučený aj o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Okrem toho sa v úvodných ustanoveniach dohody o zrážkach zo mzdy nachádza text :“Text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte.“, ktoré ustanovenia sú zároveň graficky zvýraznené z dôvodu zvýraznenia dôležitosti prečítania si textu a obsahu poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Navyše, dohoda o zrážkach zo mzdy je uzavretá na samostatnom liste. Preto spĺňa všetky podmienky v zmysle ust. § 5a ods. 1, písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom od 1.5.2014. Napadnutá dohoda o zrážkach zo mzdy vymedzuje, aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež, na základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne (úver, revolving). Preto je z hľadiska určitosti právneho úkonu nesporné, čo pohľadávka znamená. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. XC/XXX/XXXX. Taktiež odporca namietal, že za platnú je potrebné považovať celú dohodu o zrážkach
zo mzdy, keďže je nesporné, že dohoda o zrážkach zo mzdy pri vymedzení zabezpečených pohľadávok môže byť platným úkonom aj bez toho, aby zabezpečovaná pohľadávka zahrňovala vymedzenie o revolvingu. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že zabezpečovaná pohľadávka nie je v dohode o zrážkach zo mzdy presne a úplne konkretizovaná, je v rozpore s ustanoveniami noriem, ktoré slúžia na výklad obsahu právneho úkonu v zmysle § 35 ods. 2 OZ a v tomto poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 191/2009 a sp. zn. 3Cdo 81/2011. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom, čiže vymedzenie zabezpečenej pohľadávky bude prirodzene odkazovať, resp. spájať sa s hlavným vzťahom, z ktorého táto pohľadávka vznikla. Exaktné uvedenie výšky pohľadávky nie je ani v zmysle nejakej právnej normy, ani všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu, potrebné. Rovnako, ako pri iných spôsoboch zabezpečenia, kedy vyčíslenie zabezpečenej pohľadávky nie je podmienkou ich platnosti (napr. uznanie dlhu záväzku spôsobom, kedy uznávajúci odkáže na právny dôvod uznanej povinnosti, prevzatie ručenia za uspokojenie nárokov z určeného zmluvného vzťahu), ani v prípade dohody o zrážkach zo mzdy nie je uvedenie sumy pohľadávky podmienkou platnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy pritom môže zabezpečiť aj budúcu pohľadávku s tým, že všetky pohľadávky sú kauzálne spojené práve vymedzením právneho titulu ich vzniku na zmluvu o revolvingovom úvere. Výška zrážky zo mzdy je regulovaná právnymi predpismi, teda ani dohodou zmluvných strán nie je možné prekročiť zákonné obmedzenie. Dojednanie o možnosti vykonania zrážky zo mzdy nad sumu uvedenú v dohode, neodporuje zákonu, pretože zrážka zo mzdy nemôže byť nikdy vyššia, ako pripúšťa zákon. Odporca preto poukázal na to, že ustanovenie o možnosti zvýšenia zrážky zo mzdy nad dohodnutý rozsah nie je podmienkou, či esenciálnou súčasťou dohody, a teda na platnosť dohody ako celku nemá žiadny vplyv. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá a ani nevyžaduje. Neprijateľnou podmienkou nie je dohoda, ktorá preberá obsah zákonnej úpravy, preto názor orgánu sui generis (Komisia pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík pri Ministerstve spravodlivosti SR) nie je nad zákonom. Rozhodnutie vo veci Simmenthal, na ktoré poukazuje navrhovateľ, sa týka po vecnej stránke otázky poplatkov za dovoz mäsa a súladu poplatkov s unijným právom. Odporca poukázal tiež na to, že tvrdenia navrhovateľa odporujú aj poslednej novele zákona č. 129/2010 Z.z., pokiaľ ide o prípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy ako formy zabezpečenia. Uvedený zákon o spotrebiteľských úveroch bol naposledy novelizovaný zákonom č. 438/2015 Z.z. s účinnosťou od 23.12.2015 s tým, že ust. § 9 ods. 13 umožňuje zabezpečiť záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Rovnako aj po novele uvedeného zákona s účinnosťou od 1.5.2014 zákonom č. 102/2014 Z.z. vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je považovaná za platný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľ pritom v zmysle žiadneho zákona nemá právo na poskytnutie úveru, resp. úveru bez akéhokoľvek zabezpečenia. Odporca podotkol, že navrhovateľ doposiaľ nezaplatil ani akokoľvek nespochybniteľnú sumu poskytnutého úveru, pričom doteraz bolo uhradených 322,50 eur a dobrovoľne iba 64,50 eur.
Súd na základe vykonaného dokazovania vypočutím navrhovateľa, oboznámením listinných dôkazov, a to Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi dňa 21.5.2015, Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi dňa 21.5.2015 a žiadosti navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 19.8.2015, zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ ako dlžník požiadal odporcu dňa 16.5.2015 o poskytnutie spotrebiteľského úveru na predtlačenom formulári vo výške 1.110,- eur (č.l. 10, prvý odsek spisu) s tým, že celková čiastka, ktorú musí ako dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) bola v sume 1.519,68 eur. Úver sa zaviazal uhradiť v 36-tich mesačných splátkach po 39,13 eur. Následne po schválení úveru odporcom bola dňom 21.5.2015 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere (ďalej „Zmluva“), na základe ktorej bol navrhovateľovi poskytnutý úver v žiadanom rozsahu. Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere, ktoré pri vypĺňaní žiadosti o poskytnutie úveru nemali byť vypĺňané, sú v Zmluve vpísané rukou.
Rovnako dňa 21.5.2015 bola medzi účastníkmi uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy (ďalej len „Dohoda“) podľa § 551 OZ ako formulárová dohoda s vopred predtlačeným textom. Zo strany odporcu bola podpísaná dňa 16.5.2015 a zo strany navrhovateľa dňa 21.5.2015. V úvodných ustanovení čl. I. a II. Dohody vyplýva že uzavretie Dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia Zmluvy alebo poskytnutia úveru (revolvingu) s tým, že navrhovateľ ako dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie Dohody
tým, že ju nepodpíše. Zároveň čl. III. Dohody obsahuje všeobecné poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy s tým, že v poslednej vete je uvedené, že navrhovateľ ako dlžník nemá oprávnenie Dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť. V zmysle čl. IV. Dohody má odporca voči navrhovateľovi ako dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že odporca poskytne navrhovateľovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500115158 (ďalej „Zmluva“) sumu vo výške 1.110,- eur. Z uvedeného možno vyvodiť, že Dohoda bola uzavretá na zabezpečenie pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi zo Zmluvy. V zmysle tretej vety čl. IV. Dohody pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi zabezpečované Dohodou sú tvorené úverom, vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých navrhovateľovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), nákladmi, ktoré odporcovi preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči navrhovateľovi ako dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami odporcu voči navrhovateľovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadnými dodatkami (ďalej „Pohľadávky“). Na zabezpečenie takto špecifikovanej Pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi bola v zmysle čl. V. Dohody dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, ktorú navrhovateľ poberá od svojho zamestnávateľa tak, že výška mesačnej zrážky bola stanovená na sumu 64,50 eur. Strany súhlasili , že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), alebo bude vykonaná vo výške menšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných Pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu, a to na najvyššiu prípustnú sumu podľa predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Sumy 1.110,- eur a 64,50 eur boli do Dohody dopísané rukou. Odporca dňa 19.8.2015 požiadal zamestnávateľa odporcu O. O. O..U..L.., M. o vykonávanie zrážok zo mzdy v sume 64,50 eur, keďže navrhovateľ ku dňu 19.8.2015 je v omeškaní so splátkou v sume 64,50 eur a celkový dlh navrhovateľa voči odporcovi ku dňu 19.8.2015 činí 2.257,98 eur tak , že tento dlh môže byť navýšený z dôvodu prípadného navýšenia úveru alebo z dôvodu vzniknutých sankcií za omeškanie, resp. znížený z dôvodu priamych úhrad od navrhovateľa.
Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, vrátane zmien, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy: a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 O.z.
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti Podľa § 54 o.z. (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. (3) V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 551 ods. 1 a 2 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
Podľa § 80, písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že Dohoda je neplatným právnym úkonom z viacerých dôvodov.
Na zabezpečenie pohľadávky odporcu zo Zmluvy, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy, uzavreli účastníci dňa 21.5.2015 samostatnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Dohoda síce obsahuje v čl. I a II v zmysle § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. text možnosti odmietnutia uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a poučenie o jej dôsledkoch, t.j. v texte Dohody sú síce formálne uvedené zákonné náležitosti Dohody, ktoré evokujú splnenie zákonných požiadaviek zo strany odporcu kladených zákonom pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, avšak v konaní bolo výsluchom navrhovateľa preukázané, že pracovník odporcu navrhovateľa nijakým spôsobom bližšie neinformoval o tomto zabezpečovacom inštitúte , dôsledkoch jej uzavretia, možnosti odmietnutia dohody o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľovi boli len odporcom vyhotovené listiny - návrhy zmlúv a.i. predložené s výzvou ich podpísania ako predpokladu pre poskytnutie úveru. Vopred predtlačené znenie Dohody bolo predložené navrhovateľovi na podpis v ten istý deň, ako požiadal o poskytnutie úveru. Keďže po podpise žiadosti o schválenie úveru nasledoval proces schválenia úveru zo strany odporcu, a teda koncipovanie konečných zmluvných podmienok do Zmluvy (vpísané na strane 2 Zmluvy rukou), v čase podpisu Dohody zo strany navrhovateľa nemohli byť ani suma úveru, ani výška zrážky zo mzdy známe. Preto tieto sumy ani nemohli byť napísané v Dohode o zrážkach. Uvedené je zrejmé tiež z toho, že obe sumy (výška úveru a výška zrážky zo mzdy) boli do Dohody dopísané ručne. Výkon práva odporcu na zrážky zo mzdy z takto uzavretej Dohody súd považuje za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a preto je Dohoda v zmysle § 39 OZ absolútne neplatná.
Ďalší dôvod neplatnosti Dohody spočíva v neurčitosti tohto právneho úkonu. Dohoda okrem označenia veriteľa a dlžníka musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. V danom prípade však z obsahu Dohody nie je zrejmé, na uspokojenie akej konkrétnej pohľadávky odporcu majú byť zrážky zo mzdy vykonávané. Koncipovanie Dohody v tom zmysle, že pohľadávka odporcu zabezpečená Dohodou je tvorená úverom, vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých navrhovateľovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), nákladmi, ktoré odporcovi preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči navrhovateľovi ako dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami odporcu voči navrhovateľovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadnými dodatkami, súd považuje za neurčité, a teda v zmysle § 37 OZ za neplatné. Skutočnosť, že ide o nejasne a neurčito koncipované vymedzenie pohľadávky odporcu, ktorá má byť zabezpečená Dohodou, potvrdzuje tiež to, že už 3 mesiace po uzavretí Dohody odporca požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o vykonanie zrážok zo mzdy na sumu 2.257,98 eur ku dňu 19.8.2015, pričom navrhovateľovi bol poskytnutý úver len vo výške 1.110,- eur.
Náležitosti právneho úkonu čo do určitosti nespĺňa ani uvedenie výšky zrážky zo mzdy, keďže podľa Dohody v prípade, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Navyše, takéto ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie odporcu ako veriteľa a navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku.
Navrhovateľ osvedčil naliehavý právny záujem na podaní tohto návrhu, keďže bolo preukázané, že mu boli vykonané zrážky zo mzdy na základe Dohody predloženej zamestnávateľovi navrhovateľa. Navyše, k ukončeniu vykonávania zrážok mohlo dôjsť len na základe rozhodnutia súdu, pretože Dohoda nemohla byť zo strany navrhovateľa nijako ukončená, či už odstúpením, vypovedaním, ani iným jednostranným spôsobom.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. vychádzajúc zo zásady úspechu vo veci tak, že plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 433,96 eur. a to: odmenu v sume 195,06 eur za 2 úkony právnej služby po 64,53 eur v roku 2015 a za 1 úkon právnej služby po 66,- eur v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd dňa a účasť na meritórnom pojednávaní súdu), k odmene patrí advokátovi režijný paušál v sume 25,36 eur, z toho 2-krát po 8,39 eur za úkony v roku 2015 a 1-krát po 8,58 eur za úkon v roku 2016. Ďalej súd priznal navrhovateľovi náhradu hotových výdavkov za cestovné v sume 55,41 eur (s použitím motorového vozidla zn. Audi A6 za cestu na pojednávanie súdu dňa 6.4.2016 z Košíc do Popradu a späť v počte spolu 238 km, pri cene PHM vo výške 0,997 eur/1 liter, priemernej spotrebe PHM 5 litra/100 km a základnej sadbe 0,183 eur/1 km) a náhradu za stratu času v sume 85,80 eur za 6 začatých polhodín po 14,30 eur za každú polhodinu. Spolu odmena a náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času činí spolu 361,63 eur, ku ktorej patrí 20 % DPH v sume 72,33 eur. Spolu náhrada trov právneho zastúpenia činí sumu 433,96 eur. Súd nepriznal navrhovateľovi cestovné v sume 55,59 eur s použitím ceny PHM v uplatnenej sume 1,012 eura/1 liter z dôvodu, že cenu PHM v tejto sume navrhovateľ súdu nepreukázal a súd preto vychádzal z priemerných cien PHM podľa údajov zo stránky Štatistického úradu SR.
Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1, písm. a/, § 13a § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vrátane zmien.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu v Prešove v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.