Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10C/503/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom Mgr. Tomášom Sarakom v právnej veci navrhovateľa I., toho času na neznámom mieste, štátneho občana Slovenskej republiky, zastúpeného súdom ustanoveným opatrovníkom S. vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Bardejov, proti odporkyni V. štátnej občianke Slovenskej republiky, o určenie manželského výživného, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, ktorý podal na tunajšom súde dňa 26. 6. 2015 domáhal, aby súd odporkyňu zaviazal k povinnosti prispievať mu na výživu titulom manželského výživného sumou, ktorej výšku ponechal na zvážení súdu. Svoj návrh odôvodňoval tým, že s odporkyňou sú manželia od XX. X. XXXX, v manželstve sa im narodili 3 deti, a to Y., F. a I.. V návrhu uviedol, že je toho času nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR v Kežmarku ako uchádzač o zamestnanie, pričom nemá žiaden príjem ani nepoberá žiadnu sociálnu dávku. Tvrdil, že odporkyňa opustila spoločnú domácnosť, na výživu mu ničím neprispieva, preto žiada o určenie manželského výživného.

Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila.

Nakoľko sa navrhovateľovi v priebehu konania nedarilo doručiť súdne zásielky, bolo vykonané rozsiahle šetrenie po jeho aktuálnom pobyte, avšak s negatívnym výsledkom. Uznesením zo dňa 9. 3. 2016 bol preto navrhovateľovi pre toto konanie ustanovený v súlade s ust. § 29 ods. 2 a 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) opatrovník na zastupovanie navrhovateľa pred súdom, ochranu jeho oprávnených záujmov a preberanie súdnych zásielok.

Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď priamo v návrhu navrhovateľ výšku požadovaného výživného neurčil konkrétnou sumou a uviedol len, že jeho výšku necháva na zvážení súdu, pričom snaha súdu o odstránenie tohto nedostatku návrhu výzvou navrhovateľa vzhľadom na jeho neznámy pobyt skončila neúspešne, súd majúc na pamäti potrebu materiálneho výkonu spravodlivosti napriek uvedenému návrh meritórne prejednal. Skúmal pritom, či vôbec sú splnené podmienky na to, aby odporkyňa mohla byť zaviazaná k plateniu manželského výživného v čo i len minimálnej predstaviteľnej výške.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na ktorom vec v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol neprítomnosti navrhovateľa, resp. opatrovníka navrhovateľa s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy, keďže ten sa pojednávanie napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil a o jeho odročenie nežiadal. Na pojednávaní dňa 6. 4. 2016 vec prejednal a rozhodol aj v

neprítomnosti odporkyne keďže ani tá sa naň napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavila a o jeho odročenie nežiadala.

Odporkyňa na pojednávaní dňa 4. 12. 2015 s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že nechce platiť navrhovateľovi žiadne peniaze, lebo nemá z čoho. Vo svojej účastníckej výpovedi tvrdila, že je nezamestnaná, nie je evidovaná na úrade práce a nepoberá ani žiadnu dávku či peniaze, živí ju jej druh Z. s ktorým žije a s ktorým má 7 detí, pričom s navrhovateľom má 3 deti, tak ako ich uviedol v návrhu. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že manželstvo s navrhovateľom síce stále trvá, lebo ani ona ani on nepodali návrh na rozvod manželstva, ale spolu už 22 rokov nežijú, nakoľko pre nezáujem navrhovateľa o domácnosť a jej potreby ho vtedy opustila. Poukazovala na to, že jej posledným príjmom boli prídavky na deti, ktoré už ale nepoberá, posledné jej boli vyplatené ešte v lete roku 2014, pričom zamestnaná nikdy nebola a nemá ani žiaden majetok väčšej hodnoty, býva v chatrči s druhom, ktorý je invalidný dôchodca a z dôchodku vo výške 85,-eur mesačne hradí všetky náklady na domácnosť a ich 7 spoločných detí.

Súd sa oboznámil s obsahom návrhu na začatie konania, vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s obsahom sobášneho listu účastníkov, odpovedí na lustráciu účastníkov v Registri obyvateľov SR, oznámení Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku a Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania sú manželmi, manželstvo uzavreli dňa XX. X. XXXX v E., čo bolo zistené z ich sobášneho listu. Podľa odpovede na lustráciu účastníkov v Registri obyvateľov SR ich manželstvo doposiaľ trvá, pričom pochádza z neho 9 detí, posledné sa narodilo dňa 21. 2. 2016, ako otec ktorých je zapísaný navrhovateľ, i keď podľa tvrdenia odporkyne skutočným otcom 6 z nich nie je navrhovateľ ale druh odporkyne Z.j. Bolo preukázané, že účastníci v spoločnej domácnosti dlhodobo nežijú, podľa odporkyne sú odlúčení už 22 rokov. Navrhovateľ podľa svojho tvrdenia v návrhu je nezamestnaný, nezamestnaná je aj odporkyňa. Podľa oznámenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku zo dňa 8. 12. 2015 odporkyňa nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je jej vyplácaná ani žiadna dávka. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 7. 1. 2016 odporkyňa bola do 26. 4. 2015 registrovaná ako osoba starajúca sa o maloleté dieťa, nepoberá nemocenské dávky ani dávky v nezamestnanosti, nie je vedená ani ako poberateľ dôchodku.

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci sú manželia. Nežijú v spoločnej domácnosti, odporkyňa nie je zamestnaná a nie je ani poberateľkou žiadnej dávky, je bez príjmu. Navrhovateľ je podľa svojho tvrdenia v návrhu tiež nezamestnaný. O určení manželského výživného súd rozhoduje za podmienky, ak jeden z manželov vyživovaciu povinnosť medzi manželmi si dobrovoľne sám neplní tak, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania nemožno urobiť záver, žeby životná úroveň manželov nebola rovnaká, keďže rovnako ako navrhovateľ, ani odporkyňa nie je zamestnaná, nemá príjem z pracovnej ani inej činnosti, nepoberá ani žiadne dávky a nebol zo strany navrhovateľa preukázaný ani tvrdený žiaden jej nehnuteľný či hnuteľný majetok väčšej hodnoty, pričom táto sama uviedla, že žiaden taký majetok nemá, býva v chatrči s druhom ktorý ju živí. Preto i keby majetkové pomery navrhovateľa boli akokoľvek nízke, pomery odporkyne sú rovnako veľmi nízke, okolnosti na strane odporkyne, ani jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery nie sú také,

aby umožňovali zaviazať ju akokoľvek prispievať na výživu navrhovateľa. Vo vzťahu k manželskému výživnému minimálna zákonná výška výživného (30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona) neplatí, táto platí iba pre vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, nie však pre vyživovaciu povinnosť medzi manželmi. Preto za situácie, keď odporkyňu niet z čoho zaviazať prispievať navrhovateľovi na výživu, súdu neostávalo iné, než návrh o určenie manželského výživného v celom rozsahu zamietnuť.

V danom prípade schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporkyne neumožňujú zaviazať ju prispievať na výživu navrhovateľa, nebolo navrhovateľom preukázané, žeby životná úroveň oboch manželov nebola v zásade rovnaká (§ 71 ods. 1 Zákona o rodine), na základe uvedeného preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania priznať nemožno, tento ju ani nežiadal a úspešná odporkyňa náhradu trov konania neuplatnila, preto súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (§ 251 ods. 1 O.s.p.).