Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3C-34-2016.pdf
PDF · 76.68 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/34/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci navrhovateľky S. E., rod. S., nar. XX.X.XXXX, W.. H. XXX, XXX XX S., t. č. Y. XXX/X, XXX XX A. proti odporcovi Ľ. E., nar. XX.X.XXXX, ul. H. XXX, XXX XX S., o rozvod manželstva, dňa 6.4.2016 takto
rozhodol:
Súd manželstvo S. E., rod. S., nar. XX.XX.XXXX a Ľ. E., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom Mesta A. a tam zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta A., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Na náhradu trov konania účastníci n e m a j ú právo.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom na začatie konania žiadala rozviesť jej manželstvo s odporcom, ktoré uzavreli dňa X.XX.XXXX pred Matričným úradom Mesta A. a ktoré je zapísané v knihe manželstiev tohto matričného úradu vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XX. U oboch účastníkov ide o manželstvo prvé a obaja účastníci sú občanmi Slovenskej republiky. V manželstve sa deti nenarodili. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bola Obec S., W.. H. XXX. Pre manželské nezhody sa navrhovateľka v mesiaci december 2015 odsťahovala k svojim rodičom do A..
Navrhovateľka vo svojom návrhu na začatie konania tvrdí, že manželstvo s odporcom uzatvorila po osemročnej známosti. Prvé mesiace po uzavretí manželstva boli vzťahy medzi manželmi dobré. Postupne si však u odporcu všímala jeho sklon k požívaniu alkoholických nápojov. Odporca po príchode domov pod vplyvom alkoholu bol k nej agresívny, vulgárny a postupne sa takto k nej správal aj pred inými osobami, najmä pred jeho príbuznými. Posledné dva roky odporcova agresivita sa zvyšovala a začal sa jej vyhrážať aj fyzickým násilím. Situáciu riešila odchodom zo spoločnej domácnosti, keď nadobudla presvedčenie, že odporca nemá problém voči nej použiť aj fyzické násilie. Komunikácia odporcu s ňou po jej odchode zo spoločnej domácnosti telefonicky alebo prostredníctvom SMS správ bola formou psychického nátlaku, vyhrážok a urážok.
Narastajúce komunikačné problémy medzi účastníkmi konania, zvyšujúca sa agresivita odporcu, neustále vyhrážky násilím, časté požívanie alkoholických nápojov a ponižujúce riešenie jej prínosu do spoločnej domácnosti, boli hlavným dôvodom, pre ktorý sa rozhodla pre podanie návrhu na rozvod manželstva.
Odlúčenie navrhovateľky od odporcu jej odsťahovaním sa, manželov ešte hlbšie citovo oddelilo od seba. Po túto dobu absentovalo aj intímne spolužitie.
Vzťahy medzi manželmi ako účastníkmi konania sú z uvedených dôvodov tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo neplní svoj účel podľa zákona o rodine a nie je možné ani očakávať obnovenie manželského spolužitia. Vzhľadom najmä na agresívne vystupovanie odporcu voči navrhovateľke, jeho sklon k požívaniu alkoholických nápojov, prehlbujúce sa problémy vzájomnej komunikácie, rozdielne pohľady na fungovanie manželstva a vedenie spoločnej domácnosti, absenciu spoločných záujmov, neexistuje predpoklad na obnovenie spolužitia. Vzťah s odporcom je iba formálny, faktické spolužitie medzi účastníkmi konania neexistuje.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľky vyslovil súhlas s rozvodom manželstva. Po jej odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti, čím prestali ako manželia žiť manželským životom, stratil k navrhovateľke cit a manželské spolužitie obnoviť nechce. Dôvody rozpadu manželstva tvrdené navrhovateľkou, ktoré vidí v jeho zvýšenom užívaní alkoholických nápojov, agresivity odporcu k navrhovateľke, či v hospodárení s finančnými prostriedkami, nie sú pravdivé.
Na prejednanie veci súd podľa § 115 ods. 1 O.s.p. nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom oboch účastníkov konania a oboznámením sa so sobášnym listom účastníkov konania, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku a zistil tento skutkový stav:
Účastníci manželstvo uzavreli dňa X.XX.XXXX po osemročnej známosti. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta A., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XX. Ide o manželstvo obojstranne prvé, obaja účastníci sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky a ich posledné spoločné bydlisko bolo v S., okr. G..
Po uzavretí manželstva si účastníci založili samostatnú domácnosť v dome rodičov odporcu. Spočiatku manželstvo účastníkov bolo dobré. Podľa tvrdenia navrhovateľky, neskôr odporca často požíval alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých bol k nej agresívny, vulgárny a nakoniec sa navrhovateľke začal vyhrážať fyzickým násilím.
Odporca vo svojom písomnom stanovisku k návrhu navrhovateľky tvrdenie navrhovateľky o jeho skone k alkoholizmu i agresivite spochybnil. Na pojednávaní však sa k okolnostiam manželského života odmietol vyjadriť, preto súdu nezostalo nič iné, než pri hodnotení manželstva účastníkov konania vychádzať z tvrdení navrhovateľky.
Navrhovateľka v decembri 2015 opustila spoločnú domácnosť a od tej doby až doposiaľ účastníci spolu nežijú a ani sa osobne nestýkajú. Na pojednávaní obaja manželia navrhli ich manželstvo rozviesť s tým, že ich manželské spolužitie nechcú obnoviť.
Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela. Návrh na rozvod manželstva podala navrhovateľka, odporca sa ale k jej návrhu pripojil a na pojednávaní pred súdom, o rozvod manželstva požiadali obaja. Navrhovateľka v decembri roku 2015 opustila odporcu a od tej doby sa ani len nestýkajú. Dôvodom opustenia spoločnej domácnosti navrhovateľkou bolo nevhodné správanie sa odporcu. Tieto skutočnosti nesporne svedčia o vážnom narušení a trvalom rozvrate ich vzájomných vzťahov. Aj keď už takmer polroka navrhovateľka a odporca žijú oddelene, ani
jeden z nich neprejavil snahu o obnovu manželského spolužitia. Vzhľadom na postoje oboch účastníkov konania k opätovnému manželskému spolužitiu, nie je, podľa názoru súdu, ani predpoklad, aby manželia spolu opäť žili. Súd preto manželstvo účastníkov na návrh navrhovateľky rozviedol, lebo manželstvo účastníkov si neplní svoj účel vyjadrený v citovanom ustanovení § 18 Zák. o rodine a nie je ani predpoklad, aby si tento účel plnilo v budúcnosti.
Príčinou vážneho rozvratu manželstva účastníkov bolo časté požívanie alkoholických nápojov odporcom a jeho agresívne správanie sa.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 144 O.s.p. Účastníci nepodali návrh na náhradu trov konania, preto súd v zhode s ustanovením § 144 O.s.p. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.