Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-255-2013.pdf
PDF · 103.36 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/255/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľky: F. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, B., občan SR, zastúpená splnomocneným zástupcom E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom B., J. XXXX/XX, proti odporkyni: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. K. 3, B., občan SR, o zaplatenie 207 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu z a m i e t a .
Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 16,50 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 22.7.2013 domáhala proti odporkyni zaplatenia sumy 207 eur s príslušenstvom titulom uzavretej zmluvy o pôžičke. Svoj nárok odôvodňovala tým, že v r. 2011 odporkyni požičala finančnú hotovosť v celkovej výške 207 eur, ktorú jej prisľúbila vrátiť, a to postupne v mesiaci január 2011 sumu 105 eur, v mesiaci február sumu 100 eur a sumu 2 eurá, pričom potvrdenie o prijatí peňazí nežiadala, keďže odporkyni dôverovala. Dňa 15.10.2011 jej odporkyňa podpísala dohodu, v ktorej určili termín splatnosti dlhu do 30.6.2012, pričom podpísaná dohoda jej bola odcudzená v byte odporkyne a navrhovateľka nepochybuje o tom, že dohodu jej z kabelky vybrala samotná odporkyňa alebo jej dcéra. Odporkyňa na jej výzvy nereagovala a v marci 2013 navrhovateľka podala podnet na Obvodné oddelenie PZ Žilina a bolo jej následne oznámené, že podozrenie z priestupku voči odporkyni bolo odložené. Uviedla, že pre absenciu priameho dôkazu o poskytnutí pôžičky čestne prehlasuje, že všetky skutočnosti, ktoré popísala v návrhu sa zakladajú na pravde.
Okresný súd Žilina rozhodnutím č.k. 17C/255/2013-36 zo dňa 27.11.2013 (v poradí prvým) návrh navrhovateľky zamietol. Konštatoval, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, že odporkyni požičala finančnú čiastku v celkovej výške 207 eur. Krajský súd v Žiline uznesením 10Co/112/2014-59 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súd I. stupňa nepresvedčivo zdôvodnil a nevykonal, nehodnotil dôvod zamietnutia vykonania dôkazov z pohľadu navrhovateľky zásadných v rámci reťazca nepriamych dôkazov spočívajúcich v predkladaných komunikáciách zo sociálnych sietí a vzhľadom na opísané nedôslednosti týkajúce sa štádia dokazovania je súdom vyslovený meritórny záver predčasný. V ďalšom postupe preto okresný súd spôsobom zodpovedajúcim procesnej úprave odstráni vytýkané nedostatky procesu dokazovania a podľa zistených okolností opätovne posúdi a vyhodnotí príslušné skutkové zistenia.
Súd v ďalšom konaní v zmysle intencií odvolacieho súdu vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka, oboznámením listín predkladaných komunikácií zo sociálnych sietí a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu a jej skutkovom odôvodnení, že začiatkom r. 2011 požičala odporkyňa vo viacerých čiastkach peniaze v celkovej sume 207 eur, o ktorých vrátenie sa navrhovateľka márne domáhala, najmä komunikáciou cestou sociálnej siete u samotnej odporkyni už dňa 30.6.2011 a cestou druha odporkyne Štefana Klacka dňa 1.9.2011 a existenciu pôžičky preukazuje reťazcom nepriamych dôkazov a má zato, že nemohla byť pôžička zo strany navrhovateľky vykonštruovaná. Na výzvy odporkyňa vôbec nereagovala až do momentu podania oznámenia na políciu. Na otázku súdu, či došlo k odovzdaniu predmetných súm odporkyni v priebehu roku 2011 splnomocnený zástupca navrhovateľky uviedol, že priamy dôkaz o odovzdaní peňazí nie je, dôkazom o pôžičke je vyhlásenie p. H. O. a Z. H., že odporkyňa mala vo zvyku si požičiavať peniaze aj od iných kolegov a bolo pre ňu bežné ich nesplácať a otázky v texte týchto vyhlásení formuloval on sám ako splnomocnený zástupca navrhovateľky. Tvrdil, že došlo k podpísaniu dohody, avšak pri poslednej návšteve navrhovateľky v byte odporkyne po podpise tejto dohody jej táto bola odcudzená. Tiež prostredníctvom komunikácie preukazuje, že navrhovateľka odovzdala peniaze a poskytla pôžičku odporkyni, kedy zo znenia otázky, kto vráti peniaze (komunikácia Štefana F.) vyplýva to, že navrhovateľka poskytla pôžičku odporkyni. Navrhovateľka uviedla, že dohoda s odporkyňou bola spísaná dňa 15.10., bola vytvorená 14.10. a dátum splatenia bol 31.3.2012 a keďže po incidente 15.10.2011 chcela písať znovu novú zmluvu s pani odporkyňou, keďže táto jej bola odcudzená, otvorila si len archivovaný text v počítači a prepísala tento dátum do 30.6. Dohodli sa na dátume vrátenia 31.3.2012 vzájomnou dohodou dňa 15.10.2011. Pri uzatvorení takejto dohody bola len ona s odporkyňou.
Odporkyňa zotrvala na svojich vyjadreniach a popierala, že by podpísala písomnú dohodu o pôžičke, ako i o spôsobe jej splácania a uviedla, že žiadnu finančnú hotovosť v tomto období od navrhovateľky neprevzala. K SMS správe zo dňa 3.5.2013 zaslanej navrhovateľke s textom: „....nakoľko som bola na polícii na výsluch, dostala som návrh dohodnúť sa s tebou mimosúdne. Vzhľadom na to, že nechcem riešiť súkromné veci na súde, navrhujem, aby sme sa stretli osobne a vzájomne sa dohodli“ uviedla, že týkala sa vysvetlenia situácie, ktorá sa stala medzi navrhovateľkou a jej druhom Štefanom Klackom a keď bola na výsluchu u policajtov, tak oni jej navrhli, aby sa ozvala navrhovateľke a skúsili to riešiť mimosúdne.
Z obsahu výzvy navrhovateľky listom zo dňa 28.9.2012 súd zistil, že žiadala odporkyňu o vrátenie dlhu z pôžičky poskytnutej január - február 2011 v celkovej výške 207 eur, ktorá pôžička mala byť splatená po vzájomnej dohode z októbra 2011 najneskôr do 31.3.2012 a oznamuje svoj návrh na riešenie dlhu.
Listom zo dňa 18.6.2013 odporkyňa na výzvu navrhovateľke písomne uviedla, že z jej strany v uvedených termínoch r. 2011 nedošlo medzi nimi k žiadnej finančnej pôžičke v sume 207 eur, túro sumu od navrhovateľky nikdy neprevzala a nikdy s ňou podpísala žiadnu písomnú dohodu o zapožičaní finančnej čiastky a o spôsobe jej vrátenia.
Z obsahu e-mailovej komunikácie medzi navrhovateľkou adresovanej Štefanovi F. dňa 1.9.2011 súd zistil, že obsahom je text „Nevieš, či sa Lenke podarilo niečo poslať z tých peňazí?“ s odpoveďou adresáta „neviem, mne moc toho nenavyprávajú, ale poviem jej.“
Z obsahu e-mailovej komunikácie medzi navrhovateľkou adresovanej Y. F. dňa 26.1.2012 súd zistil, že obsahom je text .....chcela by som vedieť, kedy môžem očakávať splácanie dlhu, ktorý má už rok, prídem za Z. 1.apríla, nakoľko končí zmluva, ktorú sme obe podpísali a budem chcieť vedieť či mi to splatíš Ty alebo Z.....“ správa zostala bez reakcie adresáta a pre vysvetlenie navrhovateľka uviedla, že odporkyňa jej neodpovedala na e-mailovú komunikáciu ešte v lete 2011 a končila dohoda zmluvy o požičaní peňazí zo dňa 15.10.2011.
Z obsahu e-mailovej komunikácie navrhovateľky adresovanej odporkyni dňa 30.6.2011 súd zistil, že obsahom je text „Ako sa máte, podarilo sa ti alebo podarí niečo poslať z tých peniažkov..“, správa zostala bez reakcie adresáta.
Z obsahu e-mailovej komunikácie Z. H. adresovanej navrhovateľke 26.8.2013 súd zistil, že obsahom je text „....mne dlhuje 25 eur a nepýta sa, ako mi ich vráti, aj keď má číslo aj fb,.Ale asi to nejdem riešiť“, ktorý je reakciou na správu navrhovateľky ohľadom súdneho pojednávania s L. Jančiovou (odporkyňa).
Z obsahu vyhlásenia Z. H. dňa 8.1.2014, súd zistil, že na konkrétne otázky v písomnom vyhlásení dáva odpoveď a uvádza, že ju Z. E. (odporkyňa) požiadala najskôr o 10 eur alebo 15 eur, tie peniaze vrátila, druhýkrát to bolo 25 eur a tie peniaze ani po žiadosti nevrátila. Počula, že si odporkyňa požičiavala peniaze aj od iných, o pôžičke odporkyne od navrhovateľky sa dozvedela od navrhovateľky.
Z obsahu vyhlásenia H. O. dňa 18.2.2014, súd zistil, že na konkrétne otázky v písomnom vyhlásení dáva odpoveď a uvádza, že jeho odporkyňa osobne o požičanie peňazí nežiadala nikdy, má vedomosť o tom, že si odporkyňa požičiavala peniaze od kolegyne F. P. (navrhovateľka) sumu okolo 200 eur ešte v r. 2011 a o pôžičke sa dozvedel najprv od samotnej navrhovateľky a potom telefonicky od odporkyne asi v júni 2011.
Z obsahu e-mailovej komunikácie navrhovateľky adresovanej D. E. dňa 26.1.2012 súd zistil, že obsahom je text „....ale len sa chcem opýtať nakoľko je tomu rok, čo som mamine požičala 207 eur, kedy by bolo možné aspoň začať splácať dlh po 10 alebo 20 eur. Pokiaľ sa to považuje ako bolestné za konflikt, nech mi dá vedieť....“ a adresát uviedol „...........Pišta ti odkazuje....... zaplatila si si za sex a nič viac....“
Zo záznamu o podaní vysvetlenia k priestupku proti majetku vedenej Obvodným oddelením PZ Žilina č.k. ORP-P-228/OPP-V-2013 vyplýva, že k oznámeniu navrhovateľky zo dňa 23.4.2013 odporkyňa uviedla, že je pravda, že navrhovateľka pracovala v OD Lidl v Žiline na Ul. Vysokoškolákov, kde odporkyňa tiež pracovala ako pracovníčka bezpečnostnej služby. To, že by si v r. 2011 alebo v inej dobe od F. P. postupne požičiavala hotovosť a to celkovo vo výške 207 eur nie je pravda, žiadne peniaze jej preto nedlží. Taktiež sa nezakladá na pravde to, že by jej podpísala prehlásenie o splatení dlhu, z čoho vyplýva, že žiadne prehlásenie navrhovateľky nemohla odcudziť (č.l. 65 spisu).
Z písomného vyjadrenia navrhovaného svedka D. E. vyplýva, že k pôžičke nemá čo povedať, nemá vedomosť o tom, že by si jej matka niekedy požičala finančnú čiastku vo výške 207 eur a ani od nej nič také nepočula. Svoje stanovisko už uviedla v minulosti na polícii a poukázala, že nemieni sa konfrontovať so spln. zástupcom navrhovateľky, ktorý obťažuje cestou sociálnej siete celú ich rodinu a posiela nezmyselné vyhrážky a odkazy.
Svedok F. Y. vypočutý opätovne na pojednávaní dňa 6.4.2016 uviedol, že nemá vedomosť o žiadnej pôžičke, nebol prítomný, kedy by navrhovateľka požičala nejakú finančnú hotovosť odporkyni a ku fb. komunikácii navrhovateľky s nim zo dňa 1.9.2011 sa vyjadril, že si už nepamätá, od navrhovateľky si on nepožičal žiadne peniaze.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody medzi účastníkmi je predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 325/2009 zo dňa 30.6.2010, sp. zn. 4Cdo 138/2009 z 31.11.2011 resp. Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 98/2000, sp. zn. 25Cdo 695/2003, 25Cdo 696/2003). Teda nielen zmluvným dojednaním, ale odovzdaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky.
Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda, povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka.
Predmetom sporu v danej veci bolo plnenie na základe zmluvy o pôžičke, z ktorej plnenie tj. odovzdanie sumy 207 eur navrhovateľkou odporkyni, druhá strana (odporkyňa) po celý čas popierala. Keďže odporkyňa v danom prípade popierala existenciu pôžičky peňazí od navrhovateľky, na navrhovateľke spočívalo dôkazné bremeno predovšetkým preukázania poskytnutia tvrdenej pôžičky odporkyni. V danom prípade za situácie, keď uzavretie písomnej zmluvy medzi účastníkmi vyplývalo iba z tvrdenia navrhovateľky a spornou zostala medzi účastníkmi nielen skutočnosť, že účastníci uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke, ale predovšetkým skutočnosť, že navrhovateľka odovzdala odporkyni postupne spolu sumu 207 eur, keď odporkyňa uvedené počas celého konania poprela, súd vychádzal pri svojom rozhodnutí zo skutkových zistení a dôkazov, ktoré v konaní boli predkladané navrhovateľkou. Ak teda navrhovateľka tvrdila, že odporkyni poskytla pôžičku, bolo jej povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti, a ak navrhovateľka na podporu svojich tvrdení predkladala dôkazy a to komunikáciu zo sociálnych sietí, čestné vyhlásenia osôb (z pohľadu navrhovateľky zásadných v rámci reťazca nepriamych dôkazov) súd tieto hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že navrhovateľka ako veriteľ neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, aby nad všetky pochybnosti preukázala, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o pôžičke, z ktorej vyvodzovala pre seba priaznivé dôsledky. Za unesenie dôkazného bremena navrhovateľkou nebolo možné považovať samotný obsah dohody zo dňa 14.10.2011 (čl.2) o tom, že odporkyňa potvrdzuje, že si v mesiaci január r. 2011 požičala sumu 207 eur od navrhovateľky a že ju vráti buď v splátkach alebo naraz v termíne spolu dohodnutom najneskôr však do 30.6.2012, pretože tu práve absentuje podpis zmluvných strán na dohode a moment faktického odovzdania predmetu pôžičky odporkyni. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že podpísaná dohoda o vrátení dlhu jej bola odcudzená dňa 15.10.2011 z kabelky priamo v byte odporkyne ako dlžníčky, ani na tieto svoje tvrdenia neoznačila žiaden relevantný dôkaz. Na podnet navrhovateľky prebiehalo konanie vo veci sp. zn. ORP-P-228/OPP-V-2013 (podvodného zapožičanie si hotovosti v celkovej výške 207 eur) a už v tom konaní sa odporkyňa vyjadrovala že žiadne peniaze ako pôžičku od navrhovateľky neprevzala a príslušný orgán činný v trestnom konaní predmetnú vec (podvodné zapožičanie si hotovosti v celkovej výške 207 eur) odložil (č.l. 5).
Pri neexistencii písomného resp. ústneho dojednania zmluvy o pôžičke bolo na navrhovateľke, aby preukázala tiež tvrdenia, že odporkyni viackrát odovzdala tieto peniaze titulom pôžičky, no z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí, ktoré podľa tvrdení navrhovateľky boli predmetom pôžičky. Odporkyňa jednoznačne poprela akékoľvek uzavretie zmluvy o pôžičke. Pri odovzdávaní peňazí neboli žiadni svedkovia, ktorí by vedeli potvrdiť, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a k odovzdaniu peňazí. Pokiaľ aj navrhovateľka tvrdila, že odporkyňa mala dlhy, žiadnym spôsobom z toho nevyplýva, že si požičala peniaze od navrhovateľky, ktoré sú predmetom tohto konania. Z písomného vyhlásenia H. O. vyplýva, že nikdy ho odporkyňa nepožiadala o požičanie peňazí a navrhovateľka sa naňho obrátila so žiadosťou o riešenie dlhu a keď sa na to spýtal odporkyne, reagovala na to nahnevane. Ani z vyhlásenia Z. H. poskytnutie pôžičky odporkyni navrhovateľkou jednoznačne nebolo potvrdené, táto síce tvrdila, že odporkyni dala ona osobne peniaze, ktoré jej nevrátila a toto potvrdzuje len to, že odporkyňa má dlh voči nej, z čoho však žiadnym spôsobom priamo nevyplýva, že si odporkyňa požičala peniaze od navrhovateľky. Súd tieto vyhlásenia vyhodnotil ako neobjektívne, kedy vedomosť o spornej pôžičke tieto osoby mali len sprostredkovanú samotnou navrhovateľkou a pre rozhodnutie v predmetnej veci nemali zásadný význam, keďže tieto osoby ani neboli prítomné pri odovzdávaní peňazí a pri tom, keď sa mala navrhovateľka s odporkyňou na niečom dohodnúť. Čo sa týka predloženého výpisu z SMS komunikácie medzi účastníkmi konania (dňa 3.5.2013) ani z uvedeného textu „vzhľadom na to, že nechcem riešiť súkromné veci na súde, navrhujem, aby sme sa stretli osobne a vzájomne sa dohodli“ nemožno vyvodiť, že odporkyňa potvrdila požičanie si peňazí od navrhovateľky a už v žiadnom prípade nemožno text SMS správy považovať za uznávací prejav dlhu voči navrhovateľke. Ani z obsahu záznamov e-mailová komunikácie navrhovateľky so svedkom F. a dcérou odporkyne (1.9.2011, 26.1.2012) nemožno vyvodiť, že odporkyňa potvrdzuje požičanie si peňazí od navrhovateľky a pre právne posúdenie veci a zistenie, či došlo k uzavretiu zmluvy a odovzdaniu peňazí boli tieto dôkazy bez právneho významu, keď ani svedok Y. F. nepotvrdil tvrdenia navrhovateľky a jeho vyjadrenia boli rozporné, keď tvrdil, že navrhovateľka jemu dávala peniaze a potom
tvrdil, že od navrhovateľky si on nepožičal žiadne peniaze, pričom osobne pri odovzdávaní peňazí navrhovateľkou, že dávala odporkyni peniaze, prítomný nebol. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je základným predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke a k zisteniu spornej skutočnosti nestačí len tvrdenie navrhovateľky o poskytnutí pôžičky, ktoré odporkyňa popierala už vo svojom vyjadrení dňa 18.6.2013 na výzvu navrhovateľky. Súd konštatuje, že dôvodom vedúcim k zamietnutiu návrhu bolo neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľky i v tej časti, v ktorej by preukázala faktické odovzdanie sumy 207 eur ako predmetu pôžičky odporkyni. Vzhľadom k tomu, že dôkazné bremeno leží na tom účastníkovi, ktorý určité skutočnosti tvrdí a z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky, bolo na navrhovateľke, aby svoje tvrdenie o uzavretí pôžičky preukázala. Na tomto právnom závere súdu nezmenili nič ani samotné ďalšie následné e-mailové podania splnomocneného zástupcu adresované odporkyni a jej dcére v období od 28.11.2013 doposiaľ (čl. 51-56,77-78, 103-105), ktoré spočívali vo vynucovaní niečoho, čo sa týmto spôsobom vynucovať nesmie a v danom prípade ich obsah nemal žiadny význam pre rozhodnutie vo veci samej. Navrhovateľka na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení o poskytnutí pôžičky odporkyni iný dôkaz neoznačila a ani nepredložila a nebolo povinnosťou odporkyne preukázať opak nepreukázaného tvrdenia, keďže v tomto prípade neplatí zásada prenesenia dôkazného bremena na odporkyňu; neodovzdanie peňazí, teda negatívna skutočnosť sa nedokazuje.
S poukazom na uvedené súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreukázania prenechania sumy 207 eur titulom pôžičky. Vznik právneho vzťahu pôžičky podľa § 657 Občianskeho zákonníka totiž predpokladá okrem samotného uzavretia zmluvy, aj prenechanie predmetu pôžičky dlžníkovi.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu uvedeného v § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyni ako úspešnému účastníkovi zo spisu vyplývajú trovy, a to titulom zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 16,50 eur, a preto súd v konaní odporcovi priznal trovy konania vo výške 16,50 eur a zaviazal navrhovateľku na ich náhradu tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách štátu (svedočné) súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).