Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9C/328/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v právnej veci žalobcu : Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO : 31 335 004, proti žalovaným : X./. B. D., P.. XX.XX.XXXX N. X./. G. D., P.. XX.XX.XXXX, obaja bytom J. XX, o zaplatenie 6.884,75 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 6.749,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.419,55 Eur od 3.4.2015 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 413,- Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške po 70,- Eur, splatných vždy do 25. - teho dňa toho - ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie so zaplatením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.05.2015 domáhal zaplatenia 6.884,75 Eur spolu s 6,69 % ročným úrokom za úver zo sumy 6.389,55 Eur od 03.04.2015 do zaplatenia a 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.884,75 Eur od 03.04.2015 do zaplatenia, to všetko titulom nezaplateného úveru. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že so žalovanými v 1. a 2. rade uzavrel dňa 14.02.2013 Zmluvu o úvere č. 2903250, na základe ktorej poskytol žalovaným mimoriadny medziúver vo výške 6.500,- Eur, ktorý sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať do pridelenia cieľovej sumy v pravidelných mesačných splátkach vo výške 36,24 Eur a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 7,70 Eur. Po pridelení cieľovej sumy sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,75 % ročne v pravidelných mesačných splátkach vo výške 43,94 Eur. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade prestali úver splácať, čím porušili zmluvne dohodnuté podmienky. Z tohto dôvodu boli žalovaní vyzvaní na doplatenie omeškaných splátok s tým, že v prípade ich nedoplatenia, bude od nich žalobca požadovať zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom. Nakoľko žalovaní na túto výzvu nereagovali, žalobca dňom 02.04.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (02.04.2015) bola podľa žalobcu celková výška dlžnej sumy 6.884,75 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 6.389,55 Eur, z nezaplatených úrokov za úver a nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 495,20 Eur. Okrem toho si žalobca v súlade so zmluvou uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z úveru vo výške 6,69 % ročne a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne.

Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe písomne nevyjadrili.

Žalobca sa na pojednávanie konané dňa 06.04.2016 nedostavil, avšak svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu elektronickou poštou dňa 04.04.2016, v ktorom súhlasil s tým, aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Preto súd za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výpoveďami žalovaných v 1. a 2. rade, zmluvy o úvere č. XXXXXXX X XX, Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, tarify sporenia pre fyzické osoby, sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby, amortizačnej tabuľky pre medziúver a stavebný úver, predpokladov, ktoré použil veriteľ na výpočet RPMN medziúveru a stavebného úveru, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 02.04.2015 adresovanej žalovaným v 1. a 2. rade spolu s kópiami poštových doručeniek, poslednej výzvy na úhradu zo dňa 17.03.2015 adresovanej žalovanému v 1. rade spolu s kópiu poštovej doručenky, informácie o zaslaní výzvy dlžníkovi zo dňa 17.03.2015 adresovanej žalovanej v 2. rade spolu s kópiou poštovej doručenky, výpisu z účtu odstúpeného medziúveru, výpisu z obchodného registra svedčiacom o zápise žalobcu, písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 11.03.2016, ďalšieho spisového materiálu procesného charakteru a zistil tento skutkový stav:

Žalobca, ako veriteľ, žalovaný v 1. rade, ako dlžník a žalovaná v 2. rade, ako spoludlžník, uzavreli dňa 14.02.2013 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX X XX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným v 1. a 2. rade medziúver (spotrebiteľský úver na dobu určitú) vo výške 6.500,- Eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v 229 mesačných splátkach vo výške po 36,24 Eur splatných vždy k 15. dňu v mesiaci. Úroková sadzba medziúveru bola dohodnutá na 6,69 % ročne a úroková sadzba úroku z omeškania z omeškaných vkladov bola dohodnutá na 5 % ročne. V prípade dosiahnutia cieľovej sumy sa medziúver mal zmeniť na stavebný úver, ktorého výška by predstavovala sumu 4.421,65 Eur. Tento sa žalovaní touto Zmluvou zaviazali splácať v 131 mesačných splátkach po 43,94 Eur pri ročnej úrokovej sadzbe 4,75 %. Konečná splatnosť medziúveru, resp. stavebného úveru bola dohodnutá na 15.02.2043. Ročná percentuálna miera nákladov pri stavebnom úvere bola dohodnutá na 5,37 % a pri medziúvere na 7,33 %. V bode VIII Zmluvy sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali uhradiť žalobcovi poplatky a náklady súvisiace s úverom podľa platného sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby, ktorý je prílohou tejto zmluvy, vrátane poplatkov za vedenie účtu (bod 8.3 Zmluvy) a poplatkov pre neplnenie zmluvných povinností (8.4 Zmluvy). V bode IX Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak je dlžník v omeškaní so splátkou povinného mesačného vkladu na zmluvu o stavebnom sporení, má veriteľ právo účtovať si 5 % ročný úrok z omeškania zo zameškaných platieb. V zmysle bode 9.3 Zmluvy je v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvomi splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšie ako 3 mesiace, resp. z iných dôvodom uvedených v článku X tejto Zmluvy, veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

Žalobca súdu predložil Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, tarifu sporenia pre fyzické osoby, sadzobník poplatkov pre fyzické osoby, amortizačnú tabuľku pre medziúver a stavebný úver a predpoklady, ktoré ako veriteľ použil na výpočet RPMN medziúveru a stavebného úveru, pričom všetky tieto listiny tvoria prílohu Zmluvy.

Žalobca zaslal žalovanému v 1. rade dňa 17.03.2015 poslednú výzvu na úhradu v ktorej mu oznámil, že si riadne a včas neplní povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy a z tohto dôvodu ho dôrazne vyzval, aby najneskôr do 01.04.2015 uhradil na účet stavebného sporenia sumu 309,67 Eur a na účet medziúveru sumu 289,92 Eur. Žalovaný v 1. rade bol v tejto výzve upozornený, že ak v uvedenej lehote nesplní vyššie uvedené požiadavky, žalobca vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru a bude požadovať zaplatenie celého zostatku úveru pred dohodnutou dobou splatnosti. Zároveň žalobca upozornil žalovaného v 1. rade, že v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, bude účtovať v zmysle úverovej zmluvy a platných právnych predpisov úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. Táto výzva bola žalovanému v 1. rade doručená do vlastných rúk dňa 20.03.2015. Informácia o zaslaní poslednej výzvy žalovanému v 1. rade bola žalobcom zaslaná aj žalovanej v 2. rade, ako spoludlžníčke, ktorá ju prostredníctvom žalovaného v 1. rade prevzala dňa 20.03.2015.

Žalobca písomným oznámením zo dňa 02.04.2015, ktoré bolo doručené žalovanému v 1. rade dňa 15.04.2015 a žalovanej v 2. rade dňa 13.04.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 02.04.2015 a vyzval žalovaných na vrátenie celej dlžnej sumy vrátane príslušenstva, ktorú ku dňu 02.04.2015

vyčíslil na sumu 6.884,75 Eur. Dôvodom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bolo v zmysle tohto oznámenia porušenie povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade splácať úver riadne a včas, na čo boli žalobcom niekoľkokrát písomne upozornení a vyzvaní k pravidelnému splácaniu úveru.

Z výpisu účtu odstúpeného medziúveru, ktorý spolu so žalobou predložil žalobca vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade zaplatili iba jednu splátku riadne a včas, a to dňa 21.03.2013 vo výške 46,- Eur. Už nasledujúca splátka bola iba vo výške 44,- Eur, pričom ďalšie splátky boli uhrádzané nepravidelne a v rôznych výškach. Poslednú splátku uhradili žalovaní dňa 25.07.2014 (teda po vyhlásenej mimoriadnej splatnosti) vo výške 108,72 Eur. Z celkovej rekapitulácie vyplýva, že dlžná istiny úveru ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (02.04.2015) predstavovala 6.389,55 Eur a nezaplatené poplatky a úroky do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavovali sumu 495,20 Eur. Celková dlžná suma zodpovedajúca istine žalovanej pohľadávky tak v zmysle tohto výpisu predstavovala sumu 6.884,75 Eur.

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 24.02.2016 uviedol, že Zmluvu uzavrel, pretože potreboval peniaze na výstavbu domu. Tento úver mu bol aj skutočne vyplatený a peniaze na výstavbu domu použité. Žalovaný v 1. rade zdôraznil, že úver riadne platil, avšak neskôr sa omeškal s dvomi alebo tromi splátkami. Potvrdil tú skutočnosť, že mu bola doručená posledná výzva na úhradu, na čo on reagoval tak, že osobne každý mesiac chodil do pobočky žalobcu, kde mu stále hovorili, že príde nejaký papier a má čakať. Potom mu však bola doručená iba žaloba. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi potvrdil, že vedel o výške splátky a tiež vedel, na aké obdobie je táto zmluva uzavretá. Žalovaný uviedol, že je ochotný úver uhradiť v splátkach, aké boli dohodnuté. Vo vzťahu k svojím príjmom uviedol, že je nezamestnaný a jediným príjmom do domácnosti je rodičovský príspevok, ktorý poberá jeho manželka (žalovaná v 2. rade) vo výške 200,- Eur mesačne a prídavky na tri maloleté deti.

Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi na tomto pojednávaní potvrdila výpoveď žalovaného v 1. rade vo vzťahu k okolnostiam poskytnutia úveru a účelu jeho použitia. Tiež potvrdila, že sa omeškali so zaplatením nejakých splátok a tiež, že im bola doručená posledná výzva na úhradu a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 11.03.2016 súhlasil s tým, aby súd umožnil žalovaným splácať úver v mesačných splátkach, ktorých výšku navrhol stanoviť na sumu 120,- Eur mesačne po zohľadnení doby potrebnej na zaplatenie úveru.

Žalovaní v 1. a 2. rade na pojednávaní konanom dňa 06.04.2016 zhodne uviedli, že by chceli splácať úver v splátkach po 43,- Eur mesačne tak, ako to bolo dohodnuté v Zmluve. Žalovaná v 2. rade uviedla, že je na materskej dovolenke a zabezpečuje starostlivosť o 4 maloleté deti, pričom jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 200,- Eur mesačne a prídavky na deti vo výške 70,- Eur mesačne. Žalovaný v 1. rade uviedol, že v súčasne dobe pracuje ako koordinátor aktivačných prác a jeho príjem je 193,- Eur mesačne. Zdôraznil však, že táto práca je iba na dobu 6 mesiacov.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Úverovej zmluvy (14.02.2013) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že žalobca vystupujúci v pozícii veriteľa a žalovaní v 1. a 2. rade, ako dlžníci uzavreli dňa 14.02.2013 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu o úvere č. XXXXXXX X XX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným v 1. a 2. rade medziúver vo výške 6.500,- Eur, účelovo viazaný na financovanie bytových potrieb žalovaných. Žalovaní v 1. a 2. rade sa tento medziúver zaviazali splácať v 229 mesačných splátkach po 36,24 Eur, pričom po pridelení cieľovej sumy by sa tento medziúver transformoval na stavebný úver vo výške 4.421,65 Eur, pričom v tomto prípade by výška mesačnej splátky predstavovala sumu 43,94 Eur. Ako vyplýva z ustanovení tejto Zmluvy, jej súčasťou boli aj Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, tarifa sporenia pre fyzické osoby, sadzobník poplatkov pre fyzické osoby, amortizačná tabuľka pre medziúver a stavebný úver a predpoklady, ktoré použil žalobca na výpočet RPMN medziúveru a stavebného úveru. Napokon, žalovaní v 1. a 2. rade vo svojich výpovediach zhodne potvrdili, že im úver vo výške 6.500,- Eur bol skutočne vyplatený a tento úver v súlade s jeho účelom použili na výstavbu domu.

Súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade, ktorý je základom pre uplatnenie žalovaného nároku a ktorý je založený Zmluvou posúdil nielen v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale zároveň ho posúdil aj ako vzťah spotrebiteľský (čo napokon účastníci konania, vrátane žalobcu ani nespochybňovali), podliehajúci právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (14.02.2013). Súd pri názore o správnosti aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. vychádzal zo skutočnosti, že žalobca mal v čase uzavretia Zmluvy postavenie veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., pretože poskytol žalovaným spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v predmete podnikania zapísanom v obchodnom registri. Na strane druhej, žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli Zmluvu ako fyzické osoby - nepodnikatelia, a teda majú v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. postavenie spotrebiteľov. Predmetná Zmluva je tak v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou v podobe spotrebiteľského úveru. Súd po posúdení konformity obsahových náležitostí Zmluvy, ktorú realizoval v záujme účinnej ochrany spotrebiteľa konštatuje, že Zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z..

Súd pri posudzovaní toho, či žalovaní v 1. a 2. rade v zmysle Zmluvy dodržali povinnosť splácať úver riadne a včas, vychádzal predovšetkým z výpisu účtu odstúpeného medziúveru, ktorý súdu predložil žalobca a správnosť ktorého žalovaní v priebehu konania nespochybnili. Preto súd tento výpis považuje za relevantný z hľadiska posúdenia dôvodnosti žalovaného nároku. Z uvedeného výpisu je zrejmé, že žalovaní v 1. a 2. rade neuhradili splátky úveru riadne a včas, čo napokon potvrdili aj sami vo svojich výpovediach. Preto žalobca využil právo, ktoré je zakotvené v ustanovení bodu 9.3 Zmluvy a ku dňu 02.04.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť tohto úveru, čo oznámil žalovaným v 1. a 2. rade oznámením, ktoré im bolo doručené do vlastných rúk. Z poslednej výzvy na úhradu a informácie o zaslaní výzvy dlžníkovi, obe zo dňa 17.03.2015, vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade boli pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru vyzvaní na riadne splácanie úveru a poučení o následkoch nedodržania tejto povinnosti v podobe možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Napriek uvedenej skutočnosti a napriek tomu, že im táto výzva bola doručená do vlastných rúk, úver ďalej neplácali. Na základe uvedeného

skutkového stavu a pri aplikácii ustanovení Zmluvy a vyššie citovaných ustanovení Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka súd dospel k záveru, že postup žalobcu pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a ako aj samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je legitímny.

Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru má za následok transformáciu pôvodného zmluvného vzťahu spočívajúceho v práve žalovaných splácať úver v splátkach na stav, kedy žalovaní v 1. a 2. rade porušením zmluvnej povinnosti zaplatiť splátky vo výške a v termínoch ich splatnosti, stratili toto právo a naopak, im vznikla povinnosť zaplatiť zostatok úveru k 02.04.2015 v celosti. Z výpisu účtu medziúveru vyplýva, že do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (02.04.2015), žalovaní doposiaľ neuhradili žalobcovi istinu úveru vo výške 6.389,55 Eur a tiež úroky do 02.04.2015 vo výške 330,20 Eur, teda spolu 6.719,75 Eur. Tieto nároky žalobcu považuje súd za dôvodné, pretože predstavujú výlučne súhrn peňažných prostriedkov poskytnutých žalovaným, ktoré žalovaní do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nezaplatili a ktoré sú úročené dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 6,69 % ročne do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (02.04.2015). Súd tiež v zmysle výslovného zmluvného dojednania uvedeného v bode 8.4 Zmluvy a v zmysle sadzobníka poplatkov, ktorý je prílohou Zmluvy a ktorý bol daný žalovaným k dispozícii spolu so Zmluvou, priznal žalobcovi právo na zaplatenie poplatkov za predžalobnú upomienku vo výške 30,- Eur, ktorú žalobca vyhotovil a doručil žalovaným v 1. a 2. rade, ako dôsledok nedodržania ich zmluvného záväzku. Preto súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie istiny vo výške 6.749,75 Eur.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 14.02.2013 (uzavretiu Zmluvy), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaní v 1. a 2. rade nezaplatili úver v lehote do 02.04.2015, kedy bol žalobcom tento úver vyhlásený za predčasne splatný. Žalovaní sa tak dostali do omeškania so splatením svojho peňažného záväzku, čím žalobcovi vzniklo v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške uvedenej v § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto súd priznal žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne (neidúc nad rámec návrhu, ktorým je súd v sporovom konaní viazaný a ktorý je súladný s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) z istiny nesplateného úveru vo výške 6.389,55 Eur a z poplatkov o výške 30,- Eur, teda spolu vo výške 6.419,55 Eur od 03.04.2015 (deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru - 02.04.2015, ktorý je zároveň aj prvým dňom omeškania so zaplatením peňažného záväzku), až do poskytnutia riadneho plnenia.

Na základe takto zisteného skutkového stavu a pri aplikácii vyššie citovaných právnych predpisov súd považoval žalobu v časti o zaplatenie 6.749,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.419,55 Eur od 03.04.2015 do zaplatenia za dôvodnú a preto rozhodol tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku. Žalovaní v 1. a 2. rade majú ako manželia postavenie spoločných dlžníkov, čo predpokladaná existenciu solidárneho záväzku. Preto súd zaviazal žalovaných k zaplateniu týchto nárokov žalobcu spoločne a nerozdielne.

Z nárokov uvedených v petite žaloby súd žalobcovi nepriznal právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 330,20 Eur predstavujúcej úroky z úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmeniť pôvodný záväzok a požadovať od dlžníka jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Splácanie úveru v splátkach v režime „fungujúcej zmluvy“ na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy, ktorá sa mu iba postupne vracia s tým, že

tento stav nedostatku je kompenzovaný úrokom, ktorý veriteľovi patrí a ktorý pokrýva veriteľovi tento absentujúci zisk z používania peňazí požičaných dlžníkovi. Iný stav nastáva v prípade mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru, kedy veriteľovi vzniká nárok nielen na jednorazové vrátenie istiny úveru, ale aj na vrátenie úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Týmto sa navodil stav, kedy veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňazí a ak k tomu nedôjde, má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, avšak iba z istiny úveru (prípadne poplatkov). Požadovanie zaplatenia úrokov z omeškania z úrokov zakladá nespravodlivý stav, kedy je dlžník vystavený všetkým sankčným mechanizmom nielen vo vzťahu k úroku ale aj vo vzťahu k úroku z omeškania, hoci tento stav nastolil veriteľ svojím rozhodnutím o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Prijatie tohto nároku žalobcu by z pohľadu súdu navodilo neprijateľné zvýšenie jeho pohľadávky do tej miery, ktorá by znamenala vznik hrubého nepomeru v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

Súd tiež nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov zo sumy 6.389,55 Eur od 03.04.2015 do zosplatenia. Z ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je zrejmé, že účastníci zmluvy nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká veriteľovi právo na zaplatenie úrokov až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci dohodli úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do tejto doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru iba úroky z omeškania, ktoré majú sankčnú povahu. V danej právnej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, čím nastúpil režim platenia úrokov z omeškania a zaniklo mu právo požadovať zaplatenie úrokov po tomto vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru rovnako, ako by nemohol požadovať úroky po 15.02.2043, kedy by bol úver splatný. Preto súd aj v tejto časti žalobu zamietol.

Súd tiež zamietol žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie poplatkov, ktoré si žalobca uplatnil v zmysle výpisu účtu medziúveru, a ktoré pozostávajú z poplatkov za 1. upomienku, poplatkov za 2. upomienku a poplatku za individuálne riešenie splátok, pretože žalobca v priebehu konania nepreukázal, že tieto úkony vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade skutočne realizoval. Preto súd tak, ako konštatoval v predchádzajúcej časti odôvodnenia, priznal žalobcovi právo na zaplatenie poplatku za predžalobné upomienky vo výške 30,- Eur (2 x po 15,- Eur) a v prevyšujúcej časti nárok žalobcu na zaplatenie ostatných poplatkov ako nedôvodný zamietol.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne, pričom jeho úspech je vyjadrený v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku. Nakoľko viacero žalobcom uplatnených nárokov má charakter opakujúcich sa plnení, súd za účelom ustálenia hodnoty uplatnených, resp. priznaných nárokov vychádzal zo stavu ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku (06.04.2016), kedy sa judikovaním nároku žalobcu ohraničuje určité obdobie.

Úspech žalobcu je daný priznanou sumou 6.749,45 Eur a úrokom z omeškania, ktorý súd kapitalizoval na sumu 325,37 Eur (5 % ročne zo sumy 6.419,55 za obdobie od 03.04.2015 do 06.04.2016), čo spolu predstavuje úspech žalobcu v peňažnom vyjadrení 7.074,82 Eur (6.749,45 Eur + 325,37 Eur).

Na strane druhej, neúspech žalobcu reprezentovaný zamietavým výrokom rozsudku je vyjadrený sumou 135,- Eur predstavujúcou zamietnutú časť istiny (rozdiel medzi uplatnenou sumou istiny vo výške 6.884,75 Eur a priznanou sumou istiny 6.749,75 Eur). Neúspech žalobcu ďalej predstavuje zamietnutú časť úroku vo výške 6,69 % ročne zo sumy 6.389,55 Eur od 03.04.2015 do 06.04.2016, čo v kapitalizovanej podobe predstavuje sumu 433,31 Eur. Okrem toho neúspech žalobcu predstavuje zamietnutý nárok na zaplatenie úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 465,20 Eur (uplatnený nárok vo výške 6.884,75 Eur po odpočítaní priznaného nároku vo výške 6.419,55 Eur) od 03.04.2015 do 06.04.2016, čo predstavuje sumu 23,57 Eur. Spolu tak neúspech žalobcu v tomto konaní predstavuje v peňažnom vyjadrení sumu 591,88 Eur (135,- Eur + 433,31 Eur + 23,57 Eur).

Vychádzajúc z celkovej hodnoty nárokov, ktoré si žalobca uplatnil v žalobe, vrátane tých v kapitalizovanej podobe vo výške 7.666,70 Eur (súčet úspechu žalobcu vo výške 7.074,82 Eur a jeho neúspechu vo výške 591,88 Eur) predstavuje úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení 92,28 % a neúspech 7,72 %. Pretože neúspech žalobcu je iba nepatrný, súd v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Preto uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 413,- Eur, ktorý predstavuje iné trovy konania.

Súd v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. vyhovel návrhu žalovaných v 1. a 2. rade a povolil žalovaným, aby súdom priznanú istinu, príslušenstvo pohľadávky predstavujúce úrok z omeškania a trovy konania zaplatili v splátkach, s čím napokon súhlasil aj samotný žalobca. Pokiaľ sa jedná o výšku splátok, súd citlivo vyvažoval jednak sociálnu situáciu žalovaných a právo žalobcu na zaplatenie súdom priznaných nárokov v čase, ktorý je pre neho ekonomicky relevantný. Súd predovšetkým zohľadnil tú skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade sa starajú o štyri maloleté deti a ich príjem predstavuje iba rodičovský príspevok vo výške 200,- Eur mesačne a prídavky na deti vo výške 70,- Eur mesačne. Okrem toho je žalovaný v 1. rade dočasne zamestnaný ako koordinátor aktivačných prác s príjmom 193,- Eur mesačne. Táto finančná situácia žalovaných podľa názoru súdu umožňuje, aby žalovaní v 1. a 2. rade boli schopní zaplatiť peňažný záväzok uložený týmto rozsudkom v splátkach vo výške po 70,- Eur, ktorá neohrozuje zabezpečovanie starostlivosti o ich maloleté deti a uspokojovanie potrieb rodiny. Je aj povinnosťou a zodpovednosťou žalovaného v 1. rade, aby za situácie, kedy si je vedomý svojho záväzku, urobil všetko pre to, aby si udržal prácu zabezpečujúcu stabilný príjem aj v ďalšom období. Súd nevyhovel návrhu žalovaných v 1. a 2. rade na povolenie splátok vo výške 43,- Eur mesačne, ktorá by zodpovedala ich pôvodne dohodnutým splátkam z dôvodu, že splátky v takejto výške boli výsledkom zmluvného konsenzu žalobcu a žalovaných, ktorý vychádzal z konkrétnej situácie a podmienok pri uzatváraní Zmluvy. Nesplnením povinnosti zo strany žalovaných bol tento konsenzus jednostranne narušený. Zároveň nie je možné, aj napriek spotrebiteľskému postaveniu žalovaných, považovať za spravodlivé také usporiadanie vzťahov pri určení výšky splátok, ktoré by nezohľadňovalo porušenie zmluvnej povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade. Ak by aj napriek tomuto porušeniu súd vyhovel návrhu žalovaných a umožnil im splátky úveru, ktoré už raz mali možnosť splácať a ktoré budú žalobcovi splácať najbližších 15 rokov, fakticky by sa žalovaní nedodržaním svojho záväzku a následným vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru a s tým súvisiacim nepriznaním nárokov (napr. úrokov a podobne) dostali do výhodnejšieho postavenia, ako keby svoj dlh riadne a včas splácali. Preto súd umožnil žalovaným v 1. a 2. rade ich záväzok splatiť v splátkach vo výške po 70,- Eur za podmienok uvedených v tomto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. Pri takejto výške splátok žalovaní svoj dlh žalobcovi zaplatia za viac ako 9 rokov, čo súd považuje za primerané k ekonomickej sile žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.