Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-448-2015.pdf
PDF · 101.74 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/448/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpený URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, konajúci prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Rastislav Urbáni, proti žalovanému O. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. Č..XXX, t. č. pobytom na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou R. G., zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽA , Šafárikovo námestie 7, 811 09 Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpený advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 13, o návrhu na zaplatenie sumy 222,21 € s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 98,48 € s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne, počítaný od 5.8.2011 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd čo do zvyšku návrh žalobcu z a m i e t a .
Súd žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom, upraveným pred vydaním platobného rozkazu, domáhal zaplatenia od žalovaného sumy 222,201 € s 9,5 % ročným úrokom z omeškania, počítaným od 5.8.2011 do zaplatenia. Žalobca uplatnený nárok vyvodzoval zo Zmluvy o pripojení, ktorú uzavrel so žalovaným, pričom žalovaná suma pozostávala zo sumy 98.48 €, ktorú žalobca žiadal priznať z toho dôvodu, že žalovaný nezaplatil cenu poskytovaných služieb v období od decembra 2010 do júla 2011. Žalovaná suma je ďalej tvorená sumou 123,73 €, ktorú žalobca žiadal priznať titulom náhrady škody. Poukázal na to, že pri uzavretí zmluvy bol žalovanému odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia 6303 za akciovú cenu 1 €, pričom predajná cena predmetného mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia bola 150 €. Žalobca v návrhu konštatoval, že uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, čiže predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas za poskytnuté služby. V písomnom podaní, ktoré súdu následne doručil žalobca uviedol, že žalovaný využíval a uhrádzal služby 4,07 mesiacov, návratnosť zo strany žalovaného za poskytnuté zariadenie predstavuje len alikvótnu časť vo výške 25,27 € a preto si žalobca uplatňuje škodu vo výške 123,73 € ( 149 mínus 25,27).
Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal riadne vykázané. Žalobca neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania. Súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti.
Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu, ktorý zotrval na podanom ( upravenom) návrhu.
Vzhľadom na to, že pobyt žalovaného nie je známy, súd mu uznesením sp. zn. 5C/448/15 zo dňa 10.12.2015 ustanovil pre konanie opatrovníčku v osobe zamestnankyne Okresného súdu Zvolen, R. G.. Opatrovníčka žalovaného sa na pojednávanie nedostavila, doručenie mala riadne vykázané, neúčasť neospravedlnila ani nepožiadala o odročenie pojednávania. K návrhu sa písomne nevyjadrila.
Do konania vstúpil vedľajší účastník na starne žalovaného. Na pojednávanie sa nedostavil, súdu sa vrátila nedoručená súdna zásielka s tým, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Na pojednávanie sa nedostavil ani právny zástupca vedľajšieho účastníka. Doručenie mal riadne vykázané, neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenia pojednávania. K veci sa nevyjadril ani písomne.
Súd v záujme hospodárnosti konania súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, opatrovníčky žalovaného, vedľajšieho účastníka a jeho právneho zástupcu, keď pritom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámil sa s podaným návrhom, so Zmluvou o pripojení, s Dodatkom k zmluve, s Prílohami č. 1 k Dodatku k zmluve, so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., s faktúrami, s pokusom o pokonávku, so špecifikáciou cien mobilných telefónov/ telekomunikačných zariadení, s ostatným spisovým materiálom.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení platnom a účinnom v čase vzniku právneho vzťahu zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 toho istého zákona podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ toho istého zákona podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o pripojení spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252355'&ucin- k-dni='31.12.2007'>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 toho istého zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 toho istého zákona spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia Dodatku k Zmluve o pripojení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 toho istého zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 toho istého zákona spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 25.11.2005 Zmluvu o pripojení č. A2095449. V zmysle uvedenej zmluvy poskytol žalobca žalovanému účastnícky program paušál 60. K uvedenej zmluve účastníci konania uzatvorili Dodatok, a to dňa 8.10.2009. V zmysle uvedeného Dodatku odpredal žalobca žalovanému podľa čl. 1 mobilný telefón Nokia 6303 za kúpnu cenu 1 €. Z dokladu o predajnej cene súd zistil, že predajná cena mobilného telefóny bola 150 €.
Z uvedených listinných dôkazov súd zistil, že účastníci konania síce uzavreli zmluvu o pripojení v zmysle Zákona 610/2003 o elektronických komunikáciách, ktorá však nie je upravená ako typ zmluvy v Obchodnom zákonníku ani Občianskom zákonníku, dostatočne si však určili predmet svojich záväzkov, čím uzavreli v zákone výslovne neupravenú, tzv. nepomenovanú zmluvu, na základe ktorej vzniklo veriteľovi (žalobcovi) právo na plnenie od dlžníka (žalovaného) a dlžníkovi vznikla povinnosť splniť záväzok. Žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto je zrejmé, že účastníci konania uzatvorili zmluvu spotrebiteľskú.
Ochranu spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy dňa 25.11.2005 upravuje aj znenie § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy, uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Z uvedeného ustanovenia zreteľne vyplýva priama aplikovateľnosť ustanovení Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007 týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Hoci podľa gramatického výkladu ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 možno dospieť k záveru, že úprava spotrebiteľských zmlúv a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa, má svoje miesto len u zmlúv, ktoré sú upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je však zjednodušený a nesprávny. Pri výklade tejto občianskej právnej úpravy je potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto úprava je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34, ďalej len „ smernica „ ). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl.1 ods. 1 smernice účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluve, uzavretých medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje teda spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu, uzavretú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj predmetné ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2007. Novela Občianskeho zákonníka, definovaná Zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila ( doplnením ustanovenia § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva ( rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co 53/2015 zo dňa 20.4.2015 ).
Žalovaný využíval služby žalobcu, avšak cenu za poskytnuté služby neplatil riadne a včas. Žalovaný nezaplatil faktúru č. 2112572125 zo dňa 19.5.2011, splatná dňa 2.6.2011 za zúčtovacie obdobie od 6.5.2011 do 12.6.2011 vo výške 65,05 €, nezaplatil faktúru č. 2115843257 zo dňa 18.6.2011, splatná dňa 2.7.2011 za fakturačné obdobie od 13.6.2011 do 12.7.2011 vo výške 27,66 €, nezaplatil faktúru č. 2119153181 zo dňa 17.7.2011, splatná dňa 31.7.2011 za zúčtovacie obdobie od 13.7.2011 do 12.8.2011 vo výške 4,44 €, nezaplatil faktúru č. 1008597499 zo dňa 18.12.2010, splatná dňa 1.1.2011 za upomienka vo výške 1,33 €. Vzhľadom na to, že žalovaný nezaplatil riadne a včas cenu poskytovaných služieb, vzniklo právo žalobcovi na zaplatenie sumy spolu vo výške 98,48 €. Súd v tejto časti návrh žalobcu považuje za dôvodný, a preto mu vyhovel.
Žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, a preto žalobcovi vzniklo aj právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinného do 31.1.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013 (§ 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinný od 1.2.2013). Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 5.8.2011, aj keď mu vzniklo právo uplatniť si úrok z omeškania počnúc dňom, nasledujúcim po splatnosti každej faktúry. Aj v časti žalovaného úroku z omeškania zo sumy 98,48 € súd považoval návrh žalobcu za dôvodný, a preto aj v tejto časti mu vyhovel.
Žalobca po tom, ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty, pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale náhradu škody vo výške, rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel spolu 149 € (150 € + 1 € + 149 €). V písomnom podaní, ktoré súdu následne doručil žalobca uviedol, že žalovaný využíval a uhrádzal služby 4,07 mesiacov, návratnosť zo strany žalovaného za poskytnuté zariadenie predstavuje len alikvótnu časť vo výške 25,27 € a preto si žalobca uplatňuje škodu vo výške 123,73 € ( 149 mínus 25,27). Uvedenú sumu žalobca považuje za škodu, vzniknutú porušením povinnosti žalovaného. Žalobca konštatuje, že v zmysle Dodatku si bol žalovaný vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu, uvedenú v čl. 1 bod 1.3 Dodatku, ktorej výške sa rovná rozdiel medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal užívať služby po dohodnutú dobu v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/ telekomunikačné zariadenie).
Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu viazanosti, ktorá bola 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občiansko-právnej zodpovednosti: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.
Občiansko-právna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne
spojenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
V prejednávanej veci zo strany žalobcu, nesúceho dôkazné bremeno, nebolo preukázané už splnenie predpokladu, uvedeného v bode 1. (protiprávneho úkonu). Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby a predložených dokladov žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia Dodatku k zmluve. Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia Zmluvy o pripojení je uvedený v čl. 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré boli účinné v čase uzavretia Dodatku. Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov. Podľa čl. 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy, uzatvorenej v písomnej podobe. Podľa čl. 2 bodu 2.6 VP zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania. Žalobca predložil súdu Všeobecné podmienky, ktoré nadobudli účinnosť dňa 1.10.2006, v ktorých je upravený spôsob ukončenia zmlúv o pripojení vyššie uvedeným spôsobom. Žaloba nepredložil súdu Všeobecné podmienky, účinné v čase uzavretia Zmlúv o pripojení, ktoré boli predmetom sporu a nepreukázal teda, že by v tom čase bol uvedený iný spôsobom ukončenia zmlúv o pripojení. Tu treba poukázať na to, že dôkazné bremeno v tomto obťažuje žalobcu.
Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej Zmluvy o pripojení nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že ak platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo, a teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu do 24 mesiacov odo dňa uzavretia Dodatku splnil, čím nie je daný predpoklad č. 1 (protiprávny úkon) vzniku škody.
Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma, spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou, spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný bez vecí (R 55/1971). Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilných telefónov/telekomunikačných zariadení a ich akciovou cenou ( v konaní upravené na nižšiu sumu ). Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel, sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou, bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou zariadenia ( aj keď zníženou ) tak nie je následkom (tvrdeného, ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilné zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu.
S vyššie uvedeným záverom je splnené zároveň aj nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu v časti, kde sa domáhal náhrady škody, zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 OSP ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Účastníci konania mali v konaní úspech čiastočný, žalovanému vzniklo právo na pomernú náhradu trov konania, avšak trovy si neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva. Súd nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, nakoľko žiadne trovy konania účelne nevynaložil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.