Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Co-2-2021.pdf
PDF · 154 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: A.. E. R., V. L. Ž.F. XX, XXX XX J., zastúpeného advokátom JUDr. Jozef Pojdák, so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 12, 900 29 Nová Dedinka, proti žalovanej: H. E. H. (G. po J. Ž. H. E., F. B. G. XX.X.XXXX), X.. X.XX.XXXX, V. L. J. XXX/XXX, Y., zastúpenej: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., so sídlom Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, IČO: 36 868 221, o zaplatenie 8.580,50 eura s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 23.363,62 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 13. júla 2020, č.k. 36C/48/2012 - 470 a odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu zo dňa 20.5.2019, č.k. 36C/48/2012 - 386, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 20.5.2019, č.k. 36C/48/2012 - 386, p o t v r d z u j e .
Dopĺňací rozsudok zo dňa 13. júla 2020, č.k. 36C/48/2012 - 470, mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 3.069,12 eura, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 2.947,12 eura 1.1.2008 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 122 eur od 3.9.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamieta.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 20.5.2019, č.k. 36C/48/2012 - 386 zo dňa 20.05.2019, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 13. júla 2020, č. k. 36C/48/2012 - 470 rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 622,39 eura s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 144,39 eura odo dňa 01.01.2008 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 478 eur odo dňa 03.09.2010 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a zamietol aj vzájomnú žalobu žalovaného na zaplatenie 23 363,62 eura s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Poukázal na to, že v poradí prvým rozsudkom zo dňa 27.11.2013, č.k. 36C/48/2012 - 143, žalobu zamietol, keď po posúdení vzťahu zo Zmluvy o dielo č. 5/2006 podľa Obchodného zákonníka dospel k záveru, že nebolo preukázané riadne odovzdanie diela žalobcom žalovanému, ani splnenie povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa odovzdať všetky listiny a doklady. Na základe odvolania žalobcu však Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 6Co/89/2014 -18 zo dňa 25.04.2014 tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bolo, že z odôvodnenia rozsudku sa nedá zistiť, aké vady boli zistené a boli odstraňované a či ich žalovaný aj odstránil. V predmetnej zmluve o dielo si účastníci konania
nedojednali, že podmienkou riadneho vykonania diela je odovzdanie všetkých listín a dokladov, preto nie je správny záver súdu prvého stupňa, že žalobcovi aj z tohto dôvodu nevzniklo právo na zaplatenie ceny diela. Pokiaľ ide o práce naviac (faktúra číslo 34/2010), ak teda došlo medzi účastníkmi k uzavretiu ústnej zmluvy, ktorou bolo dohodnuté vykonanie prác naviac, nemožno nárok žalobcu zamietnuť len s odôvodnením, že nebolo preukázané uzavretie zmluvy s dostatočne určitým obsahom, ak práce naviac žalobca skutočne vykonal. Uložil prvoinštančnému súdu zisťovať skutočný rozsah vykonaných prác naviac žalobcom a pri prípadnej absencii riadne uzavretej dohody o ich vykonaní a cene, postupovať s poukazom na ustanovenie § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka; vykonať dokazovanie na zistenie, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela, zistiť, či žalobca vykonal dielo v dohodnutom rozsahu, ktoré pôvodne dohodnuté práce vykonané neboli. Ak z vykonaného dokazovania vyplynie záver o opodstatnenosti žalovaných súm, bude súd musieť zaoberať sa aj vzájomným návrhom žalovaného na zaplatenie sumy 30.908,40 eur predstavujúca bezdôvodné obohatenie spočívajúce v rozdiele medzi cenou skutočne vykonaných prác a cenou prác vyfakturovaných žalobcom. Súčasne sa súd musí zaoberať tým, či strany uzavreli ústnu dohodu o vykonaní prác naviac, v akom rozsahu boli dojednané a v akej cene, posúdiť platnosť takejto dohody, pričom platí, že ak k dohode nedošlo resp. došlo neplatne a žalobca práce reálne vykonal, došlo k poskytnutiu plnenia bez právneho dôvodu, ktorého výšku súd určí na základe výsledkov znaleckého dokazovania.
3. Po opätovnom prejednaní sporu mal vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 16.05.2006 bola medzi stranami, žalobcom ako zhotoviteľom a (pôvodným) žalovaným ako objednávateľom, uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonať práce v rozsahu podľa projektovej dokumentácie vypracovanej projekčnou organizáciou A.. C.. H. L. a záväzok žalovaného zaplatiť za to odplatu (ďalej tiež "ZoD 5/2006"). Podľa priloženého krycieho listu rozpočtu v Sk zo dňa 06.05.2006 s prílohami vrátane Rekapitulácie a Popisu ocenených prác a dodávok a ich nákladov boli hrubá stavba HSV + PSV ocenené podľa Cenekonu na 3.759.624,- Sk. Z výpisu z LV č. XXX mal preukázané, že žalovaný bol ku dňu 16.07.2011 vlastníkom stavby domu súp. č. XXX postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X, S. J., S. Y., F.. Ú.. Y. V., pričom titulom nadobudnutia je žiadosť - zápis rodinného domu z 04.02.2009. Z kolaudačného rozhodnutia č. R. mal preukázané vydanie rozhodnutia dňa 16.12.2008, ktorým sa povolilo užívanie stavby Rodinného domu s dvojgarážou a prípojky na inžinierske siete, žumpa v obci Y., F.. Ú.. Y. V. na J. Č.. XXXX/X, pričom pri miestnom zisťovaní boli na stavbe zistené nedorobky, nebrániace užívaniu stavby. Listom zo dňa 31.10.2007 žalobca vyzval žalovaného o zaplatenie sumy 10.439,49 eura (314.500,- Sk) ako nedoplatok za vykonané práce zo sumy 23.600,88 eura (711.000,- Sk). Z faktúry č. 20/2007 vyplýva, že ňou žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 23.624,75 eura (711.719,10 Sk) za stavebné práce - objekty trubkové oplotenie, dažďová kanalizácia, bazén, zámková dlažba, kúpeľne - podľa priloženého súpisu prác a dodávok so splatnosťou 04.09.2007. Zo súpisu prác a dodávok k faktúre č. 20/2007 mal preukázané spísanie prác a tovaru žalobcom dňa 04.09.2007, a to prác na trubkovom oplotení, kúpeľne a WC, dažďovej kanalizácii, klampiarskych prácach (balkón), bazéne, zámkovej dlažbe a obkladu. Z faktúry č. 28/2007 mal preukázané, že išlo o sumu 3.090,52 eura (93.105,- Sk za dokončovacie práce na stavbe "Novostavbe rodinného domu Y. - V." podľa priloženého súpisu prác a dodávok so splatnosťou 31.12.2007, ktorú faktúru žalovaný prevzal dňa 01.04.2008. Zo súpisu prác a dodávok k faktúre č. 28/2007 a rukou písané dva listy mal preukázané spísanie prác a tovaru žalobcom, a to zemné práce, betonáž, umiestnenie trezoru a oplotenia. Z faktúry č. 34/2010 mal preukázané, že ňou žalobca vyfakturoval žalovanému zaplatenie sumy 1.034,73 eura za práce naviac na stavbe rodinného domu vo Y. podľa priloženého súpisu prác a dodávok, a to všetko so splatnosťou do 5 dní. Dňa 20.04.2011 je dohodnutá cena 600 eur, čo odsúhlasil žalovaný. Zo Súhrnného rozpočtu na vykonanie prác a dodávok mal preukázané spísanie dňa 28.08.2010 prác a tovaru žalobcom, a to: trativod - drenáž z drenážnej hadice, napojenie drenáže, dodávka a montáž lišty PBC, zemné práce a murárske práce. Z listu žalovaného žalobcovi zo dňa 31.07.2008 mal preukázané, že žalovaným reklamoval vady, ktoré žiadal odstrániť bezodplatne. Oznamuje tiež vyhotovenie znaleckého posudku č. 70/2009 znalcom F., podľa ktorého má dielo vady nespôsobené žalovaným ako objednávateľom. Z dôvodu neodstránenia vád a ukončenia prác žalobcu nie je možné uhradiť zvyšok ceny za dielo vo výške 7.545,77 eura (227.324,-Sk), pričom stavba nebola riadne odovzdaná do dňa spísania listu. Dielo malo vady - zatekanie, nesprávna izolácia, chýbajúca izolácia, neodborne realizované omietky. Žalobca žalovanému listom zo dňa 11.08.2008 oznámil, že dlžná suma 7.545,77 eura (227.324, -Sk) je za faktúry č. 20/2007 a 28/2007, stavba je užívaná takmer rok. Listom zo dňa 08.07.2011 zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie celkovo sumy 66.949,72 eura pozostávajúcej z istiny 8.580,50 eura, úrokov z omeškania, zmluvnej pokuty a nákladov spojených s vymáhaním, keď neboli zaplatené faktúry č. 20/2007, 28/2007 a 34/2010. Zo znaleckého
posudku č. 70/2000 vyhotoveného znalcom A.. O.F. F. ku dňu 12.07.2009 mal preukázanú existenciu vád podľa ohliadky zo dňa 25.06.2009. Z Doplnku č. 1 znaleckého posudku č. 70/2009 vyhotoveného znalcom A.. O. F. ku dňu 07.03.2011 mal preukázané nevybudovanie vsakovacích jám, pričom zaústenie dažďového zvodu D2 je napojené do žumpy, napriek projektovému riešeniu spočívajúcemu v zvedení dažďových zvodov D1, D5 a D6 do vsakovacej jamy VJ1 a v zvedení dažďových zvodov D2, D3 a D4 do vsakovacej jamy VJ2. Závada je závadou dodávateľa. Zo znaleckého posudku č. 7/2012 vyhotoveného znalcom A.. Y. H. ku dňu 30.01.2012 bez vykonania ohliadky mal preukázané, že porovnaním súpisu vykonaných prác vo faktúrach žalobcu a projektovej dokumentácie zistil súčet vystavených faktúr č. 23/2006, 22/2006, 25/2006, 21/2006, 35/2006, 31/2006, 2/2007, 5/2007, 9/2007, 10/2007, 11/2007, 16/2007, 20/2007, 28/2007 vyšší oproti skutočne vykonaným prácam na rodinnom dome v období rokov 2006 až 2007 o sumu 30.908,40 eura. Z uvedeného vo faktúre č. 20/2007 na sumu 23.624,75 eura (711.719,10 Sk) znalec našiel rozdiely vo viacerých položkách, sekanie otvorov 358,49 eura (10.800,- Sk), pokládka dlažby 862,05 eura (25.970,- Sk), bazén podkladový betón 400,82 eura (12.075,- Sk), základová doska 399,65 eura (12.040,- Sk) a obklad 2137,52 eura (64.395,- Sk). Vo faktúre č. 28/2007 na sumu 3.090,52 eura (711.719,10 Sk) znalec nenašiel podstatné rozdiely. Zo znaleckého posudku č. 10/2018 vyhotoveného znalkyňou A.. H. H. ku dňu 16.10.2018 mal preukázané, že ku dňu 27.09.2018 bolo zistené podľa technického stavu ku dňu 28.08.2010, že všeobecná hodnota skutočne vykonaných prác je 478 eur, pričom boli vykonané práce trativod - drenáž z drenážnej hadice, napojenie drenáže do dažďovej kanalizácie DN 75, dodávka lámavej bridlice atyp s dopravou a presun hmôt ručný. Nebolo zistené vykonanie montáže a dodávky lišty PVC s odkvap nosom, začistenie omietky, zásypu s hrubého štrku 32 - 125 a zväčšenie vsakovacieho objemu a cementovej omietky hladkej. Na pojednávaní dňa 19.06.2013 svedok E. F. pri výsluchu uviedol, že žalovaný oslovil žalobcu za účelom realizácie výstavby žalobca spracoval požiadavku žalovaného. Keďže nebol robený geologický prieskum, vznikli tam pri zakladaní stavby problémy, nemohla sa realizovať pivnica z tvárnic, ale sa realizovala z vodostavebného betónu. Následne bol zmenený aj projekt, investor chcel tiež oproti pôvodnému projektu zhotoviť aj technickú miestnosť, tá sa zhotovila. Svedok viedol stavebný denník na stavbu. Ku dňu 30.10. ukončil pracovný pomer pre žalobcu, avšak stavba vtedy ešte bola živá, mal sa tam dokončovať plot a vonkajšie terénne úpravy. Na pojednávaní dňa 16.09.2013 A.. Z. Z. pri výsluchu ako svedok uviedol, že ho žalovaný oslovil ako experta, aby v určitej fáze navrhol spôsob ako odstrániť škody a zistil prečo prišlo ku škodám. Mal sedenie s p. R., ktorý vykonával práce pre žalovaného na dome vo Y., na tomto stretnutí označil aké sú škody, ako ich treba odstrániť, žalobca aj uznal, že tieto treba odstrániť aj ich odstránil. Problém tam bol, že boli zvlhnuté miestnosti, hrozilo, že opadá omietka, boli poškodené parkety, bola zaplavená pivnica. Bolo to všetko v dôsledku nesprávne vykonaných prác na základoch domu. Nedostatky spočívajú v zlom estetickom vyhotovení, v nesprávnom prevedení žumpy a nesprávne vykonanej kanalizácii, keď nie je urobená podľa projektu. Dažďová voda je zvedená do žumpy, a nie do vsakovacích jám ako bolo uvedené v projekte, v dôsledku toho je potrebné veľmi často vypúšťať žumpu. Zmluva o dielo v písomnej forme bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, táto bola na hrubú stavbu, ďalšie práce čo boli vykonávané podľa samostatných zmlúv v ústnej forme boli vykonávané podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaný si prevzal faktúry, ich prevzatie potvrdil, s faktúrami súhlasil, a teda uznal objednanie si prác. Žalobca vykonával všetky práce na základe výslovných pokynov žalovaného, o čo žalovaný žiadal, to žalobca vykonal. Žalovaný po vzájomných rokovaniach potvrdených samotnými svedkami, požadoval od žalobcu ďalšie práce navyše nad rámec zmluvy o dielo, žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o dielo podľa Občianskeho zákonníka a za takéto práce navyše odsúhlasené žalovaným sa žalovaný zaviazal zaplatiť dohodnutú cenu. Boli odstránené nedostatky, na ktoré žalovaný poukázal, čo potvrdzujú aj výpovede účastníkov konania a svedkov. Znalecký posudok predložený žalovaným, v ktorom poukazuje na nadhodnotenie diela považuje žalobca za účelovo vypracovaný a za irelevantný, nakoľko posudok je vypracovaný bez ohliadky stavby a bez akéhokoľvek zohľadnenia špecifickosti stavby a podmienok, za ktorých sa stavba realizovala. Všetky vady diel vytýkané v znaleckom posudku boli odstránené, čo potvrdil aj samotný žalovaný. Dve z troch predložených faktúr sú z r. 2007, pričom reklamovanie diela bolo až za obdobie po tomto dátume. Nebolo sporné medzi stranami uzavretie Zmluvy o dielo č. 5/2006, túto zmluvu súd posúdil ako zmluvu o dielo uzavretú podľa §§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonávať stavebné práce v rozsahu podľa projektovej dokumentácie a špecifikované v priloženom výkaze výmer (§ 537 ods. 1 Obchodného zákonníka) a záväzok žalovaného zaplatiť cenu vo výške 106.308,14 eura t.j. 3.202.639,- Sk (§ 546 Obchodného zákonníka). Cena bola dohodnutá podľa rozpočtu (§ 547 ods. 1 Obchodného zákonníka), keď rozpočet žalobca oznámil žalovanému Krycím listom v Sk zo dňa 06.05.2006 pred uzavretím zmluvy a cena bola dohodnutá ako pevná po celú dobu výstavby, teda na ňu nemajú vplyv žiadne vonkajšie okolnosti. Žalobca mal potom nárok za vykonanie dohodnutého diela len na cenu vo výške 106.308,14
eura, a to bez ohľadu na prípadnú nepredvídateľnosť nákladov pri zhotovovaní diela alebo aj na to, že by došlo k zvýšeniu skutočne vynaložených nákladov nad náklady zahrnuté do rozpočtu, keď neboli tvrdené, a ani preukázané dohody podľa § 547 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka. Žalovaný tvrdil vystavenie faktúr č. 23/2006, č. 22/2006, č. 25/2006, č. 21/2006, č. 35/2006, č. 31/2006, č. 2/2007, č. 5/2007, č. 9/2007, č. 10/2007, č. 11/2007, č. 16/2007, č. 20/2007 a č. 28/2007 žalobcom v celkovej výške 217.744,03 eura, pričom tieto faktúry mali byť za samotné dielo. Z tejto sumy žalovaný nezaplatil časť faktúry č. 20/2007 vo výške 4.454,26 eura a faktúru č. 28/2007 v sume 3.090,52 eura, teda žalovaný zaplatil sumu 210.199,25 eura. Zaplatenie peňažnej sumy v celkovej vo výške 210.199,25 eura rovnako nebolo preukázané, ide však o tvrdenia žalovaného žalobcom nepopreté, preto ich súd považoval za nesporné (§ 151 ods. 1 C.s.p.). Poukázal na to, že podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Zmluva o dielo č. 5/2006 obsahuje dohodou o zaplatení ceny za dielo v čl. III a IV. Zmluvné strany sa dohodli na platení ceny za dielo po častiach, v mesačných platbách vždy podľa súpisu vykonaných prác, žalovaný mal potom vždy platiť za vykonané práce, teda táto dohoda upravila vzťahy strán odchylne od ustanovení § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, upravujúce v prípade neexistencie dohody povinnosť zaplatiť cenu za dielo tak, že nárok na cenu vzniká vykonaním diela, t.j. riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi (§ 554 ods. 1 Obchodného zákonníka). Vzhľadom na to, že cena bola dohodnutá ako pevná, po zaplatení žalovaným ceny za dielo v dohodnutej výške, nemá žalobca nárok na zaplatenie peňažnej sumy nad túto cenu za dielo, aj keby riadne priebežne fakturoval podľa dohody výšky, cena za dielo by bola zaplatená pred vykonaním diela. Nie je zrejmé, z akého dôvodu bola cena za dielo zaplatená, pričom práce neboli vykonané, a teda prečo žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie peňažnej sumy nad rozsah 106.308,14 eura. Nebola však tvrdená a ani preukázaná žiadna právna skutočnosť odôvodňujúca nárok žalobcu na zaplatenie ceny za dielo podľa Zmluvy o dielo č. 5/2006 nad dohodnutý rozsah, súd potom žalobu v časti zaplatenia faktúr č. 20/2007 a 28/2007 v časti ceny za dielo podľa Zmluvy o dielo č. 5/2006 zamietol, keď nebolo sporné zaplatenie ceny podľa Zmluvy o dielo č. 5/2006 nad dohodnutý rozsah. V súvislosti s faktúrami č. 20/2007 a 28/2007 poukázal na skutočnosť, že tieto obsahovali aj odplatu za práce, ktoré neboli uvedené v Krycom liste rozpočtu v Sk zo dňa 06.05.2006 s prílohami, a to bazén, zámková dlažba, osádzanie a nákup kuchynského digestora a trezor, z čoho je zrejmé, že faktúrami č. 20/2007 a 28/2007 žiadal žalobca zaplatiť nielen časť ceny za dielo podľa Zmluvy o dielo č. 5/2006, ale aj inú odplatu. Žalobca v pôvodnom skutkovom vymedzení tvrdil uzavretie Zmluvy o dielo č. 5/2006 a súčasne aj vykonanie prác nad tento rozsah, neskôr doplnil tvrdenie o uzavretie ďalších zmlúv o dielo v ústnej forme v zmysle Občianskeho zákonníka. Súd preto skúmal, či došlo k zmene existujúcej Zmluvy o dielo č. 5/2006, alebo či došlo k uzavretiu nových zmlúv. V prejednávanej veci bolo preukázané, že sa žalobca a žalovaný postupne dohadovali na vykonaní ďalších prác žalobcom pre žalovaného, a to jednak na záhradnom domčeku a vzhľadom na to, že predmet plnenia žalobca a žalovaný preukazovali Zmluvou o dielo č. 5/2006 v spojení s Krycím listom rozpočtu v Sk zo dňa 06.05.2006 s prílohami, keď samotný projekt alebo jeho podstatná časť neboli predložené, sú prácami nedohodnutými v Zmluve o dielo č. 5/2006 aj bazén, zámková dlažba, osádzanie a nákup kuchynského digestora a trezor. Nebolo sporné vykonanie týchto prác, aj keď kvalita osadenia zámkovej dlažby bola žalovaným namietaná. Dospel preto k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným boli uzavreté samostatné zmluvy o dielo na zhotovenie záhradného domčeka, bazénu, osadenie zámkovej dlažby, osádzanie a nákup kuchynského digestora a trezoru. Tieto zmluvy o dielo posúdil ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, keďže nebola tvrdená, a ani preukázaná dohoda podľa § 262 Obchodného zákonníka a žalovaný neuzatváral tieto zmluvy ako podnikateľ. Žalobca so žalovaným sa dohodli na zhotovení veci, a to bazéna a zámkovej dlažby, žalobca toto vykonal, žalovaný je potom povinný zaplatiť žalobcovi odplatu. Nebolo tvrdené, a teda ani preukázané, že bola uzavretá dohoda o odplate, žalobca má potom v súlade s § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na primeranú cenu. Faktúrou č. 20/2007 žalobca žiadal zaplatiť sumu 23.624,75 eura (711.719,10 Sk), žalovaný z tejto sumy nezaplatil sumu 4.454,26 eura s tým, že poukázal na Znalecký posudok č. 7/2012 A.. Y. H., ktorý zistil nadhodnotenie jednotlivých položiek žiadaných faktúrou, žalovaný potom o túto sumu zistenú znalcom A.. H. znížil plnenie žalobcovi. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalovaný zaplatil na faktúru č. 20/2007 sumy, ktoré žiadal žalobca, avšak znížené o sumy uvedené v Znaleckom posudku č. 7/2012 vyhotovenom znalcom A.. Y. H. ku dňu 30.01.2012, žalovaný potom na bazén zaplatil peňažnú sumu, ktorú zistil znalec. Súd potom zo Znaleckého posudku č. 7/2012 A.. Y. H. mal za preukázané, že primeraná cena za zhotovenie bazéna je suma zistená znalcom vo výške suma 4.452,70 eura, teda suma 4.853,52 eura (146.217,- Sk) znížená o sumu 400,82 eura (12.075,- Sk). Žalovaný však túto sumu zaplatil, keďže nezaplatil len časť, ktorá podľa Znaleckého posudku č. 7/2012 A.. Y. H. nebola
zhotovená. Súčasne mal zo Znaleckého posudku č. 7/2012 A.. Y. H. za preukázané, že primeraná cena za zhotovenie zámkovej dlažby je suma zistená znalcom vo výške suma 7.489,28 eura, teda suma 8.351,33 eura (251.592,30 Sk) znížená o sumu 862,05 eura (25.970,-Sk). Žalovaný aj túto sumu zaplatil, keďže nezaplatil len časť, ktorá podľa Znaleckého posudku č. 7/2012 A.. Y. H. nebola zhotovená. Pokiaľ žalobca trval na zaplatení celej faktúry č. 20/2007, teda aj na sumách 400,82 eura a 862,05 eura, žiadal zaplatenie týchto súm bez právneho dôvodu, a preto žalobu v tejto časti zamietol. Faktúrou č. 28/2007 žalobca žiadal zaplatiť aj za umiestnenie trezoru celkom vo výške 102,90 eura (3.100,- Sk) a za osádzanie a nákup kuchynského digestora vo výške 41,49 eura (1.250,- Sk). Tieto práce neboli dohodnuté v Zmluve o dielo č. 5/2006, pričom nebolo sporné ich riadne a včasne vykonanie žalobcom. Došlo preto k uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bolo umiestnenie trezoru a osádzanie a nákup kuchynského digestora. Súd túto zmluvu posúdil ako zmluvu o dielo podľa Občianskeho zákonníka, teda že žalobca sa zaviazal pre žalovaného vykonať dielo, a to umiestniť trezor a osadiť a nakúpiť kuchynský digestor a žalovaný sa za toto zaviazal zaplatiť mu odplatu (§ 631 Občianskeho zákonníka). Nebolo tvrdené, a teda ani preukázané, že bola uzavretá dohoda o odplate, žalobca má potom v súlade s § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na primeranú cenu. Primeranú cenu mal preukázanú zo znaleckého posudku č. 7/2012 A.. Y. H., a to vo výške 102,90 eura za umiestnenie trezoru a vo výške 41,49 eura za osádzanie a nákup kuchynského digestora a priznal potom žalobcovi právo na zaplatenie ceny za dielo vo výške 144,39 eura (§ 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú, keď žalobca nepreukázal vykonanie prác. Žalobca sa tiež domáhal zaplatenia peňažnej sumy vo výške 1.034,73 eura podľa faktúry č. 34/2010, pričom nebolo sporné, že touto faktúrou žiadal zaplatenie odplaty za práce, ktoré neboli dohodnuté v Zmluve o dielo č. 5/2006. Žalovaný namietal, že práce podľa faktúry č. 34/2010 sú prácami, ktorými žalobca odstraňoval svoje vadné plnenie, keď v dôsledku vadného plnenia žalobcu došlo k zatekaniu do domu a vlhnutiu stien, žalobca tvrdil dohodu o prácach naviac spočívajúcich práve v zhotovení trativodu - drenáže z drenážnej hadice, napojenie drenáže, dodávka a montáž lišty PBC, zemné práce a murárske práce. Zo samotnej faktúry mal preukázané, že dňa 20.04.2011 žalovaný prejavil súhlas so zaplatením peňažnej sumy 600 eur na túto faktúru. Tento žalovaného súhlas bol vykonaný po zaslaní listov žalobcovi vrátane listu žalovaného zo dňa 02.01.2010, ktorými si uplatňoval vady diela. Žalovaný listami žalobcovi zo dňa 31.07.2008 a zástupcovi žalobcu zo dňa 02.01.2010 poukazujúc na Znalecký posudok č. 70/2009 A.. O. F., ako aj výslovne namietal vady, vrátane zatekania do suterénnych priestorov, v predsieni a do garáže, ďalej tiež nesprávnu izoláciu a chýbajúcu izoláciu. Tým, že žalovaný po uplatnení si týchto vád, a teda potom, ako boli tieto zistené, vykonal súhlas so zaplatením faktúry č. 34/2010, odsúhlasil vykonanie a zaplatenie týchto prác v cene 600 eur. Preto ma za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola aj v tomto prípade uzavretá zmluva o dielo podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka a žalovaný bol tak povinný zaplatiť primeranú cenu za práce spočívajúce v zhotovení trativodu - drenáže z drenážnej hadice, napojenie drenáže, dodávka a montáž lišty PBC, zemné práce a murárske práce. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Žalovaný svojím prehlásením, že zaplatí sumu 600 eur uznal svoj dlh čo do výšky a vzhľadom na zostávajúci obsah listiny, existujúci v čase vykonania prejavu vôle svoj dlh uznal aj čo do dôvodu. Zo znaleckého posudku č. 10/2018 vyhotoveného znalcom A.. H. H. ku dňu 16.10.2018 mal preukázané, že hodnota vykonaných prác, za ktoré žiada žalobca od žalovaného zaplatenie peňažnej sumy je vo výške 478 eur a žalovaný tak preukázal nižšiu výšku svojho záväzku ako uznal. Preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 478 eur ako skutočnej primeranej ceny a vo zvyšku žalobu zamietol. Vzhľadom na to, že zamietol žalobu v časti zaplatenia istiny 7.958,11 eura, keď nebola povinnosť žalovaného zaplatiť túto sumu, zamietol žalobu aj v časti zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
4. Proti dopĺňaciemu rozsudku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal tento rozsudok zmeniť a podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že všetky práce zo strany zhotoviteľa boli vykonané a faktúry boli vystavené za vykonané práce v zmysle dojednania zmluvných strán. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý k faktúre č. 20/2007 v odôvodnení rozsudku uvádza, že zmluvu medzi žalobcom a žalovaným považuje za uzavretú, pričom suma, ktorú neuhradil žalobca (4.454,26 eura) je v zmysle znaleckého posudku č. 7/2012 A.. Y. H. hodnota, o ktorú mali byť údajne práce vykonané zhotoviteľom nadhodnotené. Individuálna zmluva o dielo týkajúca sa prác fakturovaných vo faktúre č. 20/2007 nad rozsah prác dojednaných v zmluve o
dielo totiž vychádzala z dojednaní zmluvných strán, a to čo do obsahu, tak aj čo do výšky. Zmluva o dielo nemá zákonom predpísanú písomnú formu, preto sú zmluvné strany viazané aj ústnymi dojednaniami, na ktorých sa zhodli. Pokiaľ by nedošlo k dojednaniu náležitostí, ktoré sú pre zmluvné strany podstatné (teda čo treba vykonať a za koľko sa to vykoná), zhotoviteľ by ani len nezačal s výkonom prác, ktoré objednávateľ požadoval vykonať. V našom právnom poriadku platí zásada neformálnosti, čo znamená, že na jednotlivé právne úkony sa vyžaduje písomná forma iba v tom prípade, ak to zákon vyžaduje. Vzhľadom na okolnosti prípadu je zrejmé, že podnet na realizáciu uvedených prác nad rámec zmluvy o dielo dal žalovaný, ktorý má zároveň povinnosť uhradiť dojednanú cenu. Rozporovanie dojednanej ceny, resp. jej výšky zo strany žalovaného preto považuje za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu, na ktoré sa zaviazal. Takéto konanie sa dá považovať aj za konanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný po tom, ako boli požadované práce vykonané zrazu zmenil názor a snažil sa pôsobiť na cenu, resp. vyhnúť sa plneniu, ktoré si so zhotoviteľom za uvedené činnosti dohodli. K faktúre č. 28/2007, ktorú požaduje uhradiť vo výške 3.091,51 eura, súd prvej inštancie poukázal na to, že rieši len položky umiestnenie trezoru, ktorú znalec v posudku č. 7/2012 ohodnotil na sumu 102,90 eura a osádzanie a nákup kuchynského digestora, ocenené znalcom na 41,49 eura. Vzhľadom na množstvo prác. ktoré museli byť v súvislosti s uvedenými položkami vykonané, však suma uvedená v znaleckom posudku nezodpovedá realite, práce fakturované vo faktúre č. 28/2007 boli vykonané v plnom rozsahu a vyčíslené v zmysle dojednaných cien tak, ako je uvedené v súpise prác, pričom zároveň poukazuje na ústne dojednania zmluvných strán. Faktúra č. 28/2007 je naviac podpísaná priamo žalovaným, čím žalovaný potvrdil, že súhlasí s jej obsahom. Dal tiež do pozornosti, že žiadna z faktúr, ktorých úhrada sa požaduje v rámci tohto konania, nebola zo strany žalovaného rozporovaná, vrátená alebo namietaná, a teda žalovaný s vystavenými faktúrami čo do dôvodu a výšky vyjadril súhlas. Pokiaľ ide o faktúru č. 34/2010, ktorej sa venuje v posudku č. 10/2018 zo dňa 16.10.2018 znalkyňa A.. H. H., v priebehu konania namietal zaujatosť tejto znalkyne, ktorá mu svojím správaním dávala pocítiť osobnú negatívnu zaujatosť, či už v jej komunikácii, ako aj v spôsobe riešenia veci, pričom uvedený postoj znalkyne nemožno vyhodnotiť ako neutrálny. Ako bolo uvedené už v podaní zo dňa 05.12.2018, s obsahom tohto znaleckého posudku nesúhlasí. Pri realizácii celého diela vychádzal z projektovej dokumentácie resp. iných projektových podkladov, ktoré mu boli odovzdané žalovaným, pričom takéto dokumenty mali pripraviť odborne spôsobilé osoby znalé rozhodujúcich okolností nielen čo do parametrov stavby, ale aj čo do vhodnosti použitých materiálov. Znalec neuznal položky 3, 4, 6, 7 a položku 8 obmedzil, čo však nevychádza z vyhodnotenia skutočne vykonaných prác. Každú položku, ktorou sa znalec zaoberal riadne objasnil a preukázal opodstatnenosť fakturácie, a to nie len na obhliadkach na mieste samom, ale aj vo vyjadrení zo dňa 05.12.2018 k znaleckému posudku. Súd sa však nezaoberal jeho vyjadreniami a v plnom rozsahu sa stotožnil s vypracovaným rozpočtom v znaleckom posudku č. 10/2018, kde je všeobecná hodnota stavebných prác za uznané položky vo výške 478 eur.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal do výroku o čiastočnom vyhovení podanej žalobe a o zamietnutí vzájomnej žaloby odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka a znalecký posudok A.. H. priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 144,39 eura (za umiestnenie trezoru a za osadenie kuchynského digestora) a tiež nárok na zaplatenie sumy 478 eur (inštalovanie drenážnych trubiek - trativodu), a to s poukazom na uznanie tohto záväzku a znalecký posudok A.. H. č. 10/2018, avšak nakoľko v konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca pri zhotovovaní stavby nesprávne zrealizoval izoláciu stavby, v dôsledku čoho do stavby zatekalo, a preto predmetné práce súviseli iba s odstraňovaním vád, žalobcovi nemohol vzniknúť nárok za zaplatenie za tieto práce. Nesúhlasil ani s tým, že nárok uplatnený vzájomnou žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 23.363,62 eura v zmysle návrhu zo dňa 25.05.2015 mu nepriznal ako premlčaný. Podľa názoru súdu premlčacia lehota pre najneskôr zaplatenú splátku žalovaným začala plynúť v júli 2007, premlčacia lehota potom uplynula v júli 2011. Súd však nesprávne určil začiatok plynutia premlčacej lehoty, keďže žalobca dielo žalovanému nikdy riadne neodovzdal. Dňa 16.12.2008 vydala obec Vinosady ako príslušný stavebný úrad kolaudačné rozhodnutie č. R. - Š., na základe ktorého bolo povolené užívania rodinného domu, ktorého výstavba bola predmetom Zmluvy o dielo. Mohol si preto uplatniť právo na súde až po tom, ako stavbu rodinného domu mohol začať užívať. Súd pri posudzovaní predmetnej otázky konštatoval, že práva žalobcu a žalovaného uplatnené v tomto konaní sa vzťahovali na tú istú zmluvu alebo na niekoľké ale súvisiace zmluvy. Na daný vzťah však aplikoval ustanovenie § 388 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka, podľa ktorého aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní. Súd v tejto súvislosti uvádza, že jeho názor o
možnosti domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia nevychádza z platného právneho stavu, keď ako oprávnená strana môže uplatniť svoje práva aj po premlčaní pri obrane alebo započítaní, avšak obranou ani započítaním nie je vznesenie vzájomnej žaloby, teda domáhanie sa priznania práva, keď obrana alebo započítanie smerujú výlučne k nepriznaniu nároku žalobcu voči žalovanému a nebola tak splnená zákonná podmienka, aby sa mohol domáhať zaplatenia sumy voči žalobcovi. Súd mal však na daný vzťah aplikovať ustanovenie § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak bolo právo, ktoré podlieha premlčaniu, uplatnené v súdnom alebo rozhodcovskom konaní vo forme protinároku, prestáva pri ňom plynúť premlčacia doba dňom, keď sa začalo súdne alebo rozhodcovské konanie ohľadne práva, proti ktorému protinárok smeruje, ak sa tak nárok, ako aj protinárok vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní. Nárok, proti ktorému protinárok smeruje, si žalobca uplatnil žalobou zo dňa 22.08.2011 a týmto dňom prestala plynúť premlčacia doba vo vzťahu k nároku žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi. Z uvedeného dôvodu nemal súd prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú žalobcom. Súd tiež podľa žalovaného pochybil v tom, že mu uložil povinnosť na zaplatenie sumy 622,39 eura s príslušenstvom, hoci vykonaným dokazovaním je preukázané, že žalobca si nárok na zaplatenie časti tejto sumy uplatnil titulom vykonania prác súvisiacich s odstránením vád diela, na zaplatenie ktorých mu nevznikol nárok, resp. žalovaný v konaní uplatnil kompenzačnú námietku vo vzťahu k eventuálnym nárok žalobcu s poukazom na bezdôvodné, ktoré žalobcovi v súvislosti so Zmluvou o dielo vzniklo. V súvislosti s konaním pred súdom prvej inštancie tiež namietol porušenie jeho práva na spravodlivý proces, napadnuté rozhodnutie považuje za arbitrárne najmä pre nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním, skutkovými a právnymi zisteniami a z uvedených dôvodov je rozhodnutie potrebné považovať za nezákonné. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 23 363,62 eura s úrokom z omeškania.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava tvrdení uvedených v jeho odvolaní a s argumentmi žalovaného v podanom odvolaní nesúhlasí. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa premlčania práv uplatneného v tomto spore vzájomnou žalobou, nakoľko predmetné ustanovenie § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka sa na daný prípad nevzťahujú a použije sa ods. 2, podľa ktorého sa považuje protinárok za uplatnený v deň, keď bol podaný návrh na jeho prejednanie na súd (teda momentom uplatnenia kompenzačnej námietky na pojednávaní 25.05.2015, kedy už premlčacia doba uplynula). Žalovaným napadnutý rozsudok preto žiadal ako vecne správny potvrdiť.
7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v žalobcom napadnutej časti považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, nakoľko v tejto časti súd správe a úplne zistil skutkový stav veci a v časti, v ktorej žalobu zamietol, zistené skutočnosti správne vyhodnotil a posúdil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie má v tejto časti oporu tak v dokazovaní ako aj v zákone a vo vzťahu k tomuto výroku nie sú dané žiadne odvolacie dôvody, pričom skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní sú právne irelevantné a nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní ani v zákone.
8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p. a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní dňa 13.9.2022, na ktorom zopakoval niektoré dôkazy (ako bude uvedené ďalej), dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je nevyhnutné čiastočne zmeniť.
9. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v odvolacom konaní je s výnimkou podmienok konania a skutočností, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, ktoré však v danej veci zistené neboli, možné (prípustné) preskúmať z hľadiska vecnej správnosti iba tie skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, ktoré boli napadnuté odvolacími námietkami odvolateľa, ktorými je odvolací súd limitovaný. Preto odvolací súd v danej veci vzhľadom na obsah podaných odvolaní a v nich uplatnené odvolacie námietky preskúmaval najmä závery súdu prvej inštancie, podľa ktorých vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nevzniklo žalovanému proti žalobcovi právo na zaplatenie peňažnej sumy za vykonané práce nad rámec priznanej sumy vo výške 622,39 eura s príslušenstvom, ako aj záver, podľa ktorého žalovaný vzájomnou žalobou uplatnil ním tvrdené právo na vydanie bezdôvodného obohatenia až po márnom uplynutí premlčacej doby.
10. Úvodom je potrebné v záujme prehľadnosti zdôrazniť, že okrem práva na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneného vzájomnou žalobou bolo predmetom sporu medzi stranami zaplatenie odmeny za vykonanie stavebných prác s príslušenstvom, ktorá bola žalobcom žalovanému vyúčtovaná faktúrami č. 20/2007, č. 28/2007 a č. 34/2010.
11. Pokiaľ ide o správnosť ustálenia skutkového stavu veci v súvislosti s rozsahom prác uvedeným vo faktúrach v spojení so súpisom prác, ktoré tvorili prílohu ku každej z predmetných faktúr, súd prvej inštancie správne poukázal na obsah týchto listín. Správne pritom konštatoval, že predmetom tohto konania sú stavebné práce vykonané nad rámec zmluvy o dielo č. 5/2006. Odvolací súd však po preskúmaní obsahu vystavených faktúr, po tom, ako ich opätovne na odvolacom pojednávaní oboznámil, zistil, že nie všetky skutkové závery vyvodené v tejto súvislosti súdom prvej inštancie, dôsledne zohľadňujú obsah faktúr, no tiež výsledky znaleckého dokazovania, v dôsledku čoho nemožno všetky závery prvoinštančného súdu bez ďalšieho považovať za správne. Odvolací súd považuje za potrebné vo vzťahu k jednotlivým čiastkam, vyúčtovaným predmetnými faktúrami, uviesť nasledovné.
12. V prípade faktúry č. 20/2007 žalobca žiadal uhradiť z celkovej vyfakturovanej sumy 23.624,75 eura iba nezaplatenú časť vo výške 4.454,26 eura. Súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol s poukazom na to, že znaleckým posudkom č. 7/2012 A.. Y. H. bolo zistené nadhodnotenie jednotlivých položiek žiadaných faktúrou, pričom peňažnú sumu po znížení o znalcom vyčíslené nadhodnotenie žalovaný žalobcovi už uhradil. V tejto časti sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, nakoľko v prípade týchto prác išlo o práce naviac, ktoré síce boli vykonané, avšak nebolo preukázané, že by sa na ich cene boli strany dohodli, a preto sú rozhodujúce závery vyplývajúce zo znaleckého posudku A.. H., z ktorého vyplýva hodnota vykonaných prác, za ktoré už žalovaný žalobcovi odplatu uhradil (ani žalobca netvrdí, že by mu suma do tejto výšky nebola uhradená). Pokiaľ žalobca v tomto smere v odvolaní namieta, že sa na rozsahu prác aj na cene riadne, i keď len ústne, dohodli, treba poukázať na to, že hoci niet dôvodu pochybovať o dosiahnutí dohody o rozsahu prác, absentuje tu (nebola preukázaná) dohoda na cene za ich vykonanie. Za tohto stavu, keď samotné vykonanie prác, ktorému žalovaný nebránil, nemôže preukazovať existenciu dohody na ich cene, a to ani v spojení so skutočnosťou, že žalovaný spočiatku výšku faktúry nenamietal, vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena žalobcu ohľadne dohody o cene, neprichádzalo do úvahy iné, než vychádzať zo znalcom zistenej ceny. Argumentácia žalobcu v odvolaní je preto v tejto časti podľa odvolacieho súdu neopodstatnená a súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
13. Pokiaľ ide o faktúru č. 28/2007 na sumu 3.091,51 eura, v tejto časti prvoinštančný súd žalobcovi priznal sumu 144,39 eura a vo zvyšku žalobu zamietol, pričom jej zamietnutie odôvodnil tým, že nebolo tvrdené, a ani preukázané, že bola uzavretá dohoda o odplate, a preto má žalobca v súlade s § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie primeranej ceny, ktorú mal preukázanú znaleckým posudkom č. 7/2012 A.. Y. H., a to vo výške 102,90 eura za umiestnenie trezoru a vo výške 41,49 eura za osádzanie a nákup kuchynského digestora. Súd prvej inštancie však v tomto smere nesprávne ustálil skutkový stav veci a dospel k nesprávnym právny záverom. Odhliadnuc od skutočnosti, že prvoinštančný súd sa zo všetkých touto faktúrou vyúčtovaných položiek (13 položiek) zmätočne zaoberal iba dvomi a ďalšie z neznámych dôvodov celkom opomenul, odvolací súd po zopakovaní dokazovania obsahom predmetného znaleckého posudku zistil, že znalec A.. H. na strane 10 posudku vo vzťahu k faktúre č. 28/2007 po vykonaní jej kontroly jasne konštatoval, že v tejto faktúre nenašiel podstatné rozdiely. To potom preukazuje, že žalobcom fakturovaná suma za tieto vykonané práce (ich vykonanie sporné nebolo) zodpovedá cene, ktorú znalec považoval za primeranú. Preto odvolací súd dospel k záveru, že hoci ani vo vzťahu k prácam vyúčtovaným faktúrou č. 28/2007 nebola preukázaná dohoda o cene, ide o cenu primeranú, ako ju má na mysli ust. § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie celej požadovanej sumy, a nie iba sumy priznanej žalobcovi napadnutým rozsudkom. V tejto časti preto odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok (ktorým bola i v tejto časti žaloby vo zvyšku zamietnutá) podľa § 388 C.s.p. zmenil, žalobe vyhovel a žalobcovi priznal aj právo na zaplatenie zvyšnej (nepriznanej) sumy z faktúry č. 28/2007.
14. Napokon, z peňažnej sumy vo výške 1.034,73 eura vyúčtovanej faktúrou č. 34/2010, súd prvej inštancie žalobcovi priznal iba časť vo výške 478 eur, a to s odôvodnením, že síce išlo o práce, ktoré neboli dohodnuté v zmluve o dielo a žalovaný prejavil súhlas so zaplatením peňažnej sumy 600 eur na túto faktúru, avšak daný prejav treba posúdiť ako uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka
čo do dôvodu aj výšky, no znaleckým posudkom č. 10/2018 znalkyne A.. H. H. bolo preukázané, že hodnota vykonaných prác je iba vo výške 478 eur a žalovaný tak preukázal nižšiu výšku svojho záväzku ako uznal, čím obsah uznania vyvrátil. Uvedené závery súdu prvej inštancie však podľa odvolacieho súdu nemajú žiadnu oporu v obsahu vykonaných dôkazov a sú celkom nesprávne. Po zopakovaní dokazovania obsahom predmetnej faktúry č. 34/2010, vrátane zoznamu prác a výkonov s ich konkrétnou cenou, totiž odvolací súd zistil, že daná faktúra obsahuje text, cit.: "Dohodnutá cena 600 eur na základe dnešného jednania", čo bez akýchkoľvek pochybností nemôže predstavovať prejav vôle žalovaného smerujúci k uznaniu dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, ako to v rozpore s obsahom daného textu interpretoval prvoinštančný súd. Vzhľadom na to, že ide o rukou dopisovaný text s dátumom a vlastnoručným podpisom A.. H. E. ako objednávateľa, pričom dohodnutá suma sa podstatne líši od faktúrou vyčíslenej sumy, daný prejav vôle podľa odvolacieho súdu, a to aj so zreteľom na tvrdenia doposiaľ prednesené v konaní žalobcom, nemožno hodnotiť inak, než ako potvrdenie (zo strany objednávateľa), že so zhotoviteľom sa ohľadne vykonaných prác vyúčtovaných danou faktúrou po vzájomnom rokovaní dohodli na cene v celkovej výške 600 eur. Vzhľadom na uvedené potom v prípade sumy 600 eur uplatnenej žalobou na podklade faktúry č. 34/2010, treba považovať za vykonaným dokazovaním preukázaný nielen rozsah prác, avšak aj ceny, čo vylučuje aplikáciu ust. § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zakladá povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú sumu vo výške 600 eur. Pokiaľ v tomto smere žalovaný v priebehu konania i v podanom odvolaní namietal, že ide iba o práce na odstránenie vniknutých vád diela, a preto na zaplatenie odplaty nárok nevznikol, odvolací súd poukazuje na to, že dohoda o cene týchto prác bola zjavne dosiahnutá až vtedy, keď už práce boli vykonané, a za tohto stavu treba túto námietku žalovaného odmietnuť ako neopodstatnenú a účelovú, nakoľko žalovaný si svojho záväzku uhradiť odplatu v celkovej výške aj za tieto práce bol vedomý a súhlasil s ním, s vedomím, o aké práce išlo, v akom rozsahu a v akej kvalite boli vykonané, keď prílohou danej faktúry bol súpis prác. Argumentácia žalovaného teda v tomto smere nemôže obstáť, a preto aj v tejto časti odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobcovi priznal právo na zaplatenie zvyšnej (nepriznanej) sumy z faktúry č. 34/2010.
15. Za nedôvodnú považuje odvolací súd tiež odvolaciu námietku žalovaného, podľa ktorej súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v danej veci dospel k záveru o premlčaní práva uplatneného vzájomnou žalobou, vychádzajúc z ust. § 388 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka a nie z ustanovenia § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré mal použiť.
16. Podľa § 388 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka, aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak sa obe práva vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo právo sa mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči nároku uplatnenému druhou stranou.
17. Z obsahu citovaného ustanovenia vyplýva, že upravuje výnimku zo základnej úpravy premlčania v prípade, ak majú zmluvné strany voči sebe vzájomné pohľadávky, jedna strana žiada od druhej úhradu pohľadávky, pričom tá tvrdí, že má proti nej inú pohľadávku, ktorá sumu "hlavnej" pohľadávky neprevyšuje (zákon hovorí iba o obrane a započítaní). Je však zároveň nepochybné, že nevyhnutnou podmienkou uplatnenia výnimky z premlčania na základe aplikácie ust. § 388 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka, je zistenie, že obe práva (pohľadávky) sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe toho istého rokovania, prípadne viacerých súvisiacich rokovaní.
18. Podľa § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak bolo právo, ktoré podlieha premlčaniu, uplatnené v súdnom alebo rozhodcovskom konaní vo forme protinároku, prestáva pri ňom plynúť premlčacia doba dňom, keď sa začalo súdne alebo rozhodcovské konanie ohľadne práva, proti ktorému protinárok smeruje, ak sa tak nárok, ako aj protinárok vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní.
19. Žalovaný v podanom odvolaní správne vo svojej argumentácii vychádza z toho, že ust. § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje spočívanie premlčacej doby v prípade, ak bolo právo, ktoré podlieha premlčaniu, uplatnené v súdnom alebo rozhodcovskom konaní vo forme protinároku, teda ide o ustanovenie, ktorého aplikácia v tomto spore tiež prichádza do úvahy, nakoľko predmetom posudzovania je právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré proti žalobcovi uplatnil vzájomnou žalobou, a nie v rámci obrany ani započítacou námietkou. Za nesprávny však odvolací súd považuje záver žalovaného,
že účinky predmetného ustanovenia dopadajú aj na ním uplatnené právo. Aj v prípade ust. § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka je totiž (rovnako ako v podľa § 388 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka) nevyhnutnou podmienkou, aby sa obe práva (pohľadávky) vzťahovali na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe toho istého rokovania, prípadne viacerých súvisiacich rokovaní. V tomto spore sa však žalobca podanou žalobou proti žalovanému (teraz už žalovanej) domáha zaplatenia odplaty za práce vykonané nad rámec zmluvy o dielo č. 5/2006, na základe ktorej žalovaný vzájomnou žalobou žiada priznať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalobcovi malo vzniknúť tak, že žalovaný mu na základe zmluvy o dielo č. 5/2006 celkovo v rokoch 2006 a 2007 na základe vystavených faktúr uhradil viac, než na akú sumu mu vznikol nárok. Je teda zrejmé, že pohľadávky vzájomne v tomto konaní uplatnené sporovými stranami nemajú spoločný menovateľ v podobe hmotnoprávneho základu založeného tou istou zmluvou alebo viacerými zmluvami uzavretými na základe toho istého rokovania, prípadne viacerých takýchto rokovaní, a preto je napriek značnej nedôslednosti súdu prvej inštancie nepochybné, že okrem ust. § 388 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka v danej veci pre chýbajúci (a žalovaným nepreukázaný) spoločný hmotnoprávny základ založený tou istou zmluvou alebo viacerými zmluvami uzavretými na základe toho istého rokovania, prípadne viacerých takýchto rokovaní, nie sú splnené predpoklady ani pre aplikáciu ustanovenia § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka v danej veci, ako nedôvodne v odvolaní argumentuje žalovaný; a preto aj záver súdu prvej inštancie o premlčaní práva uplatneného vzájomnou žalobou treba považovať za správny. Pre úplnosť odvolací súd v súvislosti s otázkou premlčania poukazuje aj na to, že neopodstatnene žalovaný v odvolaní namieta, že svoje právo mohol prvýkrát uplatniť až po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Vydanie administratívneho povolenia na užívanie stavby totiž nemá žiadny vecný súvis s jej zhotovením a odovzdaním, a nie je ani podmienkou podania žaloby na súd, teda okamih kolaudácie daného rodinného domu nemal žiadny vplyv na to, kedy (objektívne, či subjektívne) mohol žalovaný svoj nárok prvýkrát uplatniť na súde. Možno teda na základe uvedeného zhrnúť, že odvolacie námietky žalovaného sú v tomto smere nedôvodné a súd prvej inštancie vecne správne napadnutým rozsudkom z dôvodu premlčania vzájomnú žalobu zamietol, keď jej vyhoveniu bráni žalobcom opodstatnene vznesená námietka premlčania.
20. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nakoľko súd prvej inštancie rozhodol správne, keď rozsudkom zo dňa 20.5.2019 žalobcovi priznal 622,39 eura a po správnom posúdení otázky premlčania vzájomnú žalobu z tohto dôvodu zamietol, napadnutý rozsudok bolo potrebné podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Napadnutý dopĺňací rozsudok zo dňa 13. júla 2020 však, bolo nevyhnutné (z dôvodov už uvedených vyššie) podľa § 388 C.s.p. zmeniť, podanej žalobe v časti o zaplatenie sumy v celkovej výške 3.691,51 eura, a to spolu so žalobcom uplatnenými úrokmi z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko je nepochybné, že žalovaný sa dostal sa s jej zaplatením do omeškania, vyhovieť a vo zvyšnej časti podanú žalobu zamietnuť, keď po zopakovaní dokazovania odvolacím súdom bolo vykonaným dokazovaním preukázané splnenie predpokladov pre vznik nároku žalobcu na zaplatenie tejto sumy s príslušenstvom nad rámec sumy priznanej rozsudkom zo dňa 20.5.2019.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 C.s.p. a žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal, keď každá zo strán mala v konaní čiastočný úspech a pre účely rozhodnutia o trovách treba vychádzať z toho, že tento úspech bol v zásade rovnaký.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).