Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3Er-931-2009.pdf
PDF · 82.1 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/931/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, ul. 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, IČO: 00735833, proti povinnému Z. S., J.. XX.XX.XXXX, G. Ľ. XX/XX, XXX XX N. Ľ., Q. N., zast. ustanovenou opatrovníčkou I. H., zamestnankyňou Okresného súdu Banská Bystrica, na vymoženie pohľadávky vo výške 16,59 Eur spolu s trovami exekúcie, na základe predloženia veci súdu exekútorom podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku,
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, vo výške 116,88 Eur.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica dňa 02.07.2009 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len „súdny exekútor“), poverenie na vykonanie exekúcie, pod č. 5601 050028, č. k. 3Er/931/2009, voči povinnému Z. S., J.. XX.XX.XXXX, G. Ľ. XX/., XXX XX N. Ľ., Q. N. (ďalej len „povinný“). Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená na súd 30.06.2009, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, ul. 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, IČO: 00735833 (ďalej len „oprávnený“), doručeným na sídlo exekútora dňa 17.06.2009, a spolu s exekučným titulom - Blok na pokutu nezaplatenú na mieste, pod č. AA 397729, právoplatný dňa 03.10.2008, vykonateľný 18.10.2008, zo dňa 08.10.2008 (ďalej len „exekučný titul“).
Dňa 09.02.2016 bolo na súd doručené podanie exekútora, označené ako „Podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie“, zo dňa 14.12.2015, v ktorom exekútor navrhol, aby súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože zistené skutočnosti znemožňujú ďalšie pokračovanie v exekúcii. Ďalej exekútor uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 136,70 Eur, na ktorých úhradu navrhuje v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazať oprávneného. Súčasťou podania exekútora bolo aj vyúčtovanie trov exekúcie, zo dňa 14.12.2015 (ďalej len „vyúčtovanie“) a tiež exekučný spis exekútora, pod sp. zn. EX 1201/09 (ďalej len „spis“).
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
Po preskúmaní podania exekútora s spolu so spisom súd zistil, že exekútor dňa 30.10.2015 vypracoval Správu o stave exekúcie pre oprávneného, v ktorej uviedol skutočnosti ohľadne majetku povinného a to, že povinný je dlžníkom poistného voči Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni, má záväzky na daniach, v bankách nie sú dlhodobo na neho vedené účty, povinný je vlastníkom dvoch motorových vozidiel, na ktoré sú vedené ďalšie exekučné blokácie v počte 18 a povinný je vlastníkom predmetných nehnuteľností, na ktoré sú vedené predošlé záložné práva iných subjektov v počte 16.
Na základe uvedených zistení preto súd prijal záver, že nastal dôvod na zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia Exekučného poriadku a preto súd rozhodol výrokom č. I tak, že exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného zastavil.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V súvislosti s ustáleným záverom, že dôvod zastavenia exekúcie spočíval v nemajetnosti povinného, súd rozhodol tak, že trovy exekúcie bude znášať oprávnený.
Na základe návrhu exekútora súd ďalej pristúpil k rozhodovaniu o trovách exekúcie a posudzovania ich dôvodnosti, účelnosti a opodstatnenosti podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "Vyhláška") v znení účinnej k dátumu začatia exekučného konania, t. j. 17.06.2009.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Preskúmaním nároku na paušálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 83,- Eur súd zistil, že túto si exekútor uplatňoval za 25 úkonov exekučnej činnosti, a to za 6x úkon zisťovanie majetku povinného (§ 15 ods. 1 psím. j) Vyhlášky), 7x úkon zisťovanie platiteľa príjmu povinného (§ 15 ods. 1 psím. h) Vyhlášky), 7x úkon zisťovanie účtov povinného (§ 15 ods. 1 psím. i) Vyhlášky), ďalej úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, zisťovanie pobytu povinného 1x, doručenie upovedomenia o ďalších spôsoboch exekúcie zriadením exekučného záložného práva 1x, doručenie exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva 1x.
Z vyúčtovania bolo zistené, že uvedené úkony exekučnej činnosti boli označené dátumom uskutočnenia, opísané svojim obsahom, ktorý mal podklad v ustanoveniach Vyhlášky a s uvedením počtu toho ktorého úkonu. Po preskúmaní spisu exekútora súd uvádza, že tieto úkony boli žurnalizované v spise spolu s pripojenými poštovými doručenkami, čím bolo pre súd preukázané, že tieto úkony exekútora boli aj reálne vykonané.
Súd preto priznal paušálnu sumu odmeny za výkon exekučnej činnosti pri počte úkonov 25 a sadzbe za jeden úkon vo výške 3,32 Eur odmenu vo výške 83,- Eur.
Podľa § 21 Vyhlášky Odmena za a) vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu je 0,66 eura, b) nahliadnutie do spisov oprávnenými osobami za každú aj začatú hodinu je 1 euro, c) požičanie spisu oprávneným osobám je 3,32 eura.
Ďalej súd pristúpil k posudzovaniu nároku exekútora na odmenu podľa § 21 Vyhlášky. Súd zistil, že túto odmenu si exekútor uplatnil za potvrdenie zo spisu, správy o stave exekúcie. Súd preskúmaním spisu exekútora zistil, že uvedená Správa o stave exekúcie, zo dňa 30.10.2015 nebola vypracovaná na návrh oprávneného, príp. nebolo zo spisu preukázané, že oprávnený žiadal vydanie odpisu / potvrdenie zo spisu ohľadne tejto správy. Táto správa bola zaslaná oprávnenému ako sumár zistení exekútora ohľadne majetku oprávneného a nie je ju preto možné považovať za listinu, ktorú si oprávnený vyžiadal zo spisu.
Súd preto tento uplatňovaný nárok, ktorý spočíval v odmene podľa § 21 Vyhlášky vo výške 1,32 Eur nepriznal.
Podľa § 22 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Následne súd pristúpil k posudzovaniu nároku na náhradu hotových výdavkov pozostávajúcich z tlače a kopírovania vo výške 15,20 Eur, poštovného vo výške 13,50 Eur, poplatku za súčinnosť za zisťovania skutočností ohľadne motorových vozidiel povinného vo výške 0,20 Eur a poplatku za súčinnosť do banky vo výške 0,70 Eur.
Súd ohľadne uplatnenej náhrady hotových výdavkov za tlač a kopírovanie vo výške 15,20 Eur uvádza, že tieto úkony majú povahu administratívnych prác a preto nemôžu svojim charakterom tvoriť hotové výdavky, za ktoré by exekútorovi prináležala náhrada. Súd tento výklad prijal v prvom rade preto, že samotné ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky demonštratívnym výpočtom uvádza, aký charakter majú mať hotové výdavky exekútora, t. j. cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Sú to podľa súdu také náhrady, ktoré exekútor musí uhradiť externým (cudzím) subjektom (znalec, telekomunikačné služby, poplatky orgánom štátnej správy a samosprávy, poštovné poštovej službe), príp. len ich časť ako napr. pohonné hmoty (cestovné).
Okrem uvedeného záveru súd ďalej zastáva názor, že nie možné súdnemu exekútorovi, ako štátom určenej a splnomocnenej osobe na výkon exekučných titulov (§ 2 Ex. por.), ktorej výkon je ale svojim spôsobom za splnenia zákonných predpokladov (§ 10 ods. 1 Ex. por.) slobodným povolaním, priznávať výdavky typu tlač upovedomení, tlače príkazov na začatie/vykonanie exekúcie, tlač žiadostí o súčinnosti a tlač iných ďalších listín, pretože by týmto došlo k náhradám exekučnej činnosti v absolútnej miere, t. j. exekútor by ako predstaviteľ slobodného povolania neznášal ani minimálnu časť nákladov na svoj výkon exekučnej činnosti. V tejto súvislosti súd preto zastáva názor, že takéto náklady si musí exekútor znášať sám z priznanej odmeny.
Ďalej súd v nadväznosti na svoje predošlé závery vychádzal aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 27/08, zo dňa 23. januára 2008, v ktorom ústavný súd označil tvrdenia Krajského súdu v Košiciach v znení, že „odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom prvostupňového súdu v tom smere, že súdnemu exekútorovi náhrada za bežný režijný kancelársky materiál nepatrí. Administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou majú zložku osobnú (práca zamestnanca) aj materiálovú (papier a pod.), ktoré sú súdnym exekútorom pre daňové účely uplatnené ako výdavky a ich náhrada z hľadiska trov exekúcie je v zmysle § 25 vyhl. zahrnutá v odmene“ za úvahy vychádzajúce z konkrétnych faktov, za logické, a preto aj celkom legitímne, pričom podľa neho napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené. Ústavný súd tiež uviedol, že odvolací súd súčasne ozrejmil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál.
Obdobné závery boli nastolené aj uznesení Krajského súdu v Košiciach, č. k. 13CoE/50/2014, zo dňa 27.10.2014, 1CoE/185/2013, zo dňa 23.09.2014, a v uznesení Krajského súdu v Nitre, č. k. 11CoE/70/2013, zo dňa 30.04.2013.
Súd preto nepriznal uplatnené náhrady za tlač a kopírovanie vo výške 15,20 Eur.
Exekútor si uplatnil aj nárok na náhradu poštovného vo výške 13,50 Eur. K uplatneniu tohto nároku priložil podrobný popis o tom, aký druh písomnosti doručoval, komu ju doručoval a aký konkrétny výdavok bol vynaložený na doručovanie týchto písomností. Súd preto považoval tieto hotové výdavky za preukázané a preto ich priznal vo výške 13,50 Eur.
Poplatky za súčinnosť súd priznal v uplatnených výškach, pretože v spise boli zažurnalizované vyhotovené súčinnosti do banky a do informačného systému ohľadne vlastníctva motorových vozidiel povinného.
Celková výška trov exekúcie, ktorú súd priznal exekútorovi a na ktorú zaviazal oprávneného pozostáva z paušálnej odmeny za výkon exekučnej činnosti vo výške 83,- Eur z krátených hotových výdavkov (poštovné a poplatky) vo výške 14,40 Eur a DPH vo výške 19,48 Eur, predstavuje sumu 116,88 Eur.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie n i e j e prípustné.