Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Cob-20-2020.pdf
PDF · 99.84 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: MONY spol. s r. o., Hlavná 1, Pohronský Ruskov, IČO: 34 096 779, zastúpený: JUDr. Irena Sopková, s. r. o., Dvořákovo nábrežie 7529/4E, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 48 301 728, proti žalovanému: Česká spořitelna, a. s., Olbrachtova 1929/62, Praha 4, IČO: 452 44 782, zastúpený: Aldertree legal s. r. o., Hlavné námestie 5, Bratislava, IČO: 35 908 891, substitučne zastúpený: JUDr. Vladimír Ivančo, advokát, Hlavné námestie 5, Bratislava, o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 15C/369/2015 - 1171 zo dňa 15. 08. 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd m e n í rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 15C/369/2015 - 1171 zo dňa 15. 08. 2019 tak, že žalobu z a m i e t a a žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o podanej žalobe žalobcu zo dňa 21. 05. 2015 pôvodne o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy, neskôr o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam tak, že špecifikované nehnuteľnosti vo výroku I. napadnutého rozsudku nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy č. ZN2257/09/LCD uzavretej v V. dňa 22. 07. 2014 medzi žalovaným Českou spořitelnou, a. s., Praha 4, Olbrachtova 1929/62, a žalobcom MONY s. r. o., Hlavná 1, Pohronský Ruskov, vklad ktorej bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Levice, katastrálny odbor Levice sp. zn. V3977/2014, v prospech žalovaného Českej spořitelne, a. s., Praha 4, Olbrachtova 1929/62, a záložné právo z takejto záložnej zmluvy tu nie je. Druhým výrokom napadnutého rozsudku rozhodol o priznaní náhrady trov konania žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 3 ods. 1, § 22 ods. 2, § 39, § 151a, § 151b ods. 1, 2, 3, § 151h ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 13 ods. 1, 2, 3, 4, § 133 ods. 1, 2, 3, § 135a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka.
3. V odôvodnení tohto rozhodnutia ďalej poukázal na to, že súd preskúmal uzavretú záložnú zmluvu z hľadiska tvrdení žalobcu o tom, že je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva personálne prepojenie strán sporu spoločnosti A. I., a. s., ako aj ďalších obchodných spoločností. Za žalobcu konal v čase uzavretia záložnej zmluvy
ako štatutárny orgán Y. P., ktorý bol zároveň aj štatutárnym orgánom dlžníka. Podľa názoru súdu a s prihliadnutím na skutočnosť, že v čase uzavretia záložnej zmluvy uzavrel už Y. P. zmluvu o prevode obchodného podielu žalobcu, je tak zrejmé, že takáto osoba konala v rozpore so záujmami žalobcu, v zmysle § 135a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, pretože ten z takéhoto právneho úkonu nemal žiaden prospech. Takýto právny úkon bol urobený len v prospech žalovaného a dlžníka, a preto z uvedených dôvodov je takýto úkon neplatný pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na konštatovanie súdu o neplatnosti záložnej zmluvy preto rozhodol o tom, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, a že takéto právo neexistuje.
4. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že záložná zmluva je neplatná, pretože neobsahuje všetky zákonné náležitosti, súd prvej inštancie poukázal na to, že zo záložnej zmluvy jasne vyplýva kto je dlžníkom záložnej zmluvy a taktiež obsahuje označenie zmluvných strán, označenie predmetu zálohu, ako aj označenie pohľadávky ktorej splnenie záloh sleduje. Taktiež osoby konajúce za žalovaného pri podpise záložnej zmluvy boli na takéto konanie oprávnené, poverením bez akéhokoľvek územného obmedzenia. Konanie Y. P. pri podpise záložnej zmluvy, bez jeho schválenia valným zhromaždením v rozpore s čl. 9 bod 2 písm. l, taktiež nespôsobuje neplatnosť záložnej zmluvy, nakoľko podľa ust. § 13 a § 133 Obchodného zákonníka akékoľvek obmedzenie štatutárneho orgánu konať za právnickú osobu, ktoré aj bolo zverejnené, je neúčinné voči tretím stranám. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol dôvody pre ktoré nevykonal navrhnuté dokazovanie.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a súčasne žalobcu zaviaže k povinnosti nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného a odvolacieho konania. Ako dôvody podaného odvolania uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. V obsahu podaného odvolania žalovaný ďalej uviedol, že nesúhlasí s napádaným rozsudkom v celom rozsahu, t. j. žalovaný odvolaním napáda výrok I. a výrok II. napádaného rozsudku. Považuje celý napádaný rozsudok za nesprávny a nezákonný, a preto navrhuje, aby odvolací súd napádaný rozsudok zmenil a žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol. Zároveň si uplatňuje nárok na náhradu trov konania (trovy konania pred súdom prvej inštancie a trovy odvolacieho konania) vo výške 100 %. Dlžník a žalobca patrili do tej istej ekonomickej skupiny spoločností: Dlžník a žalobca patrili do tej istej ekonomickej skupiny spoločnosti, preto je ich konanie (vrátane uzavretia Záložnej a mandátnej zmluvy) potrebné posudzovať s prihliadnutím na záujmy celej ekonomickej skupiny a nie izolovane len z pohľadu žalobcu. K prevodu väčšinového obchodného podielu v spoločnosti žalobcu na nového vlastníka došlo až po uzavretí Záložnej a mandátnej zmluvy: Zmluva o prevode väčšinového obchodného podielu v spoločnosti žalobcu na nového vlastníka nebola uzavretá dňa 19. 06. 2014, ako tvrdí súd prvej inštancie v napádanom rozsudku, ale až dňa 17. 07. 2014, kedy zmluvu podpísala druhá zmluvná strana. K účinnému prevodu väčšinového obchodného podielu došlo v súlade s ustanovením § 115 Obchodného zákonníka až zápisom prevodu do Obchodného registra dňa 25. 07. 2014. t. j, po uzavretí Záložnej a mandátnej zmluvy zo dňa 22. 07. 2014. Žalovaný sa v súvislosti s uzavretím Záložnej a mandátnej zmluvy nesprával nedbalo alebo v rozpore s dobrými mravmi: K predĺženiu splatnosti úverov poskytnutých dlžníkovi došlo na základe dôkladného zváženia a vyhodnotenia dostupných informácií o aktuálnej ekonomickej situácii dlžníka. Žalovaný v tomto konaní jednoznačne preukázal, že postupoval pri uzatváraní Záložnej a mandátnej zmluvy na majetok žalobcu štandardne, zákonne, v súlade s platným právom a v súlade s dobrými mravmi, a preto nie je daný žiaden dôvod na určenie neplatnosti Záložnej a mandátnej zmluvy ani na odopretie výkonu záložného práva z dôvodu konania žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré označuje uzatvorenie záložnej zmluvy za rozporné s dobrými mravmi, zásadným spôsobom popiera zmysel a účel jedného zo základných zabezpečovacích inštitútov používaných na štandardnom finančnom trhu poskytovania komerčných úverov podnikateľom, a to nielen bankami, ale aj inými veriteľmi. Je absolútne bežné, že iný subjekt zo skupiny dlžníka poskytne banke zabezpečenie vo vzťahu k záväzkom dlžníka. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď konštatoval, že Záložná a mandátna zmluva je neplatná aj z toho dôvodu, že konanie pána P., ako štatutárneho orgánu (konateľa) žalobcu, pri uzatváraní Záložnej a mandátnej zmluvy bolo v rozpore s ustanovením § 22 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Súd prvej inštancie sa v napádanom rozsudku vôbec nezaoberal a nevysporiadal so zásadnou argumentáciou žalovaného o tom, že aj žalobca mal prospech z úveru zabezpečeného záložným právom na základe Záložnej a mandátnej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania, keďže od dlžníka získal úver vo výške 1 000 000 eur, ktorý v čase zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam žalobcu nebol splatený. Poskytnutie pôžičky dlžníkom v prospech žalobcu jednoznačne preukazuje, že bolo aj v záujme žalobcu, aby žalovaný predĺžil splatnosť úverov poskytnutých dlžníkovi. V prípade, ak by nedošlo k predĺženiu splatnosti úverov, dlžník by bol povinný splatiť úvery poskytnuté žalovaným v roku 2014, čo by nepochybne vyvolalo aj potrebu splatenia pôžičky poskytnutej dlžníkom žalobcovi, a to v plnej výške 1 000 000 eur. Jednou z podmienok predĺženia splatnosti úverov bolo aj zriadenie záložného práva na majetok žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že záver súdu prvej inštancie o tom, že nebolo v záujme žalobcu, aby zriadil záložné právo v prospech žalovaného na zabezpečenie úverov poskytnutých dlžníkovi je nesprávny. Výkon záložného práva z dôvodu nesplnenia zabezpečenej povinnosti dlžníkom je naplnením zákonného zmyslu a legitímneho účelu záložného práva, a preto výkon záložného práva v takomto prípade nemožno považovať za zneužitie práva, ktoré je zakázané ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
6. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V obsahu podaného vyjadrenia poukázal na to, že má za to, že súd správne vyhodnotil dôkazy, keď skonštatoval, že dlžník neuzatváral záložnú zmluvu v záujme žalobcu, ale len vo svojom vlastnom záujme. Ako vyplynulo z výpovede svedkov, ktoré súd vôbec nezobral do úvahy, pán P. a pán E. hovorili o predaji mlynov už začiatkom roku 2014 a dňa 11. 06. 2014 valné zhromaždenie žalobcu udelilo súhlas s prevodom obchodného podielu. Pán P. podpísal zmluvu o prevode obchodného podielu dňa 19. 06. 2014 v V. a následne tieto zmluvy doručoval pánovi E., ktorých ich podpísal dňa 17. 07. 2014 v W.. Návrh na zápis zmeny do obchodného registra bol doručený príslušnému súdu dňa 22. 07. 2014, zmena bola zapísaná dňa 25. 07. 2014. Z uvedeného je zrejmé, že pán P. v čase podpisu záložnej zmluvy (dňa 24. 07. 2014 a nie dňa 22. 07. 2014 ako uvádza žalovaný) už vedel, že prevedie obchodný podiel na pána E. a aj napriek tomu sa dohodol so žalovaným na uzavretí záložnej zmluvy. Žalobca má za to, že p. P. jednoznačne konal v rozpore s dobrými mravmi, keď bez vedomia nového majiteľa žalobcu podpísal záložnú zmluvu na nehnuteľný majetok žalobcu. Žalobca má za to, že žalovaný nekonal v súlade so zákonom o bankách, nekonal riadne a včas. Naopak svojim konaním nepriamo potvrdil existenciu nadštandardných vzťahov medzi ním a dlžníkom, keď bez akýchkoľvek sankcií akceptoval porušovanie úverových povinností zo strany dlžníka (neuzatvorenie záložnej zmluvy v stanovenom termíne, nepodanie návrhu na vklad v stanovenom termíne, nezriadenie záložného práva v stanovenom termíne, nepreukázanie vzniku záložného práva v stanovenom termíne). Ako je zrejmé, žalovaný nemal ani problém s antidatovaním záložných zmlúv. Žalobca sa preto stotožňuje s vyjadrením súdu, že celé konanie dlžníka a žalovaného bolo v rozpore s dobrými mravmi. Súd poukázal na to, že svedkovia boli, resp. sú v pracovnom pomere alebo obdobnom pomere k žalobcovi, alebo boli jeho štatutárnym orgánom. Žalobca má za to, že odôvodnenie nedôveryhodnosti všetkých svedkov týmto argumentom nemôže obstáť. V konaní nebolo preukázané, že by mali svedkovia osobný záujem na predmetnej veci a prípadný úspech alebo neúspech žalobcu v tejto veci sa ich žiadnym významným spôsobom nedotkne.
7. K podanému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v obsahu, ktorého poukázal na ním špecifikované odvolacie dôvody v podanom odvolaní a na zdôraznenie ďalej uviedol, že v čase uzavretia Záložnej a mandátnej zmluvy zo dňa 22. 07. 2014 žalovaný nevedel a ani nemohol vedieť, že pán P. sa rozhodol previesť väčšinový obchodný podiel v spoločnosti žalobcu na spoločnosť ovládanú JUDr. E. (spoločnosť A. V. Z., s. r. o.). To, že tretie strany poskytujú zabezpečenie záväzkov z úverov poskytnutých nespriazneným dlžníkom je absolútne štandardné a zákonom aprobované konanie. Žalovaný v čase podpisu Záložnej a mandátnej zmluvy zo dňa 22. 07. 2014 nevedel a ani nemohol vedieť o prevode väčšinového obchodného podielu na nového vlastníka, keďže k zápisu tohto prevodu
do verejného obchodného registra došlo až dňa 25. 07. 2014, kedy sa predmetný prevod väčšinového obchodného podielu stal zároveň právne účinným. Zmena v osobe väčšinového spoločníka žalobcu (záložcu) v čase uzavretia Záložnej a mandátnej zmluvy nemôže byť dôvodom neplatnosti Záložnej a mandátnej zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré označuje uzatvorenie záložnej zmluvy za rozporné s dobrými mravmi, zásadným spôsobom popiera zmysel a účel jedného zo základných zabezpečovacích inštitútov používaných na štandardnom finančnom trhu poskytovania komerčných úverov podnikateľom, a to nielen bankami, ale aj inými veriteľmi. Z napádaného rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie potrestal žalovaného za to, že sa žalovaný rozhodol predĺžiť splatnosť úverov poskytnutých dlžníkovi a zabezpečiť tieto úvery záložným právom na majetok žalobcu. Súd prvej inštancie pritom vôbec neskúmal, či takéto rozhodnutie žalovaného bolo legitímne s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu a zákonnú povinnosť žalovaného postupovať pri výkone bankovej činnosti obozretne, neohrozovať bezpečnosť a stabilitu banky a zohľadňovať a zmierňovať riziká. V čase uzavretia zmluvy o prevode väčšinového obchodného podielu v spoločnosti žalobcu zo dňa 17. 07. 2014 boli v katastri nehnuteľností ako aj v Notárskom centrálnom registri záložných práv niekoľko mesiacov registrované záložné práva na hnuteľný aj nehnuteľný majetok žalobcu, ktoré zabezpečovali pohľadávky žalovaného z úverov poskytnutých dlžníkovi. Z uvedeného je zrejmé, že JUDr. E. si pred nadobudnutím väčšinového obchodného podielu v spoločnosti žalobcu musel byť vedomý toho, že majetok spoločnosti žalobcu je zaťažený záložnými právami v prospech žalovaného. Žalovaný tiež súdu preukázal, že postup JUDr. E. a pána P. naznačuje, že od začiatku konali v zhode s cieľom poškodiť žalovaného a pripraviť ho o možnosť uspokojiť svoje legitímne úverové pohľadávky z majetku dlžníka, resp. z poskytnutého zabezpečenia.
8. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca následne nevyjadril.
9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach podaného odvolania žalovaným a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a teda rozhodol o zmene napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP.
10. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že v posudzovanom prípade odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie neposkytuje jasné a presvedčivé argumenty svedčiace v prospech vydania rozhodnutia, ktorým by žalobe vyhovel, napriek tomu, že zistený skutkový stav možno považovať za dostačujúci.
11. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie konštatoval absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy zo dňa 22. 07. 2014 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. V. Y., uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, a to z dôvodu existencie preukázaného rozporu s dobrými mravmi.
12. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pojem dobrých mravov zákon bližšie nevymedzuje, pôjde teda o individuálne posúdenie obsahu alebo účelu právneho úkonu, podľa konkrétnych okolností z hľadiska jeho rozporu so základnými v spoločnosti všeobecne uznávanými a platnými normami. Výklad inštitútu dobrých mravov musí byť v úplnom súlade so základnými právami a slobodami zaručenými Ústavou SR a Listinou základných práv a slobôd, ako aj medzinárodnými dohodami o ochrane ľudských práv, najmä z ústavným princípom rovných práv. Pojem dobré mravy v obchodnom práve nie je možné zamieňať so všeobecnou úpravou upravenou v Občianskom zákonníku. Vo vzťahu k zásadám poctivého obchodného styku a k obchodným zvyklostiam sú dobré mravy všeobecným pojmom morálky, pojmom dobrých mravov a zásady poctivého obchodného styku a zvyklostí patria do kategórie mimo právnych pojmov a sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie, zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti. V porovnaní s § 3 OZ, ktorý zakazuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, v prípade ust. § 265 Obch. z. ide o konkretizáciu a prispôsobenie tohto pojmu na oblasť obchodných vzťahov. V prípade § 265 nemôže ísť o rozpor s dobrými mravmi vôbec, ale vždy musí byť preukázaný zreteľný rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Iná situácia je pri posudzovaní ust. § 39 OZ o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý platí aj pre obchodné-záväzkové
vzťahy. To znamená, že aj v rámci obchodných vzťahov je neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Aj keď mnohé konkrétne porušenia dobrých mravov sa budú prekrývať s porušením zásad poctivého obchodného styku, pojem dobré mravy je obsahovo širší ako pojem zásady poctivého obchodného styku. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 je absolútnou neplatnosťou, ktorá pôsobí priamo zo zákona a od začiatku. Právne účinky neplatnosti zasahujú aj do vecno-právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe neplatného právneho úkonu. Podľa názoru odvolacieho súdu konanie Y. P., ako konateľa žalobcu a predsedu predstavenstva žalovaného, pri uzavretí jednak záložnej ako aj mandátnej zmluvy, možno považovať za právne relevantné a v súlade s ust. § 133 ods. 3 a § 13 ods. 4 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých je akékoľvek obmedzenie konateľského oprávnenia voči tretím osobám neúčinné. V prípade obmedzenia takéhoto konateľského oprávnenia spoločenskou zmluvou, však nie je vylúčená trestnoprávna zodpovednosť takéhoto konateľa, resp. oprávnenie spoločnosti domáhať sa od konateľa náhrady škody v zmysle ust. § 135a ods. 2 Obch. zák. Rozpor s dobrými mravmi nie je možné vidieť pri konaní Y. P. ani v tom, že žalobca uzavretím záložnej a mandátnej zmluvy nezískal žiadne výhody, resp. tieto výhody získal len dlžník a veriteľ ako žalovaný, nakoľko pri uvedenej argumentácii súdu prvej inštancie je nutné vychádzať zo samotného princípu záložného práva ako takého, upraveného v ust. § 151a Občianskeho zákonníka, ktorým sa vlastník nehnuteľnosti zaväzuje, že svoju nehnuteľnosť neprevedie pokiaľ nebude pohľadávka, či už jeho alebo tretej osoby splnená. Samotný princíp záložného práva teda nevytvára podmienky na konštatovanie o možnosti existencie výhody záložcu, pokiaľ prejaví vôľu založiť vznik záložného práva.
13. V ďalšom odvolací súd zastáva názor, zhodne ako súd prvej inštancie, že z obsahu záložnej zmluvy je nepochybné označenie strán, taktiež táto zmluva obsahuje všetky podstatné a zákonné náležitosti, v zmysle ktorých ju možno považovať za platne uzavretú.
14. S poukazom na uvedené teda odvolací súd dospel k záveru, že konštatované konanie Y. P., pri podpisovaní zmluvy o zriadení záložného práva, nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., na základe čoho nie je možné vyvodiť, že sa jedná o absolútnu neplatnosť posudzovanej zmluvy o zriadení záložného práva.
15. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa ust. § 388 CSP, a to tak, že žalobu zamietol, keďže nezistil dôvody na potvrdenie a ani zrušenie napadnutého rozhodnutia.
16. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 a § 255 CSP tak, že tieto priznal plne úspešnému žalovanému, o výške ktorých rozhodne podľa ust. § 262 CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).