Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoSr-3-2021.pdf
PDF · 97.78 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoSr/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej vo veci žalobkyne A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. X, E., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Vladimír Filičko, PhD., s.r.o., so sídlom Kováčska 28, Košice, IČO: 52 253 791, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 9. júna 2021 č.k. 13Csr/1/2018-207
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie rozsudkom uvedeným v záhlaví zrušil Rozhodcovský rozsudok sp, zn. SR 00463/16 zo dňa 15.7.2016 vydaný Stálym rozhodcovským súdom, so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava a priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tvrdením, že rozhodcovský rozsudok sa vzťahuje k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 6.2.2015, ktorá napriek identifikovaniu žalobkyne prostredníctvom identifikačného čísla, ktoré používala ako živnostníčka, má charakter zmluvy spotrebiteľskej, pretože v skutočnosti žalovaným poskytnutý spotrebiteľský úver nesúvisel s výkonom jej podnikania, ale tento požadovala ako súkromná fyzická osoba. Poukázala na to, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX neobsahuje náležitosti obligatórne vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch týkajúce sa splatnosti úveru a splátok, úrokovej sadzby, ročnej percentuálnej miery nákladov, preto je v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. úver poskytnutý na základe tejto zmluvy považovaný za úver bez úrokov a bez poplatkov. Uviedla, že k zmluve o úvere s ňou žalovaný uzavrel aj rozhodcovskú zmluvu, ktorá však nemá charakter individuálneho zmluvného dojednania, ale bola jej predložená ako vopred pripravený zmluvný formulár, ktorý predstavuje čo do obsahu neprijateľné zmluvné podmienky. Neprijateľnosť a teda neplatnosť rozhodcovskej zmluvy odôvodňovala zjavnou nerovnováhou v právnom postavení zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorému bolo vnútené znenie zmluvných podmienok neumožňujúcich žiadnu voľbu o tom, či prípadný spor medzi spotrebiteľom a dodávateľom prebehne na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde. Na základe neplatnej zmluvy nemohol byť vydaný ani rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa domáhala, uvádzajúc tiež, že tento rozsudok je nezákonný aj z dôvodu, že rozhodcovský súd ju zaviazal ako spotrebiteľku na plnenie, ktoré odporuje zákonu i dobrým mravom, pretože nevzal do úvahy právnu úpravu vzťahujúcu sa na spotrebiteľské úvery.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že jeho v poradí prvý zamietavý rozsudok zo dňa 11.9.2019 bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach 9CoCsr/3/2019 zo dňa 30.11.2020 z dôvodu, že žalobkyni v dôsledku nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci nebola priznaná ochrana ako spotrebiteľke, lebo súd vychádzal z nesprávneho názoru, že medzi sporovými stranami bol založený obchodnoprávny vzťah vyplývajúci z postavenia žalobkyne ako podnikateľky. Pri opätovnom rozhodnutí súd vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu berúc na zreteľ rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 38Csp/59/2019 zo dňa 27.2.2020, ktorým bolo vyhovené návrhu žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX potom, čo súd vyhodnotil uvedenú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, z ktorej nevznikol veriteľovi (žalovanému) nárok na úroky a poplatky a súčasne rozhodcovský rozsudok č. 00463/16 zo dňa 15.7.2016 hodnotil ako nulitný právny akt, ktorý nezakladal prekážku právoplatne rozhodnutej veci, lebo rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť spor medzi stranami sporu pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie vychádzal z aplikácie ustanovení § 52, §53 OZ, § 39 OZ, § 1 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, § 1, § 2 zákona č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 228 Civilného sporového poriadku (CSP). Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci výkonu svojho podnikania, a veriteľ v snahe vyhnúť sa aplikácii ustanovení zákona na ochranu spotrebiteľa, predložil jej na podpis zmluvu obsahujúcu vopred sformulované vyhlásenie, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon podnikania.
Súd prvej inštancie v ďalšom odkázal na rozhodovaciu prax súdov, ktoré dospeli k záveru, že na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy nemožno v žiadnom prípade vychádzať len zo všeobecného vyhlásenia o poskytnutí úveru na výkon podnikania, lebo odpoveď na otázku, či má zmluva o úvere charakter spotrebiteľský alebo nespotrebiteľský, nemožno vyvodiť z prehlásenia dlžníka, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania bez akýchkoľvek iných dôkazov, keď len púhe označenie inej osoby IČO-m nevedie k záveru, že zmluva sa týka podnikania dlžníka. Ako nulitný právny akt hodnotil rozhodcovský rozsudok č. 00463/16 zo dňa 15.7.2016, lebo rozhodcovský súd nemal danú právomoc v konaní so žalobkyňou ako spotrebiteľkou a bol vydaný v rozpore so zákonom č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, z ktorých dôvodov žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok zrušil. O náhrade trov konania rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP priznajúc plne procesne úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
Proti tomuto rozsudku podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP odvolanie žalovaný, uvádzajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam a jeho rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Vyhodnotenie rozhodcovskej zmluvy ako neplatnej považoval za mylné, lebo rozhodcovská zmluva obsahovala ustanovenia o možnosti zmluvných strán obrátiť sa aj na všeobecný súd, teda nebola daná len výlučná príslušnosť rozhodcovského súdu, pričom žalobkyňa nevyužila možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, ak sa cítila byť dotknutá jej znením na svojich právach. Poukázal na niektoré rozhodnutia súdov prvej inštancie založených na tom, že pokiaľ bola rozhodcovská zmluva uzavretá na samostatnej listine, predstavovala individuálnu zmluvnú dohodu, a ak v nej bolo jasne upravené, že nároky vyplývajúce zo sporov týkajúcej sa zmluvy o úvere sa môžu riešiť tak pred rozhodcovským súdom, ako aj súdom všeobecným, žalobkyňa mala právo kedykoľvek sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje nároky. Argumentoval, že v prípade začatia konania na rozhodcovskom súde podľa návrhu žalovaného síce žalobkyňa strácala právo výberu všeobecného súdu, no nejednalo sa o aplikáciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, ale o rešpektovanie zásady zákazu litispendencie, keď nemôže prebiehať súčasne konanie pred rozhodcovským súdom aj súdom všeobecným. Odvolateľ zdôraznil, že rozhodcovské konanie nie je vylúčené ani v spotrebiteľských sporoch, čo vyplývalo tak z § 4 ods. 2 písm. r) pôvodného zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., ako aj z § 9 ods. 2 písm. v) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch aktuálne platnej právnej úpravy, a konanie pred rozhodcovským súdom vo veciach spotrebiteľov umožňuje aj Smernica č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere zaväzujúca členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov. Tvrdil, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorila rozhodcovskú zmluvu na samostatnej listine oddelenej od zmluvy o úvere, podpisom potvrdila, že súhlasí s uzavretím tejto zmluvy a bola poučená o dôsledkoch jej uzatvorenia,
čo je zrozumiteľný, vážny a určitý prejav vôle žalobkyne, z ktorých dôvodov navrhoval rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec ba ďalšie konanie.
Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zopakovala svoju argumentáciu, že zrušenia rozhodcovského rozsudku sa domáhala pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, lebo rozhodcovská zmluva je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a . rozhodcovský súd priznal plnenie, na ktoré veriteľ nemal nárok z dôvodu, že úver je bezúročný a bez poplatkov, teda vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznila, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný podľa zákona č. 244/2002 Z.z., aj keď sa mal aplikovať zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a aj v prípade rozhodcovského rozsudku vydaného v sporoch so spotrebiteľom podľa zákona č. 335/2014 Z.z. je podľa § 45 citovaného zákona možnosť zrušiť taký rozsudok, ak bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, či nesprávneho právneho posúdenia veci ako tomu bolo v jej prípade. Považovala za nesporné, že zmluva o úvere č. 901302504 zo dňa 6.2.2015 vo vzťahu ku ktorej bol vydaný sporný rozhodcovský rozsudok je spotrebiteľským úverom, čo znamená, že rozhodcovský súd a žalovaný nepostupovali v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 335/2014 Z.z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Poukázala na ustálenú judikatúru v otázke formulárovo upravenej rozhodcovskej zmluvy, ktorá je v zásade vždy považovaná za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok založených na nevyváženosti vzájomného vzťahu, keď na priamo predtlačenej formulárovom znení rozhodcovskej zmluvy je určený rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený konať v otázke sporov vyplývajúcich zo zmluvy a možnosť výberu pre spotrebiteľa je potom iba zdanlivá. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa doložila rozsudok Krajského súdu v Košiciach 11CoCsp/54/2020 zo dňa 14.7.2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného súdu Košice I vo veci 38Csp/59/2019 z 27.2.2020 o povinnosti žalovaného na vydanie bezdôvodného žalobkyni, ktorý spor sa týkal totožnej zmluvy o úvere a na nej založenom rozhodcovskom rozsudku č. 00463/16 zo dňa 15.7.2016, ktorý je predmetom tohto konania. Navrhovala preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
Iné vyjadrenia v konaní podané neboli.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, odvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zhode s § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 14. septembra 2022 v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
Súd prvej inštancie vychádzal zo správne ustáleného skutkového stavu veci, ktorý vyhodnotil podľa správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem, dbajúc na zásadu viazanosti rozhodnutím súdu o rovnakej predbežnej otázke vo vzťahu medzi totožnými sporovými stranami. Odvolacie námietky žalovaného boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi riadne vysporiadal v preskúmavanom rozhodnutí, a skutočnosti ním uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu dospieť k inému právnemu záveru.
Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 27.2.2020 sp. zn. 38Csp/59/2019 v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach 11CoCsp/54/2020 zo dňa 14.7.2021 bolo právoplatne rozhodnuté o nároku žalobkyne proti žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.689 eur s úrokmi z omeškania, ktorý nárok okrem iného vyplýval zo zmluvy o úvere č. 90132504 zo dňa 6.2.2015. V uvedenom konaní súd ako predbežnú otázku posudzoval charakter uzavretej úverovej zmluvy, ako aj platnosť a účinnosť rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava sp. zn. SR00463/16 dňa 15.7.2016, týkajúceho peňažného záväzku žalobkyne z uvedenej úverovej zmluvy. V zmienenom konaní tak prvoinštančný, ako aj odvolací súd dospeli k zhodnému záveru, že posudzovaná zmluva o úvere má charakter zmluvy spotrebiteľskej a pre absenciu náležitosti zmluvy vyžadovaných zákonom č.129/2010 Z.z. a ustanovení na ochranu spotrebiteľa sa považuje za zmluvu bez úroku a bez poplatkov. Súdy v uvedenom spore tiež ustálili, že k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 6.2.2015 uzavretá rozhodcovská zmluva z rovnakého dňa je neplatným právnym úkonom z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok, preto rozsudok sp. zn. SR00463/16 zo dňa 15.7.2016 založený na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy je nulitným právnym aktom vydaný orgánom, ktorý na to nedisponoval právomocou, z ktorého dôvodu nepredstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
Napriek skutočnosti, že posudzovanie platnosti rozhodcovskej zmluvy a zákonnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava sp. zn. SR00463/16 dňa 15.7.2016 bolo súdmi riešené len ako predbežná otázka vo vzťahu k samotnej žalobe na plnenie, nie je prípustné v zmysle zásady „ne bis in idem“ (nie dvakrát o tej istej veci) vyjadrenej aj v § 230 CSP, aby táto predbežná otázka bola súdom vyhodnotená inak, v konaní medzi totožnými stranami sporu o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vychádzajúceho zo zhodných skutkových okolností. Bolo by v rozpore so zásadami právneho štátu, ak by otázka významnú pre rozhodnutie vo veci samej vychádzajúcu zo zhodných skutkových okolností medzi totožnými stranami sporu mohla byť hodnotená odlišným spôsobom (R 110/03, NS SR sp. zn. 3Cdo/42/2006). Pre vyhodnotenie toho, či existuje prekážka veci právoplatne rozhodnutej nie je významné, ako bolo v predošlom prípade po právnej stránke vo veci rozhodnuté, ako bol právne posúdený skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania, a táto prekážka je tu daná aj v prípade, ak bol určitý skutkový dej vyhodnotený nesprávne alebo neúplne (R 15/2010). Posúdenie predbežnej otázky sa neodrazí vo výroku súdneho rozhodnutia, čo však neznamená možnosť zvrátenia, odchýlenia, zmeny od jej právneho posúdenia vychádzajúceho z totožných skutkových okolností a skutkového deja, ako je tomu aj v uvedenom prípade. Tak v konaní Okresného súdu Košice I sp. zn. 38Csp/59/2019 o vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj v preskúmavanom konaní (13Csr/1/2018) o zrušenie rozhodcovského rozsudku, sa žaloba vzťahuje k totožnej úverovej a rozhodcovskej zmluve, a na ich základe vydanom rozhodcovskom rozsudku, ničotnosť ktorého je odôvodnená zhodnými skutkovými okolnosťami (porušenie zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, neprijateľnosť zmluvných podmienok, neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a teda nedostatok právomoci rozhodcovského súdu), proti ktorým veriteľ (žalovaný) uplatňuje zhodnú obranu (individuálne zmluvné dojednania, určitá a zrozumiteľná vôľa žalobkyne uzavrieť zmluvu o úvere ako podnikateľ a jej slobodné rozhodnutie o uzavretí rozhodcovskej zmluvy s jednoznačne formulovanou možnosťou voľby súdu u toho, kto bude žalobcom v spore, a teda platnosť rozhodcovskej zmluvy). Niet tak pochybností, že o platnosti rozhodcovskej zmluvy a na jej základe vydanom rozhodcovskom rozsudku je záväzne rozhodnuté, a týmto právnym posúdením vyplývajúcim z právoplatne skončenej veci Okresného súdu Košice I sp. zn. 38Csp/59/2019, je súd viazaný aj v tomto spore, v ktorom nedošlo k žiadnej zmene skutkových okolností, ktoré by dovoľovali odchylné právne posúdenie rozhodcovského rozsudku. Právna istota predpokladá rešpektovanie princípu konečnej povahy súdnych rozhodnutí, keď žiadna zo strán nemá možnosť žiadať o preskúmanie právoplatného vykonateľného rozsudku len za účelom, aby sa domohla nového posúdenia veci, či iného rozhodnutia. Existencia odlišného pohľadu na rovnakú záležitosť nie je dôvodom na iné a nové rozhodnutie vo veci. Konajúci súd tak ani nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, v ktorom sa rieši otázka majúca prejudiciálnu súvislosť s riešením daného prípadu. V zmysle § 228 ods. 1 CSP je výrok právoplatného rozsudku záväzný pre strany sporu, aj pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami po právoplatnosti rozsudku. Nakoľko všetky sporné okolnosti vo vzťahu medzi dotknutými stranami sporu boli vyriešené už v právoplatne ukončenom konaní, na ktoré správne nadväzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci, odvolacie námietky žalovaného nemohli privodiť zmenu rozhodnutia v tejto veci v jeho prospech. Z uvedených dôvodov bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený, vrátane zákonu zodpovedajúceho výroku o náhrade trov konania.
Odvolateľovi, ktorý nebol v konaní o opravnom prostriedku úspešný, nepatrí právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré boli priznané v celom rozsahu procesnej úspešnej žalobkyni v súlade s § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).