Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/62/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci žalobcu MONDO MARKETING, SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Tomášikova 58/A, Prešov, IČO: 36494127, právne zastúpeného PRK Partners s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, Bratislava, IČO: 35 978 643, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 24.09.2019 číslo: 102231788/2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 23.05.2019 číslo: 101234393/2019, na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu Daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2013 v zmysle o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 103062208/2016 zo dňa 04.05.2016. Správca dane na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou a nových zistení vo vyrubovacom konaní vydal dňa 02.10.2018 v zmysle a Daňového poriadku rozhodnutie č. 101945139/2018 za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2013, ktorým určil rozdiel dane v celkovej hodnote 15 140,74 EUR, a nepriznal nadmerný odpočet vo výške 58,95 EUR uvedený v daňovom priznaní a určil vlastnú daňovú povinnosť vo výške 15 081,79 EUR, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 08.10.2018. Žalobca podal dňa 07.11.2018 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 24.04.2019 č. 100957809/2019 tak, že rozhodnutie správcu dane, potvrdil. Vydané rozhodnutie sa stalo právoplatné dňom 02.05.2019 a vykonateľné dňom 18.05.2019.

2. Následne správca dane ako prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie dňa 23.05.2019 číslo: 101234393/2019, ktorým podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 Daňového poriadku uložil žalobcovi pokutu vo výške 4 287, eur za správny delikt podľa Daňového poriadku za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2013 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal uplatniť podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (zákon o dani z pridanej hodnoty).

3. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 154 ods. 1 písm. g), § 155 ods. 1 písm. f), ods. 2, § 155 ods. 5, § 155 ods. 7 Daňového poriadku, § 161 Daňového poriadku.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 08.10.2018 /deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní/ predstavovala 0,00%. Vzhľadom k tomu, že trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 10 %, správca dane uložil pokutu vo výške 10 % ročne zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní. Pokutu vypočítal následne: 15 140,74 EUR x 10% x 1034 počet dni omeškania 365/366 = 4 287,50 EUR, pokuta po zaokrúhlení 4 287,50 EUR

5. Voči predmetnému rozhodnutiu správca dane podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

6. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 24.09.2019 číslo: 102231788/2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 23.05.2019 číslo: 101234393/2019 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku, ktorým bola podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 Daňového poriadku za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku uložená pokuta v sume 4 287,50 eur za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2013 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, žalobcovi potvrdil.

7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na obsah odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, popísal stručne priebeh administratívneho konania pred správcom dane, zosumarizoval skutkové zistenia správcu dane, stotožnil sa s ich právnym hodnotením a svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami §154 ods. 1 písm. a), § 155 ods. 1 písm. f) bod 4, § 155 ods. 2, ods. 5, ods. 7, ods. 13 Daňového poriadku.

8. Konštatoval, že správca dane rozhodnutím č. 101945139/2018 zo dňa 2.10.2018, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 100957809/2019 zo dňa 24.4.2019, určil žalobcovi. podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku rozdiel v sume 15 140,74 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2013. Pretože si žalobca uplatnil nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov, dopustil sa správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku. Správca dane bol preto povinný uložiť žalobcovi pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 Daňového poriadku. Túto povinnosť si rozhodnutím č. 101234393/2019 zo dňa 23.5.2019 splnil. Rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101945139/2018 zo dňa 2.10.2018, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 100957809/2019 zo dňa 24.4.2019, nadobudlo právoplatnosť 2.5.2019. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo teda vydané na základe právoplatného rozhodnutia. Ani žaloba podaná proti tomuto rozhodnutiu nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia o uložení pokuty. v znení neskorších predpisov rieši situáciu vo vzťahu k uloženej pokute pre prípady, ak dôjde novým právoplatným rozhodnutím k zmene vyrubeného rozdielu dane alebo sumy nároku podľa osobitných predpisov, v Daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že ak bude rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane zrušené, bude z úradnej moci zrušená aj uložená pokuta.

9. Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval pri uložení pokuty v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a všetky námietky žalobcu považoval za neopodstatnené.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

10. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 02.12.2019 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane.

11. Uviedol, že žalované rozhodnutia boli vydané na podklade rozhodnutí o vyrubení dane, pričom dôvody uloženia pokuty ako aj výška sa v zmysle § 155 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku bezprostredne odvíjajú od týchto rozhodnutí o vyrubení dane. Žalobca zdôraznil, že rozhodnutia o vyrubení dane sú nezákonné, a preto podnikol potrebné kroky na preukázanie ich nezákonnosti, t.j. podal žalobu. Žalobca preto považuje žalované rozhodnutia za predčasne vydané s ohľadom na nezákonnosť rozhodnutí o vyrubení dane ako podkladových rozhodnutí, za nezákonné pre absenciu relevantného právneho titulu.

12. Navrhol rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane zrušiť a priznať žalobcovi trovy konania.

Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného vo vyjadrení k žalobe

13. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril listom zo dňa 23.06.2020, v ktorom uviedol, že dôvody žaloby sa zhodujú s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov č. 101234393/2019 zo dňa 23.5.2019, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2013 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona o dani z pridanej hodnoty .

14. Žalovaný konštatoval, že sa s dôvodmi žaloby, ktoré sa zhodujú s námietkami uvedenými v odvolaní, vysporiadal v žalovanom rozhodnutí. Žalovaný znova uvádza, že správca dane rozhodnutím č. 101945139/2018 zo dňa 2.10.2018, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 100957809/2019 zo dňa 24.4.2019, určil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku rozdiel v sume 15 140,74 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2013. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.5.2019. Následne správca dane rozhodnutím č. 101234393/2019 zo dňa 23.5.2019 uložil žalobcovi pokutu, ktorá bola potvrdená rozhodnutím žalovaného č. 102231788/2019 zo dňa 24.9.2019. Podkladom pre uloženie pokuty bolo právoplatné rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane. Toto rozhodnutie bolo teda v čase vydania rozhodnutia o uložení pokuty platné a účinné (aj v tomto čase stále je) a žiadnym orgánom nebola spochybnená jeho zákonnosť. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný konštatovanie žalobcu uvedené v žalobe, že rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane sú nezákonné, za predčasné. Ani podanie žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane nie je dôvodom zrušenia rozhodnutia o uložení pokuty a ani dôvodom na prerušenie konania. Správca dane pri ukladaní pokuty postupoval v súlade so zákonom, a to konkrétne s § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 Daňového poriadku, podľa ktorého je povinný uložiť daňovému subjektu pokutu. Spochybňovať zákonný postup správcu dane, teda postup podľa § 155 ods. 13 Daňového poriadku v prípade, ak by došlo k zrušeniu rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, je neopodstatnené. Na základe uvedeného žalovaný konštatuje, že rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101234393/2019 zo dňa 23.5.2019 a rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102231788/2019 zo dňa 24.9.2019 boli vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, a navrhuje zamietnuť žalobu v celom rozsahu.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného

15. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 13.08.2020 uviedol, že zotrváva na svojej pozícii, že žaloba je dôvodná a existujú dôvody pre zrušenie žalovaných rozhodnutí.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

16. Podľa (ďalej len „") každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

18. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

19. Podľa v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).

20. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

21. Podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto uplatní si nárok podľa osobitných predpisoví) vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov,

22. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Daňového poriadku správca dane vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti92a) zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu92b) uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní,

23. Správny súd posúdil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že so všetkými právne relevantnými a podstatnými námietkami sa žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí dôsledne vysporiadal. Nie je úlohou správneho súdu opakovať odpovede na tieto žalobné námietky, pokiaľ sa s totožnými odvolacími námietkami dostatočne vysporiadal žalovaný v rámci odvolacieho konania. Správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu ako odvolateľa. S právnym posúdením, ako aj právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil.

24. Predmetom preskúmania v tomto konaní bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 24.09.2019 číslo: 102231788/2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 23.05.2019 číslo: 101234393/2019 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku, ktorým bola podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 Daňového poriadku za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku uložená žalobcovi pokuta v sume 4 287,50 eur za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2013 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona o dani z pridanej hodnoty.

25. Žalobca namietal, že žalované rozhodnutia boli vydané na podklade rozhodnutí o vyrubení dane, ktoré sú napadnuté správnou žalobou vo veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. , preto považuje žalované rozhodnutia za predčasne vydané, s ohľadom na nezákonnosť rozhodnutí o vyrubení dane ako podkladových rozhodnutí pre absenciu relevantného právneho titulu.

26. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o uložení pokuty v sume 4 287,50 eur za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2013 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona o dani z pridanej hodnoty a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru o dôvodnosti uloženia pokuty.

27. Správny súd z úradnej činnosti zistil, že vo veci sp.zn. vedenej na Krajskom súde v Prešove sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.04.2019, ktorým rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101945139/2018 zo dňa 02.10.2018 (rozhodnutie správcu dane), ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 15 140,74 €, t.j. nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2013 v sume 58,95 € a vyrubil daň v sume 15 081,79 € žalobcovi, potvrdil. Žalobca písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa 04.07.2019 podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle z dôvodov uvedených v tomto návrhu. Uznesením sp.zn. -142 zo dňa 17.12.2019

správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodov, že neboli splnené podmienky uvedené v . Predmetom preskúmania bolo v tomto konaní rozhodnutie, ktorým správca dane podľa a Daňového poriadku určil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume 15 140,74 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2013, nadmerný odpočet nepriznal v sume 58,95 € a vyrubil daň v sume 15 081,79 € a to z dôvodu, že žalobca nepostupoval v zmysle zákona o DPH, nakoľko dostatočne nepreukázal splnenie podmienok trojstranného obchodu, na ktorý sa vzťahuje oslobodenie od dane. Z uvedeného dôvodu správca dane vyhodnotil nákupy tovarov od dodávateľov žalobcu ako dvojstranný obchod a žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť daň pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku, tzn. v štáte, ktorý pridelil daňovému subjektu identifikačné číslo pre daň. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. -168 zo dňa 20. januára 2022 žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal argumentujúc, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane; dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov; nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu rozhodnutie správcu dane potvrdil.

28. V predmetnej právnej veci bol podľa názoru správneho súdu presne a nadovšetku pochybnosť zistený skutkový stav, na základe ktorého mohol správca dane a žalovaný v súlade so zákonom konštatovať spáchanie správneho deliktu žalobcom a takto zistený skutkový stav má oporu v administratívnom spise.

29. Žalovaný ako odvolací orgán sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu v odvolaní, pokiaľ ide o úplné zistenie skutkového stavu veci, zistenia protiprávneho konania zo strany žalobcu, preskúmania tvrdení o procesných vadách v postupe správcu dane.

30. K námietke predčasnosti rozhodnutia a povinnosti rešpektovať a dodržiavať vzťah tzv. závislých rozhodnutí, ktoré sú vzájomne podmienené v následnom poradí, správny súd uvádza, že nie je opodstatnená. Správny súd poukazuje na právoplatnosť rozhodnutia správcu dane č. 101945139/2018 zo dňa 2.10.2018, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 100957809/2019 zo dňa 24.4.2019, určil žalobcovi podľa a v znení neskorších predpisov rozdiel v sume 15 140,74 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2013. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.5.2019. Navyše Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. -168 zo dňa 20. januára 2022 žalobu o preskúmanie zákonnosti uvedených rozhodnutí zamietol. Pri existencii materiálneho podkladu (teda právoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane) pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt, nie je ani prípadné prebiehajúce súdne konania prekážkou v ďalšom postupe správcu dane, ktorý má byť zavŕšený vydaním rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt. Správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že ani podanie ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žaloba o zrušenie rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, nepredstavuje okolnosť, pre ktorú by bolo nevyhnutné prerušiť konanie o ukladaní sankcie za tento správny delikt.

31. Z obsahu rozhodnutia správcu dane zo dňa 23.05.2019 je zrejmé, že je v ňom označenie ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva, aké konanie žalobcu je správnym deliktom spolu so skutkovou podstatou tohto deliktu, ďalej ustanovenie zákona, podľa ktorého bola ukladaná pokuta za správny delikt (§ 155 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku), uvedená je konkrétna výška pokuty. V odôvodnení potom správca dane vysvetlil na základe čoho dospel k záveru o spáchaní deliktu žalobcom, k čomu mal k dispozícii materiálne podklady, a to právoplatné rozhodnutie zo dňa 2.10.2018 o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty v konkrétnej výške za konkrétne zdaňovacie obdobie, a v ktorom aj popísal spôsob zistenia výšky pokuty použitím právneho predpisu v nadväznosti na zistenia úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Následne sa žalovaný s týmto rozhodnutím a jemu predchádzajúcim postupom správcu dane stotožnil, považoval ho súladný so zákonom a s odvolacími námietkami žalobcu sa vysporiadal a vyhodnotil ich ako nedôvodné. Absencia precízneho vysvetlenia a úvah ohľadom výšky uloženej pokuty ešte aj z iných pohľadov, než striktne zákonných, ktoré aplikoval správca dane v situácii, akou bola táto, že výška pokuty vyplýva z až matematicky presného vzorca, podľa názoru správneho súdu nemôže mať dopad na zákonnosť tohto rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutia tak netrpia vadou nepreskúmateľnosti, či nezrozumiteľnosti.

32. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené v až e) . Správny súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, mal jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Správny súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa . Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov.

33. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolanie zamietol a rozhodnutie správcu dane potvrdil.

34. Správny súd preto nevidel dôvod spochybniť záver o tom, že podmienky na uložené pokuty za správny delikt boli v čase jej uloženia splnené.

35. Z tohto dôvodu správny súd nezistil danosť žiadneho z dôvodov pre zrušenie napadnutých rozhodnutí uvedených v a namietaných v správnej žalobe žalobcom, preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

36. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keď žalobca nebol v spore úspešný a zároveň neboli splnené ani podmienky .

37. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p..