Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-394-2015.pdf
PDF · 115.71 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/394/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci navrhovateľa: U. A., Q.. A.., A. A. M. X, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporkyni: J. Š., G.. XX.XX.XXXX, K. Q.. P. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátna občianka SR, o zaplatenie 101,97 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 30,97 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 30,97 eur od 28.03.2014 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti návrh zamieta.
Odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Písomným návrhom na začatie konania zo dňa 23.07.2015, doručeným súdu dňa 14.08.2015, sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporkyni bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 101,97 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 101,97 eur od 28.03.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že s odporkyňou uzavrel zmluvu č. Q., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporkyni SIM kartu, ktorá umožňuje odporkyni využívať telekomunikačné služby, poskytované navrhovateľom, a k tejto priradil účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Ďalej navrhovateľ uviedol, že sa domáha nároku vo výške škody voči odporkyni, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie I. N., a to vo výške 71,- eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t. z. predstavuje jeho škodu, ktorú mu odporkyňa spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporkyňa si bola v zmysle dodatku vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu, uvedenú v čl. 1 bod 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa odporkyňa zaviazala užívať služby po dobu, dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte spôsobenej
skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve, do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti odporkyňou. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú mu odporkyňa spôsobila, je nasledovný: akciová cena 9,- eur, predajná cena 80,- eur, poskytnutá zľava 71,- eur a uplatnená škoda 71,- eur. Ďalej navrhovateľ uviedol, že odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 38,97 eur, vyfakturovaných v období 2013/12-2014/01. Preto pokusom o pokonávku zo dňa 13.03.2014 oznámil odporkyni sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 8,- eur odpísaná, a preto si ju navrhovateľ v konaní neuplatnil. Odporkyňa na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Navrhovateľ si úroky z omeškania uplatnil s odkazom na Všeobecné podmienky, čl. 11, bod 11.14, a to počnúc dňom, nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. odo dňa 28.03.2014. Z vyššie uvedeného dôvodu žiadal, aby mu súd priznal za neuhradené služby sumu vo výške 30,97 eur a sumu 71,- eur, ktorú si v konaní uplatňuje vo výške škody a ktorá mu podľa jeho názoru preukázateľne vznikla. V prípade ak súd, vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu, hodné osobitného zreteľa, bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva výšku škody znížiť, mu súd prizná.
Odporkyňa sa k návrhu a jeho prílohám, ktoré jej boli doručené náhradným spôsobom dňa 17.03.2016, v súdom určenej lehote písomne nevyjadrila a zostala absolútne procesne nečinná.
Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. a ust. § 156 ods. 1 a 3 O.s.p., vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 05.04.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli dňa 24.03.2016.
Súd tak na základe navrhovateľom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b) ZEK, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa ust. § 44 ods. 1 ZEK, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ust. § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ust. § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z., účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. Q., uzavretej v súlade s ust. § 44 ZEK dňa 09.12.2013, navrhovateľ zapožičal odporkyni 1 ks SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, priradil k nej telefónne číslo XXXXXXXXXX a zaviazal sa aktivovať odporkyni účastnícky program „Mobilný internet Štart“, sprístupniť a poskytovať jej v zmluve a vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s. (ďalej len „VP“) špecifikované služby. V zmysle zmluvy o poskytovaní verejných služieb sa odporkyňa zaviazala dodržiavať VP ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zároveň sa odporkyňa zaviazala platiť cenu za zriadenie a poskytovanie dohodnutých služieb podľa Cenníka navrhovateľa (čl. 2 bod 2.2 a čl. 11 bod 11.1 VP).
V zmysle medzi účastníkmi uzavretého dodatku k zmluve zo dňa 11.12.2013, č. Q., sa navrhovateľ zaviazal aktivovať odporkyni účastnícky program „Mobilný internet Štart“ a súčasne predať telekomunikačné zariadenie zn. Huawei E3131 za zľavnenú kúpnu cenu 9,- eur. (čl. 1 dodatku) Týmto došlo medzi účastníkmi konania zároveň aj k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa ust. § 588 OZ, ktorej predmetom bol predaj uvedeného telekomunikačného zariadenia za cenu 9,- eur.
Ust. čl. 2 predmetného dodatku k zmluve upravovalo práva povinnosti navrhovateľa a odporkyne. Odporkyňa sa medzi inými povinnosťami v bode 2.3 zaviazala po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku a) zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu podľa zmluvy ako účastník služieb mu poskytovaných navrhovateľom prostredníctvom SIM karty a po celú dobu bez prerušenia využívať tieto služby, a to v súlade so svojimi záväzkami a zároveň neuskutočniť žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu), pričom za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č. 351/2011 Z. z., b) nepožiadať o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (pokiaľ mu takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takomto prípade je povinná bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú alebo deaktivovanú SIM kartu), c) nedopustiť sa takého konania, alebo nedať svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporkyne, ku ktorým sa zaviazala v dodatku alebo zmluve, alebo na základe ktorého by bol navrhovateľ oprávnený jej v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, d) mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu), že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka, uvedeného v bode 2.2 tohto článku, e) včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje peňažné záväzky voči navrhovateľovi a včas a riadne uhrádzať navrhovateľovi iné platby, ktoré je povinná platiť navrhovateľovi, a to aj v prípade, ak sa nejedená o peňažné záväzky voči navrhovateľovi, avšak je povinná ich uhradiť navrhovateľovi alebo prostredníctvom navrhovateľa tretej osobe.
V ust. čl. 2 bod 2.5 písm. b) dodatku si účastníci ďalej dohodli, že ak odporkyňa počas doby viazanosti, uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku, poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom podľa zmluvy v znení dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby
viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je povinná uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 71,- eur, pričom zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou, t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT odporkyni. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne navrhovateľovi samotným porušením povinnosti odporkyne, a to v okamihu porušenia povinnosti odporkyňou, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku.
Podľa ust. čl. 2 bod 2.6 dodatku účastník (odporkyňa) súhlasí s tým, že ak počas doby platnosti dodatku dôjde na základe jej žiadosti, alebo z dôvodov jej zavinenia, k dočasnej deaktivácii jej pridelenej SIM karty, a v dôsledku toho k obmedzeniu alebo k prerušeniu poskytovania služieb podľa zmluvy, že doba, po ktorú nebude z týchto dôvodov používať tieto služby, sa jej nezapočíta do doby viazanosti. Táto skutočnosť nezbavuje účastníka jeho povinnosti zaplatiť navrhovateľovi za túto dobu cenu služieb, pokiaľ mu táto povinnosť v zmysle zmluvy vznikne, ani povinnosti plniť svoje záväzky dohodnuté v písmenách a) a c) bodu 2.3 tohto článku.
Súd, vychádzajúc v ďalšom z obsahu ust. čl. 1 bod 1.2, v spojení s ust. čl. 2 bod 2.5 písm. b) dodatku nemal dôvodné a závažné pochybnosti o pravdivosti skutkového tvrdenia navrhovateľa, že predajná (štandardná) cena telekomunikačného zariadenia zn. Huawei E3131, v čase uzavretia dodatku k zmluve, bola u navrhovateľa vo výške 80,- eur s DPH.
Platobné podmienky, čas a spôsob úhrady ceny za poskytované služby upravoval čl. 11 VP. Podľa bodu 11.8 tohto článku navrhovateľ po skončení zúčtovacieho obdobia, priradeného účastníkovi, vystaví faktúru - daňový doklad, ktorou vyúčtuje ceny poskytnutých služieb počas zúčtovacieho obdobia. Lehota splatnosti faktúry je 14 dní odo dňa jej vystavenia. V zmysle bodu 11.14 tohto článku má navrhovateľ nárok na úrok z omeškania vo výške, stanovenej zákonom, z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej služby až do jej zaplatenia.
Podľa ust. čl. 4 bodu 4.1 VP zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy zaniká: a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo navrhovateľa, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. b) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto Všeobecných podmienkach, resp. v zákone č. 351/2011 Z. z., právo na úhradu ceny poskytnutej služby, administratívnych, či iných poplatkov podľa Cenníka, v lehote splatnosti podľa čl. 11 bod 11.8 Všeobecných podmienok.
Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. c) pod písm. cb) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto Všeobecných podmienkach, resp. v zákone č. 351/2011 Z. z., právo na dočasné prerušenie alebo obmedzenie poskytovania služby účastníkovi, z dôvodu neuhradenia splatnej ceny za poskytnuté služby podľa bodu 1 písm. b) tohto článku, najneskôr v lehote 1 deň po dátume splatnosti ceny za poskytnuté služby (prerušiť alebo obmedziť poskytovanie služby môže navrhovateľ až do zaplatenia ceny alebo do zániku zmluvy).
Zároveň mal súd z vykonaného dokazovania za nesporne preukázané, že navrhovateľ v zmysle vyššie uvedených platobných podmienok vyúčtoval odporkyni faktúrami: č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.12.2013, splatnou dňa 31.12.2013 v sume 26,48 eur a č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.01.2014, splatnou dňa 31.01.2014 v sume 12,49 eur, cenu služieb celkovo vo výške 38,97 eur podľa uvedenej zmluvy č. Q. a v zmysle cenníka navrhovateľa.
Navrhovateľ vyzval odporkyňu pokusom o pokonávku zo dňa 13.03.2014 na zaplatenie faktúr za obdobie 12/2013 v sume 26,48 eur a 01/2014 v sume 12,49 eur, celkovo v sume 38,97 eur. Ďalej navrhovateľ odporkyňu upozornil, že je povinná z dôvodu porušenia zmluvných povinností podľa dodatku k zmluve zaplatiť zmluvnú pokutu/náhradu škody v celkovej výške 867,29 eur. Tieto pohľadávky navrhovateľ žiadal uhradiť najneskôr do 27.03.2014.
Súd mal tak za preukázané, že navrhovateľovi vznikol voči odporkyni nárok na zaplatenie doposiaľ neuhradenej ceny poskytnutých služieb, v súlade s vyššie uvedenou zmluvou, VP a vyššie uvedenými faktúrami, pri súčasnom zohľadnení odpísanej časti pohľadávky vo výške 8,- eur, spolu vo výške 30,97 eur, a preto mu priznal voči odporkyni nárok na zaplatenie sumy 30,97 eur, keďže nevyšlo najavo, že by odporkyňa do dňa rozhodnutia súdu tento svoj záväzok splnila.
Navrhovateľ si v ďalšom v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy spolu vo výške 71,- eur, ktorý skutkovo vymedzoval ako nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku porušenia povinností odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, pričom výška škody mala zodpovedať výške poskytnutej zľavy z predajnej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, pri zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve, do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti odporkyňou, t. j. sume 71,- eur.
Súd na tomto mieste považuje za potrebné vyjadriť sa bližšie k predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 OZ. Týmito sú protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie.
Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne, je potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola uložená povinnému subjektu. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať.
Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí
Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností, ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody, existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade spája.
Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie, ako psychický vzťah, musí zahŕňať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie.
Poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny, nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť (exculpovať) musí preukázať, že škodu nezavinil.
Navrhovateľ uvádzal, že protiprávne konanie odporkyne spočíva v tom, že táto porušila svoje povinnosti a riadne neplatila za poskytované služby, a tak nedodržala lehotu viazanosti 24 mesiacov podľa dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Následkom tohto, a teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním vznikla škoda, ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v cene mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia, a to akciovej cene, za ktorú bol tento predaný odporkyni, a predajnej
skutočnej cene, pričom škodu si uplatnil v zníženej výške, pri zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve, do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti odporkyňou.
Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru, že nie sú splnené uvedené podmienky, a nie je tak daná ani zodpovednosť odporcu za škodu, ktorú si uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní.
V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa, nesúceho dôkazné bremeno, bolo preukázané, že odporkyňa porušila svoju povinnosť uhrádzať cenu na základe zmluvy poskytnutých služieb riadne a včas. Ďalej však navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu viazanosti 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb je uvedený v ust. čl. 4 VP, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa ust. § 40 ods. 2 OZ sa písomne uzavretá dohoda môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb nepreukázal.
Pokiaľ sa týka vzniku škody, ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, podľa navrhovateľa mu vznikla škoda, ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako navrhovateľom deklarovanú trhovú cenu. Účel, sledovaný navrhovateľom podaným návrhom, bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia tak nie je následkom (tvrdeného, ale nie celkom preukázaného) protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporkyňou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu.
S vyššie uvedeným záverom je zároveň spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporkyňou, s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. V ďalšom súd poukazuje na to, že škoda, ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového stavu poškodeného - navrhovateľa, mala vzniknúť vtedy, keď navrhovateľ predal odporkyni podľa dodatku zľavnený mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie. Až následne odporkyňa nedodržala svoju povinnosť a riadne neplatila za služby, poskytované navrhovateľom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetku vo sfére navrhovateľa, keď poskytol zľavu na mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a až po uplynutí času došlo k porušeniu povinnosti odporkyne riadne platiť za služby v rokoch 2013 a 2014, ako vyplýva z pokusu o pokonávku a z predložených faktúr. Teda z časového hľadiska navrhovateľ zamieňa príčinu s následkom, inak povedané, najskôr malo dôjsť k následku (vzniku škody) a potom k príčine (protiprávnemu konaniu).
Súd tak v dôsledku nepreukázania predpokladov vzniku zodpovednosti odporkyne za navrhovateľom tvrdenú škodu, návrh v časti o zaplatenie sumy 71,- eur, spolu s jej uplatneným príslušenstvom, úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 71,- eur od 28.03.2014 do zaplatenia, zamietol.
Na tomto mieste súdu nedá neuviesť, že spôsob, akým si navrhovateľ uplatnil uvedený žalovaný nárok, sa súdu javí ako účelový, v snahe obísť zákaz ďalšieho používania zmluvných podmienok, ktoré boli súdmi judikované ako neprijateľné (§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Aj keď navrhovateľ skutkovo vymedzuje žalovaný nárok ako nárok na náhradu škody, v zásade sa však domáha akoby zmluvnej pokuty, ktorá zodpovedá zľave z cenníkovej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia.
Navrhovateľovi vzniklo, v súlade s ust. čl. 11 bod 11.14 VP, právo na úroky z omeškania vo výške, stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ust. § 517 ods. 2 OZ, v spojení s ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z., účinnom od 01.02.2013. Súd
pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že odporkyňa sa dostala do omeškania s platením sumy za poskytnuté služby, t. j. sumy 30,97 eur, prvým dňom po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými navrhovateľ vyúčtoval odporkyni cenu poskytnutých služieb, v zmysle uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Nakoľko si však navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania až od 28.03.2014 a vo výške 5,25 % ročne, súd mu, viazaný rozsahom návrhu, s poukazom na ust. § 153 ods. 2 O.s.p., priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 30,97 eur od 28.03.2014 do zaplatenia.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pričom vychádzal zároveň z toho, že odporkyňa bola nepochybne úspešná v pomerne väčšej časti veci (69,63 %). [percentuálny úspech navrhovateľa = 30,97 eur / 101,97 eur = 30,37 %; úspech odporkyne 69,63 % = 100 % - úspech navrhovateľa 30,37 %] Z tohto dôvodu jej vzniklo proti navrhovateľovi právo na náhradu pomernej časti trov konania. Toto právo si však v súlade s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. neuplatnila, a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že odporkyni ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ust. § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.