Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_54Er-641-2014.pdf
PDF · 69.04 KB
Case nature
Area
Subarea
54Er/641/2014
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR - Ministertvo vnútra SR, Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, IČO: 00 151 866, Kollárova 31, Trnava, proti povinnej:U.. J. S., nar. XX.XX.XXXX, G. D. XXX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Lucia Baničová, B.S. Timravy 1, Trnava, o vymoženie 230 EUR, trovami predchádzajúceho konania vo výške 16 Eur a trov exekúcie o námietkach povinného proti exekúcii takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava poverením č. 5207 121497 zo dňa 16.04.2014 v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), poveril súdneho exekútora JUDr. Lucia Baničová vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, č.k. ORPZ-TT-ODI2-631/2012 zo dňa 06.08.2012.
Poverený súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil pohľadávku oprávneného a predbežné trovy exekúcie, alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesla námietky proti exekúcii, alebo aby do 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesla námietky proti trovám exekúcie.
Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 19.05.2014 doručené dňa 09.06.2014. Povinný podal námietky proti exekúcii na pošte dňa 17.06.2014 t.j. v zákonnej lehote. Súdny exekútor podanie následne predložil tunajšiemu súdu na rozhodnutie.
Povinný v námietkach uvádza zo dňa 17.06.2014, že v prílohe preposiela odvolací list voči exekučnému titulu Okresného riaditeľstva PZ v Trnave. Taktiež uvádza, že nepovažuje za priestupok skutočnosť, ktorá bola príčinou dopravnej nehody. Bol to mikrospánok, ktorý je niekedy nevyspytateľný. Okrem toho nikomu nespôsobil žiadnu škodu a škoda, ktorá vznikla povinnému na jeho aute, sa neradí do kategórie sebapoškodzovania. Sám povinný má z dôvodu laxného prístupu zdravotného personálu v Trnavskej nemocnici následky. Povinný vlastní iba akcie z kupónovej privatizácie. Oprávnený doručil súdu vyjadrenie k námietkam dňa 06.08.2014. V námietkach oprávnený uvádza, že zo zistených skutočností jednoznačne vyplýva, že v rámci prejednania priestupku dňa 06.08.2012 povinný nežiadal doručiť vydané Rozhodnutie o priestupku č. ORPZ-TT-ODI2-631/2012 (je to uvedené v časti „rozhodnutie dostanú), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.08.2012, vykonateľnosť dňa 21.08.2012. Na základe uvedeného je možné tvrdiť, že povinný sa vzdal možnosti podať riadny opravný prostriedok voči predmetnému rozhodnutiu. Oprávnený taktiež uvádza, že žiadne odvolanie z toho dátumu nebolo doručené ani na Okresný dopravný inšpektorát OR PZ v Trnave ani na Krajský dopravný inšpektorát KR PZ v Trnave, jedná sa len o zavádzajúce informácie.
Podľa § 50 ods. 1 Ex. por., povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne....“
Súd preštudoval námietky povinného proti exekúcii, oboznámil sa s príslušným dôkazovým materiálom a k námietkam zaujal nasledovné stanovisko:
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).
V zmysle platných právnych predpisov je neprípustné, aby exekučný súd skúmal vecnú správnosť exekučného titulu, takýmto postupom by vážne porušil kogentné ustanovenia zabezpečujúce právnu istotu účastníkov civilného konania a v tomto prípade by tak v konečnom dôsledku ohrozil právo na súdnu ochranu oprávneného. Povinný môže v námietkach namietať iba skutočnosti (nie je pritom rozhodujúce, či ide o skutočnosti procesného alebo hmotného práva, oboje sú prípustné), ktoré nastali alebo vznikli po vydaní exekučného titulu. Naopak nemôže namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu a spochybňovať tak vecnú správnosť v tomto prípade už právoplatného rozhodnutia. Povinný všetky tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom či nadchádzajúcom, a ak tak opomenul, nemôže mu byť poskytnutá ochrana v exekučnom konaní, nakoľko exekučný súd nie je príslušný vecnú správnosť exekučného titulu či jeho súlad so zákonom spochybňovať. Pokiaľ ide o samotný exekučný titul, ktorý je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný rozsudok civilného súdu, exekučný súd ho môže preskúmavať len v rozsahu jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti.
Námietky považuje súd za neopodstatnené, dôvody v nich uvedené za irelevantné a nespĺňajúce zákonné predpoklady na vyhovenie námietkam. Súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by bola predmetná exekúcia neprípustná, a preto na základe preukázaných skutočností námietky povinného proti exekúcii v plnom rozsahu zamietol.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p.)
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p).