Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10C-241-2015.pdf
PDF · 82.03 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/241/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou v právnej veci navrhovateľa: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpeného spoločnosťou GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Vodná 3, Košice, proti odporcovi: L. A., U.. XX.XX.XXXX, U. R. E. XX, R., zastúpený opatrovníčkou N. D., D. Okresného E. R. H., o zaplatenie 1.539,97 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1.539,97 € s 5,15% úrokom z omeškania ročne od 22.8.2014 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania 92 € na účet navrhovateľa, č.ú.: XXXXXXXXXX/ XXXX a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 287,36 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 04.05.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie 1.539,97 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody za neoprávnený odber elektrickej energie.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 18.07.2014 bola vykonaná kontrola na odbernom mieste, o ktorej bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu. Navrhovateľovi vznikla škoda vo výške 1.539,97 eur, ktorú faktúrou č. 9914071262 vystavenou dňa 21.07.2014 a splatnou dňa 21.08.2014 faktruroval odporcovi. Odporca napriek výzvam zo strany navrhovateľa žalovanú pohľadávku neuhradil.
Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu, preto mu podľa § 29 ods. 2 O. s. p. ustanovil opatrovníčku N. D., D. Okresného E.N. R. H..
Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti opatrovníčky odporcu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Z protokolu o zistení neoprávneného odberu súd zistil, že zamestnanci navrhovateľa vykonali na odbernom mieste E. XX, R. u odberateľa L. A., č. odberného miesta XXXXXXXXXX, kontrolu. Na základe tejto kontroly zistili neoprávnený odber elektrickej energie bez platnej zmluvy.
Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom vyplynulo, že odber trval od 20.07.2011 do 18.07.2014, 1095 dní, 12 hodín denne. spotrebovaných tak bolo 7399,998 kWh. Navrhovateľovi vznikla škoda z neoprávnenej odobratej elektrickej energie vo výške 1.369,32 eur. Náklady na zistenie
neoprávneného odberu boli 36,64 eur a DPH z nákupnej ceny elektriny bola 134,01 eur. Celková dlžná suma bola vyčíslená na 1539,97 eur.
Dňa 21.07.2014 zaslal navrhovateľ odporcovi výzvu na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom. Oznámil mu, že na základe vykonanej kontroly dňa 18.07.2014 bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie a navrhovateľovi vznikla týmto škoda vo výške 1.539,97 eur. Zároveň ho vyzval na úhradu dlžnej sumy do 30 dní.
Dňa 08.09.2014 zaslal navrhovateľ odporcovi upomienku, ktorou ho žiadal o úhradu dlžnej sumy z neoprávneného odberu do 14 dní od obdržania upomienky.
Navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy do 14 dní pokusom o zmier zo dňa 14.10.2014. V prípade neuhradenej dlžnej sumy mal navrhovateľ vymáhať túto škodu súdnou cestou.
Podľa § 39 Zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo5. distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Podľa § 39 ods. 2 citovaného zákona pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z. z. škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je
a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.
Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z. z. celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov.
Podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z. z. denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu o napätí medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že
a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia, b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,
c) za odber elektrického výkonu (namerané štvrťhodinové maximum elektrického príkonu) sa považuje rezervovaný výkon; ak nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov, d) za dohodnutý rezervovaný výkon sa považuje hodnota nula kW.
Podľa § 1 ods. 5 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z. z. vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (účinného ku dňu vzniku omeškania) ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané dokazovanie súd mal v tomto prípade za preukázané, že návrh znejúci na uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť sumu 1.539,97 eur má oporu v zákone. Na základe zisteného skutkového stavu mal súd ďalej za preukázané, že neoprávneným odberom na odbernom mieste, ktoré bolo priradené k odporcovi vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 1.369,32 eur za neoprávnene odobratých 7.399,998 kWh za obdobie od 20.07.2011 do 18.07.2014. K neoprávnene odobratej elektrickej energii navrhovateľ pripočítal aj DPH z nákupnej ceny elektriny vo výške 134,01 eur a náklady spojené so zisteným neoprávneným odberom vo výške 36,64 eur. Napriek výzvam navrhovateľa na úhradu pohľadávky, odporca svoj dlh neuhradil. Súd poskytol ochranu navrhovateľovmu porušenému právu a zviazal odporcu na zaplatenie dlžnej sumy.
Keďže odporca sa dostal s plnením do omeškania, súd ho zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 3 ustanovení nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z:
a/ trovy právneho zastúpenia navrhovateľa, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej ku dňu vykonania úkonu právnej služby pozostávajú zo:
1/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 71,37 eur (bez DPH), vychádzajúc z hodnoty veci 1.539,97 eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 14.01.2015 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 28.04.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 05.04.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky),
2/ Režijný paušál - 2 x 8,39 eur + 1 x 8,58 eur, spolu 25,36 (§16 ods. 3 vyhlášky)
Trovy právneho zastúpenia 239,47 eur + 20 % DPH, t. j. spolu 287,36 eur
b/ Uhradený súdny poplatok za návrh vo výške 92 eur
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže odporca podať návrh na exekúciu.