Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/25/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta v trestnej veci odsúdeného U. N., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného U. N. proti uzneseniu Okresného súdu Komárno (ďalej len „súd I. stupňa") zo dňa 07.01.2016, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 05.04.2016, takto

rozhodol:

Podľa § 194 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku s a napadnuté uznesenie z r u š u j e a súdu prvého stupňa sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 362 odsek 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného U. N. (ďalej len „odsúdený“) na opätovné prejednanie veci, ktorá sa skončila právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. zo dňa 24.03.2015(ďalej len „trestný rozkaz“).

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že trestným rozkazom bol odsúdený uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní jeden rok, pričom trestné konanie sa proti odsúdenému viedlo ako proti ušlému. Odsúdený bol na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného súdom I. stupňa zadržaný v Chorvátsku a dodaný do výkonu trestu odňatia slobody. Súd I. stupňa konštatoval, že odsúdený v roku 1999 opustil spoločnú domácnosť, odišiel na neznáme miesto a odvtedy nezanechal na seba žiaden kontakt. S poukazom na túto okolnosť bolo dňa 16.12.2014 po odsúdenom vyhlásené pátranie za účelom jeho zadržania, avšak bezvýsledné. Následne dňa 29.01.2015 bol na odsúdeného vydaný príkaz na zatknutie a podľa oznámenia Interpolu z 25.03.2014 sa odsúdený na poslednej známej adrese nezdržiaval a odsťahoval sa do Chorvátska na neznámu adresu. Podľa oznámenia Interpol Záhreb mal odsúdený nahlásený pobyt na adrese v Chorvátsku a to od 24.04.2014 a súčasne Interpol Sarajevo ohlásil adresu odsúdeného v Bosne a Hercegovine. Odsúdený bol z týchto adries prevolávaný k svoju výsluchu v danej veci, avšak ani na jednej adrese písomnosti nepreberal. Z daného konania odsúdeného je zrejmé, že tento sa trestnému konaniu vyhýbal, po vyčerpaní všetkých procesných postupov sa nepodaril zabezpečiť jeho účasť na úkonoch v predmetnej veci a pri realizácii európskeho zatýkacieho rozkazu bol zistený ďalší pobyt odsúdeného v Chorvátsku. Preto boli splnené podmienky ustanovenia § 362 odsek 1 Trestného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu, v zákonnej lehote, podal sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že nemal v konaní možnosť realizovať právo na obhajobu osobne a bezprostredne, konanie proti ušlému možno vykonať až po vyčerpaní všetkých možností a zákonných nástrojov smerujúcich k zabezpečeniu prítomnosti obvineného. V jeho prípade však orgány činné v trestnom konaní a súd vychádzali pri nariadení konania podľa § 358 odsek 1 Trestného poriadku len z konštatovania, že sa nezdržiava v mieste svojho bydliska a jednotlivých správ Interpolu. Iba jednotlivé

správy Interpolu bez reálneho skúmania, či sa na uvedených adresách zdržiaval bez vykonania ďalších úkonov a opatrení, nemôže byť hodnoverne preukázaný jeho úmysel vyhýbať sa trestnému konaniu pobytom v cudzine. Nemal dôvod na vyhýbanie sa trestnému konaniu, pretože nemal vedomosť, že sa voči jeho osobe vedie trestné konanie, ani že je považovaný za ušlého. Poukázal na skutočnosť, že ustanovená obhajkyňa v nedostatočnej miere hájila jeho záujmy, čoho následkom bolo jednak uloženie nepodmienečného trestu a jednak nepodanie opravného prostriedku proti trestnému rozkazu, ktorým ho pripravila o možnosť priaznivejšieho rozhodnutia na hlavnom pojednávaní. Navyše namieta porušenie ustanovenia § 2 odsek 20 Trestného zákona (má na mysli pravdepodobne ustanovenia Trestného poriadku). Navrhol preto zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

Nadriadený súd, ktorému bola vec súdom I. stupňa predložená dňa 11.03.2016 na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného, pri rozhodovaní o nej podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému tento sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná.

Podľa § 358 odsek 1 Trestného poriadku konanie podľa ustanovenia tohto dielu možno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva.

Podľa § 360 Trestného poriadku konanie pred súdom sa vykonáva podľa ustanovení tohto dielu na návrh prokurátora, ktorý ho môže podať už v obžalobe alebo i bez takého návrhu na základe opatrenia predsedu senátu.

Podľa § 362 odsek 1 Trestného poriadku odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci pred súdom, v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358 odsek 1 Trestného poriadku do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone.

Podľa § 362 odsek 2 Trestného poriadku ak súd zistí splnenie podmienok podľa odseku 1 zruší skoršie rozhodnutia a pokračuje v konaní na podklade pôvodnej obžaloby, inak návrh zamietne.

Nadriadený súd po vykonaní svojej prieskumnej povinnosti zistil, že súd I. stupňa potom, čo orgány činné v trestnom vykonali konanie v tom čase obvineného U. N. ako proti ušlému, čo sa však dá zistiť výlučne z opatrenia o ustanovení obhajcu odsúdenému dňa 06.02.2015, na základe podanej obžaloby zo dňa 03.03.2015, ktorá obsahovala návrh v zmysle § 360 Trestného poriadku, vydal dňa 24.03.2015 trestný rozkaz. Tento podľa podmienok piateho dielu siedmej hlavy Trestného poriadku doručil v zmysle ustanovenia § 309 Trestného poriadku ustanovenej obhajkyni odsúdeného a trestný rozkaz nadobudol dňom 23.05.2015 právoplatnosť, pretože ani jedna z oprávnených procesných strán nepodala proti trestnému rozkazu opravný prostriedok. Z postupu súdu I. stupňa pri vydaní trestného rozkazu sa možno domnievať, že na základe návrhu v obžalobe vykonal pred súdom konanie proti odsúdenému ako proti ušlému a to na základe listinných dôkazov o pátraní po osobe odsúdeného, ktoré boli obsahom pridloženého spisového materiálu bez toho, aby sám iniciatívne vykonal k zisteniu aktuálneho miesta pobytu odsúdeného nejaké procesné úkony. Je potrebné uviesť, že na základe listinných dôkazov, ktoré obsahujú údaje o mieste predpokladaného pobytu odsúdeného v čase vykonávania úkonov orgánmi činnými v trestnom konaní sa možno celkom reálne domnievať, že odsúdený, v tom čase obvinený, sa pobytom v cudzine na niekoľkých miestach vyhýbal trestnému stíhaniu a je nesporné a preukázané, na základe listinných dôkazov popísaných aj v dôvodoch napadnutého uznesenia, že prítomnosť odsúdeného na úkonoch trestného konania v dôsledku jeho konania, nebolo možné zabezpečiť iba obyčajným predvolaním na tieto úkony. Aj podľa názoru krajského súdu v konaní bol dôvodne vydaný príkaz na zatknutie odsúdeného, v tom čase obvineného, za účelom zabezpečenia jeho prítomnosti na úkonoch trestného konania. Tak orgány činné v trestnom konaní a následne i súd I. stupňa však nepostupovali dôsledne pri zabezpečení prítomnosti odsúdeného na úkonoch trestného konania, keď týmto bolo známe miesto pobytu odsúdeného a za účelom zabezpečenia jeho prítomnosti na úkonoch trestného konania mali byť vykonané všetky dostupné procesné úkony, vrátane vydania európskeho zatýkacieho rozkazu postupom podľa zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze, ktorý ako je určite známe aj orgánom

činným v trestnom konaní a súdu, možno vydať nielen na účely výkonu uloženého trestu, ale aj v zmysle ustanovenia § 4 odsek 2 písmeno a/ citovaného zákona aj na účely trestného stíhania a o dôvod viac v tomto prípade, keď pobyt odsúdeného bol tak orgánom činným v trestnom konaní ako aj súdu I. stupňa známy, čo v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že tento bol na účely výkonu trestu, na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaný práve z územia Chorvátskej republiky a práve z vyššie spomínaných listinných dôkazov vyplýva, že odsúdený sa mal zdržiavať práve na území Chorvátska.

Nie je možné preto konštatovať, že by boli v danom prípade splnené podmienky ustanovenia § 358 odsek 1 Trestného poriadku na konanie proti ušlému, aj keď formálne tieto podmienky splnené boli, avšak treba prihliadať a predovšetkým zachovať a poskytnúť možnosť na uplatnenie na základné právo obvineného v trestnom konaní a to práva na obhajobu a predovšetkým práva na spravodlivý súdny proces vyjadrený a práva na súdnu ochranu podľa článku 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 36 odsek 1 Listiny základných práv a slobôd. V neposlednom rade je potrebné prisvedčiť argumentom sťažovateľa, že postupom súdu I. stupňa pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného boli porušené ustanovenia § 2 odsek 20 Trestného poriadku v súvislosti s ustanovením § 28 odsek 4, odsek 5 Trestného poriadku.

Podľa § 194 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 odsek 1 písmeno a/, písmeno d/ a písmeno f/, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 odsek 3 alebo 4, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodol pred ukončením výkonu trestu podľa § 446a odsek 3 alebo odsek 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa § 462.

Zo všetkých, vyššie uvedených dôvodov, nadriadený súd na podklade sťažnosti odsúdeného napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 194 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku zrušil a súdu prvého stupňa uložil, aby vo veci znovu konal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).