Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Ro/668/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom Panenská 7, Bratislava, zast.: JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát, so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovanému: K. Q., C.. XX.X.XXXX, D. S. I. XXX/XXX, B. v konaní o zaplatenie 1025,07 € s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 574,58 eur, spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 175,38 eur od 3.10.2013 až do zaplatenia a zo sumy 399,20 eur v sadze 5,5% ročne od 3.10.2013 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou, podanou dňa 28.8.2014, v znení upravujúceho podania zo dňa 19.5.2015 domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu 1025,07 € spolu 1/ so zmluvným úrokom 60% ročne zo sumy 434,63 € od 2.10.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 1552,14 € od 3.10.2013 2/ spolu so zmluvným úrokom 39% ročne zo sumy 399,20 € od 2.10.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5,5% ročne zo sumy 472,93 € od 3.10.2013 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní bol pasívny.

Pojednávania, nariadeného na deň 5.4.2016 sa žiaden z účastníkov nezúčastnil, neprítomnosť ospravedlnil iba právny zástupca žalobcu, preto súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a na ich základe zistil tento skutkový stav:

V žalobe a v doplňujúcom podaní zo dňa 19.5.2015 žalobca tvrdil a aj listinami preukázal, že žalobca so žalovaným uzavrel dve úverové zmluvy a to

1/ dňa 14.6.2012 zmluvu, týkajúcu sa sumy 509 € na nákup tovaru, ktorý mal žalovaný splatiť v 20 pravidelných mesačných splátkach po 40,84 €, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15.7.2012 a pri pravidelnom splácaní by bol úver splatený dňa 15.2.2014. Celková suma, ktorú mal žalovaný uhradiť, činila 816,80 €, pozostávajúcu zo sumy požičaných 509 € a zmluvne dohodnutých úrokov 307,80 €. Úver bol odfinancovaný dňa 15.6.2012 a bol vedený na úverovom účte XXXXXXXXXXXXXX, vs: XXXXXXXXXX.

Každá splátka zahŕňala časť úverovej istiny, časť zmluvného úroku a poplatok za poistenie. Ročná úrokové sadzba bola dohodnutá 60% ročne platná ku dňu podpisu zmluvy. Poistenie úveru nebolo dohodnuté.

Na priek tomu, že žalobca odfinancoval kúpu cenu tovaru, ktorý si žalovaný vybral, žalovaný na poskytnutom úvere uhradil do dňa mimoriadnej splatnosti úveru sumu v celkovej výške 333,62 €. Tieto úhrady boli započítané na úhradu splátok splatných v 07/2012 - 04/2013 vo výške 272,19 €, z toho úverová istina 74,37 € a zmluvné úroky 197,82 €, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 57,50 € a na poplatok za odklad dlžnej sumy 3,93 €.

Skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní so splácaním úveru, viedla žalobcu k tomu, že listom zo dňa 10.10.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 2.10.2013 v sume 552,14 € a požadoval jej vrátenie do 14 dní od doručenia oznámenia. Žalovaný bol upozornený na to, že dňom splatnosti úveru sa bude dlh úročiť úrokom z omeškania, ktorého sa žalobca domáha od 3.10.2013 až do zaplatenia a tiež 8,5% ročného úroku z omeškania od 3.10.2013 do zaplatenia.

Pohľadávka z titulu danej úverovej zmluvy činí 552,14 € a to zo sumy dlžných i zročných požičaných peňazí 434,63 € eura a sumy 82,61 € - dlžné zmluvné úroky a 34,90 € neuhradené náklady spojené s uplatnením pohľadávky zo dňa 2.5.2013 .

Zmluvný úrok v sadzbe 60% bol v sume 82,61 € vyrátaný iba za obdobie od 04/2013 - 09/2013, a preto sa žalobca domáha úroku 60% aj za obdobie od 2.10.2013 do zaplatenia.

2/ dňa 12.3.2013 uzavreli účastníci zmluvu, vedenú na úverovom účte žalobcu pod č. XXXXXXXXXXXXXX, týkajúcu sumy 399,20 € na nákup tovaru, ktorý mal žalovaný splatiť v 30 pravidelných mesačných splátkach po 21,03 €, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15.4.2013 a pri pravidelnom splácaní by bol splatený dňa 15.9.2015. Celková suma, ktorú mal žalovaný uhradiť, činila 630,90 €, pozostávajúcu zo sumy požičaných peňazí 399,20 € a zmluvne dohodnutých úrokov 231,70 €.

Každá splátka zahŕňala časť úverovej istiny a časť zmluvného úroku. Úver nebol poistený. Ročná úrokové sadzba bola dohodnutá 39% ročne platná ku dňu podpisu zmluvy.

Žalovaný na poskytnutom úvere neuhradil ani jednu splátku. Táto skutočnosť, že žalovaný so splácaním úveru ani nezačal, viedla žalobcu k tomu, že listom zo dňa 10.10.2013 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 2.10.2013 a od tohto dňa bol žalobca oprávnený účtovať žalovanému aj úrok z omeškania. Žalobca vyzval žalovaného, aby dlh vo výške 472,93 € zaplatil do 14 dní od doručenia oznámenia, čo sa nestalo.

Pohľadávka z titulu danej úverovej zmluvy činí 472,93 € a pozostáva zo sumy dlžných i zročných požičaných peňazí 399,20 € a sumy 73,73 € - dlžné zmluvné úroky.

Zmluvný úrok v sadzbe 39% zo sumy 399,20 bol vyrátaný iba za obdobie od 15.4.2013 do 15.9.2013 a preto sa žalobca domáha úroku 39% zo sumy 399,20 € aj za obdobie od 2.10.2013 až do zaplatenia a úroku z omeškania 5,5% zo sumy 472,93 € od 3.10.2013 do zaplatenia .

Žalovaný sa k žalobcom prezentovaným skutočnostiam nevyjadril a ani nariadeného pojednávania sa nezúčastnil.

Súd z listín, ktoré žalobca predložil súdu za účelom preukázania svojich tvrdení, zistil ich nasledujúci obsah (súd vyberá len to podstatné)

AD 1/

Z obsahu zmluvy zo dňa 14.6.2012 súd zistil že skutočne, žalobca v tento deň uzavrel so žalovaným zmluvu za účelom nákupu tovaru - televízora za kúpnu cenu 509 €, z ktorej predajcovi žalovaný nezaplatila žiadnu priamu platbu, takže kúpnu cenu prefinancoval žalobca predajcovi. Žalovaný sa zaviazal vrátiť uvedenú sumu v 20 splátkach po 40,84 € spolu s 60% ročným úrokom - fixným,

že prvá splátka mala byť zaplatená 15.7.2012 a každá ďalšia vždy do 15. dňa v mesiaci a posledná dňa 15.2.20145. RPMN je 79,57% a priemerná RPM 46,52 %. Celková čiastka, ktorú tak žalovaný mal zaplatiť na úvere činila 816,80 €.

Ako vyplynulo zo saldokonta žalovaného (čl. 39), na tomto úvere zaplatil 333,62 € pričom posledná úhrada bola dňa 21.1.2013.

Listom zo dňa 10.10.2013 (čl. 4) žalobca oznámil žalovanému, že tento úver sa s účinnosťou dňa 2.10.2013 stal splatným celý dlh v sume 552,14 € a má ho zaplatiť do 14 dní od doručenia výzvy.

Či a kedy bol list žalovanému doručený, žalobca nepreukázal.

AD 2/

Z obsahu zmluvy zo dňa 12.3.2013 (čl. 10) súd zistil že žalobca v tento deň uzavrel so žalovaným danú zmluvu za účelom nákupu tovaru - notebook.

Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému sumu 399,20 € nákup tovaru, ktorého cena bola v zmluve uvedená výškou 399,20 € , žalovaný nezložil žiadnu priamu platbu a teda kúpnu cenu vo výške 399,20 € prefinancoval predajcovi žalobca. Žalovaný sa zaviazal vrátiť uvedenú sumu v 30 splátkach po 21,03 € spolu s 39% ročným úrokom - fixným, prvá splátka mala byť zaplatená 15.4.2013, každá ďalšia vždy do 15. dňa v mesiaci a posledná dňa 15.9.2015. RPMN je 46,78% a priemerná RPMN 47,29 . Celková čiastka, ktorú tak žalovaný mal zaplatiť na úvere činila 630,90 €

Ako vyplynulo zo saldokonta žalovaného (čl. 44) , žalovaný na tomto úvere nezaplatil ani jednu splátku.

Listom zo dňa 10.10.2013 (čl. 9) žalobca oznámil žalovanému, že tento úver sa s účinnosťou dňa 2.10.2013 stal splatným celý dlh v sume 472,93 € a má ho zaplatiť do 14 dní od doručenia výzvy.

Či a kedy bol list žalovanému doručený, žalobca nepreukázal.

Na základe uvedeného možno túto vec uzavrieť konštatovaním, že v danom prípade úverovými zmluvami zo dňa 14.6.2012 a 12.3.2013 vznikol spotrebiteľský právny vzťah, upravený zákonom č. 129/2011 v znení účinnom ku dňu uzavretia týchto zmlúv.

Hlavný právny vzťah založený dvoma zmluvami o spotrebiteľskom úvere vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Úverová zmluva, uzavretá podľa § 497 musí zodpovedať kritériám zákona č. 129/2010 Z.z. a všeobecným ustanoveniam na ochranu spotrebiteľa upraveným v OZ, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto do úvahy (1. zákon o spotrebiteľských úveroch, 2. Občiansky zákonník, 3. ) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka.

Uvedené platí o to viac, že dňom 1.4.2015 sa stalo účinné ust § 52 ods. (2) Občianskeho zákonníka (ďalej len , podľa ktorého:

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva..

Podľa § 53 ods. 6) účinného v čase uzavretia zmluvy: Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Vychádzajúc z týchto ustanovení súd prejednávaný právny vzťah, založený zmluvami o sptrebiteľskom úvere zo dňa 14.6.2012 a 12.3.2013 posudzoval síce podľa zmluvného typu upraveného v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale ako druh zmluvy podliehajúci zákonnej úprave o spotrebiteľských úveroch a zákonnej úprave v Obč. zákonníku.

Súd z informácií, dostupných na stránkach MF SR a NBS zistil, že priemerná úroková miera úverov obchodných bánk pri spotrebiteľskom úvere podľa začiatočnej doby fixácie od 1 do 5 rokov bola júni roku 2012 v sadzbe 15,37% a RPMN u týchto úverov bola na úrovni 16,53%. Pri úvere z 12.3.2013 priemerná úroková miera úverov obchodných bánk pri spotrebiteľskom úvere podľa začiatočnej doby fixácie od 1 do 5 rokov bola v marci roku 2013 v sadzbe 14,89% a RPMN u týchto úverov bola na úrovni 16,15%.

Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ust. § 503 Obch. zák. (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obch. zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, a súd poukazuje v prvom rade na to, že obidve zmluvy boli uzatvorené s tým istým spotrebiteľom v časovom rozmedzí 9 mesiacov, výška úverov bola v porovnateľnej výške a porovnateľnej dobe splatnosti (20 a 30 mesiacov). Je nad mieru zvláštne, že v jednom prípade si s dlžníkom žalobca „dohodol“ úrok v sadzbe 60% (!!!) a v druhom v sadzbe 39% . Ako bolo uvedené vyššie, priemerná úroková miera úverov obchodných bánk pri spotrebiteľskom úvere podľa začiatočnej doby fixácie od 1 do 5 rokov bola v júni 2012 v sadzbe 15,37% a v marci roku 2013 v sadzbe 14,89 %.

Aplikačná súdna prax akceptuje, že u subjektov ako je žalovaný veriteľ nevyžadoval napr. ručenie alebo inú formu zábazpeky, že sa mu plnenia od žalbocu dostalo takmer okamžite a teda aj cena úveru t.j. úrok, ktorý sa po ňom požaduje, bude vyšší ako u obchodných bánk a ako akceptovateľné by prichádzalo navýšenie o 100% tak, ao to mána mysli aj ust. § 502 a ust. § 53 ods. 6 OZ. V tomto príade ale úrok 60% predstavuje 390% obvyklej úrokovej miery a zmluvný 39% úrok predstavuje 261% obvyklej úrokovej miery.

Aj ust. § 502 Obch. zákonníka upravuje isté medze, v ktorých sa kontraktačná voľnosť strán môže pohybovať keď upravuje, že Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona...... Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Súd nie je povolaný na to, aby nahrádzal resp. sám určil, v akej sadzbe mal byť zmluvný úrok dohodnutý analogicky ako pri úroku z omeškania a navyše pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu alebo jeho časti moderácia zmluvného úroku ani neprichádza do úvahy. S poukazom na vyššie uvedené preto súd túto časť zmluvy t.j. dojednanie o zmluvných úrokoch v sadzbe 60% a 39% vyhodnotil ako neplatné pre rozpor so zákonom pre rozpor s ust. § 502 ako aj § 3 a 53 ods. 6 OZ. Neplatnou nie je celá zmluva, ale iba táto časť, keďže od ostatných častí zmluvy oddeliteľná. Za daného stavu preto titulom zmluvy zo dňa 14.6.2012 bola žalobcovi priznaná len výška dlžnej požičanej sumy t.j. 175,38 € (509 € mínus 333,62 €) a u zmluvy zo dňa 12.3.2013 celá suma 399,20 €, keďže žalovaný nezaplatil ani jednu splátku, celkom 754,58 € a to spolu s úrokom z omeškania, a vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. . Podľa § 517 Obč. zákonníka: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009: (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § Z.z. účinného od 1.2.2013: Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Omeškanie pri úverovej zmluve sa riadi predpismi, účinnými do 31.1.2013 a to aj za omeškania, ktoré nastalo po tomto dni. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 175,38 € v sadzbe 8,5% ročne a u sumy 399,20 €, úrok z omeškania 5,5% ročne, keďže právny vzťah vznikol po 1.2.2013 a v prvý deň omeškania bola sadzba ECB 0,5%.

Úspech žalobcu v tomto konaní činil pomer 56,06 % k pomeru úspechu 43,94 % pomer úspechu a neúspechu je približne rovnaký a preto podľa § 142 ods. 2 OSP súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.