Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/39/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r .o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5 proti žalovaným 1/ Y. U., T.. XX. XX. XXXX, H. D. R., Y. XXX a 2/ Ľ. U., T.. XX. XX. XXXX, H. D. R., Y. XXX, zastúpenému Centrom právnej pomoci, so sídlom v Bratislave 15, Nám. slobody 12, IČO: 307 98841, za ktorého koná kancelária Centra právnej pomoci v Rimavskej Sobote, Čerenčianska 20 o 6.580,28 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej 1/ sumu 108,39 eur a žalovanému 2/ sumu 116,97 eur trov konania do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom žalovanému 2/ je trovy povinný nahradiť na účet jeho zástupcu.

odôvodnenie:

Žalobca sa domáhal na žalovaných zaplatenia spoločne a nerozdielne 6.580,28 eur spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 11. 03. 2011 do 11. 02. 2012 vo výške 46,25 eur a ďalej ročného úroku z omeškania 9% zo sumy 6.580,28 eur od 12. 02. 2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Obč. zák. zo dňa 15. 12. 2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653 a ním postúpil na neho postupca pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní uzatvorili dňa 22. 01. 2007 zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, ich splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom a aj v otázke premlčania je potrebné aplikovať ustanovenia obchodného zákonníka. Poukázal na to, že novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Obč. zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 01. 01. 2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 až 54 Obč. zákonníka. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 9.400,79 eur, ktorá pozostávala z istiny 8.735,17 eur, riadneho úroku 168,96 eur, úroku z omeškania 490,68 eur a ostatného príslušenstva 5,98 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 5,98 eur predstavujúce ostatné príslušenstvo a

poplatky a sumu 490,68 eur predstavujúcu úrok z omeškania si v tomto konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 6.638,78 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 92,68 eur vždy k 10. dňu v mesiaci. V tomto konaní si uplatňuje splátky úveru splatné od 10. 03. 2011 do 10. 01. 2017 v počte 71 a celkovej výške 6.580,28 eur. Splátky pôvodne splatné od 10. 03. 2012 do 10. 01. 2017 sa stali splatnými 11. 02. 2012, kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si v tomto konaní neuplatňuje. Uplatňuje si v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. úrok z omeškania a to počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne a pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 11. 02. 2012 si úrok z omeškania uplatňuje od tohto dňa.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná 1/ (ďalej len "žalovaná") aj žalovaný 2/ (ďalej len "žalovaný") obaja v tom čase zastúpení Centrom právnej pomoci podali odpor, ktorý odôvodnili tým, že dňa 22. 01. 2007 s predchodcom žalobcu uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere, pričom sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Konečná splatnosť bola stanovená na 10. 01. 2017 a pôvodným veriteľom k zosplatneniu nedošlo. K mimoriadnej splatnosti došlo až 23. 01. 2012 a to žalobcom. Pôvodný veriteľ im listom zo dňa 27. 12. 2011 oznámil postúpenia pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. a zároveň žalobca oznámil podaním zo dňa 23. 01. 2012 vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Poukázali na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách s tým, že nie je preukázané, že pôvodným veriteľom došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predmetného úveru resp., že existuje písomná výzva predchodcu žalobcu na splnenie dlhu v prípade, že boli žalovaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného dlhu voči banke. Preto navrhli žalobu zamietnuť, lebo právny predchodca žalobcu mohol postúpiť len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatnou. Aj keď tento dôvod je postačujúci na zamietnutie žaloby doplnili podanie o skutočnosti, že majú zato, že ide o premlčaný dlh, keď v zmluve o postúpení pohľadávok za uvádza počet dní omeškania 1222 dní. Nestotožnili sa s názorom žalobcu pokiaľ ide o premlčaciu dobu, pretože premlčacia doba je v danom prípade trojročná, lebo ide o spotrebiteľský vzťah a teda typickú občiansko-právnu vec. Majú zato, že postup veriteľa, keď vyčkával s podaním žaloby, je len s cieľom umelého navýšenia dlhu z čo najdlhšej možnej doby, pričom toto má znaky nekalej obchodnej praktiky, lebo neprimerane navyšuje hodnotu pohľadávky v neprospech spotrebiteľa. Poukázali aj na niektoré rozhodnutia súdov podporujúce ich tvrdenia. Navyše zmluva obsahuje nepresný výpočet RPMN vo výške 12,58% pričom jeho reálna hodnota je vo výške 23,89%, a preto vzhľadom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. v platnom znení sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Žalobca k podanému odporu sa vyjadril tak, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie tejto písomnosti žalovaným, čo bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banka dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenia pohľadávky. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, má za to, že ide o obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, a preto je nutné posudzovať predmetných záväzkový vzťah v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Súčasne predložil výpočet RPMN, kde po dosadení údajov do vzorca vychádza RPMN 12,58% ako je uvedená v zmluve.

Na pojednávaní zástupca žalobcu žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť, lebo námietky žalovaných sú nedôvodné. Aj Národná banka Slovenska, ako orgán vykonávajúci dohľad je toho názoru, že je možné postúpiť aj nezosplatnený dlh a s absenciou výzvy, preto postúpenie pokladá za platné. Čo sa týka námietky premlčania je si vedomý, že názory sú rôzne, naďalej je však toho názoru, že ide o absolútny obchod a teda štvorročnú premlčaciu dobu. Výpočet RPMN v zmluve je v súlade s právnym predpisom a výpočet predložený žalovanými ako výpis z internetu je nedostatočných dôkazom na vyvrátenie výpočtu v zmluve.

Žalovaná 1/ sa na pojednávanie nedostavila, doručenie predvolania mala vykázané, a preto súd pojednával v jej neprítomnosti.

Zástupca žalovaného 2/ žiadal žalobu voči žalovanému zamietnuť z dôvodov uvedených v odpore proti platobnému rozkazu, poukazujúc hlavne na to, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu, lebo postúpenie pohľadávky je neplatné. Čo sa týka premlčacej lehoty už bola prelomená línia, ide o spotrebiteľa, pre ktorého je výhodnejšie použitie Občianskeho zákonníka a teda trojročná premlčacia lehota.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX XXX XXX uzavretej dňa 22. 01. 2007, všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, oznámení o postúpení pohľadávky pre žalovaných zo dňa 27. 12. 2011, zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 15. 12. 2011 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava a žalobcom, prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, výzvy pre žalovanú k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 23. 01. 2012, oznámenia o vymáhaní pohľadávky zo dňa 23. 01. 2012, pokusov o zmier zo dňa 27. 01. 2015, podacieho hárku zo dňa 24. 01. 2012, výpisu z internetu o výpočte RPMN a vec posúdil takto:

Žalovaní ako dlžníci a Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava uzavreli dňa 22. 01. 2007 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXX XXX XXX podľa § 497 až 507 Obch. zákonníka. Predmetom zmluvy o úvere bolo poskytnutie spotrebného úveru žalovaným a to vo výške 200.000,- Sk pričom boli dojednané splátky po 2.792,- Sk mesačne pri počte splátok 120, konečná splatnosť úveru 10. 01. 2017 a ročná percentuálna miera nákladov 12,58%.

Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Súd ako prvé musel posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany -spotrebiteľa" zvýšené nároky. Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že právny predchodca žalobcu v právnom vzťahu založenom predmetnou zmluvou vystupuje voči žalovaným ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu sú žalovaní ako fyzické osoby, ktoré čerpali finančné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe uvedeného preto súd predmetný právny vzťah charakterizuje, ako vzťah spotrebiteľský v zmysle § 2 písm. a/ a b/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") , podľa ktorého na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzavretej podľa § 524 a nasl. Obč. zák. postúpil postupca Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava pohľadávku voči žalovaným na žalobcu, čo bolo žalovaným oznámené listom zo dňa 27. 12. 2011.

Listom zo dňa 23. 01. 2012 žalobca oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 23. 01. 2012 a vyzval žalovanú na uhradenie pohľadávky najneskôr do 02. 02. 2012. Podacími hárkami preukázal zaslanie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalovaným dňa 24. 01. 2012. Následne dňa 27. 01. 2015 vyhotovil pokus o zmier pre žalovaných.

Žalovaní namietali platnosť postúpenia pohľadávky (a teda aktívnu legitimáciu žalobcu), premlčanie ako i nesprávne uvádzanú výšku RPMN v zmluve. V prvom rade sa preto súd zaoberal otázkou, či je postúpenie pohľadávky na žalobcu platné.

Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení v čase postúpenia pohľadávky (ďalej len "zákon o bankách") "ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom."

Žalovaní sa bránili tým, že nie je preukázané, že pôvodným veriteľom došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predmetného úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu, resp. že existuje písomná výzva predchodcu žalobcu na splnenie dlhu v prípade, že boli v omeškaní dlhšie ako 90 dní so splatením čo len časti svojho peňažného záväzku. Právny predchodca žalobcu vzhľadom na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách mohol postúpiť len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatnou, a preto žalobca nie je aktívne legitimovaný vo veci.

Žalobca argumentoval tým, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky a preukázal odoslanie tejto písomnosti žalovaným, čo bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka a v tomto smere poukazoval na rozsudok NS SR sp. zn. . Podľa jeho názoru ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky, lebo účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Poukázal aj na stanovisko Národnej banky Slovenska ako orgánu vykonávajúcemu dohľad.

Podľa stanoviska Národnej banky Slovenska zo dňa 24. 07. 2014 č. B.-XXXX/XXXX bodu 3.3 pokiaľ ide o osobu postupníka v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky postúpiť svoju pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Podľa bodu 3 banky a pobočky zahraničných bánk sú oprávnené v súlade s § 524 a nasl. Obč. zák. postúpiť svoje pohľadávky tretej osobe. Súčasne však musia byť dodržané ustanovenia zákona o bankách a ochrane bankového tajomstva. Podľa bodu 3.2 označenom ako "postúpenie pohľadávky bez súhlasu klienta" (keďže v tejto veci nebolo preukázané, že by žalovaní boli dali súhlas k postúpeniu pohľadávky) ak banka nedisponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky, môže postúpiť svoju pohľadávku len v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý ustanovuje podmienky postúpenia pohľadávky banky. Ak je úver splatný v splátkach, banka má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatnú časť pohľadávky z úveru za podmienky, že a/ klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru (dohodnuté čiastkové plnenie) alebo úrokov alebo ich časť, b/ jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, c/ na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný.

Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť takto iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. "účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci."

Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. "všetky dôkazy sa musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a O. s. p.) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O. s. p."

Sporové konanie je ovládané takto ovládané prejednávacou zásadou, keď je na účastníkoch, aby tvrdili a dokazovali rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná ako pravdivá. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účastníci (a teda i žalobca) boli podľa § 120 ods. 4 O. s. p. poučení.

Žalobca nepreukázal (a ani netvrdil), že by bol jeho právny predchodca písomne vyzval žalovaných v zmysle § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, v tomto smere teda neuniesol dôkazné bremeno.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vo veci sa žalobca domáha na žalovaných zaplatenia na základe pohľadávky, ktorú nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2011 od banky, a to Slovenskej sporiteľne, a. s. K zosplatneniu úveru došlo zo strany žalobcu a to potom, ako mu bola pohľadávka postúpená, a to ku dňu 23. 01. 2012.

Vo veci žalovaní vzniesli námietkou o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aktívna vecná legitimácia je také hmotnoprávne postavenie, z ktérho vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) resp. mu vyplýva procesné právo si tento nárok uplatňovať. Súd vyhovie žalobe len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného, uplatnené v konaní, V opačnom prípade súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

Postúpenie pohľadávky (cesia) je všeobecne upravené v ust. § 524 a nasl. Obč. zák. a spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ (postupník) a to na základe zmluvy uzatvorenej medzi nim. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a tento nadobúda pohľadávku s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými.

Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je súčasne pre platné postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ako je citované vyššie. Spôsobilým predmetom postúpenia teda môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky) a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Banka je teda oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne napriek písomnej výzve banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.

V danom prípade bola pohľadávka z banky postúpená na žalobcu, toto postúpenie banka žalovaným oznámila a následne žalobca, ktorému bola pohľadávka postúpená, úver zosplatnil. Súd na základe všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že Slovenská sporiteľňa, a. s. mohla na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok postúpiť iba splátky dovtedy splatné za súčasného splnenia oboch podmienok uvedených v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. V konaní však nebolo preukázané zaslanie písomnej výzvy žalovaným Slovenskou sporiteľňou, a. s., táto podmienka teda splnená nebola. Keď nebol splnený tento nevyhnutný predpoklad platného postúpenia pohľadávky banky na inú osobu, ktorá nie je bankou, je toto postúpenie neplatným právnym úkonom podľa § 39 Obč. zák., v dôsledku čoho žalobca uplatnenú pohľadávku nenadobudol a teda nie je ani na jej uplatňovanie v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný, preto súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. ohľadom postúpenia pohľadávky, že zaslané oznámenie o postúpení bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka, súd toto vo všeobecnosti nespochybňuje, avšak ohľadom postúpenia pohľadávky z banky na nebankový subjekt je osobitná právna úprava v zákone o bankách.

I keď žaloba bola zamietnutá už pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd ešte poznamenáva, že aj v prípade, že by bola pohľadávka platne postúpená, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania by žalobu zamietol. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, úver bol zosplatnený ku dňu 23. 01. 2012 a žalovaní vyzvaní na zaplatenie do 02. 02. 2012. Keď žaloba bola podaná na súd dňa 16. 02. 2015, stalo sa tak po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty podľa § 101 Obč. zák. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že ide o tzv. absolútny obchod, a teda podľa Obchodného zákonníka je štvorročná premlčacia lehota. Je pravdou, že pomerne dlhú dobu boli rozdielne názory na túto otázku, súdna prax sa však už ustálila v tom, že keď ide o spotrebiteľský vzťah, použijú sa prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 2 Obč. zák.), a teda trojročná premlčacia lehota.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal žalovaným, ktoré mali v konaní plný úspech, náhradu trov konania, a to trov právneho zastupovania. Oboch žalovaných zastupovalo pri podaní odporu Centrum právnej pomoci a na pojednávaní 05. 04. 2016 už zastupovalo len žalovaného. Zástupca si uplatnil trovy právneho zastupovania vo výške 225,36 eur, a to paušálnu odmenu 200,- eur, režijný paušál 2 krát po 8,39 eur za úkony v roku 2015 a 8,58 eur za úkon v roku 2016. Trovy boli vyčíslené v súlade s ust. § 14a ods. 2 písm. a/ a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. Z týchto trov vyjmúc paušálu 8,58 eur za účasť na pojednávaní, teda vo výške 216,78 eur boli trovy za zastupovanie oboch účastníkov a takto za zastupovanie žalovanej bola priznaná náhrada trov konania 108,39 eur (ako 50 % zo sumy 216, 78 eur) a žalovanému 116,97 eur (108,39 eur ako 50 % zo sumy 216, 78 eur + 8,58 eur režijný paušál za úkon v roku 2016).

Žalovaného aj v súčasnosti zastupuje Centrum právnej pomoci, a preto súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania na účet uvedeného Centra (§ 149 ods. 2 O. s. p.). Keď nebol splnený tento nevyhnutný predpoklad platného postúpenia pohľadávky banky na inú osobu, ktorá nie je bankou, je toto postúpenie neplatným právnym úkonom podľa § 39 Obč. zák., v dôsledku čoho žalobca uplatnenú pohľadávku nenadobudol a teda nie je ani na jej uplatňovanie v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný, preto súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak žalobca nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na výkon rozhodnutia podľa Exekučného poriadku.