Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9Cb-236-2013.pdf
PDF · 120.76 KB
No categories available
9Cb/236/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: SECURITAS SK s.r.o., so sídlom Bojnická cesta 1911/3, Prievidza, IČO: 36 768 073, právne zast. JUDr. Silvia Mečiarová, advokátka, AK so sídlom Andreja Sládkoviča 13/13, Prievidza, proti žalovanému: Securitas s.r.o., so sídlom Okružná 761/25, Poprad, IČO: 46 035 834, právne zast. JUDr. Marek Radačovský, advokát, AK so sídlom Žriedlova 3, Košice, v konaní o ochranu obchodného mena, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
O trovách konania súd r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 17.9.2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zmeniť svoje obchodné meno tak, aby toto viac neobsahovalo názov „Securitas“ v akomkoľvek tvare a podať návrh na zápis zmeny svojho obchodného mena do obchodného registra ako aj nahradiť žalobcovi trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín s obchodným menom SECURITAS SK s.r.o. s účinnosťou od 8.4.2009. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov s obchodným menom Securitas s.r.o. odo dňa 22.3.2011. Tak žalobca ako aj žalovaný podnikajú v rovnakej oblasti poskytovania strážnych služieb podľa zák. č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, pričom žalobca takto podniká s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Obchodné meno žalovaného, pod ktorým je tento zapísaný v Obchodnom registri, je takmer totožné, a teda zameniteľné s obchodným menom žalobcu, ktoré mal žalobca zapísané do Obchodného registra skôr ako žalovaný. Žalobca poukázal na to, že žalovaný používaním obchodného mena, ktoré je zameniteľné s obchodným menom žalobcu, zasahuje do práva žalobcu k jeho obchodnému menu. Takýto stav podľa žalobcu možno kvalifikovať aj ako nekalé súťažné konanie žalovaného - vyvolaním nebezpečenstva zámeny v zmysle § 47 Obch. zákonníka. Žalobca pred podaním žaloby na súd písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 16.5.2013 vyzval žalovaného, aby zabezpečil zmenu svojho obchodného mena, a to aj zmenou zápisu v Obchodnom registri. Žalovaný na túto výzvu písomne nereagoval, pri telefonickom rozhovore konateľ žalovaného právnemu zástupcovi žalobcu uviedol, že svoje obchodné meno žalovaný dobrovoľne nezmení. Žalobca je preto nútený domáhať sa ochrany svojho obchodného mena podaním žaloby na súd a na základe § 12 ods. 1 Obch. zákonníka sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zmeniť jeho obchodné meno tak, aby toto viac neobsahovalo názov „Securitas“ v akomkoľvek tvare a podať návrh na zápis zmeny obchodného mena do Obchodného registra.
Súd uznesením zo dňa 1.10.2013 uložil žalobcovi povinnosť odstrániť vady podania - návrhu na začatie konania zo dňa 17.9.2013, a to konkrétne doplniť návrh o petit, z ktorého bude zjavné, čoho sa žalobca
domáha, aby boli zrejmé všetky obchodné mená a ich slovné druhy, ktoré nemôžu byť v obchodnom názve žalovaného a aby bolo zároveň zrejmé obchodné meno ohľadom ktorého je žalovaný povinný podať návrh na jeho zmenu, t. j. ako má toto obchodné meno žalovaného znieť po jeho zmene.
Podaním doručeným súdu dňa 9.10.2013 žalobca upresnil navrhovanú formuláciu žalobného petitu tak, že žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zmeniť svoje obchodné meno tak, aby toto viac neobsahovalo slovo „securitas“ v akomkoľvek rode, čísle, páde a tvare a podať návrh na zápis zmeny svojho obchodného mena do Obchodného registra. Vo svojom podaní právny zástupca žalobcu poukázal v súvislosti so znením žalobného petitu aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Cdo 3109/2011 ako aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Odo 1729/2006. Právny zástupca žalobcu má za to, že petit je dostatočne jasný, určitý a vykonateľný a požiadavka súdu tak ako bola formulovaná v uznesení z 1.10.2013, podľa jeho názoru nemá oporu v žiadnom ustanovení platného práva. Svoje pôvodné podanie teda doplnil právny zástupca žalobcu tak, aby žalovaný zmenil svoje obchodné meno s tým, aby toto viac neobsahovalo slovo „securitas“ v akomkoľvek rode, čísle, páde a tvare a podal žalovaný návrh na zápis zmeny svojho obchodného mena do Obchodného registra.
Dňa 23.12.2013 žalovaný doručil súdu písomné vyjadrenie k žalobe, kde uviedol, že uplatnený nárok neuznáva, keďže žalobca nepreukázal, aby obchodné meno bolo zameniteľné s obchodným menom žalovaného tak, ako to chápe Obchodný zákonník a navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.
Na pojednávaní dňa 22.9.2014 žalobca na podanej žalobe trval, jeho vtedajšia právna zástupkyňa rozšírila ich právnu kvalifikáciu aj na § 53 Obchodného zákonníka, keď konanie žalovaného, ktorý používa obchodné meno Securitas, s.r.o., považujú za nekalú súťaž. Postačuje pri tom, že práva žalobcu boli len ohrozené, nemusia byť porušené a pri týchto obchodných menách je ľahká zameniteľnosť. Poukázala na to, že spoločník žalobcu SECURITAS AB je chránený aj ochrannou známkou a v súčasnej dobe prebieha na Úrade priemyselného vlastníctva konania, v ktorom spoločnosti SECURITAS AB podala námietky proti zápisu ochrannej známky žalovaného. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní trval na tom, že nejde o zameniteľné obchodné mená. Žalobca má svoje obchodné meno písané veľkými písmenami a je tam prípona SK. Slovo „securitas“ znamená z latinčiny meno rímskej bohyne ochrany a bezpečia a naviac ide o medzinárodné slovo s medzinárodným významom. Súd nemôže vyhovieť takémuto petitu žaloby, že toto slovo „securitas“ sa nesmie používať. Obchodné mena, podľa jeho názoru, obsahujú rozlišovacie znaky, ktoré súd dostatočné na to, aby sa predišlo zámene. Žalovaný je ochotný si doplniť svoje obchodné meno o príponu PP, avšak podľa žalobcu to nepostačuje. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že žiadosť o registráciu ochrannej známky si podal skôr ako napadla na súd žaloba. Je jediným spoločníkom a konateľom žalovaného a pri tvorbe obchodného mena chcel, aby toto vystihovalo hlavný predmet činnosti spoločnosti a v preklade z latinčiny toto slovo znamená bezstarostnosť, bezpečnosť. Nikdy sa nesnažil obchodným menom niekoho napodobňovať, poukázal, že s rovnakým obchodným menom je v Obchodnom registri zapísaných viacero spoločností. Bol ochotný pridať si k obchodnému menu príponu PP, ale keďže žalobca uviedol, že je to nedostatočné, neurobil tak.
Písomným podaním doručeným súdu 3.10.2014 právna zástupkyňa žalobcu predložila súdu námietky, ktoré boli podané proti zápisu ochrannej známky žalovaného. Zároveň poukázala na to, že žalobca strážnu službu vykonáva pre klientov aj v mestách Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Košice a dokonca aj v Poprade, a teda vykonáva svoju činnosť aj v regióne žalovaného nie v malom resp. zanedbateľnom rozsahu. Žalobca a žalovaný podnikajú v rovnakej oblasti poskytovania strážnych služieb podľa Zák. č. 473/2005 Z. z., pričom žalobca podniká s pôsobnosťou pre celé územie SR. Žalovaným používané obchodné meno je zameniteľné s obchodným menom žalobcu. Takýto stav možno kvalifikovať aj ako nekalé súťažné konanie žalovaného - vyvolávaním nebezpečenstva zámeny v zmysle § 47 Obchodného zákonníka, keď oslovuje rovnakých potenciálnych zákazníkov a jeho meno nie je dostatočne odlíšené od mena žalobcu. Zároveň sa odvolávala aj na ust. § 48 Obch. zákonníka parazitovanie na povesti, keď žalovaný využíva povesť služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného podnikania prospech, ktorý by inak nedosiahol.
Na pojednávaní dňa 15.3.2016 právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na ich predchádzajúcich vyjadreniach. Doplnila, že obchodné meno je podstatnou náležitosťou podnikateľa, ktoré identifikuje a
zároveň individualizuje subjekt, ktorý vstupuje do právnych vzťahov a odlišuje ho od iných subjektov. Posúdenie otázky, či obchodné meno je alebo nie je zameniteľné je potrebné skúmať v každom jednotlivom prípade osobite a v danom prípade aj s ohľadom na to, že účastníci konania sa zameriavajú na podnikanie v rovnakom a relatívne špecifickom predmete služieb. Konanie žalovaného možno charakterizovať aj ako nekalé súťažné konanie poukazujúc na konkrétnu skutkovú podstatu, a to na § 47 Obch. zák.. Právny zástupca žalovaného trval na tom, že žalobný petit, tak ako je koncipovaný, evokuje skôr konanie o ochrane obchodnej známky. Je toho názoru, že nemožno zakázať používať slovo „securitas“, ktoré sa vždy povedome spája s bezpečnostnými službami, tak ako napríklad názov „aqua“ je spojený s vodou. Poukázal na to, že námietky spoločnosti SECURITAS AB v konaní na Úrade priemyselného vlastníctva SR boli zamietnuté a žalovaný si môže ponechať názov (pravdepodobne mal na mysli ochrannú známku) securitas. Zákazníkmi, ktorým sú poskytované strážne služby, nie sú obyčajnými spotrebiteľmi, sú to väčšinou spoločnosti - právnické osoby, fyzické osoby - živnostníci. Žalovanému sa doposiaľ nestalo, aby si ho niekto pomýlil so spoločnosťou žalobcu a pokiaľ ide o nebezpečenstvo zámeny, k tomuto, podľa ich názoru, medzi účastníkmi tohto konania nedochádza a ani to nehrozí.
Podľa § 8 Obch. zákonníka obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 2 veta prvá Obch. zákonníka obchodné meno obchodných spoločností a družstva je názov, pod ktorým sú zapísané v obchodnom registri.
Podľa § 10 ods. 1 Obch. zákonníka obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete podnikania.
Podľa § 10 ods. 3 Obch. zákonníka na odlíšenie obchodného mena právnickej osoby nestačí rozdielne označenie právnej formy. Ak ide o fyzickú osobu, stačí na odlíšenie uvedenie iného miesta podnikania. Ak má fyzická osoba rovnaké meno a priezvisko ako iný podnikateľ v tom istom mieste podnikania, je povinná doplniť svoje obchodné meno uvedením dodatku, ktorý sa týka mena alebo druhu podnikania tak, aby sa obchodné mená dali vzájomne odlíšiť.
Podľa § 12 ods. 1 Obch. zákonníka koho práva boli dotknuté alebo ohrozené neoprávneným používaním obchodného mena, môže sa proti neoprávnenému užívateľovi domáhať, aby sa takého konania zdržal a odstránil závadný stav; najmä sa môže domáhať a) zničenia neoprávnene vyhotovených tovarov porušujúcich právo k obchodnému menu alebo ich stiahnutia z obehu, alebo b) zničenia materiálov a nástrojov použitých pri neoprávnenom porušení práva k obchodnému menu alebo hrozbe porušenia práva k obchodnému menu alebo ich stiahnutia z obehu, c) poskytnutia informácií o pôvode a distribúcii tovaru alebo služby porušujúcej právo k obchodnému menu vrátane 1. údajov o vlastníkovi, výrobcovi, distributérovi, dodávateľovi alebo predajcovi tovaru porušujúcom právo k obchodnému menu alebo o poskytovateľovi služby porušujúcej právo k obchodnému menu, 2. údajov o vyrobenom, dodanom, poskytnutom, prijatom alebo objednanom množstve alebo cene tovaru alebo služby porušujúcej právo k obchodnému menu.
Podľa § 44 ods. 1 Obch. zákonníka nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.
Podľa § 44 ods. 2 Obch. zákonníka nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: a) klamlivá reklama, b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e) podplácanie, f) zľahčovanie, g) porušovanie obchodného tajomstva, h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.
Podľa § 53 Obch. zákonníka osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 47 ods. 1 Obch. zákonníka vyvolanie nebezpečenstva zámeny je: a) použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný súťažiteľ, b) použitie osobitných označení podniku alebo osobitných označení alebo úpravy výrobkov, výkonov alebo obchodných materiálov podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik alebo závod za príznačné (napr. aj označenie obalov, tlačív, katalógov, reklamných prostriedkov), c) napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie v prvkoch, ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené a napodobňovateľ urobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň podstatne obmedzil, pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom, osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa.
Žalobca sa žalobou domáhal ochrany obchodného mena podľa § 12 Obch. zákonníka. Následne túto ochranu rozšíril aj na § 53 Obch. zákonníka. Žalobca vnikol 24.4.2007 a od 8.4.2009 používa obchodné meno SECURITAS SK s.r.o.. Žalovaný vznikol 22.3.2011 a označil svoju obchodnú spoločnosť obchodným menom Securitas s.r.o.. V minulosti pôsobili na Slovensku podnikateľské subjekty s obchodnými menami A-SECURITAS plus s.r.o., PENTA SECURITAS, s.r.o., SECURITAS GROUP, s.r.o. ako aj ďalšie, kedy niektoré z nich ešte podnikajú pod týmto obchodným menom, niektoré svoje obchodné meno zmenili, prípadne zanikli. Obaja účastníci konania majú predmet činnosti takmer totožný (najmä strážna služba podľa § 3 Zák. č. 473/2005 Z. z., detektívna služba v rozsahu § 4 Zák. č. 473/2005 Z. z., sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb, výroby, finančný leasing atď.) a sú teda súťažiteľmi podnikajúcimi v rovnakom odbore. Právom používané meno podnikateľa požíva absolútnu právnu ochranu a oprávňuje ho domáhať sa ochrany obchodného mena. Obchodné meno je dôležitou súčasťou podnikania a tvorí základný predpoklad možnosti podieľať sa na obchodovaní ako plnoprávny subjekt podnikateľskej komunity. V obchodnoprávnej teórii sa pre tvorbu obchodného mena vytvorilo niekoľko princípov, ktoré obchodné meno charakterizujú a pred iným označeniami mu určujú isté výnimočné postavenie. Ide o zásadu nezameniteľnosti, zásadu pravdivosti, úplnosti a jednotnosti. Obchodné meno nesmie byť príliš všeobecné a súčasné podmienky trhu si vyžadujú sprísnenie podmienok nezameniteľnosti, kedy požiadavka rozdielneho sídla, právnej formy alebo okruhu podnikateľských aktivít už nepostačuje. Obchodné meno nesmie byť zameniteľné nielen vizuálne ale aj foneticky. Obchodné meno má poskytovať pravdivý obraz o podnikateľskom subjekte a vytvoriť aspoň približný obraz o druhu podniku a jeho forme. Obchodné meno je potrebné uvádzať tak, ako to vyžaduje zákon, teda v jeho úplnej a nedeformovanej podobe a každý subjekt je oprávnený mať len jedno obchodné meno, a toto je potrebné používať v tej forme ako je zapísané v obchodnom registri. Možno povedať, že najdôležitejšia a v zákone priamo vyjadrená je zásada nezameniteľnosti obchodného mena s obchodným menom iného podnikateľa. Registrový súd pred zápisom obchodného mena preveruje z predložených listín, či sa nenavrhuje zapísať obchodné meno totožné s obchodným menom už zapísaným v obchodnom registri pre iný subjekt. Registrový súd neskúma podobnosť navrhovaného obchodného mena s už zapísaným obchodným menom. Posúdenie otázky, či obchodné meno je alebo nie je zameniteľné, je do značnej miery subjektivistické a je potreba skúmať ho v každom jednotlivom prípade osobitne. Obchodné meno nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete podnikania. Pri tomto posudzovaní sa môže najviac prejaviť subjektívny postoj súdu ako posudzovateľa. Obchodné meno môže vyjadrovať predmet podnikania alebo s ním môže nejako súvisieť, môže však byť aj vymyslené, fantazijné, v tomto smere zákon neustanovuje nijaké podmienky. Zákon však jednoznačne ustanovil, že rozdielne označenie právnej formy nie je dostatočným znakom na rozlíšenie obchodného mena právnickej osoby (narozdiel od minulosti).
Z ust. § 10 Obch. zákonníka vyplýva požiadavka nezameniteľnosti obchodného mena podnikateľa s obchodným menom iného podnikateľa, pričom ochrana proti rušiteľovi je možná buď žalobou podľa § 12 alebo podľa § 53 Obch. zákonníka. Zrejme jednoduchšie je domáhať sa ochrany obchodného mena v konaní podľa § 12 Obch. zákonníka, kedy stačí preukázať, že práva žalobcu boli dotknuté
neoprávneným používaním obchodného mena ako ochranou proti nekalosúťažnému konaniu podľa § 53 Obch. zákonníka, kedy treba preukázať naplnenie znakov vyjadrených jednak v tzv. generálnej klauzule (§ 44 Obch. zákonníka) a jednak v špecifickej skutkovej podstate vyvolania nebezpečenstva zámeny podľa § 47 písm. a) Obch. zákonníka, kedy je potrebná aj určitá príznačnosť. Pre oba prípady ale platí, že musí ísť o zameniteľné obchodné meno, že ochrany sa môže domáhať len ten, kto sám používa svoje obchodné meno oprávnene a že potreba ochrany aj v čase rozhodnutia trvá. Podľa ustálenej súdnej judikatúry zameniteľnými sú obchodné mená so zhodným dominantným prvkom (pokiaľ má dostatočnú rozlišovaciu schopnosť), pričom rozdielna práva forma nemá dostatočne výraznú rozlišovaciu schopnosť a rozdielne sídlo pri zhodnom predmete podnikania môže mať prípadnú rozlišovaciu schopnosť, ak je súčasťou obchodného mena.
Právne predpisy ochrany proti nekalosúťažným konania upravujú ustanovenia §§ 53 až 55 Obch. zákonníka, kde sú vymedzené predovšetkým nároky, ktoré môžu aktívne legitimované subjekty použiť voči rušiteľom. Obsahujú špecifickú úpravu vzťahov, účinkov súdnych rozhodnutí vydaných v konaní a niektoré špecifiká prejednávania sporov z nekalosúťažného konania. Ust. § 53 Obch. zákonníka vyratúva jednotlivé nároky, ktoré môžu byť vznesené voči rušiteľovi, ktoré je zároveň naplnením skutkovej podstaty tvz. generálnej klauzuly podľa § 44 Obch. zákonníka alebo jednej zo skutkovej podstát uvedených v §§ 45 až 52 Obch. zákonníka. Zdržania sa konania porušujúceho alebo ohrozujúceho svoje právo sa žalobca môže domáhať iba v prípade, ak konanie, ktoré je v rozpore so zákonom, stále trvá alebo hrozí, že sa bude opakovať. Trvanie protiprávneho konania je podmienkou úspechu aj pri žalobe o odstránenie závadného stavu. Právo na ochranu proti nekalej súťaži je zakotvené v Parížskom dohovore na ochranu priemyselného vlastníctva (uverejnený vo Vyhláške č. 64/1975 Zb. v znení Vyhlášky č. 81/1985 Zb.). Nekalou súťažou, tak ako je uvedené v dohovore, je každá súťažná činnosť, ktorá odporuje poctivým zvyklostiam v priemysle alebo v obchode. Naša právna úprava vychádza z koncepcie všeobecnej a permanentnej platnosti generálnej klauzuly, to zn., že pokiaľ chýba špecifická skutková podstata pre určité konanie, bude sa takéto konanie považovať a posudzovať podľa § 44 ods. 1 Obch. zákonníka. Aby mohlo byť určité konanie kvalifikované ako nekalosúťažné, musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: a) ide o konanie v hospodárskej súťaži, b) takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi, c) takéto konanie je spôsobilé privodiť ujmu. Z formulácie generálnej klauzuly ako aj následne z jednotlivých skutkových podstát vyplýva, že sú koncipované ako civilné delikty, a to delikty ohrozovacie, to zn., že dotknutá osoba sa môže domáhať nápravy nielen vtedy, keď jej z takéhoto konania vznikla ujma, ale už v tom okamžiku, keď jej takáto ujma len hrozí. V rozsudku NS SR zo 16.10.2008 sp. zn. 3Obo 147/2007 je uvedené, že „...hospodárska súťaž sa poníma ako proces stretu rôznych záujmov rôznych subjektov v oblasti trhu, na ktorý vstupujú s cieľom získať prospech...“. Pod pojmom hospodárska súťaž rozumieme súperenie podnikateľských subjektov v hospodárskej oblasti s cieľom predstihnúť iné subjekty. Tento hospodársky prospech nemusí mať nevyhnutne podobu zisku, rovnako ako nemusí byť nevyhnutné hospodárskym prospechom nekalokonajúceho súťažiteľa (rozsudok NS ČR sp. zn. 23Cdo 2343/2009). Konanie v hospodárskej súťaži môže mať tie najrozmanitejšie podoby, keďže súťažiteľ uskutočňuje svoju súťažnú činnosť v rámci rôznych právnych vzťahov. Čiže splnenie podmienky konania v hospodárskej súťaži predpokladá jednak existenciu súťažného vzťahu, teda existenciu aspoň dvoch súperiacich subjektov, a jednak existenciu konania uskutočneného v rámci tohto súťažného vzťahu. Pokiaľ ide o definíciu dobrých mravov v Zákone o ochrane spotrebiteľa, a to § 4 ods. 8 je uvedené, že konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazujú zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Uvedenú definíciu možno per analogiam použiť aj pre potreby Obchodného zákonníka. V generálnej klauzule sa pojem „dobré mravy“ používa v zmysle dobrých mravov v hospodárskej súťaži a nie dobrých mravov všeobecne. Konkurenčné vzťahy vnášajú do ekonomických vzťahov aj konfliktné prvky a určitý stupeň agresivity súťažných konaní je imanentný ich povahe. Pokiaľ niekto konštatuje, v danom prípade žalobca, že určité konanie je v rozpore s dobrými mravmi (no v tomto konaní žalobca neuviedol ani jediný dôvod, aby konanie žalovaného predstavovalo rozpor s dobrými mravmi súťaže), mal by aj konkretizovať, v čom vidí takýto rozpor. Existencia rozporu s dobrými mravmi je otázkou právnou, nie skutkovou. Skutkovou otázkou je len zistenie obsahu konania, ktoré sa vytýka ako odporujúce dobrým mravom súťaže. Pokiaľ ide o pojem „ujma“, tento zahŕňa nielen
škodu ale aj nemajetkové zadosťučinenie. Zo slovného spojenia „spôsobilé privodiť ujmu“ vyplýva, že ujma nemusí vzniknúť, ale postačí, ak jej vznik hrozí. Ujma môže byť privodená jednak súťažiteľovi ako aj spotrebiteľom. Nie je podmienkou, aby takáto ujma skutočne vznikla, ale stačí, ak jej vznik objektívne hrozí.
Skutková podstata vyvolania nebezpečenstva zámeny podľa § 47 sa člení na tri skutkové podstaty, a to použitie určitých označení, ktoré už niekto iný podľa práva používa, ďalej použitie osobitných označení alebo osobitnej úpravy výrobkov a výkonov atď., ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik za príznačné a napokon napodobenie výrobkov, ich obalov alebo výkonov. Pojem zámena, či zameniteľnosť sa z hľadiska skutkovej podstaty § 47 skladá z dvoch pojmových znakov - vlastnej zameniteľnosti a klamlivosti, ktorá vedie k zameniteľnosti, pričom oba znaky musia byť naplnené súčasne. O zameniteľnosti z tohto hľadiska možno hovoriť vtedy, ak predmet zameniteľnosti má potrebnú mieru rozlišovacej spôsobilosti. Túto mieru zásadne nemá napr. druhové (generické) označenie, príp. označenie, ktoré sa z iných dôvodov stalo predmetom všeobecného používania. Iba pod podmienkou, že ich používanie sa pre určitý subjekt stalo do tej miery príznačným, že sa vo vedomí verejnosti spájajú práve s týmto subjektom, nebezpečenstvo zámeny aj s takými označeniami sa v praxi uznáva ako konanie nekalosúťažné. Parametrom zameniteľnosti konkr. predmetu je mienka spotrebiteľskej verejnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie, ktoré uvádzala aj právna zástupkyňa žalobcu, Vrchného súdu v Prahe zo 7.11.1994 sp. zn. 3Cmo 813/1993. Na naplnenie skutkovej podstaty podľa § 47 nemusí byť splnená podmienka získania prospechu a ani podmienka úmyslu vyvolať nebezpečenstvo zámeny alebo aspoň vedomie o tom, že konanie môže viesť k zámene. Zameniteľnosť zákon chápe v širšom zmysle.
Používanie obchodného mena v zmysle § 47 písm. a) Obch. zákonníka je potrebné interpretovať tak, že musí ísť o jeho používanie pri podnikateľskej činnosti na tuzemskom trhu najmä tým, že výrobky podnikateľa či služby podnikateľa, o ktorého obchodné meno ide, sa uvádzajú na tuzemský trh alebo že sa obchodné meno používa v styku s tuzemskými podnikmi, alebo že ide o obchodné meno, ktoré je v tuzemskej podnikateľskej a spotrebiteľskej verejnosti známe (teda všeobecne známe) v súvislosti s činnosťou jeho majiteľa, pri ktorej ho používa. Základnými kritériami pre výklad rozsahu a obsahu zameniteľnosti obchodných mien je odlišnosť, ktorá sa dá postrehnúť, či zistiť zrakom a sluchom. Okrem zvukovej podoby obchodného mena je podstatná napr. aj blízkosť, a teda aj zameniteľnosť predmetu činnosti, ako aj priestorová blízkosť dvoch podnikateľských subjektov.
Slovný výraz „securitas“ pochádza z latinského jazyka a v preklade do slovenského jazyka je vo význame bezpečie, bezpečnosť, bezstarostnosť. Latinský jazyk v súčasnej dobe nie je bežne používaným, snáď len v právnickej a lekárskej terminológii najviac. Ovplyvnil mnohé európske jazyky, ktorých slovná zásoba má slová, či slovné výrazy priamo odvodené z latinského jazyka. Slovo „securitas“ nie je výnimkou. S prihliadnutím na význam slova „securitas“, ktorý je v preklade vo význame bezpečie, bezpečnosť, bezstarostnosť, je mu možné prisúdiť značnú mieru opisnosti s ohľadom na predmet činnosti zapísaný v obchodnom registri tak u žalobcu ako aj u žalovaného. U mnohých ľudí toto slovo ale aj jeho anglický ekvivalent „security“ evokuje, že daný podnikateľský subjekt, ktorý má v obchodnom mene toto slovo, poskytuje služby ochrany osôb či majetku. Spotrebitelia sa podľa názoru súdu na trhu pri žiadaní takejto služby neorientujú výlučne podľa slova „securitas“ či „security“, ktoré sú vžité pre subjekty, ktoré poskytujú bezpečnostné služby. Spotrebitelia resp. priemerný zákazník vníma slovo „securitas“ skôr podľa resp. v spojitosti so službami či tovarom, ktoré sú poskytované a nestotožňujú si ho s konkrétnou spoločnosťou či podnikateľským subjektom. Je nesporné, že dominantným v obchodnom mene žalobcu aj žalovaného je slovo „securitas“, kde obchodné meno žalovaného predstavuje len toto slovo a označenie právnej formy. Žalobca tvrdí, že žalovaný zasahuje do jeho práv k obchodnému menu, keďže obchodné meno žalovaného je takmer totožné a tak zameniteľné. Súd má za to, že je síce nutné prihliadať na dojem, ktorý vzniká u priemerného zákazníka pri posúdení zameniteľnosti, avšak po posúdení a zohľadnení všetkých okolností týkajúcich sa konkrétnej veci, súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. Dá sa povedať, že služby, ktoré tak žalobca ako aj žalovaný poskytujú, si objednáva špecifická skupina fyzických osôb a právnických osôb, nejedná sa o bežných ľudí, ktorí sa nebudú rozhodovať so znalosťou veci. Bezpečnostné služby sú určené širokej spotrebiteľskej verejnosti, kedy väčšinu zákazníkov budú tvoriť najmä právnické osoby (rôzne spoločnosti, prevádzky podnikov, zariadenia poskytujúce služby a pod.) ale aj jednotlivci, ktorí si prostredníctvom týchto služieb chránia svoj majetok, ktorí majú či už v rámci podnikania alebo súkromne, resp. si chránia svoje obydlie a výberu takejto služby budú venovať väčší záujem, či pozornosť. Je viac ako pravdepodobné, že pri výbere
subjektu si urobia prieskum na relevantnom trhu a budú konať pozorne a obozretne, možno povedať, že so zvýšenou starostlivosťou budú vyberať subjekt, ktorý im má poskytnúť ochranu. Existuje tu síce tak fonetická ako aj významová podobnosť pri slove „securitas“, ktoré je obsiahnuté v obchodných menách účastníkov konania, avšak tu súd zdôrazňuje opisný charakter uvedeného slova, a táto skutočnosť má značný dopad na mieru rozlišovacej spôsobilosti ako aj k celkovému hodnoteniu pravdepodobnosti zámeny, pretože vo všeobecnosti platí, že čím je označenie opisnejšie vo vzťahu k poskytovaným tovarom a službám, tým viac sa oslabuje jeho rozlišovacia schopnosť.
V konaní na ochranu proti nekalosúťažnému konaniu je na žalobcovi, aby opísal skutkové okolnosti úplne a ponúkol aj dôkazy. Súd potom následne rieši ako právnu otázku, či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov súťaže, či k nemu došlo v rámci hospodárskej súťaže, a či takéto konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Trhové hospodárstvo si nemožno predstaviť bez hospodárskej súťaže. Táto však musí byť čestná a súťaž musí byť na prospech podnikajúcich subjektov ako aj spotrebiteľov. Súd si je vedomý toho, že pre rozpor s dobrými mravmi súťaže a pre klamlivosť postačuje, že konanie je objektívne závadné a spôsobilé privodiť ujmu súťažiteľovi alebo spotrebiteľom a že sa nevyžaduje ani len vedomie o nesprávnosti konania, ani úmysel klamať. V danom prípade však súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedochádza k nekalosúťažnému konaniu a nebola naplnená skutková podstata tak ako ju predpokladá § 47 alebo § 44 Obchodného zákonníka. Preto, aby súd mohol konštatovať, že konaním súťažiteľov mohlo dôjsť k nekalosúťažnému konaniu je potrebné, aby sa okrem naplnenia zákonných pojmových znakov nekalej súťaže, produkty, v danom prípade služby súťažiacich subjektov, stretli na trhu, a to v predmete, čase a priestore. Túto podmienku súd nepovažuje za splnenú, keďže ide o súťažiteľov podnikajúcich v rôznych regiónoch, i keď, ako žalobca tvrdí, má ambíciu, resp. aj vykonáva podnikateľskú činnosť v rámci celého územia Slovenska, avšak každý z nich si vytvára svoju povesť samostatne ako aj svoj okruh zákazníkov. V konaní nebolo ani len naznačené, aby v minulosti alebo v súčasnej dobe dochádzalo k zameniteľnosti týchto podnikateľských subjektov. Nebol preukázaný úmysel, ani tvrdený prípad o úmysle vytlačiť konkurenčného súťažiteľa z trhu. Takéto dôkazy zo strany žalobcu produkované neboli a žalovaný sa vyjadril, že nikdy v minulosti ani v súčasnej dobe neboli zaznamenané prípady u zákazníkov, žeby malo dochádzať k zameniteľnosti týchto podnikateľských subjektov a ani iné spôsoby, ktoré by potvrdzovali to, že dochádza k zameniteľnosti, neboli súdu tvrdené. Možnosť spôsobenia ujmy súťažiteľovi ešte nevypovedá o nekalom charaktere konania. Ak je niekomu pôsobená ujma takými prostriedkami, ktoré sú v hospodárskom boji považované za súťažné slušné (to nevylučuje určitú dávku súťažnej agresivity, súťažnej ľstivosti) nie je možné z tohto vyvodzovať protiprávnosť takéhoto konania. Možnosť, že niektorému zo subjektov bude spôsobená ujma, musí byť možnosťou reálnou, nielen vyšpekulovanou a veľmi nepravdepodobnou.
Súd, tak ako vyššie uvádzal, si je vedomý, že postačuje, ak konanie je spôsobilé privodiť ujmu, avšak je toho názoru, že vylúčenie slova „securitas“ z obchodného mena spoločnosti žalovaného, ktorá podniká na Slovensku a je zapísaná v obchodnom registri na Slovensku alebo aj inej právnickej osoby, ktorá by podnikala a použila by vo svojom obchodnom mene slovo „securitas“, s ohľadom a zdôrazňujúc opisný charakter uvedeného slova, nemožno žiadať. Pokiaľ súd aj porovnal webové stránky žalobcu a žalovaného, nemožno konštatovať, aby tu dochádzalo k zameniteľnosti a aby pozorný spotrebiteľ mohol nadobudnúť dojem, že ide o subjekty totožné, či vzájomne prepojené. Žalobca používa vo svojom obchodnom mene slovo „securitas“ od roku 2009, teda dva roky skôr ako žalovaný vznikol. Skutočnosť, že toto slovo malo v minulosti vo svojom obchodnom mene viac spoločností súd už vyššie spomenul. Slovo „securitas“ má značnú mieru opisnosti, a tak aj nemalý vplyv na rozlišovaciu schopnosť a práve z tohto dôvodu nemožno vylúčiť ďalšie subjekty, a teda aj žalovaného, z používania tohto slova vo vzťahu k predmetu podnikania súvisiaceho s bezpečnostnými službami. Z vyššie uvedeného dôvodu súd preto žalobe nevyhovel.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že súd o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.