Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-203-2013.pdf
PDF · 99.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6C/203/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou, v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45 535 108, so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14 zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14 proti odporkyni: Š.B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou A. K., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie 490,69 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporkyňa je zaplatiť navrhovateľovi sumu 241,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 89,29 eur od 12.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 81,28 eur od 12.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 69,51 eur od 12.01.2010 do zaplatenia a zo sumy 1,66 eur od 12.02.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
III. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom podaným na Okresnom súde Lučenec dňa 05.11.2012 domáhal zaplatenia sumy 490,69 eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenia vystavených faktúr. Okresný súd Lučenec postúpil vec tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému dňa 02.04.2013. Navrhovateľ získal predmetnú pohľadávku voči odporkyni na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2011. Súdu sa nepodarilo doručiť odporkyni návrh s prílohami, keďže sa v mieste svojho bydliska nezdržiava a inú adresu na doručovanie zásielok sa nepodarilo zistiť. Súd preto uznesením č.k. 6C/203/2013 - 109 zo dňa 20.08.2014 odporkyni ustanovil za opatrovníčku zamestnankyňu tunajšieho súdu. Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Súd prejednal vec v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor, a zo zmluvy o pripojení zo dňa 30.09.2009, dodatku k nej, zo všeobecných zmluvných podmienok predchodcu navrhovateľa, z faktúr, ako aj z celkového vyúčtovania pohľadávky a obsahu súdneho spisu zistil tento skutkový stav veci:
Na základe zmluvy o pripojení zo dňa 30.09.2009 a dodatku k nej číslo uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa (spoločnosťou T - Mobile Slovensko, a.s.) a odporkyňou, predchodca navrhovateľa poskytoval odporkyni služby využívané prostredníctvom pridelenej SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX a odporkyňa sa zaviazala riadne odoberať služby elektronickej komunikácie a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu. Právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporkyni faktúrami za poskytnuté služby ich cenu, avšak odporkyňa faktúry neuhradila, čím porušila povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a nezaplatením faktúr v lehote splatnosti sa dostala do omeškania. Súd mal objektívne preukázané, že právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni faktúry ( ďalej len „fa“) fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.01.2010 znejúcu na sumu 1,66 eur so splatnosťou dňa 11.02.2010; fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.07.2010 znejúcu na sumu 248,95 eur so splatnosťou dňa 11.08.2010; fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2009 znejúcu na sumu 89,29 eur so splatnosťou dňa 11.11.2009;fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.11.2009 znejúcu na sumu 81,28 eur so splatnosťou dňa 11.12.2009 a fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2009 znejúcu na sumu 69,51 eur so splatnosťou dňa 11.01.2010. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách (ďalej len Zákon o elektronických telekomunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa § 43 ods. 2 Zákona o elektronických telekomunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. Podľa § 43 ods. 5, písm. b), e) Zákona o elektronických telekomunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení. Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je , že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2,4 Občianskeho zákonníka (účinný v čase uzatvárania zmluvy o pripojení) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný v čase uzatvárania zmluvy o pripojení), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinný v čase uzatvárania zmluvy o pripojení), za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinný v čase uzatvárania zmluvy o pripojení), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods.
5 OZ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 NV SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dňu začiatku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 1,00 % ročne a potom výška úrokov z omeškania je 9% ročne. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákona, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 545a Občianskeho zákona, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne v časti sumy za poskytnuté služby. Je nepochybné, že medzi účastníkmi konania: právnym predchodcom navrhovateľa ako podnikateľom a odporkyňou ako fyzickou osobou nepodnikateľom bola uzatvorená zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona o telekomunikáciách a dodatok k nej, na základe ktorej predchodca navrhovateľa vypožičal odporkyni SIM kartu, ku ktorej jej bolo pridelené konkrétne telefónne číslo. Podľa dodatku k zmluve sa odporkyňa zaviazala uhradiť v prípade porušenia jej zmluvných povinností zmluvnú pokutu v sume 248,95 eur. Za nedôvodný považoval súd nárok navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v zmysle zmluvy o pripojení a jej dodatku v sume 248,95 eur. Navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o pripojení a jej dodatku ako spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, resp. jej dodatku v spojení s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa s poukazom na úpravu ochrany spotrebiteľa na úrovni európskej únie, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. Ustanovenie o zmluvnej pokute v zmluve o pripojení, resp. v jej dodatku považuje súd za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia dodatku v spojení so smernicou Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a s poukazom na ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko požaduje od odporkyne ako spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, vzťahuje sa na konanie osobitná ochrana spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorými bola do slovenského právneho poriadku vyššie citovaná smernica implementovaná. V zmysle judikatúry Súdneho dvora ES, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ak ide o neprimeranú doložku, má súd právomoc
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky vychádzal súd z posúdenia dojednanej zmluvnej pokuty, či táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o pripojení obsahovalo len demonštratívny výpočet podmienok, ktoré treba považovať za neprijateľné. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že zmluvná podmienka - zmluvná pokuta, ktorá je dohodnutá v rámci dodatu k zmluve o pripojení ako štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, a ktorá nie je individuálne dojednaná, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a je teda v zmysle eurokonformného výkladu § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka znení v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení v spojení s § 879j Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení neplatná. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva aj jej vzťah k úrokom z omeškania, teda že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, najmä z hľadiska sankcionovania nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy, ktoré by malo byť vyvážené. Z dodatku k zmluve vyplýva, že porušením niektorej povinnosti sa odporkyňa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur. Zmluvná pokuta určená v dodatku k zmluve sa vzťahuje k akémukoľvek porušeniu povinností zo strany odporkyne, či už pôjde o zotrvanie v zmluvnom vzťahu počas určenej doby viazanosti, záväzok nepožiadať o vypojenie z prevádzky alebo záväzok nedopustiť sa konania, na základe ktorého by vzniklo právo navrhovateľa odstúpiť od zmluvy. Navrhovateľ nerozlišuje rôzne spôsoby porušenia povinností odporcu, ich závažnosť a následné dôsledky takéhoto porušenia pre navrhovateľa. Výška zmluvnej pokuty nie je odstupňovaná, ani prispôsobená rôznym spôsobom porušenia zmluvných povinností, ale je určená jednotne pre všetky prípady. Navrhovateľ nerozlišuje, či ide o porušenie zmluvných podmienok, ktoré mohla odporkyňa ovplyvniť alebo nie, prípadne, či ide o vedomé a úmyselné porušenie podmienok. Odporkyni by tak v zmysle ustanovení dodatku mohla vzniknúť povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej výške tak v prípade, ak by požiadala o vypojenie z prevádzky v dôsledku krádeže SIM karty (ktoré porušenie by odporkyňa nezavinila), ako aj v prípade úmyselného porušenia povinností vyplývajúcich z dodatku odporkyňou. Takto určená zmluvná pokuta, nezohľadňujúca závažnosť jednotlivých spôsobov porušenia povinností zo strany odporkyne s odstupňovaním výšky pokuty sa javí ako zjavne neprimeraná a určená v neprospech slabšej zmluvnej strany. Zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v § 52 až § 60 Občianskeho zákonníka, pričom neprimerane vysoká sankcia spojená s nesplnením záväzku, v danom prípade zmluvná pokuta, je v zmysle § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami smernice č. 93/13 EHS neprijateľnou podmienkou. Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a smernice Rady č. 93/13 EHS, preto navrhovateľovi nevzniklo právo na plnenie a odporkyni povinnosť plniť, a z týchto dôvodov súd návrh v časti o plnenie zo zmluvnej pokuty zamietol. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd neprijateľnú podmienku (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) upravenú v spotrebiteľskej zmluve, môže vyhlásiť za neplatnú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 4 O.s.p., ak podmienku posúdil ako neprijateľnú. Dôsledkom určenia neplatnosti zmluvnej podmienky súdom je povinnosť dodávateľa zdržať sa ďalšieho používania zmluvnej podmienky. To znamená, že dodávateľ je povinný odstrániť neprijateľnú podmienku zo svojich všeobecných obchodných podmienok, zmluvy, jej dodatku alebo dokumentu, kde je takáto zmluvná podmienka obsiahnutá a od doby rozhodnutia súdu je povinný sa zdržať dojednávania ďalších zmlúv so spotrebiteľmi, ak ide o dotknuté obchodné podmienky (alebo iné dokumenty). Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, bola postúpená spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ktorá je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, na spoločnosť BL Telecom debt, s.r.o..Dodávateľ nie účastníkom tohto konania, nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky dodávateľa (postupcu) na postupníka ešte pred podaním návrhu na začatie predmetného konania. Účastníkom
konania na strane navrhovateľa je spoločnosť BL Telecom debt, s.r.o. (postupník). Postupník nemôže ovplyvniť obsah zmluvy alebo dodatku uzavretých medzi dodávateľom a odporkyňou ako spotrebiteľom obsahujúcich neprijateľnú podmienku. Vyhlásenie neprijateľnej podmienky obsiahnutej v dodatku za neplatnú by nebolo účelné a bolo by bezpredmetné, nakoľko by nebolo možné uplatniť a realizovať základný účel inštitútu vyhlásenia neprijateľnej podmienky súdom za neplatnú. Týmto účelom je zabezpečiť, aby dodávateľ ďalej nepoužíval neprijateľnú podmienku v zmluvách a ich dodatkoch, všeobecných obchodných podmienkach lebo iných dokumentoch. Navrhovateľ, ktorý nie je dodávateľom, nemôže odstrániť neprijateľnú podmienku zo zmlúv, dodatkov alebo všeobecných obchodných podmienok alebo iných dokumentov dodávateľa (postupcu), ktoré takéto podmienky obsahujú. A keďže dodávateľ nie je účastníkom toho konania, v prípade vyhlásenia neprijateľnej podmienky za neplatnú súdom, by sa nevzťahovala povinnosť zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že v danom prípade prišlo k postúpeniu pohľadávky pred podaním návrhu na súd, dodávateľ už nie je účastníkom tohto konania, preto súd nie je povinný v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. výslovne vo výroku rozsudku uviesť neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nejde o nepriznanie plnenia dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky ale postupníkovi, pre ktorého akýkoľvek hmotnoprávny dôsledok takéhoto vyhlásenia nie je účinný. S ohľadom na tieto skutočnosti súd nevyhlásil vo výroku neprijateľnú podmienku za neplatnú, avšak z neplatného dojednania postupníkovi plnenie nepriznal. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný iba čiastočne, a to v časti nároku na zaplatenie sumy 241,74 eur za poskytnuté služby a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 248,95 eur ako nedôvodný zamietol. Nakoľko sa odporkyňa neuhradením riadne a včas ceny poskytnutých služieb dostala do omeškania, s použitím vyššie citovaných ustanovení zákona súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške uvedenej vo výroku tohto rozsudku. Podľa § 142 ods. 1,2 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 490,69 eur a keďže mu súd priznal nárok na zaplatenie sumy 241,74 eur a vo zvyšnej časti v sume 248,95 eur návrh zamietol, je nepochybné, že v konaní bol pomer úspechu oboch účastníkov rovnaký, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, dvojmo. Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.